Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
98b/373465.fdb906.pdf
PDF · 130.44 KB
No categories available
2Nc/31/2008
Najvyšší súd 2 Nc 31/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky Slovenskej republiky,
zastúpenej O., proti odporcovi JUDr. J. Z., správcovi konkurznej podstaty úpadcu Z.,
akciová spoločnosť, V., zastúpenému JUDr. P. P., advokátom v K., za účasti vedľajšej
účastníčky na strane odporcu Českej republiky - M., so sídlom v P., Česká republika,
zastúpenému JUDr. J. F., advokátkou v P., Česká republika, o určenie neplatnosti právneho
úkonu, vedenej na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn. 5 C 1078/1999, o vylúčení
sudcov Krajského súdu v Trenčíne z prejednávania a rozhodovania veci vedenej Krajským
súdom v Trenčíne pod sp. zn. 19 Co 229/2007, takto
rozhodol:
Sudkyňa Krajského súdu v Trenčíne JUDr. Emília Zimová j e v y l ú č e n á
z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na uvedenom súde pod sp. zn. 19 Co 229/2007.
Sudcovia Krajského súdu v Trenčíne JUDr. Stanislava Marková, JUDr. Gabriela
Janáková, JUDr. Beáta Čupková, JUDr. Viera Škultétyová, JUDr. Alena Záhumenská,
JUDr. Alena Radičová, Mgr. Zuzana Holúbková, JUDr. Erika Zajacová, JUDr. Oľga Lichnerová,
JUDr. Alica Beňová, JUDr. Iveta Martináková, JUDr. Viera Hrnčárová, JUDr. Eva Vašková,
JUDr. Juraj Florovič, Mgr. Peter Melicher, JUDr. Natália Čekanová, JUDr. Mária Prikrylová,
JUDr. Darina Legerská, JUDr. Jozef Kutiš, JUDr. Stanislav Hájiček, JUDr. Dušan Ecker,
JUDr. Jozef Meszáros, JUDr. Rastislav Vranka, JUDr. Elena Zaťková a JUDr. Jozef Janík
n i e s ú v y l ú č e n í z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na uvedenom súde pod
sp. zn. 19 Co 229/2007.
O d ô v o d n e n i e
V rámci odvolacieho konania o odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Považská
Bystrica z 23. apríla 2007 č. k. 5 C 1078/1999 - 862, ktorým súd určil neplatným prevod majetku
štátu do majetku spoločnosti Z., a.s., po stanovení termínu odvolacieho pojednávania uplatnil
odporca 28.06.2008 námietku zaujatosti proti všetkým sudcom Krajského súdu v Trenčíne.
Dôvodom námietky uviedol manipuláciu s vecou v rozpore so zákonom
a s rozvrhom práce Krajského súdu v Trenčíne vedúcu k tomu, že JUDr. Emília Zimová nemôže
byť zákonnou sudkyňou vo veci. Ním tvrdený dôvod o manipulácii s vecou pri jej prideľovaní
videl v tom, že pri predchádzajúcom predložení veci odvolaciemu súdu dňa 09.07.2007 krajský
súd prostredníctvom elektronickej podateľne pridelil veci spisovú značku 19 Co 212/2007
a v súlade s rozvrhom práce vec bola pridelená senátu, ktorému predsedala JUDr. Beáta
Čupková, ktorý senát vec vrátil Okresnému súdu Považská Bystrica prípisom bez meritórneho
rozhodnutia z dôvodu predčasnosti. Po opätovnom predložení veci odvolaciemu súdu
13.08.2007, krajský súd pridelil veci prostredníctvom elektronickej podateľne spisovú značku
