Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obdo/4/2008

Najvyšší súd Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: U. a. s.,

so sídlom X. Bratislava, B., proti žalovanej:

I., bytom X., právne zastúpenej

M., advokátom so sídlom X. o zaplatenie 2 184 264,-- Sk s príslušenstvom, na dovolanie

žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. -323 zo dňa 30.

októbra 2007, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa

30. októbra 2007 č. k. -323 v napadnutej časti z r u š u j e a vec mu

v r a c i a na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom z 10. januára 2007 vyhovel žalobe a uložil žalovanej

povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2 184 264,-- Sk so 16,5 % ročným úrokom z omeškania

zo sumy 2 050 000,-- Sk odo dňa 12. júna 2002 do 6. februára 2003, 13 % ročným úrokom

z omeškania zo sumy 2 050 000,-- Sk od 7. februára 2003 do zaplatenia a 12 % ročným

úrokom z omeškania zo sumy 134 264,-- Sk od 26. februára 2004 do zaplatenia.

Zároveň rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške

112 860,-- Sk.

V odôvodnení uviedol, že účastníci konania uzavreli dňa 29. októbra 1999 poistnú

zmluvu č. 116643 o poistení zodpovednosti pri zabezpečení colného dlhu poisteným

v postavení hlavného zodpovedného ako organizáciou, ktorá vydáva tranzitné vyhlásenia

T1 alebo T2. Spoločnosť N. ako dopravca deklarant prepravovala do Francúzska tovar

podliehajúci vývoznému clu, spoločnosť Z. a. s., vystupovala ako odosielateľ – vývozca.

Žalovaná na požiadanie dopravcu vystavila dňa 8. decembra 1999 colné vyhlásenie T1 č.

607102902647, ktorým navrhla prepustenie tovaru do tranzitného režimu T1, čím sa stala

hlavným zodpovedným. Spoločnosť N. nepredložila tovar s dokladom T1 colnici určenia vo

Francúzsku z dôvodu, že vodič kamiónu bol počas prepravy tovaru prepadnutý. Z dôvodu

nedodania tovaru colnému úradu určenia vymeral Colný úrad B. v Českej republike na tovar

colný dlh 1 404 895,-- Kč. Žalobca ako poisťovateľ uhradil

za žalovanú dňa 11. júna 2002 colný dlh vo výške 2 075 030,-- Sk (poistná udalosť č. 11967-

2000). Na základe ďalšej poistnej udalosti č. 4949-2003 si žalobca voči žalovanej uplatnil

i sumu 134 264,-- Sk. Žalovaná dňa 6. februára 2003 pohľadávku uhradila čiastočne v sume

25 030,-- Sk, a preto súd konanie v tejto časti zastavil. Pohľadávka žalobcu v celkovej sume

2 184 264,-- Sk pozostávala:

1. zo zmluvnej pokuty 80 % poistného plnenia z poistnej udalosti č. 11967/2000 podľa čl. VI

bod 2, písm. g/ poistnej zmluvy vo výške 1 660 024,--Sk, ktorú súd vyhodnotil ako platne

dohodnutú zmluvnú pokutu podľa a ;

2. z 10 % spoluúčasti na poistnom plnení podľa čl. IV poistnej zmluvy vo výške

207 503,-- Sk, ktorú žalovaná výslovne uznala v podaní zo dňa 10. marca 2006;

3. zo zmluvnej pokuty vo výške 75 030,-- Sk podľa čl. VI poistnej zmluvy, ktorú časť

žalovaná taktiež uznala podaním zo dňa 10. marca 2006;

4. zo zmluvnej pokuty 50 % ako regresu podľa čl. VI ods. 2, písm. b/ poistnej zmluvy

vo výške 132 473,-- Sk, v ktorej si ho uplatnil žalobca;

5. zmluvnej pokuty 80 % poistného plnenia z poistnej udalosti č. 4949-2003 vo výške

107 411,-- Sk;

6. spoluúčasti na poistnom plnení podľa čl. IV zmluvy vo výške 13 426,-- Sk;

7. zmluvnej pokuty 50 % z poistného plnenia - regres podľa čl. VI ods. 2 písm. b/ zmluvy

vo výške 13 427,-- Sk, v akej si ho uplatnil žalobca.

Súd mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že zmluva o ručení

medzi žalovanou a spoločnosťou N. (ručiteľ) nebola platne uzatvorená a dospel tiež k záveru,

že žalovaná v konaní nepreukázala tvrdenú absolútnu neplatnosť relevantných ustanovení čl.

VI bod 2, písm. f/, čl. VI bod 2, písm. d/ poistnej zmluvy. Pretože žalobca v konaní preukázal

porušenie povinnosti žalovanej predložiť žalobcovi riadne a v súlade s poistnou zmluvou

zmluvu o ručení, predložiť riadne a včas všetky v poistnej zmluve požadované doklady a súd

sa nestotožnil s názorom žalovanej, že tlačiarne a tonery nemožno považovať za spotrebnú

elektroniku, súd žalobe vyhovel, a to vrátane uplatneného úroku z omeškania v súlade

s ustanovením v spojení

s nariadenia. Úspešnému žalobcovi priznal podľa náhradu trov

konania.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací na odvolanie žalovanej rozsudok súdu

prvého stupňa zmenil tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu

270 929,-- Sk so 16,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 282 583,-- Sk odo dňa

12. júna 2002 do 6. februára 2003, 13 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 257 503,-- Sk

odo dňa 7. februára 2003 do zaplatenia a 12 % ročným úrokom z omeškania zo sumy

13 426,-- Sk od 26. februára 2004 do zaplatenia. Zmenil tiež výrok o náhrade trov konania

tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanej náhradu trov prvostupňového konania vo výške

100 335,-- Sk k rukám jej právneho zástupcu. Vo zvyšku uplatnenej istiny a úrokov

z omeškania žalobu zamietol a žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanej náhradu trov odvolacieho

konania vo výške 174 211,-- Sk k rukám jej právneho zástupcu.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že sa nestotožnil s právnym záverom súdu prvého

stupňa v časti, v ktorej súd prvého stupňa zaviazal žalovanú zaplatiť zmluvnú pokutu pri

poistnej udalosti č. 11697-2000, a to podľa čl. VI bod 2, písm. f/ poistnej zmluvy, keď si

žalobca uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 80 % z poistného plnenia 1 660 024,-- Sk.

Odvolací súd je tohto názoru, že žalobcovi nie je možné priznať takto uplatnený nárok,

pretože nejde o zabezpečenie zmluvnej povinnosti podľa ust. .

Preto odvolací súd dospel k záveru, že uplatnený nárok podľa čl. VI bod 2, písm. f/ poistnej

zmluvy, a to zmluvná pokuta v sume 80 % poistného plnenia, nespĺňa náležitosti tejto formy

zabezpečenia záväzku, a preto nárok nemohol priznať. Podľa odvolacieho súdu sú uvedené

ustanovenia poistnej zmluvy neurčité, a teda i neplatné v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho

zákonníka, nakoľko žalobca v nich používa pojem regres pre postup žalovanej v prípade

poistnej udalosti, hoci v ďalších ustanoveniach zmluvy správne používa pojem zmluvná

pokuta pre zabezpečenie zmluvných povinností žalovanej v zmysle ust. § 544 Občianskeho

zákonníka a pojem regres pre postih žalovanej pri nedodržaní príslušného postupu v prípade

poistnej udalosti. To isté platí i pre uplatnenú zmluvnú pokutu podľa čl. VI, bod 2 písm. d/

poistnej zmluvy, týkajúceho sa predloženia dokladov a zníženia poistného plnenia vo výške

50 %, čo si žalobca vyčíslil sumou 132 473,-- Sk, ktorú odvolací súd žalobcovi taktiež

nepriznal. Obdobne to platí i pre poistnú udalosť č. 4949-2003, kde nebolo možné žalobcovi

priznať nárok podľa čl. VI bod 2, písm. f/ poistnej zmluvy – zmluvnú pokutu vo výške 80 %

z poistného plnenia – 107 411,-- Sk, ako ani nárok podľa čl. VI, bod 2 písm. d/ poistnej

zmluvy – zníženia poistného plnenia vo výške 50 %, ktoré si žalobca vyčíslil sumou

13 427,-- Sk. Odvolací súd teda zaviazal žalovanú k zaplateniu 10 %-nej spoluúčasti

z poistnej udalosti č. 11697-2000 podľa poistnej zmluvy č. 116643, podľa čl. IV v sume

207 503,-- Sk, ako aj podľa čl. VI bod 7 vo výške 75 030,-- Sk. Tieto nároky si žalobca

uplatnil v súlade s poistnou zmluvou, ako aj s príslušnými ustanoveniami Občianskeho

zákonníka. Žalovaná ohľadne nároku žalobcu tvrdila, že sumu 75 030,-- Sk uhradila, avšak

ani pred súdom prvého stupňa, ani v odvolacom konaní nepredložila o tom žiaden dôkaz. Dňa

6. februára 2003 čiastočne, v sume 25 030,-- Sk, pohľadávku uhradila, v ktorej časti bolo

konanie dňa 25. mája 2006 zastavené. Odvolací súd ďalej zaviazal žalovanú k zaplateniu

10 % spoluúčasti z poistnej udalosti č. 4949-2003 podľa poistnej zmluvy č. 116643, podľa

čl. IV v sume 13 426,-- Sk, nakoľko tento nárok si žalobca uplatnil v súlade s poistnou

zmluvou, ako aj s príslušnými ustanoveniami . Ďalej odvolací súd

sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že zmluva o ručení nebola uzavretá platne,

nakoľko dopravca spoločnosť N. ako ručiteľ, resp. vodič tejto spoločnosti, podpis

na predmetnej zmluve poprel a samotná zmluva vykazovala viaceré nedostatky. O úrokoch

z omeškania s platením dlžnej sumy odvolací súd rozhodol s poukazom na ust. § 517 ods. 2

a nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú

niektoré ustanovenia . O náhrade trov prvostupňového konania

a odvolacieho konania rozhodol podľa ust. a tak, že hoci

žalovaná mala vo veci úspech len čiastočný, súd jej priznal plnú náhradu trov konania,

nakoľko mala neúspech v pomerne nepatrnej časti.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca dovolanie z dôvodu ust.

v spojení s v zákonom stanovenej lehote v zmysle ust. ods.

1 Uviedol, že ustanovenia čl. VI ods. 2 písm. f/ a d/ poistnej zmluvy č. 116643

ukladajú povinnosti, za ktorých porušenie nezakazuje viazať zmluvnú

pokutu a taktiež tieto ustanovenia jednoznačne spĺňajú podstatné náležitosti vyžadované §

544 o zmluvnej pokute, a teda pokiaľ ide o obsah týchto ustanovení,

jedná sa nepochybne o zmluvnú pokutu. Zároveň tieto ustanovenia nie je možné subsumovať

pod , nakoľko táto problematika je riešená v čl. VI ods. 5

poistnej zmluvy. Žalobca tiež uviedol, že označenie predmetnej sankcie ako „regres“ alebo

„zmluvná pokuta“ je pre určitosť tohto ustanovenia irelevantná, pretože vecný obsah (peňažná

sankcia v prípade porušenia právnej povinnosti) tohto ustanovenia je určitý, a teda nemožno

vyvodzovať neurčitosť tohto ustanovenia a s tým spojenú absolútnu neplatnosť. I keby sa

označenie sankcie vynechalo, vecný obsah ustanovenia bude rovnaký. Upozorňuje, že

odvolací súd sa nevysporiadal s ustanovením čl. VI ods. 5 písm. a/ a b/ poistnej zmluvy

č. 116643, ktorými tak žalobca, ako i súd prvého stupňa odôvodnili oprávnenosť predmetnej

časti návrhu. Žalobca navrhol, aby dovolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec

odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

K podanému dovolaniu sa vyjadrila žalovaná, ktorá považuje rozhodnutie odvolacieho

súdu v celom rozsahu za vecne správne a má za to, že odvolací súd vec správne právne

posúdil. Súhlasil s názorom odvolacieho súdu, podľa ktorého sú ust. čl. VI. bod 2, písm. f/

a písm. d/ poistnej zmluvy neurčité, a teda i neplatné v zmysle . Stotožňuje

sa tiež so záverom, že zákonný postup i postih, pokiaľ poistenec nedodrží postup pri uplatnení

poistnej udalosti, rieši ust. , a to tak, že poistiteľ je oprávnený znížiť plnenie,

na ktoré by mal poistený nárok. Žalovaná navrhla, aby dovolací súd podané dovolanie

žalobcu zamietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ) a smeruje proti rozhodnutiu,

proti ktorému je tento mimoriadny opravný prostriedok prípustný ( ),

preskúmal vec bez nariadenia pojednávania v napadnutom rozsahu podľa § 242 ods. 1

, a dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné.

Z obsahu spisu vyplýva, že odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa,

ktorým bolo žalobe vyhovené v celom zostávajúcom rozsahu (po zastavení konania v časti

o zaplatenie 25 030,-- Sk, ktorú sumu žalovaná v priebehu konania zaplatila), v časti

o zaplatenie 270 929,-- Sk s príslušenstvom potvrdil a v prevyšujúcej časti o zaplatenie

1 913 335,-- Sk s príslušenstvom zmenil tak, že žalobu ako nedôvodnú zamietol. Predmetom

dovolacieho konania je teda iba táto zmeňujúca časť, ktorá pozostáva z nárokov

vyplývajúcich z poistnej zmluvy č. 116643 z 29. 10. 1999 v súvislosti s dvomi poistnými

udalosťami z titulu zmluvných pokút podľa čl. VI bod 2 písm. d/ a f/ zmluvy uplatnených.

žalobou podanou 29. 11. 2002 a jej rozšírením doručeným súdu prvého stupňa dňa

02. 02. 2006 (č. l. 106). Súd prvého stupňa žalobe v tejto časti vyhovel, keď po vykonanom

dokazovaní dospel k záveru, že tieto dojednania o zmluvnej pokute sú platné a žalovaná

porušila zmluvné povinnosti, ktoré boli týmito pokutami zabezpečené. Odvolací súd však

považoval ustanovenia čl. VI bod 2 písm. d/ a f/ poistnej zmluvy za neplatné, a to jednak

podľa ustanovenia pre neurčitosť, a jednak z dôvodu, že

nejde o zabezpečenie zmluvnej povinnosti, ako to má na mysle ustanovenie § 544

, keďže postih poistenca pri nedodržaní postupu pri uplatnení poistnej

udalosti rieši ustanovenie . Dovolací súd sa s týmto

právnym názorom nestotožnil.

Zmluvná pokuta je jedným z právnych prostriedkov slúžiacim na zabezpečenie

zmluvnej povinnosti. Právna úprava obsiahnutá v ustanovení § 544 a § 545 Občianskeho

zákonníka vyžaduje pre platné dojednanie zmluvnej pokuty okrem písomnej formy

vymedzenie zmluvnej povinnosti, ktorá má byť takto zabezpečená a jednoznačnú dohodu

o výške zmluvnej pokuty, resp. spôsobu jej určenia. Dovolací súd považuje za správne právne

posúdenie týchto ustanovení poistnej zmluvy súdom prvého stupňa a súhlasí s jeho záverom,

že išlo o dojednanie určité, pričom bola jasne vymedzená zmluvná povinnosť i výška

zmluvnej pokuty, ktorá bola dojednaná % z poistného plnenia. Podľa názoru dovolacieho

súdu nešlo ani o dojednanie, ktoré by bolo neplatné pre rozpor so zákonom v zmysle § 39

, konkrétne s ustanovením .

Pri posudzovaní platnosti právneho úkonu nie je rozhodujúce jeho označenie, ale jeho obsah

a vôľa toho, kto ho robil, ak nie je v rozpore s jazykovým prejavom. I keď má pravdu

odvolací súd v tom, že v poistnej zmluve bol v iných ustanoveniach použitý výraz „zmluvná

pokuta“, neznamená to bez ďalšieho, že dojednanie majetkovej sankcie za porušenie

konkrétnej povinnosti bez tohto označenia nespĺňa podmienky, ktoré zákon vyžaduje pre

platné dojednanie zmluvnej pokuty. Podľa názoru dovolacieho súdu v oboch prípadoch

(čl. VI bod 2 písm. d/ aj f/ poistnej zmluvy) boli vymedzené povinnosti, nesplnenie ktorých

bude sankcionované určeným majetkovým postihom.

Pretože odvolací súd vychádzal z iného právneho názoru, a preto neskúmal splnenie

vecných podmienok pre vznik uplatneného práva, dovolací súd jeho rozhodnutie v napadnutej

časti podľa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. S prihliadnutím

na aktuálne znenie úpravy zmluvnej pokuty v bude môcť zvážiť

prípadné moderačné oprávnenie zakotvené v ustanovení § 545a. V novom rozhodnutí

rozhodne odvolací súd znovu o trovách pôvodného a dovolacieho konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 22. októbra 2008

JUDr. Zuzana Ď u r i š o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: M.