Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obdo/8/2008

Najvyšší súd -190 Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: I.,

U., zastúpeného J., advokátkou

so sídlom U., proti žalovanému: L., zastúpenému J., advokátom so sídlom L., o zaplatenie

1 040 056,-- Sk s príslušenstvom, na dovolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Trenčíne č. k. -147 zo dňa 20. novembra 2007, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa

20. novembra 2007 č. k. -147 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom z 15. marca 2007 vyhovel žalobe a uložil žalovanému

povinnosť zaplatiť žalobcovi 1 040 056,-- Sk so 6 % ročným úrokom z omeškania

od 11. novembra 2005 do zaplatenia titulom nedoplatku ročnej odmeny za rok 2004 priznanej

M. č. p. SEVY/K-34/3-226/5-2005-OdPV zo dňa 02. 06. 2005 v celkovej výške 5 978 328,--

Sk a nahradiť mu trovy konania vo výške 136 356,-- Sk.

Vychádzal zo zistenia, že na základe menovacieho dekrétu M.

zo dňa 27. 01. 2004 č. p. SEMI/K 44-5-222/2004 žalobca vykonával funkciu riaditeľa

u právneho predchodcu žalovaného – L.. Práva a povinnosti žalobcu ako riaditeľa právneho

predchodcu žalovaného boli upravené v zmluve o výkone funkcie riaditeľa štátneho podniku

a o mzdových a funkčných podmienkach č. SEMI/K 44-5-224

zo dňa 30. 01. 2004, uzavretej medzi žalobcom a Slovenskou republikou – M.. Odvolacím

dekrétom M. č. p. SEVY/K-34/5-246/2005 bol žalobca dňom 07 0.9. 2005 odvolaný z funkcie

riaditeľa štátneho podniku. Vychádzajúc z príslušných ustanovení

o štátnom podniku v znení neskorších predpisov súd konštatoval, že pokiaľ M. ako zakladateľ

právneho predchodcu žalovaného určilo žalobcovi na základe zmluvy o výkone funkcie

v znení doplnkov k nej odmenu za rok 2004 vo výške 5 978 328,-- Sk, spätné zníženie už raz

určenej odmeny nie je možné. Hoci predmetná zmluva o výkone funkcie bola uzavretá medzi

M. ako zakladateľom právneho predchodcu žalovaného a žalobcom, k jej uzavretiu došlo

v súlade s ust. veta druhá o štátnom podniku v znení

neskorších predpisov. Zdôraznil, že citovaný zákon ani neumožňoval uzavretie takej dohody

medzi inými účastníkmi. Predmetná zmluva vrátane dodatkov obsahovala úkon M. ako

orgánu hospodárskeho riadenia voči právnemu predchodcovi žalovaného v zmysle § 4 ods. 2

v znení neskorších predpisov s určením, že zdrojom pre vyplatenie

mesačného platu a ročnej odmeny z podielu na zisku vrátane ďalších náležitostí sú finančné

prostriedky právneho predchodcu žalovaného a ich vyplatenie je v jeho pôsobnosti. Týmto

určením vznikol záväzok právneho predchodcu žalovaného voči žalobcovi na výplatu odmeny

tak, ako bola priznaná vo výške

5 978 328,-- Sk. Pokiaľ aj M. ako zakladateľ listom zo dňa 20. 10. 2005 Č. p. SEVY/K-34/3-

231/2005-OdPV, označeným ako zrušenie platnosti listu, následne oznámilo právnemu

predchodcovi žalovaného, že vzhľadom na zmenu podmienok výplaty ročnej odmeny

riaditeľom štátnych podnikov, kde bola určená maximálna výška ročnej odmeny, sa ruší

platnosť listu Č. p. SEVY/K-34/3-226/5-OdPV z 02. 06. 2005 v časti výšky ročnej odmeny

z podielu na zisku s tým, že zároveň sa upravila výška ročnej odmeny na už vyplatenú časť

odmeny so stavom k 10. 7. 2005 a v prípade uplatnenia požiadavky o jej doplatenie bolo

uložené právnemu predchodcovi žalovaného túto nevyplatiť, s ohľadom

na nemožnosť spätného zníženia už raz určenej odmeny v súlade so zmluvou o výkone

funkcie, právny predchodca žalovaného ako samostatne hospodáriaci subjekt bol povinný

zvyšok odmeny vyplatiť z vlastných prostriedkov. Uvedená povinnosť v zmysle príslušných

ustanovení o transformácii niektorých štátnych podnikov na akciové

spoločnosti univerzálnou sukcesiou prešla dňa 01. 02. 2006 na žalovaného. Pokiaľ žalovaný

namietal, že v danom prípade bol len poukazcom odmeny a riadil sa výlučne pokynmi svojho

zakladateľa, v prípade nesúhlasu s jeho rozhodnutím mal jeho právny predchodca možnosť

domáhať sa ochrany podľa Žalobcovi preto patrí okrem

istiny aj úrok z omeškania v uplatnenej sadzbe, neodporujúcej ust. § 517 ods. 2 Občianskeho

zákonníka a vyhlášky č. a náhrada účelne vynaložených trov v zmysle ust.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací na odvolanie žalovaného rozsudok súdu

prvého stupňa zmenil tak, že žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť

žalovanému trovy prvostupňového aj odvolacieho konania vo výške 129 323,87 Sk

a 98 099,-- Sk k rukám jeho právneho zástupcu.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca založil svoj nárok na doplatenie ročnej

odmeny z podielu na zisku za rok 2004 na tvrdení, že žalovaný, resp. jeho právny predchodca,

porušil povinnosť vyplývajúcu mu z čl. I. bod. 3 druhej vety Zmluvy o výkone funkcie

riaditeľa štátneho podniku L. a o mzdových a funkčných podmienkach zo dňa 30. 01. 2004 č.

SEMI/K-44/5/-224, uzavretej medzi žalobcom a Slovenskou republikou – M., podľa ktorého

zdrojom pre vyplatenie mesačného platu, ročnej odmeny z podielu na zisku a ďalších

náležitostí riešených v tejto zmluve boli finančné prostriedky štátneho podniku a ich

vyplatenie bolo v pôsobnosti štátneho podniku L. ako právneho predchodcu žalovaného.

Odvolací súd skúmal, či došlo k porušeniu povinnosti, ktorá by žalovanému vyplývala

z niektorých z dôvodov uvedených v ust. , a dospel k záveru, že

k takému porušeniu povinnosti zo strany žalovaného nedošlo. Mandátna zmluva o výkone

funkcie riaditeľa štátneho podniku v znení jej dodatkov stanovila, že o nároku na ročnú

odmenu a o jej výške rozhodne M. a vyplatená bude z finančných prostriedkov štátneho

podniku s tým, že podmienkou jej vyplatenia je vytvorenie dostatočných zdrojov v podniku.

V čl. V. bod 6 dodatku č. 1 k predmetnej zmluvy si M. zároveň vyhradilo právo znížiť

hodnotu percentuálnej výšky ročnej odmeny vypočítanej podľa bodu 1 uvedeného článku, a to

za podmienok tam uvedených. M. priznalo v súlade so zmluvou o výkone funkcie riaditeľa

štátneho podniku žalobcovi ročnú odmenu z podielu na zisku vo výške 6,3 %, čo

predstavovalo sumu 5 978 328,-- Sk Následne listom

zo dňa 20. 10.2005 pod Č. p. SEVY/K-34/3-231/2005-OdPV zrušilo M. platnosť listu Č. p.

SEVY/K-34/3-226/5-2005-OdPV v časti výšky ročnej odmeny z podielu

na zisku, upravilo výšku ročnej odmeny na vyplatenú časť odmeny so stavom k 10. 07. 2005

a právnemu predchodcovi žalovaného dalo pokyn nevyplatiť doplatok odmeny pre prípad jej

uplatnenia. Právny predchodca žalovaného bol povinný rešpektovať rozhodnutia a pokyny

svojho zakladateľa, takže vyplatiť žalobcovi ročnú odmenu zo zisku nad rozsah uvedený

v jeho rozhodnutí o znížení zo dňa 20. 10. 2005 Č. p. SEVY/K-34/3-231/2005-OdPV nebol

oprávnený. Právny predchodca žalobcu v súvislosti s určením výšky mesačného platu a ročnej

odmeny z podielu na zisku nebol so žalobcom v zmluvnom vzťahu. V zmysle čl. V. bod 6

dodatku č. 1 k mandátnej zmluve M. malo za určitých okolností právo znížiť výšku ročnej

odmeny vypočítanej podľa bodu 1 tohto článku. Keďže účastníkom tohto konania nebola

Slovenská republika – M., jeho predmetom nemohlo byť skúmanie, či zo strany M. došlo k

porušeniu zmluvných povinností vyplývajúcich zo zmluvy o výkone funkcie riaditeľa

štátneho podniku v súvislosti s určením výšky odmeny, resp. jej znížením. Predmetom

konania bolo skúmanie žalobcom tvrdeného porušenia povinnosti zo strany právneho

predchodcu žalovaného. Pretože právny predchodca žalovaného vo vzťahu k žalobcovi

neporušil žiadnu povinnosť, ktorá by mu vyplývala, či už zo zákona, z právneho vzťahu alebo

z porušenia práva, nemohlo dôjsť k jej prechodu

na žalovaného.

Z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného odvolací súd napadnutý

rozsudok zmenil podľa a žalobu zamietol. Zároveň zmenil napadnutý rozsudok

aj v časti výroku o náhrade trov konania a podľa ust. žalobcovi

uložil povinnosť zaplatiť úspešnému žalovanému náhradu prvostupňových trov vo výške

129 323,87 Sk. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224

ods. 1 a a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť ich úspešnému

žalovanému vo výške 98 099,-- Sk.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca dovolanie v zmysle

v spojení s , pretože rozhodnutie odvolacieho súdu považuje

za nesprávne z dôvodu, že spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Odvolací súd

vyslovil právny názor, že žalobu je potrebné zamietnuť z dôvodu nedostatku pasívnej

legitimácie žalovaného, pretože z jeho strany nedošlo k porušeniu povinností vyplývajúcich

zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva. Odvolací súd dospel k záveru, že

vzhľadom na zníženie výšky ročnej odmeny, na čo malo M. za určitých okolností právo,

žalovaný, ktorý nebol so žalobcom v zmluvnom vzťahu, nebol povinný vyplatiť doplatok

ročnej odmeny. Žalobca sa nestotožňuje s právnym záverom, že žalovaný nie ]e pasívne

legitimovaný pre zaplatenie uplatňovaného nároku, pričom poukazuje

na listinné dôkazy nachádzajúce sa v spise, a to mandátnu zmluvu a zmluvu o výkone funkcie

riaditeľa štátneho podniku. Obe vychádzajú z ustanovenia § 19 ods. 2 Zákona o štátnom

podniku, kde sa konštatuje, že riaditeľ nie je zamestnancom podniku, vzťah medzi podnikom

a riaditeľom pri jeho pôsobnosti riaditeľa sa spravuje ustanoveniami o mandátnej zmluve,

ak tento zákon neustanovuje inak. Ďalšie práva a povinnosti a spôsob odmeňovania dohodne

zakladateľ s riaditeľom v zmluve o výkone funkcie, ktorá musí byť uzavretá písomne, inak je

neplatná. V týchto zmluvných dokumentoch bol určený mesačný plat, ročná odmena riaditeľa

a zároveň v nich bolo stanovené, že zdrojom pre vyplatenie mesačného platu a ročnej odmeny

sú finančné prostriedky štátneho podniku a ich vyplatenie je v pôsobnosti štátneho podniku.

Štátny podnik je právnickou osobou, vystupuje v právnych vzťahoch vo svojom mene

a nesie zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov. Práve jemu vyplývala povinnosť

platiť riaditeľovi mesačný plat, ako aj ročnú odmenu, čo splnil len čiastočne do výšky

4 938 272,-- Sk. Výpočet ročnej odmeny je presne stanovený v doplnku č. 1 k zmluve

o výkone funkcie riaditeľa štátneho podniku s tým, že ju určuje zakladateľ z podielu na zisku.

Povinnosť odmenu vyplatiť nemohla vzniknúť zakladateľovi, pretože v zmluve bolo

stanovené, že táto povinnosť vzniká štátnemu podniku. V zmluve je stanovené, že ročnú

odmenu určuje zakladateľ, avšak to neznamená, že ak ju raz určí, prizná a je splatná, túto

môže následne jednostranne zmeniť. Keďže ročná odmena bola určená v zmysle zákona,

je právne irelevantný list M. Č. p. SEVY/K-34/3-231/2005 OdPV

z 20. 10. 2005, ktorým oznámil L., aby riaditeľovi nevyplatili zostatok odmeny. K zmene

výšky ročnej odmeny nedošlo a bolo by to možné jedine v prípade, že by bol zmenený čl.

V zmluvy o výkone funkcie riaditeľa štátneho podniku, čo by muselo byť vykonané písomne

pod sankciou neplatnosti. Aplikácia ustanovenia o znížení hodnoty percentuálnej výšky

ročnej odmeny prichádzala do úvahy v čase rozhodovania o priznaní ročnej odmeny zo zisku

za rok 2004, t. j v rozhodnutí zo dňa 02. 06. 2005, kedy zakladateľ bol oprávnený znížiť

hodnotu percentuálnej výšky ročnej odmeny, avšak len za podmienok dohodnutých v doplnku

č. 1. Uvedené ustanovenie nie je možné aplikovať dodatočne

po rozhodnutí zakladateľa o priznaní ročnej odmeny z podielu na zisku. Vzhľadom

na existujúci zmluvný vzťah medzi zakladateľom a žalobcom platí určitá právna istota,

v dôsledku čoho nebolo možné dodatočne meniť rozhodnutie o raz priznanej ročnej odmene

s retroaktívnymi účinkami. Odvolací súd uvádza, že Slovenská republika – M. nebolo

účastníkom konania, v dôsledku čoho nemohlo byt skúmané, či z jeho strany došlo

k porušeniu zmluvných povinností v súvislostí so znížením odmeny. Prvostupňový súd sa

vysporiadal i s touto otázkou a konštatoval, že nemohlo dôjsť zakladateľom spätne k zníženiu

ročnej odmeny už raz určenej, pretože by to bolo v rozpore práve so zmluvou o výkone

funkcie riaditeľa štátneho podniku v znení doplnku č. 1.

Ak M. malo právny záujem na výsledku konania, mohlo vstúpiť

do konania ako vedľajší účastník. Žalobca má za to, že sa nemohol úspešne domáhať určenia

neplatnosti zníženia ročnej odmeny z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu

z dôvodu, že mohol podať návrh na plnenie. Žalobca vychádzajúc z mandátnej zmluvy,

zmluvy o výkone funkcie riaditeľa štátneho podniku v znení doplnkov č. 1, 2, 3, s poukazom

na ustanovenie a a citované zákonné ustanovenia

o štátnom podniku považuje uplatnený nárok na zaplatenie istiny 1 045 056,-- Sk

s príslušenstvom za opodstatnený, a preto navrhol, aby dovolací súd napadnuté rozhodnutie

zrušil a vrátil vec odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

Žalovaný vo vyjadrení k podanému dovolaniu poukázal na zmluvy uzavreté medzi M.

ako zriaďovateľom štátneho podniku a žalobcom ako jeho riaditeľom s tým, že práva

a povinnosti z nich zaväzujú iba účastníkov zmluvného vzťahu. Preto štátny podnik bol

oprávnený vyplatiť odmenu iba na priamy pokyn zriaďovateľa a musel rešpektovať jeho

pokyn doplatok odmeny nevyplatiť. Žalovaný nesúhlasí s dôvodmi podaného dovolania

a plne sa stotožňuje s názorom odvolacieho súdu, že štátny podnik neporušil vo vzťahu

k žalobcovi žiadnu právnu povinnosť, a preto ani na jeho právneho nástupcu nemohla žiadna

právna povinnosť prejsť. Navrhol preto, aby dovolací súd dovolanie žalobcu zamietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ) proti rozhodnutiu, proti

ktorému je tento mimoriadny opravný prostriedok prípustný ( ), prejednal

bez nariadenia pojednávania napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel

k záveru, že dovolanie je dôvodné.

Dovolací súd vychádzal zo skutkového stavu, ako ho zistil súd prvého stupňa,

a z ktorého vychádzal aj odvolací súd. Ten svoje zmeňujúce rozhodnutie odôvodnil v podstate

tým, že žalovaný nie je v konaní pasívne legitimovaný, pretože jeho právny predchodca nebol

so žalobcom v zmluvnom vzťahu a neporušil žiadnu povinnosť, splnenia ktorej by sa žalobca

voči nemu mohol domáhať žalobou podľa S týmto právnym názorom

sa dovolací súd nestotožnil.

V zmysle ustanovení a nasl. o štátnom podniku v znení

neskorších predpisov, riaditeľ štátneho podniku nebol jeho zamestnancom, ale svoju funkciu

vykonával na základe písomnej zmluvy o výkone funkcie uzavretej so zriaďovateľom

štátneho podniku. Obsahom tejto zmluvy bolo aj určenie mesačného platu a ročnej odmeny

z podielu na zisku, ktorých určenie bolo v kompetencii zakladateľa, ale ich vyplatenie bolo

v pôsobnosti štátneho podniku, a to z vlastných finančných prostriedkov. Vyplatenie

zakladateľom priznanej ročnej odmeny preto nebolo záväzkom zakladateľa, ale štátneho

podniku.

V prejednávanej veci bol v doplnku č. 1 zo dňa 30. 06. 2004 k zmluve o výkone

funkcie riaditeľa štátneho podniku L. a o mzdových a funkčných podmienkach č. SEMI/K-

44/5-224 stanovený presný spôsob výpočtu ročnej odmeny riaditeľa s tým, že o jej nároku

a výške rozhodne zakladateľ. Ten si zároveň aj vyhradil právo za presne stanovených

podmienok znížiť jej výšku. Bolo tiež jednoznačne určené, že odmena bude hradená

z finančných prostriedkov štátneho podniku za predpokladu vytvorenia dostatočných zdrojov.

V súlade so zmluvne dohodnutými podmienkami zriaďovateľ – M. listom z 2. júna 2005 Č. p.

SEVY/K-34/3-226/5-2005-OdPV, adresovaným žalobcovi, rozhodol o priznaní ročnej

odmeny zo zisku za rok 2004 vo výške 6,3 %, čo predstavovalo 5 978 328,-- Sk. Týmto

rozhodnutím zakladateľa o priznaní odmeny a jej presnej výške vznikla štátnemu podniku

povinnosť žalobcovi túto odmenu vyplatiť, resp. žalobcovi vznikla voči právnemu

predchodcovi žalovaného pohľadávka v tejto výške. Dovolací súd sa stotožňuje s názorom

dovolateľa, z ktorého vychádzal aj súd prvého stupňa, že raz priznanú odmenu už nebolo

možné dodatočne bezdôvodne znížiť, a preto list zriaďovateľa zo dňa

20. októbra 2005 Č. p. SEVY/K-34/3-231/2005-OdPV nemohol spôsobiť zmenu záväzku.

Jediným legálnym dôvodom na nevyplatenie odmeny v pôvodne určenej výške právnym

predchodcom žalovaného mohla byť preukázaná skutočnosť, že k tomu nemal vytvorené

dostatočné zdroje.

Vzhľadom na uvedené, dospel dovolací súd k záveru, že odvolací súd neposúdil vec

právne správne, keď žalobu zamietol pre nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného, a preto

jeho rozhodnutie podľa a zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne odvolací súd aj o trovách dovolacieho konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 22. októbra 2008

JUDr. Zuzana Ď u r i š o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: M.