19 Co 229/2007. Podľa rozvrhu práce predsedá senátu 19 Co v roku 2007 JUDr. Beáta Čupková.
Predvolanie na pojednávanie, opatrené tou istou spisovou značkou, podpísala predsedníčka
senátu JUDr. Emília Zimová, ktorá podľa rozvrhu práce predsedala v roku 2007 a predsedá
v roku 2008 senátu 17 Co. Svoj názor odôvodnil ustanoveniami zákona číslo 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a Rozvrhmi práce Krajského súdu v Trenčíne
na roky 2007 a 2008. Podľa § 50 citovaného zákona a oboch uvedených rozvrhov práce, veci
podľa predmetu konania sa prideľujú jednotlivým senátom a veci vybavené inak a znovu
predložené na rozhodnutie o odvolaní sa zapisujú pod novou spisovou značkou do registra tomu
odvolaciemu senátu, ktorý vec inak vybavil. K prerozdeleniu vecí už pridelených môže prísť
novým náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov,
avšak v danom prípade neprišlo ani k jednej takejto zákonom predvídanej skutočnosti. Podľa
odporcu úpravou rozvrhu práce na rok 2008 v bode 8. na strane 15 vo vzťahu k veciam
prideleným na referovanie JUDr. Markovej v súvislosti s jej prechodom do iného senátu,
sa obchádza zákonné ustanovenie o prideľovaní veci senátu. Ďalším dôvodom uplatnenej
námietky zaujatosti odporca uviedol pomer sudkyne JUDr. Emílie Zimovej k prejednávanej veci,
ktorý vyvodzoval zo skutočnosti, že spomínaná sudkyňa vec už rozhodovala ako sudkyňa
Krajského súdu v Banskej Bystrici a senát uvedeného súdu pod jej predsedníctvom rozsudkom
z 11.10.1995 sp. zn. 10 Co 2517/95 potvrdil rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica
z 03.02.1995 sp. zn. 5 C 47/94 – 264, ktorým súd určil neplatnosť prevodu majetku. Právne
dôvody, ktoré vtedy posudzovali súdy oboch stupňov a ktoré ich viedli k záveru o neplatnosti
právneho úkonu prevodu majetku zo štátu na Z., a.s., sú temer totožné a môžu viesť k tomu, že
JUDr. Zimová vec posúdi rovnako aj pri súčasnom preskúmaní zákonnosti napadnutého rozsudku
vo veci samej s rovnakým obsahom. Odporca vyslovil názor, že už samotná pochybnosť o
sudcovej nezaujatosti založená objektívnou realitou, ktorou zrejme považoval predchádzajúce
meritórne rozhodnutie JUDr. Zimovej v prejednávanej veci, ku ktorému posudzovanému
právnemu vzťahu tým mala získať vzťah už pred súčasným pridelením predmetnej veci, nech je
akokoľvek neopodstatnená, stačí narušiť nestrannosť súdu. Navrhol odňať vec Krajskému súdu v
Trenčíne a prikázať ju inému krajskému súdu z dôvodu nutnej delegácie veci a v prípade, že
Najvyšší súd Slovenskej republiky nevylúči sudcov Krajského súdu v Trenčíne z prejednávania a
rozhodovania veci, navrhol vec prikázať inému súdu z dôvodu vhodnosti.
Vo vyjadrení k tejto námietke zaujatosti predsedníčka senátu 17 Co Krajského súdu
v Trenčíne JUDr. Emília Zimová oznámila skutočnosť, pre ktorú by mala byť vylúčená
z prejednávania a rozhodovania danej veci, ktorou označila zásah do jej profesionálnej cti
podozreniami obsiahnutými v námietke zaujatosti. Uviedla, že predmetnú vec pojednávala ako
predsedníčka senátu Krajského súdu v Banskej Bystrici pred zrušením pôvodného rozsudku
Najvyšším súdom Slovenskej republiky. K účastníkom konania nemala žiadny vzťah a ani žiadny
záujem na prejednávanej veci.
Vec predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie o vylúčení sudcov
Krajského súdu v Trenčíne dňa 22.09.2008 predseda uvedeného súdu, JUDr. Jozef Kutiš, pretože
podľa jeho názoru niet dôvodu pochybovať o nezaujatosti JUDr. Emílie Zimovej v predmetnej
veci.
Z vyjadrenia sudcov občianskoprávneho kolégia, správneho kolégia, obchodného kolégia
a trestného kolégia Krajského súdu v Trenčíne vyplýva, že nemajú vzťah k veci, ani účastníkom
42 Nc 31/2008
konania, resp. právnym zástupcom účastníkov konania, a ani sa necítia zaujatými.
Podľa § 14 ods. 1 O. s. p. sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak
so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti
o ich nezaujatosti.
Integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd) je garancia toho, aby vo veci rozhodoval nezávislý
a nestranný sudca. Vylúčenie sudcu nastáva priamo zo zákona a nie až výrokom nadriadeného
súdu. Preto tiež má sudca oznamovaciu povinnosť o svojom vylúčení (§ 15 O. s. p.).
