Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Nc/31/2008

Najvyšší súd 2

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky Slovenskej republiky,

zastúpenej O., proti odporcovi JUDr. J. Z., správcovi konkurznej podstaty úpadcu Z.,

akciová spoločnosť, V., zastúpenému JUDr. P. P., advokátom v K., za účasti vedľajšej

účastníčky na strane odporcu Českej republiky - M., so sídlom v P., Česká republika,

zastúpenému JUDr. J. F., advokátkou v P., Česká republika, o určenie neplatnosti právneho

úkonu, vedenej na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn. , o vylúčení

sudcov Krajského súdu v Trenčíne z prejednávania a rozhodovania veci vedenej Krajským

súdom v Trenčíne pod sp. zn. , takto

rozhodol:

Sudkyňa Krajského súdu v Trenčíne JUDr. Emília Zimová j e v y l ú č e n á

z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na uvedenom súde pod sp. zn. .

Sudcovia Krajského súdu v Trenčíne JUDr. Stanislava Marková, JUDr. Gabriela

Janáková, JUDr. Beáta Čupková, JUDr. Viera Škultétyová, JUDr. Alena Záhumenská,

JUDr. Alena Radičová, Mgr. Zuzana Holúbková, JUDr. Erika Zajacová, JUDr. Oľga Lichnerová,

JUDr. Alica Beňová, JUDr. Iveta Martináková, JUDr. Viera Hrnčárová, JUDr. Eva Vašková,

JUDr. Juraj Florovič, Mgr. Peter Melicher, JUDr. Natália Čekanová, JUDr. Mária Prikrylová,

JUDr. Darina Legerská, JUDr. Jozef Kutiš, JUDr. Stanislav Hájiček, JUDr. Dušan Ecker,

JUDr. Jozef Meszáros, JUDr. Rastislav Vranka, JUDr. Elena Zaťková a JUDr. Jozef Janík

n i e s ú v y l ú č e n í z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na uvedenom súde pod

sp. zn. .

O d ô v o d n e n i e

V rámci odvolacieho konania o odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Považská

Bystrica z 23. apríla 2007 č. k. - 862, ktorým súd určil neplatným prevod majetku

štátu do majetku spoločnosti Z., a.s., po stanovení termínu odvolacieho pojednávania uplatnil

odporca 28.06.2008 námietku zaujatosti proti všetkým sudcom Krajského súdu v Trenčíne.

Dôvodom námietky uviedol manipuláciu s vecou v rozpore so zákonom

a s rozvrhom práce Krajského súdu v Trenčíne vedúcu k tomu, že JUDr. Emília Zimová nemôže

byť zákonnou sudkyňou vo veci. Ním tvrdený dôvod o manipulácii s vecou pri jej prideľovaní

videl v tom, že pri predchádzajúcom predložení veci odvolaciemu súdu dňa 09.07.2007 krajský

súd prostredníctvom elektronickej podateľne pridelil veci spisovú značku

a v súlade s rozvrhom práce vec bola pridelená senátu, ktorému predsedala JUDr. Beáta

Čupková, ktorý senát vec vrátil Okresnému súdu Považská Bystrica prípisom bez meritórneho

rozhodnutia z dôvodu predčasnosti. Po opätovnom predložení veci odvolaciemu súdu

13.08.2007, krajský súd pridelil veci prostredníctvom elektronickej podateľne spisovú značku

. Podľa rozvrhu práce predsedá senátu 19 Co v roku 2007 JUDr. Beáta Čupková.

Predvolanie na pojednávanie, opatrené tou istou spisovou značkou, podpísala predsedníčka

senátu JUDr. Emília Zimová, ktorá podľa rozvrhu práce predsedala v roku 2007 a predsedá

v roku 2008 senátu 17 Co. Svoj názor odôvodnil ustanoveniami zákona číslo

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a Rozvrhmi práce Krajského súdu v Trenčíne

na roky 2007 a 2008. Podľa § 50 citovaného zákona a oboch uvedených rozvrhov práce, veci

podľa predmetu konania sa prideľujú jednotlivým senátom a veci vybavené inak a znovu

predložené na rozhodnutie o odvolaní sa zapisujú pod novou spisovou značkou do registra tomu

odvolaciemu senátu, ktorý vec inak vybavil. K prerozdeleniu vecí už pridelených môže prísť

novým náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov,

avšak v danom prípade neprišlo ani k jednej takejto zákonom predvídanej skutočnosti. Podľa

odporcu úpravou rozvrhu práce na rok 2008 v bode 8. na strane 15 vo vzťahu k veciam

prideleným na referovanie JUDr. Markovej v súvislosti s jej prechodom do iného senátu,

sa obchádza zákonné ustanovenie o prideľovaní veci senátu. Ďalším dôvodom uplatnenej

námietky zaujatosti odporca uviedol pomer sudkyne JUDr. Emílie Zimovej k prejednávanej veci,

ktorý vyvodzoval zo skutočnosti, že spomínaná sudkyňa vec už rozhodovala ako sudkyňa

Krajského súdu v Banskej Bystrici a senát uvedeného súdu pod jej predsedníctvom rozsudkom

z 11.10.1995 sp. zn. potvrdil rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica

z 03.02.1995 sp. zn. – 264, ktorým súd určil neplatnosť prevodu majetku. Právne

dôvody, ktoré vtedy posudzovali súdy oboch stupňov a ktoré ich viedli k záveru o neplatnosti

právneho úkonu prevodu majetku zo štátu na Z., a.s., sú temer totožné a môžu viesť k tomu, že

JUDr. Zimová vec posúdi rovnako aj pri súčasnom preskúmaní zákonnosti napadnutého rozsudku

vo veci samej s rovnakým obsahom. Odporca vyslovil názor, že už samotná pochybnosť o

sudcovej nezaujatosti založená objektívnou realitou, ktorou zrejme považoval predchádzajúce

meritórne rozhodnutie JUDr. Zimovej v prejednávanej veci, ku ktorému posudzovanému

právnemu vzťahu tým mala získať vzťah už pred súčasným pridelením predmetnej veci, nech je

akokoľvek neopodstatnená, stačí narušiť nestrannosť súdu. Navrhol odňať vec Krajskému súdu v

Trenčíne a prikázať ju inému krajskému súdu z dôvodu nutnej delegácie veci a v prípade, že

Najvyšší súd Slovenskej republiky nevylúči sudcov Krajského súdu v Trenčíne z prejednávania a

rozhodovania veci, navrhol vec prikázať inému súdu z dôvodu vhodnosti.

Vo vyjadrení k tejto námietke zaujatosti predsedníčka senátu 17 Co Krajského súdu

v Trenčíne JUDr. Emília Zimová oznámila skutočnosť, pre ktorú by mala byť vylúčená

z prejednávania a rozhodovania danej veci, ktorou označila zásah do jej profesionálnej cti

podozreniami obsiahnutými v námietke zaujatosti. Uviedla, že predmetnú vec pojednávala ako

predsedníčka senátu Krajského súdu v Banskej Bystrici pred zrušením pôvodného rozsudku

Najvyšším súdom Slovenskej republiky. K účastníkom konania nemala žiadny vzťah a ani žiadny

záujem na prejednávanej veci.

Vec predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie o vylúčení sudcov

Krajského súdu v Trenčíne dňa 22.09.2008 predseda uvedeného súdu, JUDr. Jozef Kutiš, pretože

podľa jeho názoru niet dôvodu pochybovať o nezaujatosti JUDr. Emílie Zimovej v predmetnej

veci.

Z vyjadrenia sudcov občianskoprávneho kolégia, správneho kolégia, obchodného kolégia

a trestného kolégia Krajského súdu v Trenčíne vyplýva, že nemajú vzťah k veci, ani účastníkom

42

konania, resp. právnym zástupcom účastníkov konania, a ani sa necítia zaujatými.

Podľa sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak

so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti

o ich nezaujatosti.

Integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd) je garancia toho, aby vo veci rozhodoval nezávislý

a nestranný sudca. Vylúčenie sudcu nastáva priamo zo zákona a nie až výrokom nadriadeného

súdu. Preto tiež má sudca oznamovaciu povinnosť o svojom vylúčení ( ).

Nestrannosť sudcu v konaní sa prejavuje v dvoch aspektoch. Prvý spočíva v rýdzo

osobnom presvedčení určitého sudcu v danej veci. Keďže ide o subjektívnu kategóriu

vyjadrujúcu vnútorný psychický vzťah samotného sudcu k prejednávanej veci (zahrňuje vzťah

sudcu k predmetu konania, jeho účastníkom a právnym zástupcom), je o nej schopný vypovedať

jedine sám sudca. Takto úzko ponímaná kategória nestrannosti by však nenašla v praxi uplatnenie

bez jej vyjadrenia aj v širšej, objektívnej rovine. Za objektívne nemožno považovať len to, ako

sa nestrannosť sudcu javí navonok (napr. účastníkovi konania), ale najmä to, či reálne existujú

okolnosti, ktoré by mohli objektívne založiť pochybnosti o tom, či sudca disponuje určitým

vzťahom k veci.

Z vyššie uvedeného vychádza aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá

rozoznáva subjektívne hľadisko nestrannosti sudcu, zahrňujúce osobné presvedčenie a správanie

sudcu vo veci a hľadisko objektívne, založené na existencii dostatočných záruk pre vylúčenie

akejkoľvek legitímnej pochybnosti o zaujatosti sudcu (Saraiva de Carvalho proti Portugalsku,

1994).

Z tohto pohľadu dôjde k vylúčeniu sudcu z prejednania a rozhodovania veci nielen vtedy,

keď jeho vzťah k veci, účastníkom alebo ich zástupcom je založený na zaujatosti skutočne

preukázanej, ale rovnako, i keď existuje čo i len najmenšia pochybnosť o jeho nestrannosti

v očiach verejnosti. Z uvedeného dôvodu je preto pri skúmaní zaujatosti nutné vychádzať aj

z právneho rozboru skutočností, ktoré k pochybnostiam o nestrannosti sudcu vedú. Nie je možné

uspokojiť sa iba so subjektívnym hodnotením sudcu o jeho nestrannosti (t. j. s jeho vyjadrením

v tom zmysle, že sa vnútorne necíti byť zaujatý). Rozhodujúce je aj hľadisko objektívne, v rámci

ktorého sa skúma existencia objektívnych skutočností spochybňujúcich nestrannosť sudcu

v očiach strán a verejnosti.

V predmetnom prípade sa sudkyňa, predsedníčka senátu 17 Co Krajského súdu

v Trenčíne, JUDr. Emília Zimová sama vyjadrila, že vzhľadom na podozrenia obsiahnuté

v námietke zaujatosti uplatnenej odporcom, ktoré zasiahli do jej profesionálnej cti, sa cíti byť

zaujatá a požiadala o vylúčenie z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci. Je teda

evidentné, že sudkyňa sama má pochybnosti o svojej nestrannosti vo veci. Ak totiž odporca

tvrdil, že ním namietaná sudkyňa rozhodovala už vo veci meritórne, ktorú skutočnosť potvrdila aj

samotná sudkyňa a vyplýva aj z obsahu spisu v prejednávanej veci a týmto rozhodnutím mala

získať vzťah k preskúmavanej veci, bez ohľadu na skutočnosť, že zákon vytvorenie vzťahu k veci

nepredpokladá v prípade viacerých rozhodnutí sudcu v jedinej veci (napr. po viacnásobnom

zrušení veci) a že nie je zákonnou sudkyňou, pretože nie je predsedníčkou senátu 19 Co,

ktorému bola vec pôvodne i po opätovnom predložení veci odvolaciemu súdu predložená, bez

ohľadu na predloženie tejto veci jej senátu v súlade s rozvrhom práce na rok 2008, ide

o objektívne dané skutočnosti, ktoré sú spôsobilé vyvolať pochybnosti o pomere sudcu

k účastníkovi konania. I keď sudca v zmysle zákona číslo o sudcoch

a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov je pri výkone svojej funkcie nezávislý

a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy vykladá podľa svojho najlepšieho vedomia

a svedomia; rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov a len na základe

skutočností zistených v súlade so zákonom, nemožno sudcu nútiť prejednať a rozhodnúť vec,

v ktorej jeho subjektívne vnútorné presvedčenie založené na objektívnej skutočnosti - invektívach

uvedených v námietke zaujatosti odporcu, sa prejavilo v pocite zaujatosti voči účastníkovi, ktorý

voči nej podozrenia smeroval a tým k subjektívnemu naplneniu ustanovenia

Naviac, keď podozrenia sú takej intenzity, že boli schopné vyvolať sudkyňou prezentovaný

vnútorný psychický subjektívny stav. Daný vzťah sudkyne k účastníkovi konania nemožno

považovať za neutrálny, keď jeho povaha sama osebe vzbudzuje pochybnosti o sudcovskej

nezávislosti. U sudkyne JUDr. Emílie Zimovej zavážilo jej subjektívne presvedčenie, že existuje

pochybnosť o jej objektívnom pohľade na vec a možné rozhodovanie o nej odôvodnené zásahom

do jej profesionálnej cti sudkyne vyvolanom odporcom. Nadriadený súd musel vychádzať z istej

korektnosti hodnotiacej sa sudkyne, do ktorej zahrnula aj vzťah možného, teda toho, čo by mohlo

byť podľa vlastných skúseností následne spochybnené v jej rozhodovacej činnosti, preto jej bola

priznaná rozumná relevancia aj zo strany nadriadeného súdu a z tohto dôvodu bola vylúčená

z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci.

Keďže Najvyšší súd Slovenskej republiky, po zohľadnení tejto skutočnosti, dospel

k záveru, že v predmetnej veci ide o vzťah predpokladaný v ustanovení

rozhodol tak, že uvedenú sudkyňu, predsedníčku senátu 17 Co Krajského súdu v Trenčíne,

vylúčil z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci.

Pri skúmaní subjektívneho aspektu zaujatosti sudcov odvolacieho súdu (okrem

JUDr. Emílie Zimovej), vychádzal Najvyšší súd Slovenskej republiky z vyjadrení týchto sudcov,

ktorí sa necítia byť vo veci zaujatí. Pri posudzovaní objektívneho hľadiska zaujatosti sa

nadriadený súd zaoberal námietkami odporcu, ktorými odôvodňoval neobjektívnosť zákonných

sudcov a dospel k záveru, že tieto sú neopodstatnené a nie sú spôsobilé spochybniť objektívnosť

sudcov odvolacieho súdu pri prejednávaní a rozhodovaní veci. Dôvodom spôsobilým privodiť

vznik pochybnosti o zaujatosti namietaných sudcov nemôže byť skutočnosť, že vec po

opätovnom predložení odvolaciemu súdu po predchádzajúcom vrátení veci okresnému súdu

prípisom, i keď bola predložená senátu 19 Co, podľa rozvrhu práce Krajského súdu v Trenčíne

napokon bola pridelená senátu 17 Co, ktorá skutočnosť však nemôže byť dôvodom na vylúčenie

sudcov z prejednávania a rozhodovania veci, pokiaľ vec senátu 17 Co bola pridelená v súlade

so zákonom a s rozvrhom práce uvedeného krajského súdu na konanie a rozhodovanie

o prejednávanej veci, o ktorý prípad ide aj v preskúmavanej veci. Možno preto dospieť k záveru,

že aj dôvod zaujatosti sudcov spočívajúci v nejasnom prideľovaní predmetnej veci uplatnený

odporcom nie je reálne existujúcim.

Najvyšší súd Slovenskej republiky nevylúčil z prejednávania veci sudcov Krajského súdu

v Trenčíne (ktorí sa necítia byť zaujatí) z dôvodu, že u nich absentuje priamy vzťah k veci alebo

účastníkom, resp. právnym zástupcom účastníkov, a z dôvodu, že u nich absentuje aj subjektívny

vnútorný pocit, ktorý by im znemožňoval vo veci nestranne rozhodnúť.

Vzhľadom na vyššie uvedené možno uzavrieť, že odporca v námietke zaujatosti

neuviedol žiadny zákonom uznaný dôvod zaujatosti ( ), na základe ktorého

by mohla byť spochybnená nestrannosť sudcov Krajského súdu v Trenčíne. Najvyšší súd

Slovenskej republiky preto vznesenej námietke zaujatosti nevyhovel a rozhodol tak, že vo výroku

uznesenia označení sudcovia Krajského súdu v Trenčíne nie sú vylúčení z prejednávania

a rozhodovania tejto veci.

Keďže sudcovia Krajského súdu v Trenčíne, okrem JUDr. Emílie Zimovej, neboli

vylúčení z prejednávania a rozhodovania prejednávanej veci, neprichádza do úvahy delegácia

veci na iný krajský súd z dôvodu nutnosti v zmysle O delegácii vhodnej podľa

nebolo možné rozhodovať, pretože dôvody delegácie videl odporca výlučne

v okolnostiach týkajúcich sa delegácie nutnej a zo spisu nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by

snáď mohli viesť k delegácii vhodnej, pretože odporca neuviedol dôvod vhodnej delegácie a ani

krajský súd, na ktorý by mala byť vec z dôvodu vhodnosti prikázaná.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 22. októbra 2008

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: