Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
c20/372585.b80688.pdf
PDF · 116.01 KB
No categories available
5Obdo/4/2008
Najvyšší súd 5 Obdo 4/2008 Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: U. a. s.,
so sídlom X. Bratislava, B., proti žalovanej:
I., bytom X., právne zastúpenej
M., advokátom so sídlom X. o zaplatenie 2 184 264,-- Sk s príslušenstvom, na dovolanie
žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 16Cob/26/2007-323 zo dňa 30.
októbra 2007, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa
30. októbra 2007 č. k. 16Cob/26/2007-323 v napadnutej časti z r u š u j e a vec mu
v r a c i a na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Súd prvého stupňa rozsudkom z 10. januára 2007 vyhovel žalobe a uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2 184 264,-- Sk so 16,5 % ročným úrokom z omeškania
zo sumy 2 050 000,-- Sk odo dňa 12. júna 2002 do 6. februára 2003, 13 % ročným úrokom
z omeškania zo sumy 2 050 000,-- Sk od 7. februára 2003 do zaplatenia a 12 % ročným
úrokom z omeškania zo sumy 134 264,-- Sk od 26. februára 2004 do zaplatenia.
Zároveň rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške
112 860,-- Sk.
V odôvodnení uviedol, že účastníci konania uzavreli dňa 29. októbra 1999 poistnú
zmluvu č. 116643 o poistení zodpovednosti pri zabezpečení colného dlhu poisteným
v postavení hlavného zodpovedného ako organizáciou, ktorá vydáva tranzitné vyhlásenia
T1 alebo T2. Spoločnosť N. ako dopravca deklarant prepravovala do Francúzska tovar
podliehajúci vývoznému clu, spoločnosť Z. a. s., vystupovala ako odosielateľ – vývozca.
Žalovaná na požiadanie dopravcu vystavila dňa 8. decembra 1999 colné vyhlásenie T1 č.
607102902647, ktorým navrhla prepustenie tovaru do tranzitného režimu T1, čím sa stala
hlavným zodpovedným. Spoločnosť N. nepredložila tovar s dokladom T1 colnici určenia vo
Francúzsku z dôvodu, že vodič kamiónu bol počas prepravy tovaru prepadnutý. Z dôvodu
nedodania tovaru colnému úradu určenia vymeral Colný úrad B. v Českej republike na tovar
colný dlh 1 404 895,-- Kč. Žalobca ako poisťovateľ uhradil
za žalovanú dňa 11. júna 2002 colný dlh vo výške 2 075 030,-- Sk (poistná udalosť č. 11967-
2000). Na základe ďalšej poistnej udalosti č. 4949-2003 si žalobca voči žalovanej uplatnil
i sumu 134 264,-- Sk. Žalovaná dňa 6. februára 2003 pohľadávku uhradila čiastočne v sume
25 030,-- Sk, a preto súd konanie v tejto časti zastavil. Pohľadávka žalobcu v celkovej sume
2 184 264,-- Sk pozostávala:
1. zo zmluvnej pokuty 80 % poistného plnenia z poistnej udalosti č. 11967/2000 podľa čl. VI
bod 2, písm. g/ poistnej zmluvy vo výške 1 660 024,--Sk, ktorú súd vyhodnotil ako platne
dohodnutú zmluvnú pokutu podľa § 544 a § 545 Občianskeho zákonníka;
2. z 10 % spoluúčasti na poistnom plnení podľa čl. IV poistnej zmluvy vo výške
207 503,-- Sk, ktorú žalovaná výslovne uznala v podaní zo dňa 10. marca 2006;
3. zo zmluvnej pokuty vo výške 75 030,-- Sk podľa čl. VI poistnej zmluvy, ktorú časť
žalovaná taktiež uznala podaním zo dňa 10. marca 2006;
4. zo zmluvnej pokuty 50 % ako regresu podľa čl. VI ods. 2, písm. b/ poistnej zmluvy
vo výške 132 473,-- Sk, v ktorej si ho uplatnil žalobca;
5. zmluvnej pokuty 80 % poistného plnenia z poistnej udalosti č. 4949-2003 vo výške
107 411,-- Sk;
6. spoluúčasti na poistnom plnení podľa čl. IV zmluvy vo výške 13 426,-- Sk;
7. zmluvnej pokuty 50 % z poistného plnenia - regres podľa čl. VI ods. 2 písm. b/ zmluvy
vo výške 13 427,-- Sk, v akej si ho uplatnil žalobca.
Súd mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že zmluva o ručení
medzi žalovanou a spoločnosťou N. (ručiteľ) nebola platne uzatvorená a dospel tiež k záveru,
že žalovaná v konaní nepreukázala tvrdenú absolútnu neplatnosť relevantných ustanovení čl.
VI bod 2, písm. f/, čl. VI bod 2, písm. d/ poistnej zmluvy. Pretože žalobca v konaní preukázal
porušenie povinnosti žalovanej predložiť žalobcovi riadne a v súlade s poistnou zmluvou
zmluvu o ručení, predložiť riadne a včas všetky v poistnej zmluve požadované doklady a súd
sa nestotožnil s názorom žalovanej, že tlačiarne a tonery nemožno považovať za spotrebnú
elektroniku, súd žalobe vyhovel, a to vrátane uplatneného úroku z omeškania v súlade
s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení
s § 3 nariadenia. Úspešnému žalobcovi priznal podľa § 142 ods. 1 O. s. p. náhradu trov
konania.
Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací na odvolanie žalovanej rozsudok súdu
prvého stupňa zmenil tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
270 929,-- Sk so 16,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 282 583,-- Sk odo dňa
12. júna 2002 do 6. februára 2003, 13 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 257 503,-- Sk
odo dňa 7. februára 2003 do zaplatenia a 12 % ročným úrokom z omeškania zo sumy
13 426,-- Sk od 26. februára 2004 do zaplatenia. Zmenil tiež výrok o náhrade trov konania
tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanej náhradu trov prvostupňového konania vo výške
100 335,-- Sk k rukám jej právneho zástupcu. Vo zvyšku uplatnenej istiny a úrokov
z omeškania žalobu zamietol a žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanej náhradu trov odvolacieho
konania vo výške 174 211,-- Sk k rukám jej právneho zástupcu.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že sa nestotožnil s právnym záverom súdu prvého
stupňa v časti, v ktorej súd prvého stupňa zaviazal žalovanú zaplatiť zmluvnú pokutu pri
poistnej udalosti č. 11697-2000, a to podľa čl. VI bod 2, písm. f/ poistnej zmluvy, keď si
žalobca uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 80 % z poistného plnenia 1 660 024,-- Sk.
Odvolací súd je tohto názoru, že žalobcovi nie je možné priznať takto uplatnený nárok,
pretože nejde o zabezpečenie zmluvnej povinnosti podľa ust. § 544 Občianskeho zákonníka.
Preto odvolací súd dospel k záveru, že uplatnený nárok podľa čl. VI bod 2, písm. f/ poistnej
zmluvy, a to zmluvná pokuta v sume 80 % poistného plnenia, nespĺňa náležitosti tejto formy
zabezpečenia záväzku, a preto nárok nemohol priznať. Podľa odvolacieho súdu sú uvedené
ustanovenia poistnej zmluvy neurčité, a teda i neplatné v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, nakoľko žalobca v nich používa pojem regres pre postup žalovanej v prípade
poistnej udalosti, hoci v ďalších ustanoveniach zmluvy správne používa pojem zmluvná
pokuta pre zabezpečenie zmluvných povinností žalovanej v zmysle ust. § 544 Občianskeho
zákonníka a pojem regres pre postih žalovanej pri nedodržaní príslušného postupu v prípade
poistnej udalosti. To isté platí i pre uplatnenú zmluvnú pokutu podľa čl. VI, bod 2 písm. d/
poistnej zmluvy, týkajúceho sa predloženia dokladov a zníženia poistného plnenia vo výške
50 %, čo si žalobca vyčíslil sumou 132 473,-- Sk, ktorú odvolací súd žalobcovi taktiež
nepriznal. Obdobne to platí i pre poistnú udalosť č. 4949-2003, kde nebolo možné žalobcovi
priznať nárok podľa čl. VI bod 2, písm. f/ poistnej zmluvy – zmluvnú pokutu vo výške 80 %
z poistného plnenia – 107 411,-- Sk, ako ani nárok podľa čl. VI, bod 2 písm. d/ poistnej
zmluvy – zníženia poistného plnenia vo výške 50 %, ktoré si žalobca vyčíslil sumou
13 427,-- Sk. Odvolací súd teda zaviazal žalovanú k zaplateniu 10 %-nej spoluúčasti
z poistnej udalosti č. 11697-2000 podľa poistnej zmluvy č. 116643, podľa čl. IV v sume
207 503,-- Sk, ako aj podľa čl. VI bod 7 vo výške 75 030,-- Sk. Tieto nároky si žalobca
uplatnil v súlade s poistnou zmluvou, ako aj s príslušnými ustanoveniami Občianskeho
zákonníka. Žalovaná ohľadne nároku žalobcu tvrdila, že sumu 75 030,-- Sk uhradila, avšak
ani pred súdom prvého stupňa, ani v odvolacom konaní nepredložila o tom žiaden dôkaz. Dňa
6. februára 2003 čiastočne, v sume 25 030,-- Sk, pohľadávku uhradila, v ktorej časti bolo
konanie dňa 25. mája 2006 zastavené. Odvolací súd ďalej zaviazal žalovanú k zaplateniu
10 % spoluúčasti z poistnej udalosti č. 4949-2003 podľa poistnej zmluvy č. 116643, podľa
čl. IV v sume 13 426,-- Sk, nakoľko tento nárok si žalobca uplatnil v súlade s poistnou
zmluvou, ako aj s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Ďalej odvolací súd
sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že zmluva o ručení nebola uzavretá platne,
nakoľko dopravca spoločnosť N. ako ručiteľ, resp. vodič tejto spoločnosti, podpis
na predmetnej zmluve poprel a samotná zmluva vykazovala viaceré nedostatky. O úrokoch
z omeškania s platením dlžnej sumy odvolací súd rozhodol s poukazom na ust. § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. O náhrade trov prvostupňového konania
a odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 3 a § 151 ods. 1 O. s. p. tak, že hoci
žalovaná mala vo veci úspech len čiastočný, súd jej priznal plnú náhradu trov konania,
nakoľko mala neúspech v pomerne nepatrnej časti.
Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca dovolanie z dôvodu ust. § 238 ods. 1 O. s. p.
v spojení s § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p. v zákonom stanovenej lehote v zmysle ust. § 240 ods.
1 O. s. p. Uviedol, že ustanovenia čl. VI ods. 2 písm. f/ a d/ poistnej zmluvy č. 116643
ukladajú povinnosti, za ktorých porušenie Občiansky zákonník nezakazuje viazať zmluvnú
pokutu a taktiež tieto ustanovenia jednoznačne spĺňajú podstatné náležitosti vyžadované §
544 Občianskeho zákonníka o zmluvnej pokute, a teda pokiaľ ide o obsah týchto ustanovení,
jedná sa nepochybne o zmluvnú pokutu. Zároveň tieto ustanovenia nie je možné subsumovať
pod § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka, nakoľko táto problematika je riešená v čl. VI ods. 5
poistnej zmluvy. Žalobca tiež uviedol, že označenie predmetnej sankcie ako „regres“ alebo
„zmluvná pokuta“ je pre určitosť tohto ustanovenia irelevantná, pretože vecný obsah (peňažná
sankcia v prípade porušenia právnej povinnosti) tohto ustanovenia je určitý, a teda nemožno
vyvodzovať neurčitosť tohto ustanovenia a s tým spojenú absolútnu neplatnosť. I keby sa
označenie sankcie vynechalo, vecný obsah ustanovenia bude rovnaký. Upozorňuje, že
odvolací súd sa nevysporiadal s ustanovením čl. VI ods. 5 písm. a/ a b/ poistnej zmluvy
č. 116643, ktorými tak žalobca, ako i súd prvého stupňa odôvodnili oprávnenosť predmetnej
časti návrhu. Žalobca navrhol, aby dovolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec
odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
K podanému dovolaniu sa vyjadrila žalovaná, ktorá považuje rozhodnutie odvolacieho
súdu v celom rozsahu za vecne správne a má za to, že odvolací súd vec správne právne
posúdil. Súhlasil s názorom odvolacieho súdu, podľa ktorého sú ust. čl. VI. bod 2, písm. f/
a písm. d/ poistnej zmluvy neurčité, a teda i neplatné v zmysle § 37 ods. 1 OZ. Stotožňuje
sa tiež so záverom, že zákonný postup i postih, pokiaľ poistenec nedodrží postup pri uplatnení
poistnej udalosti, rieši ust. § 799 ods. 3 OZ, a to tak, že poistiteľ je oprávnený znížiť plnenie,
na ktoré by mal poistený nárok. Žalovaná navrhla, aby dovolací súd podané dovolanie
žalobcu zamietol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.) a smeruje proti rozhodnutiu,
proti ktorému je tento mimoriadny opravný prostriedok prípustný (§ 238 ods.1 O. s. p.),
preskúmal vec bez nariadenia pojednávania v napadnutom rozsahu podľa § 242 ods. 1
O. s. p., a dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné.
Z obsahu spisu vyplýva, že odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa,
ktorým bolo žalobe vyhovené v celom zostávajúcom rozsahu (po zastavení konania v časti
o zaplatenie 25 030,-- Sk, ktorú sumu žalovaná v priebehu konania zaplatila), v časti
o zaplatenie 270 929,-- Sk s príslušenstvom potvrdil a v prevyšujúcej časti o zaplatenie
1 913 335,-- Sk s príslušenstvom zmenil tak, že žalobu ako nedôvodnú zamietol. Predmetom
dovolacieho konania je teda iba táto zmeňujúca časť, ktorá pozostáva z nárokov
vyplývajúcich z poistnej zmluvy č. 116643 z 29. 10. 1999 v súvislosti s dvomi poistnými
udalosťami z titulu zmluvných pokút podľa čl. VI bod 2 písm. d/ a f/ zmluvy uplatnených.
žalobou podanou 29. 11. 2002 a jej rozšírením doručeným súdu prvého stupňa dňa
02. 02. 2006 (č. l. 106). Súd prvého stupňa žalobe v tejto časti vyhovel, keď po vykonanom
dokazovaní dospel k záveru, že tieto dojednania o zmluvnej pokute sú platné a žalovaná
porušila zmluvné povinnosti, ktoré boli týmito pokutami zabezpečené. Odvolací súd však
považoval ustanovenia čl. VI bod 2 písm. d/ a f/ poistnej zmluvy za neplatné, a to jednak
podľa ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre neurčitosť, a jednak z dôvodu, že
nejde o zabezpečenie zmluvnej povinnosti, ako to má na mysle ustanovenie § 544
Občianskeho zákonníka, keďže postih poistenca pri nedodržaní postupu pri uplatnení poistnej
udalosti rieši ustanovenie § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Dovolací súd sa s týmto
právnym názorom nestotožnil.
Zmluvná pokuta je jedným z právnych prostriedkov slúžiacim na zabezpečenie
zmluvnej povinnosti. Právna úprava obsiahnutá v ustanovení § 544 a § 545 Občianskeho
zákonníka vyžaduje pre platné dojednanie zmluvnej pokuty okrem písomnej formy
vymedzenie zmluvnej povinnosti, ktorá má byť takto zabezpečená a jednoznačnú dohodu
o výške zmluvnej pokuty, resp. spôsobu jej určenia. Dovolací súd považuje za správne právne
posúdenie týchto ustanovení poistnej zmluvy súdom prvého stupňa a súhlasí s jeho záverom,
že išlo o dojednanie určité, pričom bola jasne vymedzená zmluvná povinnosť i výška
zmluvnej pokuty, ktorá bola dojednaná % z poistného plnenia. Podľa názoru dovolacieho
súdu nešlo ani o dojednanie, ktoré by bolo neplatné pre rozpor so zákonom v zmysle § 39
Občianskeho zákonníka, konkrétne s ustanovením § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka.
Pri posudzovaní platnosti právneho úkonu nie je rozhodujúce jeho označenie, ale jeho obsah
a vôľa toho, kto ho robil, ak nie je v rozpore s jazykovým prejavom. I keď má pravdu
odvolací súd v tom, že v poistnej zmluve bol v iných ustanoveniach použitý výraz „zmluvná
pokuta“, neznamená to bez ďalšieho, že dojednanie majetkovej sankcie za porušenie
konkrétnej povinnosti bez tohto označenia nespĺňa podmienky, ktoré zákon vyžaduje pre
platné dojednanie zmluvnej pokuty. Podľa názoru dovolacieho súdu v oboch prípadoch
(čl. VI bod 2 písm. d/ aj f/ poistnej zmluvy) boli vymedzené povinnosti, nesplnenie ktorých
bude sankcionované určeným majetkovým postihom.
Pretože odvolací súd vychádzal z iného právneho názoru, a preto neskúmal splnenie
vecných podmienok pre vznik uplatneného práva, dovolací súd jeho rozhodnutie v napadnutej
časti podľa § 243b ods. 2 O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. S prihliadnutím
na aktuálne znenie úpravy zmluvnej pokuty v Občianskom zákonníku bude môcť zvážiť
prípadné moderačné oprávnenie zakotvené v ustanovení § 545a. V novom rozhodnutí
rozhodne odvolací súd znovu o trovách pôvodného a dovolacieho konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 22. októbra 2008
JUDr. Zuzana Ď u r i š o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: M.