Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Ndt/13/2008

Najvyšší súd 1

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom dňa 22. októ-

bra 2008 v Bratislave, v trestnej veci proti obžalovanému J. J., pre trestný čin sprenevery

podľa § 248 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 a iné rozhodol

t a k t o :

Podľa účinného do 1. januára 2006, trestná vec obžalovaného J. J.

pre trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006

a iné, vedená na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. , sa tomuto súdu n e o d n í -

m a.

O d ô v o d n e n i e :

Obžalobou Krajského prokurátora v Trnave zo dňa 21. septembra 2005, č. ,

podanej Krajskému súdu v Trnave dňa 23. septembra 2005, je obžalovaný J. J. trestne stíhaný

v bode 1/ pre trestné činy sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 4 písm. c/ Tr .zák., v bodoch 2/

až 5/ a 7/ až 10/ pokračovací trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 5 Tr. zák.,

v bodoch 6/ a 11/ pokračujúci trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 3 Tr. zák.

a v bodoch 12/ a 13/ pokračovací trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 3 Tr. zák.

účinného do 1. januára 2006, ktorých sa mal dopustiť na tom skutkovom základe,

ako je to uvedené vo výrokovej časti vyššie citovanej obžaloby.

V nadväznosti na to obžalovaný J. J. svojim podaním zo dňa 29. septembra 2008

požiadal o odňatie veci Krajskému súdu v Trnave a prikázanie inému krajskému súdu. Svoj

návrh odôvodnil v podstate tým, že predseda senátu JUDr. Pavol Sládok pôsobil v konaní

tak, že zasahoval do jeho nestrannosti a nezávislosti a hrozí obava, že mohol pôsobiť aj na

ostatných sudcov Krajského súdu v Trnave. Pri konkretizácii svojho návrhu uviedol,

že menovaný sudca po obdržaní ospravedlnenia obžalovaného o nemožnosti účasti na hlav-

nom pojednávaní z dôvodu ochorenia, si preveroval túto skutočnosť osobným telefonickým

kontaktom na adrese bydliska jeho ošetrujúcej lekárky MUDr. J. Ž., pričom sa vyjadroval

o jeho vine resp. nutnosti odsúdenia. Takýmto konaním sa sudca dopustil nie len zásahu

do práv obžalovaného, ale aj neprimeraného zásahu do súkromia uvedenej lekárky.

Keďže obžalovaný vzniesol generálnu námietku zaujatosti voči sudcom Krajského

súdu v Trnave, predseda senátu tohto súdu predložil predmetnú trestnú vec spolu s vyjadre-

niami všetkých sudcov krajského súdu dňa 13. októbra 2008 na rozhodnutie o tejto námietke

Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky .

Podľa konštantnej súdnej praxe sa generálna všeobecná námietka zaujatosti vznesená

procesnou stranou proti všetkým sudcom konkrétneho súdu, považuje za návrh na delegáciu

podľa účinného do 1. januára 2006. Najvyšší súd Slovenskej republiky

na podklade takéhoto návrhu obžalovaného preskúmal predložený spisový materiál a zistil,

že návrh na odňatie a prikázanie veci nie je dôvodný.

Podľa účinného do 1. januára 2006 z dôležitých dôvodov môže

byť vec príslušnému súdu odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa, o odňatí

a prikázaní rozhoduje súd, ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený. V zmysle

citovaného zákonného ustanovenia dôležitými dôvodmi sú predovšetkým také okolnosti,

ktoré v konkrétnom prípade umožnia celkovo lepšie uplatniť základné zásady trestného

konania a splnenie jeho účelu iným súdom toho istého druhu a stupňa ako súdom miestne

príslušným. V zmysle citovaného ustanovenia sú teda dôležitými dôvodmi predovšetkým

okolnosti, ktoré zabezpečujú zistenie skutkového stavu veci, zásadu ústnosti a bezprostred-

nosti, výchovné pôsobenie trestného konania na obžalovaného i na ostatných občanov, dôveru

občanov v nestranné, objektívne a spravodlivé rozhodnutie súdu, čo najrýchlejšie prerokova-

nie a rozhodnutie veci.

