Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
302/372590.432a11.pdf
PDF · 104.6 KB
No categories available
5Obo/94/2007
Najvyšší súd 5Obo 94/2007 Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: 1/ U., registrované na
Obvodnom lesnom úrade v Liptovskom Mikuláši pod č. X., 2/ B., IČO: X., proti odporcovi:
JUDr. P., správca konkurznej podstaty úpadcu L., o vylúčenie vecí z konkurznej podstaty,
o odvolaní navrhovateľa
v 2. rade proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 14. júna 2007 č. k.
35 Cbi/70/2006-291, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa
14. júna 2007 č. k. 35 Cbi/70/2006-291 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Súd prvého stupňa napadnutým čiastočným rozsudkom rozhodol tak, že konania
v časti návrhu na vylúčenie vecí z konkurznej podstaty, ktoré sú totožné s vecami uvedenými
v petite žaloby zaevidovanej na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod č. k. 45 Cbi 96/2003
voči navrhovateľovi 2/ zastavuje. Vo zvyšku žalobu voči navrhovateľovi 2/ zamieta.
Toto rozhodnutie odôvodnil tým, že v čase podania žaloby v tomto konaní bola
vo vzťahu k navrhovateľovi v 2. rade v rozsahu vecí totožne vymedzených v petite žaloby
zaevidovanej na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod č. k. 45 Cbi 96/2003 a pod č. k.
35 Cbi 70/2006 daná prekážka litispendencie, ktorá je neodstrániteľnou prekážkou konania,
preto súd v tejto časti vo vzťahu k navrhovateľovi 2/ konanie podľa § 104 ods. 1 veta prvá
O. s. p. zastavil. Pokiaľ ide o návrh navrhovateľa 2/ na vylúčenie hnuteľných a nehnuteľných
vecí z konkurznej podstaty, ktoré sú uvedené v petite žaloby č. k. 35 Cbi 70/06 a nie sú
uvedené v petite žaloby č. k. 45 Cbi 96/03, súd žalobu voči odporcovi 2/ zamietol z toho
dôvodu, že bola podaná vo vzťahu k predmetným hnuteľným a nehnuteľným veciam
po uplynutí lehoty uvedenej v uznesení č. k. 51 – 24K 71/96-Ná-7483 zo dňa 09. 12. 2003.
Rovnako súd prvého stupňa zamietol žalobu voči odporcovi 2/ aj v časti návrhu na uloženie
povinnosti odporcovi 2/ zabezpečiť pre navrhovateľov nové stroje vo finančnej hodnote
48 300 000,-- Sk a zaplatiť navrhovateľom nájomné za 2 roky spätne za podanie žaloby
za užívanie poľnohospodárskeho areálu Horný dvor Bobrovec vo výške 40 000,-- Sk
za 1 mesiac, čo spolu predstavuje 960 000,-- Sk, pretože tieto nároky nemajú s ustanovením
§ 19 ods. 2 Zákona o konkurze a vyrovnaní, v zmysle ktorého bol navrhovateľ uznesením
Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 51- 24K 71/96-Ná-7483 zo dňa 09. 12. 2003
zaviazaný, žiaden súvis.
Proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ v 2. rade, a to v časti o zamietnutí žaloby
na zaplatenie 960 000,-- Sk z titulu nájomného. Uviedol, že nesúhlasí so záverom súdu
prvého stupňa, že keď žaloba o zaplatenie 960 000,-- Sk titulom nájomného nemá žiaden
súvis s konaním o vylúčenie vecí z konkurznej podstaty, je to dôvod na zamietnutie žaloby.
Súd ohľadom tohto riadne uplatneného nároku nevykonal žiadne dokazovanie. Ak bol toho
názoru, že ako konkurzný súd nemôže nárok o zaplatenie 960 000,-- Sk prejednávať, mal vec
vylúčiť na samostatné konanie a postúpiť ju príslušnému súdu na ďalšie konanie. Navrhol
preto, aby odvolací súd v tejto napadnutej časti rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.
Žalovaný správca konkurznej podstaty vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa
v 2. rade uviedol, že nakoľko žaloba bola podávaná ako žaloba na vylúčenie vecí zo súpisu
konkurznej podstaty, súd prvého stupňa správne rozhodol o zamietnutí časti žaloby, ktorou
sa navrhovatelia domáhali plnenia – zaplatenia nájomného 960 000,-- Sk. Navrhol preto
potvrdiť rozsudok ako vecne správny.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý vo veci konal ako súd odvolací (§ 10 ods. 2
O. s. p.), prejednal vec v rozsahu podľa § 212 ods. l O. s. p., bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O. s. p., a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
Podľa § 90 O. s. p., účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný)
alebo tí, ktorých zákon za účastníkov označuje.
Podľa § 157 ods. l O. s. p., v písomnom vyhotovení rozsudku sa po slovách „V mene
Slovenskej republiky“ uvedie označenie súdu, mená a priezviská sudcov a prísediacich,
presné označenie účastníkov a ich zástupcov, účasť prokurátora, označenie prejednávanej
veci, znenie výroku, odôvodnenie, poučenie o lehote na podanie odvolania a náležitostiach
odvolania, poučenie o možnosti výkonu rozhodnutia a deň a miesto vyhlásenia.
Odvolací súd zistil z obsahu napadnutého rozsudku, že súd prvého stupňa sa neriadil
dôsledne citovanými zákonnými ustanoveniami, a preto je celý rozsudok nezrozumiteľný,
zmätočný a nevykonateľný. Z obsahu žaloby aj zo záhlavia napadnutého rozsudku vyplýva,
že v konaní sú dvaja navrhovatelia: l. U.
a 2. B. a odporcom v konaní je jeden subjekt –
JUDr. P., správca konkurznej podstaty úpadcu L.. V žalobe navrhovatelia určili okruh
účastníkov tohto sporového návrhového konania tým, že podali žalobu, v ktorej seba označili
ako navrhovateľov a podľa § 79 ods. l O. s. .p. v žalobe označili druhú stranu sporu –
správcu konkurznej podstaty
ako odporcu. Tým sa v žalobe označení navrhovatelia a odporca stali účastníkmi konania
podľa § 90 O. s. p. S nimi je povinný súd prvého stupňa konať a rozhodnúť o uplatnenom
nároku navrhovateľov proti odporcovi.
Vo výroku napadnutého rozsudku „súd konanie v časti návrhu na vylúčenie vecí
z konkurznej podstaty, ktoré sú totožné s vecami uvedenými v petite žaloby zaevidovanej
na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod č. k . 45 Cbi 96/2003, voči navrhovateľovi 2/
zastavuje a vo zvyšku žalobu voči navrhovateľovi 2/ zamieta“. Takýto výrok rozsudku
je nezrozumiteľný, pretože nie je možné zastaviť konanie a zamietnúť návrh voči
navrhovateľovi, je to možné, iba vo vzťahu k odporcovi, voči ktorému návrh smeruje.
V občianskom súdnom konaní podľa § 80 O. s. p. sa vedie konanie o návrhu navrhovateľa
proti odporcovi. Preto aj výrok rozsudku musí smerovať proti odporcovi a nie proti
navrhovateľovi. Ani z obsahu odvolania rozsudku nevyplýva, ako rozhodol súd prvého stupňa
voči jednému odporcovi v konaní, pretože na 5. strane rozsudku uvádza: „súd žalobu voči
odporcovi 2/ zamietol z toho dôvodu..... Rovnako súd zamietol žalobu voči odporcovi 2/
aj v časti návrhu na uloženie povinnosti odporcovi 2/ zabezpečiť pre navrhovateľov nové
stroje“. Toto odôvodnenie je v rozpore s označením účastníkov konania v záhlaví rozsudku,
kde nie je uvedený odporca v 2. rade, voči ktorému mal súd návrh zamietnuť. V tomto
konaní je iba jeden odporca. Naviac, výrok rozsudku je v rozpore s odôvodnením rozsudku,
pretože vo výroku rozsudku súd zastavuje a zamieta žalobu voči navrhovateľovi v 2. rade
a v odôvodnení rozsudku uvádza, že zamietol žalobu voči odporcovi v 2. rade.
Napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný aj z toho dôvodu, že ani vo výroku rozsudku,
ani v jeho odôvodnení nie sú uvedené veci, ktoré majú byť vylúčené z konkurznej podstaty,
súd iba odkazuje na petit žaloby v inom konaní vedenom na súde prvého stupňa, čo je
v rozpore s ustanovením § 155 ods. 1 O. s. p., pretože obsah rozhodnutia vo veci samej
má súd vysloviť vo výroku rozsudku. Nie je preto možné obsah výroku rozsudku nahradiť
odkazom na petit inej žaloby, pretože to spôsobuje nepreskúmateľnosť rozsudku a jeho
nevykonateľnosť.
Odvolací súd sa stotožňuje s odvolaním navrhovateľa v 2. rade proti zamietavému
rozhodnutiu v časti o uplatnenom nároku navrhovateľa o zaplatenie nájomného vo výške
960 000,-- Sk v tom, že ak súd prvého stupňa dospel k záveru, že nie je vecne alebo miestne
príslušný na prejednanie tohto nároku uplatneného v žalobe o vylúčenie vecí z konkurznej
podstaty, nie je to dôvod na zamietnutie žaloby, pretože zaplatenie nájomného nemá súvis
s ďalším uplatneným nárokom na vylúčenie vecí z konkurznej podstaty, ako to odôvodnil súd
prvého stupňa v napadnutom rozsudku. Občiansky súdny poriadok nevylučuje v jednej žalobe
uplatniť viac nárokov. Ak si navrhovatelia v návrhu uplatnili viac nárokov, súd posúdi, či
je vecne a miestne príslušný na konanie o všetkých nárokoch, a ak nie je, vylúči vec, o ktorej
nie je príslušný konať, na samostatné konanie podľa § 112 ods. 2 O. s. p. a postúpi ju podľa
§ 104a O. s. p. alebo § 105 O. s. p. na konanie vecne a miestne príslušnému súdu. Ak je súd
príslušný na konanie o všetkých nárokoch, môže o nich konať v jednom konaní alebo, ak sa
v návrhu na začatie konania uvádzajú veci, ktoré sa na spojenie nehodia, môže súd niektorú
vec vylúčiť na samostatné konanie podľa § 112 ods. 2 O. s. p.
Súd prvého stupňa nepostupoval takto v konaní o dvoch uplatnených nárokoch
v žalobe, a preto rozhodol o spornom nároku na zaplatenie nájomného 960 000,-- Sk
nesprávne, ak bez vykonania akéhokoľvek dokazovania žalobu zamietol.
Odvolací súd preto podľa § 221 ods. l písm. h/ O. s. p. zrušil celý napadnutý rozsudok,
pretože súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne
ustanovenia právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav a odvolací súd podľa § 212
ods. 3 O. s. p. prihliadal na vytýkané procesné vady konania pred súdom prvého stupňa,
pretože mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho
konania. (§ 224 ods. 3 O. s. p.).
Právnym názorom odvolacieho súdu je súd prvého stupňa v tomto konaní viazaný
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 22. októbra 2008
JUDr. Alena P r i e c e l o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: M.