Nestrannosť sudcu v konaní sa prejavuje v dvoch aspektoch. Prvý spočíva v rýdzo
osobnom presvedčení určitého sudcu v danej veci. Keďže ide o subjektívnu kategóriu
vyjadrujúcu vnútorný psychický vzťah samotného sudcu k prejednávanej veci (zahrňuje vzťah
sudcu k predmetu konania, jeho účastníkom a právnym zástupcom), je o nej schopný vypovedať
jedine sám sudca. Takto úzko ponímaná kategória nestrannosti by však nenašla v praxi uplatnenie
bez jej vyjadrenia aj v širšej, objektívnej rovine. Za objektívne nemožno považovať len to, ako
sa nestrannosť sudcu javí navonok (napr. účastníkovi konania), ale najmä to, či reálne existujú
okolnosti, ktoré by mohli objektívne založiť pochybnosti o tom, či sudca disponuje určitým
vzťahom k veci.
Z vyššie uvedeného vychádza aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá
rozoznáva subjektívne hľadisko nestrannosti sudcu, zahrňujúce osobné presvedčenie a správanie
sudcu vo veci a hľadisko objektívne, založené na existencii dostatočných záruk pre vylúčenie
akejkoľvek legitímnej pochybnosti o zaujatosti sudcu (Saraiva de Carvalho proti Portugalsku,
1994).
Z tohto pohľadu dôjde k vylúčeniu sudcu z prejednania a rozhodovania veci nielen vtedy,
keď jeho vzťah k veci, účastníkom alebo ich zástupcom je založený na zaujatosti skutočne
preukázanej, ale rovnako, i keď existuje čo i len najmenšia pochybnosť o jeho nestrannosti
v očiach verejnosti. Z uvedeného dôvodu je preto pri skúmaní zaujatosti nutné vychádzať aj
z právneho rozboru skutočností, ktoré k pochybnostiam o nestrannosti sudcu vedú. Nie je možné
uspokojiť sa iba so subjektívnym hodnotením sudcu o jeho nestrannosti (t. j. s jeho vyjadrením
v tom zmysle, že sa vnútorne necíti byť zaujatý). Rozhodujúce je aj hľadisko objektívne, v rámci
ktorého sa skúma existencia objektívnych skutočností spochybňujúcich nestrannosť sudcu
v očiach strán a verejnosti.
V predmetnom prípade sa sudkyňa, predsedníčka senátu 17 Co Krajského súdu
v Trenčíne, JUDr. Emília Zimová sama vyjadrila, že vzhľadom na podozrenia obsiahnuté
v námietke zaujatosti uplatnenej odporcom, ktoré zasiahli do jej profesionálnej cti, sa cíti byť
zaujatá a požiadala o vylúčenie z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci. Je teda
evidentné, že sudkyňa sama má pochybnosti o svojej nestrannosti vo veci. Ak totiž odporca
tvrdil, že ním namietaná sudkyňa rozhodovala už vo veci meritórne, ktorú skutočnosť potvrdila aj
samotná sudkyňa a vyplýva aj z obsahu spisu v prejednávanej veci a týmto rozhodnutím mala
získať vzťah k preskúmavanej veci, bez ohľadu na skutočnosť, že zákon vytvorenie vzťahu k veci
nepredpokladá v prípade viacerých rozhodnutí sudcu v jedinej veci (napr. po viacnásobnom
zrušení veci) a že nie je zákonnou sudkyňou, pretože nie je predsedníčkou senátu 19 Co,
ktorému bola vec pôvodne i po opätovnom predložení veci odvolaciemu súdu predložená, bez
ohľadu na predloženie tejto veci jej senátu v súlade s rozvrhom práce na rok 2008, ide
o objektívne dané skutočnosti, ktoré sú spôsobilé vyvolať pochybnosti o pomere sudcu
k účastníkovi konania. I keď sudca v zmysle § 2 ods. 2 zákona číslo 385/2000 Z. z. o sudcoch
a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov je pri výkone svojej funkcie nezávislý
a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy vykladá podľa svojho najlepšieho vedomia
a svedomia; rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov a len na základe
skutočností zistených v súlade so zákonom, nemožno sudcu nútiť prejednať a rozhodnúť vec,
v ktorej jeho subjektívne vnútorné presvedčenie založené na objektívnej skutočnosti - invektívach
uvedených v námietke zaujatosti odporcu, sa prejavilo v pocite zaujatosti voči účastníkovi, ktorý
voči nej podozrenia smeroval a tým k subjektívnemu naplneniu ustanovenia § 14 ods. 1 O. s. p.
