Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sžo/32/2008

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky

senátu JUDr. Eleny Kováčovej a členiek senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Marianny Reiffovej v právnej veci žalobcu: Mgr. C. Č., zastúpeného advokátom Mgr. R. Š., proti žalovanému: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v P., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 8. marca 2007, č. SÚ-2007/07974-6/036081, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 13. novembra 2007, č. k. -26, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu

v Trenčíne zo dňa 13. novembra 2007, č. k. -26 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa zamietol žalobu,

ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia vedúceho služobného úradu, ktorým bolo podľa o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o štátnej službe) v zmysle ustanovenia zákona o štátnej službe zamietnuté jeho odvolanie a potvrdené prvostupňové rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v P. č. OSÚ-2007/04200-4/007481 zo dňa 19. januára 2007 o skončení štátnozamestnaneckého pomeru odvolaním žalobcu zo štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca. Z odôvodnenia napadnutého

rozsudku vyplynulo, že krajský súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že žalovaný dostatočne zistil skutkový stav, vyvodil z neho správny právny názor a vo veci rozhodol v súlade so zákonom.

Včas podaným odvolaním sa žalobca domáhal, aby odvolací súd zmenil

rozsudok krajského súdu, zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Namietal, že krajský súd vychádzal pri posudzovaní námietok žaloby z nesprávneho právneho posúdenia veci, pokiaľ ide o namietané porušenie základných pravidiel správneho konania v súvislosti s doručením oznámenia o začatí správneho konania spolu s rozhodnutím o skončení štátnozamestnaneckého pomeru. Opakovane namietal nesprávny postup pri doručovaní Uznesenia vlády Slovenskej republiky o odvolaní z funkcie riaditeľa ako aj nesprávne posúdenie v žalobe namietaného porušenia zásady dvojinštančnosti správneho konania a tiež nesprávne posúdenie námietky, že rozhodnutiu žalovaného malo v konaní predchádzať rozhodnutie o zmene štátnozamestnaneckého pomeru. Na odvolacom pojednávaní uviedol, že mal byť odvolaný z funkcie podľa § 43 a nie podľa § 40 zákona o štátnej službe, a tento rozdiel je pre neho významný v súvislosti s vyplatením troch mesačných platov.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok

potvrdiť. K veci uviedol, že žalobca v odvolaní uvádza len to, čo je už obsiahnuté v jeho písomných podaniach a vyjadreniach na súde, pričom sa nestotožňuje so záverom prvostupňového súdu s tým, že tento vyvodil po posúdení veci nesprávny právny názor. Mal za to, že prvostupňový súd sa dostatočne oboznámil so skutkovým stavom a prislúchajúcou legislatívou, pričom posúdil všetky námietky žalobcu, v dostatočnom rozsahu ich odôvodnil a záverom vyvodil aj správny právny názor, ktorý má oporu v ustanoveniach zákona, citovaných v napadnutom rozsudku. V závere vyjadrenia uviedol, že sa pridržiava v celom rozsahu svojich písomných podaní a ústnych vyjadrení a svoje rozhodnutie a postup napadnuté v medziach žaloby považuje za zákonné.

Najvyšší súd SR ako súd odvolací ( ) prejednal vec podľa

a v spojení s . Dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozhodol na odvolacom pojednávaní podľa dňa 22. októbra 2008 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil.

Z obsahu predložených spisov odvolací súd zistil, že predmetom súdneho

preskúmavacieho konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým vedúci služobného úradu zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v P. č. OSÚ-2007/04200-4/007481 zo dňa 19. januára 2007 o skončení štátnozamestnaneckého pomeru odvolaním žalobcu zo štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca. K vydaniu rozhodnutia o skončení štátnozamestnaneckého pomeru služobným úradom došlo po odvolaní

žalobcu z funkcie riaditeľa ÚPSVaR uznesením vlády SR č. 28/2007 z 10. januára 2007 z dôvodu nezaradenia odvolaného vedúceho úradu na vykonávanie štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto toho istého odboru štátnej služby a na tú istú funkciu z dôvodu, že služobný úrad takéto miesto nemal.

V podanom odvolaní žalobca zopakoval námietky žaloby, s ktorými sa krajský

súd náležite vyporiadal. Doručenie oznámenia o začatí správneho konania spolu s rozhodnutím o skončení štátnozamestnaneckého pomeru nie je vadou konania pred správnym orgánom, na ktorú by súd musel prihliadnuť v zmysle . Z časového hľadiska možno správne konanie začať zásadne kedykoľvek a jeho dôsledkom je, že správny orgán je povinný o veci konať a rozhodnúť. Ten, kto urobil kvalifikované podanie, má procesné práva a povinnosti, prerušuje sa plynutie hmotnoprávnych lehôt spojených s uplatnením práva (premlčanie, preklúzia) a začína plynúť lehota na rozhodnutie ( o správnom konaní – správny poriadok). Jedine z uvedených dôvodov je právne významné určiť okamih, ktorým sa konanie začína. Konanie, ktoré sa začína na podnet správneho orgánu, je začaté dňom, keď správny orgán urobil prvý úkon voči účastníkovi. Za takýto úkon sa považuje okamih, keď účastníkovi bola predpísaným spôsobom ( až správneho poriadku) doručená prvá písomnosť (napr. predvolanie) alebo iná písomnosť obsahujúca súčasne upovedomenie o začatí konania. Krajský súd správne v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že v priebehu správneho konania žalobca mal dostatok možností vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Keďže žalobca bol odvolaný z funkcie riaditeľa (vedúceho služobného úradu

- § 10 zákona o štátnej službe) vládou Slovenskej republiky, a nie z funkcie predstaveného (§ 9 zákona o štátnej službe), nedošlo u neho k zmene štátnozamestnaneckého pomeru. Ani s tvrdením žalobcu, že v konaní pred správnym orgánom došlo k porušeniu zásady dvojinštančnosti, sa Najvyšší súd SR nemohol stotožniť, lebo toto tvrdenie nekorešponduje zákonu o štátnej službe, ktorý v ustanoveniach § 137 a nasl. upravuje postup po podaní odvolania. V tomto súdnom preskúmavacom konaní nie sú relevantné ani námietky žalobcu, týkajúce sa nesprávneho postupu pri doručovaní uznesenia vlády Slovenskej republiky o odvolaní z funkcie riaditeľa, lebo nejde o rozhodnutie, ktoré je predmetom súdneho preskúmavacieho konania.

Keď teda krajský súd dospel k právnemu záveru, totožnému so záverom

správnych orgánov oboch stupňov a rozhodol, že preskúmavaným rozhodnutím nedošlo k porušeniu zákona a chránených záujmov žalobcu, tento jeho názor považoval aj odvolací súd z dôvodov, uvedených vyššie, za správny.

Preto Najvyšší súd SR ako súd odvolací napadnutý rozsudok súdu prvého

stupňa ako vecne správny podľa potvrdil. Pritom sa stotožnil s právnym posúdením a dôvodmi krajského súdu, viazaný tiež rozsahom a dôvodmi odvolania podľa ako aj rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (

). Novými tvrdeniami žalobcu, prednesenými na odvolacom pojednávaní, sa odvolací súd v danom štádiu konania nemohol zaoberať (, a ).

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení

s tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal. Neúspešnému žalobcovi náhrada trov odvolacieho konania nepatrí a žalovanému správnemu orgánu nevznikol zákonný nárok na ich náhradu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

V Bratislave dňa 22. októbra 2008

JUDr. Elena Kováčová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Nikoleta Adamovičová