Pri úvahách, či v konkrétnom prípade sú dané dôležité dôvody odňatia a prikázania

veci, treba hodnotiť všetky do úvahy prichádzajúce argumenty pre takýto postup a v ich

vzájomnej súvislosti. Pritom dôvody na odňatie a prikázanie veci čo do opodstatnenosti

a závažnosti musia byť zrovnateľné s významom ustanovení o príslušnosti súdov a sudcov.

Ústavným zákonom zo dňa 9. januára 1991, číslo , ktorým sa uvádza

Listina základných práv a slobôd a tiež prijatím s účinnosťou

od 1. októbra 1992 výrazne stúpol význam ustanovení o príslušnosti súdov a sudcov. Vyplýva

to z článku 38 ods. 1 Listiny a článku 48 ods. 1 , podľa ktorého –

„nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon“.

Pre zákonnú zmenu príslušnosti súdu, t.j. pre výrok, ktorým sa mu konkrétna vec

odníma a prikazuje sa inému súdu toho istého druhu a stupňa, musia byť teda splnené tak

závažné „dôležité dôvody“, ktoré sú zrovnateľné s ústavnou zásadou príslušnosti súdu

v zmysle jej článku 48 ods. 1.

V danom prípade takéto dôvody obžalovaný J. J. vo svojom návrhu na odňatie

a prikázanie veci z 29. septembra 2008 neuviedol a nevyplývajú ani z obsahu trestného spisu.

V návrhu uvádza, že predseda senátu krajského súdu JUDr. Pavol Sládok sa mal

v telefonickom rozhovore s ošetrujúcou lekárkou vyjadriť o jeho vine a potrebe odsúdenia

a preto nemá voči nemu dôveru, a keďže menovaný sudca by mohol pôsobiť aj voči ostatným

sudcom krajského súdu, navrhuje vec tomuto odňať.

Obžalovaný vo svojom podaní neuviedol teda žiadne právne relevantné námietky voči

konkrétnym ďalším sudcom Krajského súdu v Trnave. Svoju všeobecnú námietku,

že má pochybnosti o nestrannosti tohto krajského súdu pre vyjadrenie sa predsedu senátu

JUDr. Pavla Sládoka, nepodložil žiadnou konkrétnou skutočnosťou alebo dôkazom, ktoré

by mohli v danom prípade spochybňovať objektivitu a nestrannosť členov senátu, ktorí budú

v predmetnej veci rozhodovať, resp. i ostatných sudcov tohto súdu. Navyše súčasťou spisu

je aj vyjadrenie všetkých sudcov Krajského súdu v Trnave (č.l. 1425 až 1428), ktorí

sa zhodne vyjadrili, že v predmetnej veci sa necítia byť zaujatí, odsúdeného nepoznajú, a teda

nemajú k nemu žiaden pomer, ktorý by odôvodňoval ich zaujatosť.

Z relevantných častí trestného spisu nepochybne vyplýva, že hlavné pojednávanie bolo

potrebné opakovane (celkovo šesť krát) odročovať resp. rušiť, pričom päťkrát bola dôvodom

údajná opakovaná práceneschopnosť obžalovaného:

- hlavné pojednávanie s určeným termínom na 24. septembra 2007 (pondelok) bolo

odročené na základe potvrdenia o práceneschopnosti obžalovaného doručeného súdu dňa

21. septembra 2007 (piatok) s uvedením začiatku práceneschopnosti od 20. septembra 2007,

- hlavné pojednávanie určené na deň 14. novembra 2007 (streda) bolo odročené

na základe potvrdenia o práceneschopnosti obžalovaného doručeného súdu dňa 12. novem-

bra 2007 (pondelok) s určením začiatku práceneschopnosti od 7. novembra 2007,

- termín hlavé pojednávanie určený na 17. decembra 2007 (pondelok) bol zrušený

na základe potvrdenia obžalovaného o práceneschopnosti doručeného súdu dňa 13. decem-

bra 2007 (štvrtok) s vyznačením začiatku práceneschopnosti dňom 10. decembra 2007,

- hlavné pojednávanie určené na deň 30. januára 2008 (streda) bolo odročené

na základe toho istého potvrdenia o práceneschopnosti ako v predchádzajúcom prípade

doručeného súdu dňa 25. januára 2008 (piatok),

- hlavné pojednávanie určené na 1. októbra 2008 (streda) bolo odročené na základe

faxovej správy obžalovaného (č.l. 1415) z 26. septembra 2008 (piatok) a následne doručeného

potvrdenia o práceneschopnosti súdu dňa 29. septembra 2008 (pondelok) s vyznačením

začiatku práceneschopnosti dňom 25. septembra 2008 .

Všetky potvrdenia o práceneschopnosti obžalovaného sú označené pečiatkou

MUDr. J. Ž. praktickej lekárky dospelých v H., okrem jedného potvrdenia a to z 25. septem-

bra 2008, ktoré je prepečiatkované zastupujúcim lekárom MUDr. F. S..

Dňa 19. decembra 2007 zaslal predseda senátu MUDr. J. Ž. praktickej lekárke pre

dospelých v H. (č.l. 1400) list so žiadosťou o oznámenie, aké zdravotné problémy bránili

obžalovanému J. J. dostaviť sa na hlavné pojednávanie dňa 17. decembra 2007.

Vzhľadom na to, že predseda senátu v súvislosti s opakovanými ochoreniami

obžalovaného ani po viac ako deviatich mesiacoch nedostal správu od jeho ošetrujúcej

lekárky (požadovanú listom zo dňa 19. decembra 2007) s touto sa telefonicky spojil

a požadoval už pred tým písomne žiadanú informáciu. Takýto postup predsedu senátu,

z hľadiska zabezpečenia riadneho a čo najrýchlejšieho priebehu súdneho konania, bol správny

a celkom legitímny.

Z úradného záznamu zo dňa 26. septembra 2008 (č.l. 1416) vyplýva, že predseda

senátu telefonickým dopytom na MUDr. Ž. zistil, že potvrdenie o práceneschopnosti zo dňa

25. septembra 2008 nevystavovala ona z dôvodu čerpania dovolenky, ale jej zastupujúci

kolega.

Z uvedeného prehľadu priebehu súdneho konania je nepochybne zrejmé, že obžalo-

vaný J. J. opakovane ochorel, v štyroch prípadoch relatívne krátku dobu pred určenými

termínmi hlavného pojednávania, pričom ospravedlnenia a potvrdenia o práceneschopnosti

zasielal súdu spravidla iba jeden alebo najviac dva pracovné dni pred termínom hlavného

pojednávania. Na základe takýchto skutočností nepochybne vznikajú pochybnosti zakladajúce

indície o možnej účelovosti jeho konania s cieľom spôsobovať prieťahy v konaní.

Tvrdenia obžalovaného o porušení zásady prezumpcie neviny sa javia ako čisto

subjektívne a bez reálneho základu, a to nie len z pohľadu vyššie uvedených okolností,

ale aj z pohľadu obsahu žiadosti predsedu senátu zo dňa 19. decembra 2007, zaslanej

MUDr. J. Ž.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené okolnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky

dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky v zmysle § 25 ods. 1

účinného do 1. januára 2006 na odňatie veci Krajskému súdu v Trnave a jej

prikázanie inému krajskému súdu , ako sa toho dožadoval obžalovaný J. J..

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto podľa účinného

do 1. januára 2006 rozhodol tak, že trestnú vec odsúdeného J. J. vedenú na Krajskom súde

v Trnave pod sp. zn. tomuto súdu neodníma.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave, 22. októbra 2008

JUDr. Jozef K a n d e r a, v.r.

Vypracoval: JUDr. Pavol Farkaš predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Kristína Cíchová