Naviac, keď podozrenia sú takej intenzity, že boli schopné vyvolať sudkyňou prezentovaný
vnútorný psychický subjektívny stav. Daný vzťah sudkyne k účastníkovi konania nemožno
považovať za neutrálny, keď jeho povaha sama osebe vzbudzuje pochybnosti o sudcovskej
nezávislosti. U sudkyne JUDr. Emílie Zimovej zavážilo jej subjektívne presvedčenie, že existuje
pochybnosť o jej objektívnom pohľade na vec a možné rozhodovanie o nej odôvodnené zásahom
do jej profesionálnej cti sudkyne vyvolanom odporcom. Nadriadený súd musel vychádzať z istej
korektnosti hodnotiacej sa sudkyne, do ktorej zahrnula aj vzťah možného, teda toho, čo by mohlo
byť podľa vlastných skúseností následne spochybnené v jej rozhodovacej činnosti, preto jej bola
priznaná rozumná relevancia aj zo strany nadriadeného súdu a z tohto dôvodu bola vylúčená
z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci.
Keďže Najvyšší súd Slovenskej republiky, po zohľadnení tejto skutočnosti, dospel
k záveru, že v predmetnej veci ide o vzťah predpokladaný v ustanovení § 14 ods. 1 O. s. p.
rozhodol tak, že uvedenú sudkyňu, predsedníčku senátu 17 Co Krajského súdu v Trenčíne,
vylúčil z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci.
Pri skúmaní subjektívneho aspektu zaujatosti sudcov odvolacieho súdu (okrem
JUDr. Emílie Zimovej), vychádzal Najvyšší súd Slovenskej republiky z vyjadrení týchto sudcov,
ktorí sa necítia byť vo veci zaujatí. Pri posudzovaní objektívneho hľadiska zaujatosti sa
nadriadený súd zaoberal námietkami odporcu, ktorými odôvodňoval neobjektívnosť zákonných
sudcov a dospel k záveru, že tieto sú neopodstatnené a nie sú spôsobilé spochybniť objektívnosť
sudcov odvolacieho súdu pri prejednávaní a rozhodovaní veci. Dôvodom spôsobilým privodiť
vznik pochybnosti o zaujatosti namietaných sudcov nemôže byť skutočnosť, že vec po
opätovnom predložení odvolaciemu súdu po predchádzajúcom vrátení veci okresnému súdu
prípisom, i keď bola predložená senátu 19 Co, podľa rozvrhu práce Krajského súdu v Trenčíne
napokon bola pridelená senátu 17 Co, ktorá skutočnosť však nemôže byť dôvodom na vylúčenie
sudcov z prejednávania a rozhodovania veci, pokiaľ vec senátu 17 Co bola pridelená v súlade
so zákonom a s rozvrhom práce uvedeného krajského súdu na konanie a rozhodovanie
o prejednávanej veci, o ktorý prípad ide aj v preskúmavanej veci. Možno preto dospieť k záveru,
že aj dôvod zaujatosti sudcov spočívajúci v nejasnom prideľovaní predmetnej veci uplatnený
odporcom nie je reálne existujúcim.
Najvyšší súd Slovenskej republiky nevylúčil z prejednávania veci sudcov Krajského súdu
v Trenčíne (ktorí sa necítia byť zaujatí) z dôvodu, že u nich absentuje priamy vzťah k veci alebo
účastníkom, resp. právnym zástupcom účastníkov, a z dôvodu, že u nich absentuje aj subjektívny
vnútorný pocit, ktorý by im znemožňoval vo veci nestranne rozhodnúť.
Vzhľadom na vyššie uvedené možno uzavrieť, že odporca v námietke zaujatosti
neuviedol žiadny zákonom uznaný dôvod zaujatosti (§ 14 ods. 1 O. s. p.), na základe ktorého
by mohla byť spochybnená nestrannosť sudcov Krajského súdu v Trenčíne. Najvyšší súd
Slovenskej republiky preto vznesenej námietke zaujatosti nevyhovel a rozhodol tak, že vo výroku
uznesenia označení sudcovia Krajského súdu v Trenčíne nie sú vylúčení z prejednávania
a rozhodovania tejto veci.
Keďže sudcovia Krajského súdu v Trenčíne, okrem JUDr. Emílie Zimovej, neboli
vylúčení z prejednávania a rozhodovania prejednávanej veci, neprichádza do úvahy delegácia
veci na iný krajský súd z dôvodu nutnosti v zmysle § 12 ods. 1 O. s. p. O delegácii vhodnej podľa
§ 12 ods. 2 O. s. p. nebolo možné rozhodovať, pretože dôvody delegácie videl odporca výlučne
v okolnostiach týkajúcich sa delegácie nutnej a zo spisu nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by
snáď mohli viesť k delegácii vhodnej, pretože odporca neuviedol dôvod vhodnej delegácie a ani
krajský súd, na ktorý by mala byť vec z dôvodu vhodnosti prikázaná.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 22. októbra 2008
JUDr. Martin V l a d i k, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: