Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
75c/371409.be1e42.pdf
PDF · 112.81 KB
No categories available
3Sžf/54/2008
Najvyšší súd 3 Sžf 54/2008
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana
Rumanu a členiek senátu JUDr. Anny Elexovej a JUDr. Jany Zemkovej, PhD. v právnej veci
žalobcu: P., a.s., B., zastúpený: P. a P., advokátska kancelária, spol. s r.o., M. proti
žalovanému: Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Mierová č. 23, Bratislava,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. 42946/05-1410a zo dňa
14.05.2007 a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 1S/34/2007-29
zo dňa 18.03.2008, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove
č.k. 1S/34/2007-29 zo dňa 18.03.2008 p o t v r d z u j e .
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Prešove rozsudkom č.k. 1S/34/2007-29 zo dňa 18.03.2008 zamietol
žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 42946/05-1410a
zo dňa 14.05.2007, ktorým potvrdil rozhodnutie Colného úradu v Prešove zo dňa 27.09.2005
zn. 19512/2005-6233, ktorým vo veci dodatočného vymerania colného a vyrubenia rozdielu
dane dorubil žalobcovi sumu dovozných platieb zodpovedajúcu colnému dlhu vo výške
146 479,-- Sk, ktorá pozostáva zo spotrebnej dane z liehu vo výške 119 088,-- Sk a DPH
vo výške 27 391,-- Sk, ktorá bola zapísaná pod evidenčným číslom 629501051167 dňa
27.09.2005.
Krajský súd rozsudok zdôvodnil tým, že preskúmal rozhodnutie a postup správneho
orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe a dospel k záveru, že rozhodnutia
správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom a preto žalobu zamietol.
Uviedol, že ak žalobca v žalobe namietal, že napadnutým rozhodnutím žalovaný opätovne
dovyrubil spotrebnú daň z liehu na lieh, ktorý už raz bol zdanený v alkoholických výrobkoch
súd poukazuje na to, že v odvolaní túto skutočnosť nenamietal. Naviac zák.č. 229/1995 Z.z.
o spotrebnej dani z liehu v ust. § 27 ods. 1 písm. a/ upravoval, že platiteľ má nárok na vrátenie
zaplatenej dane v prípadoch, ak v rámci podnikateľskej činnosti použil dovezený lieh,
z ktorého bola zaplatená daň pri dovoze na výrobu výrobku, ktorý je predmetom dane.
Zo skutkového stavu, ktorý vyplýva z obsahu administratívneho spisu, je podľa
krajského súdu nepochybné, že žalobcovi nebola vyrubená daň dvakrát, ale žalobcovi bola
vrátená colná zábezpeka, ktorú žalobca nesprávne chápe ako zaplatenie spotrebnej dane
z liehu a DPH.
Ak žalobca tvrdí, že nesprávne vyplnenie JCD bolo spôsobené colným úradom je táto
skutočnosť irelevantná. Kontrolou, ktorú vykonal u žalobcu Colný úrad Prešov v dňoch
07.07.2004 a 03.08.2004, ktorej predmetom bolo preverenie správnosti údajov uvedených
v colných vyhláseniach, bolo jednoznačne zistené, že žalobca v colnom vyhlásení zo dňa
25.10.2001 č. 0626320100854, v odseku 47, neuviedol všetky požadované kódy druhu platby,
čo malo za následok vymeranie dovoznej platby a zaplatenie žalobcom v nižšej sume,
ako žalobca mal zaplatiť. Podľa názoru krajského súdu postup colných orgánov v tejto veci
bol v súlade s právnymi predpismi.
Proti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie žalobca uvádzajúc,
že daň žalobca zaplatil už dvakrát. Napadnutým rozhodnutím žalovaný opätovne dovyrubil
žalobcovi spotrebnú daň z liehu za lieh, ktorý už raz bol zdanený v alkoholických výrobkoch.
Žalovaný bol v čase vykonanej kontroly, už aj správcom spotrebnej dane z liehu, a tak mal
preveriť, či z predmetného liehu už nebola odvedená spotrebná daň. V tejto veci vznikol
preplatok na spotrebnej dani z liehu, pričom táto vec sa do dnešného dňa nevyriešila,
hoci žalovaný ako správca spotrebnej dane z liehu uvedené mal riešiť. Ďalej uviedol,
že zotrváva na tvrdení obsiahnutom v žalobe, že žalobca na predloženej Jednotnej colnej
deklarácii (ďalej len JCD) správne uviedol kód druhu platby – SPD, ktorému dovážaný tovar
podliehal a základ na vymeranie platby, po jej predložení príslušnému orgánu, bol
len na základe pokynu colného úradu a jeho odmietnutia, opravený a nanovo spracovaný
a opätovne predložený a takto už aj prijatý colným orgánom. Len nesprávnym postupom
colného orgánu a jeho podmienením prijatia JCD, novovyplnenou JCD, teda zlými
inštrukciami, ktoré colný orgán odôvodňoval nekorešpondenciou softvéru úradu s údajmi
žalobcu, došlo k nanovo podanej JCD podľa inštrukcií colného úradníka. Spotrebná daň bola
však riadne, včas a v správnej výške zaplatená. Rozhodnutie colného úradu o jej následnom
vrátení, skutočne nebolo v silách žalobcu ovplyvniť. Pôvodne správne vyplnený doklad JCD
pracovník colného úradu odmietol prevziať a podmienil prevzatie JCD jej prepracovaním
podľa jeho inštruktáže.
Na základe uvedených dôvodov požiadal žalobca, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvého stupňa v zmysle ust. § 250ja ods. 3 OSP zmenil tak, že zruší rozhodnutie správneho
orgánu a vráti mu vec na ďalšie konanie, prípadne navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvého stupňa podľa § 221 OSP zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.
K podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný uvádzajúc, že je názoru, že rozsudok
krajského súdu je vecne správny. Uviedol, že ak žalobca splnil zákonné podmienky
na vrátenie dane podľa zák.č. 229/1995 Z.z. o spotrebnej dani z liehu, mal podľa § 17 ods. 2
uvedeného zákona nárok po skončení zdaňovacieho obdobia predložiť daňovému úradu
písomnú žiadosť na vrátenie dane za zdaňovacie obdobie, v ktorom nárok na vrátenie dane
vznikol. Podľa tohto ustanovenia pri dovoze liehu predloží platiteľ daňovému úradu aj doklad
o zaplatení dane colnému orgánu. Z uvedených ustanovení zákona jednoznačne vyplýva,
že colný úrad za účinnosti zákona č. 229/1995 Z.z. nebol kompetentný konať a rozhodovať
vo veci vrátenia spotrebnej dane z liehu, pretože túto právomoc mal daňový úrad.
Žalovaný uviedol, že zo spisového materiálu vyplynulo, že spotrebná daň z liehu
nebola v odseku 47 JCD deklarantom – žalobcom uvedená, nebola ani deklarantovi
vymeraná, ani zaplatená. Žalobca bol povinný vyplniť ods. 47 JCD a to aj uvedením druhov
platieb, teda či ide o clo, spotrebnú daň, alebo daň z pridanej hodnoty, ktorým daný tovar
podliehal. Neuvedením kódu druhu platby pre spotrebnú daň žalobca spôsobil, že suma cla,
ktorá bola zaplatená v lehote splatnosti bola nižšia ako tá, ktorá mala byť zaplatená podľa
právnych predpisov. Podpísaním písomného colného vyhlásenia potvrdil žalobca správnosť
uvedených údajov. Ak s rozhodnutím vydaným v colnom konaní č. 0626320100854
nesúhlasil, mal oprávnenie podať odvolanie v lehote 30 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia
podľa § 155 ods. 7 colného zákona č. 238/2001 Z.z. a po nadobudnutí právoplatnosti mal
žalobca oprávnenie podať mimoriadny opravný prostriedok na preskúmanie uvedeného
rozhodnutia, čo však nezrealizoval.
V tomto prípade žalobca zaplatil sumu dovoznej platby vo výške 18 494,-- Sk
a to na základe ním deklarovaných údajov v zákonnej desať dňovej lehote o doručení
rozhodnutia, pričom v tejto veci sa neodvolal a ani nepodal podnet na preskúmanie
mimoriadnymi opravnými prostriedkami. Nezaplatenie dovoznej platby v riadnej výške zistil
až colný úrad Prešov, ktorý v dňoch od 07.07.2004 do 03.08.2004 vykonal preverenie
písomných colných vyhlásení po prepustení tovaru do podnikateľských priestorov žalobcu,
pritom kontrolou obchodných dokladov zistil, že predmetný tovar obsahoval lieh, ktorý podľa
zák.č. 229/1995 Z.z. podlieha spotrebnej dani z liehu. Z uvedených dôvodov colný úrad bol
povinný novým rozhodnutím č. 19512/2005-6233 zo dňa 27.09.2005 dodatočne vymerať
dlžnú sumu dovoznej platby v celkovej výške 146 479,-- Sk, ktorá pozostávala zo spotrebnej
dane z liehu v sume 119 088,-- Sk a DPH v sume 27 391,-- Sk a zapísať ju do účtovnej
evidencie pod evidenčným číslom 629501051167 zo dňa 27.09.2005.
S poukazom na uvedené, navrhol žalovaný Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky,
aby potvrdil rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 1S/34/2007-29 zo dňa 18.03.2008.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku, ďalej len OSP) preskúmal napadnutý rozsudok z dôvodov a v rozsahu
uvedenom v odvolaní žalobcu (§ 212 ods. 1 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
nie je dôvodné a preto je potrebné v súlade s § 250ja ods. 2 veta druhá OSP v spojení s § 219
OSP napadnutý rozsudok potvrdiť.
Z pripojeného administratívneho spisu vyplýva, že Colný úrad v Prešove dňa
27.09.2005 vydal rozhodnutie č. 19512/2005-6233, ktorým dodatočne vymeral žalobcovi
colný dlh pozostávajúci zo spotrebnej dane z liehu vo výške 119 088,-- Sk a DPH vo výške
27 391,-- Sk celkom vo výške 146 479,-- Sk a to podľa § 406 ods. 1 v spojení s § 409 ods. 1
zák.č. 238/2001 Z.z. a § 410 ods. 1 zák.č. 238/2001 Z.z. colný zákon a zapísal
ju pod evidenčným číslom 629501051167 dňa 27.09.2005 a to na tom základe, že Colný úrad
Prešov vykonal v dňoch 07.07.2004 až 03.08.2004 u žalobcu následnú kontrolu zameranú
na preverenie správnosti údajov uvedených v colných vyhláseniach, na základe ktorých bolo
zistené, že žalobca v colnom vyhlásení evidovanom pod číslom 0626320100854 zo dňa
25.10.2001 neuviedol v príslušnom ods. 47 všetky požadované kódy druhu platby,
čo spôsobilo vymeranie dovoznej platby a jej zaplatenie žalobcom v nižšej sume
t.j. 18 494,-- Sk. Proti rozhodnutiu colného úradu sa včas odvolal žalobca, pričom Colné
riaditeľstvo SR potvrdilo rozhodnutie Colného úradu v Prešove. V danej veci vznikol colný
dlh dňa 25.10.2001, keď na základe rozhodnutia Colného úradu Prešov bola žalobcovi
vymeraná suma dovoznej platby zostávajúca na vybranie podľa pravidiel platných
k uvedenému dňu a podľa prepočítacieho kurzu 1,276 CZK/SKK kurzového lístka zo dňa
20.09.2001 platného na mesiac október 2001 a to podľa zákona č. 229/1995 Z.z. o spotrebnej
dani z liehu v znení neskorších predpisov. Predmetom dovozu boli kakaová aróma, rumová
aróma, pepermintová aróma a karpatská horká aróma podľa špecifikácií uvedených v colných
dokladoch ako aj na strane 11 rozsudku Krajského súdu v Prešove. Dovezený tovar bol
zatriedený do podpoložky kombinovanej nomenklatúry colného sadzobníka 3302 10 10 00,
t.j. do 33. kapitoly a obsah liehu bol vyšší ako 1,2% objemu. Keďže dovezený tovar
obsahoval lieh, ktorý podľa zák.č. 229/1995 Z.z. o spotrebnej dani, podlieha spotrebnej dani
z liehu bolo vydané predmetné rozhodnutie.
Podľa § 403 ods. 1 zák.č. 238/2001 Z.z. colný zákon v znení účinnom v rozhodujúcom
období, ak tento zákon neustanovuje inak, suma dovozných platieb alebo vývozných platieb
sa určuje podľa pravidiel na ich vymeriavanie vzťahujúcich sa na tovar v okamihu, keď colný
dlh vznikol.
Podľa § 406 ods. 1 zák.č. 238/2001 Z.z. colný zákon, každú sumu dovoznej platby
alebo vývoznej platby zodpovedajúcu colnému dlhu, musí colný úrad vymerať ihneď po tom,
čo mu budú oznámené všetky údaje a predložené doklady potrebné na jeho vymeranie;
vymeranú dovoznú platbu alebo vývoznú platbu colný úrad ihneď zapíše do svojej účtovnej
evidencie.
Podľa § 406 ods. 2 písm. b/ citovaného zákona ustanovenie ods. 1 neplatí, ak je dlžná
suma dovoznej platby alebo vývoznej platby vyššia ako vymeraná na základe záväznej
informácie o nomenklatúrnom zatriedení tovaru alebo záväznej informácie o pôvode tovaru.
Podľa § 410 ods. 1 zákona č. 238/2001 Z.z. sumu dovoznej platby alebo vývoznej
platby zapísanú v účtovnej evidencii oznámi colný úrad dlžníkovi.
Zákon č. 229/1995 Z.z. o spotrebnej dani z liehu v ust. § 21 upravuje, že pri dovoze
liehu sa na daň primerane vzťahujú ustanovenia colných predpisov, ak tento zákon
neustanovuje inak.
Podľa § 22 ods. 1 písm. a/ zákona č.229/1995 Z.z. dovoz liehu na účely tohto zákona
je prepustenie liehu do režimu voľného obehu.
Podľa § 22 ods. 2 citovaného ustanovenia zákona č.229/1995 Z.z. daňová povinnosť
pri dovoze liehu vzniká dňom prijatia písomného colného vyhlásenia na prepustenie liehu
do príslušného režimu alebo dňom, v ktorom dolný dlh vznikol iným spôsobom ako prijatím
colného vyhlásenia.
Podľa § 23 ods. 1, 2, 4 zákona č.229/1995 Z.z. základ dane je množstvo dovážaného
liehu vyjadrené v merných jednotkách. Daň sa vypočíta ako súčin základu dane a sadzby
dane. Pri dovoze liehu sa sadzby dane uplatňujú podľa § 7. Daň vypočíta colný orgán. Daň je
splatná v lehote splatnosti cla podľa osobitného predpisu s výnimkou prepustenia liehu
do režimu uskladňovania v dolnom sklade.
Podľa § 23 ods. 6 citovaného zákona daň sa platí na účet príslušného colného orgánu.
Zákon č. 289/1995 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov
v ustanovení § 48 ods. 1 upravuje, že dovážaný tovar podlieha dani.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ zákona č. 289/1995 Z.z. dovezeným tovarom na účely
tohto zákona je tovar prepustený do režimu voľného obehu. Podľa § 48 ods. 3 daňová
povinnosť pri dovoze tovaru vzniká dňom prijatia písomného colného vyhlásenia
na prepustenie tovaru do príslušného režimu alebo dňom, v ktorom colný dlh vznikol
iným spôsobom ako prijatím colného vyhlásenia.
Najvyšší súd Slovenskej republiky vyhodnotil všetky zistené skutočnosti
v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu a dospel k záveru, že preskúmavaný
rozsudok Krajského súdu v Prešove je vecne správny. V tomto prípade sa odvolací súd
stotožnil so záverom prvostupňového súdu, že v danom prípade nebola zistená
nezákonnosť v postupe správnych orgánoch, ani v preskúmavaných rozhodnutiach
colných orgánov a s poukazom na uvedené odvolací súd potvrdil prvostupňový rozsudok
podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP ako vecne správny vychádzajúc najmä z výsledkov kontroly
Colného úradu Prešov vykonanej u žalobcu v dňoch 07.07.2004 až 03.08.2004, kde bolo
zistené, že v colných vyhláseniach, ktoré predkladal žalobca dňa 25.10.2001
č. 0626320100854 v ods. 47 neboli uvedené všetky požadované kódy druhu platby,
čo malo za následok vymeranie dovoznej platby a zaplatenie platby žalobcu v nižšej
sume ako žalobca mal zaplatiť.
Pokiaľ žalobca namietal, že prišlo k dvojitému zdaneniu, pretože daň z liehu
z dovozu bola určená už z alkoholických výrobkov, k tomuto dôvodu odvolací súd
konštatuje, že uvedený dôvod mal odvolateľ namietať už v samotnom odvolaní v rámci
správneho konania, čo však žalobca neurobil a s prihliadnutím na zásady, ktorými je
správne súdnictvo ovládané – dispozičnou a koncentračnou zásadou, na uvedenú
námietku žalobcu už nebolo možné v súdnom konaní prihliadnuť, keďže dôvody
nezákonnosti a ich uplatnenie stanovuje OSP striktne na lehotu dva mesiace
od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon
neustanovuje inak, zameškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 250b ods. 1 OSP).
Z uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že v danom prípade je potrebné
rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 1S 34/2007-29 zo dňa 18.03.2008 ako vecne
správny potvrdiť pretože odvolací súd sa s poukazom na vyššie uvedené dôvody,
v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku (§219 ods.2 OSP).
O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení
s § 250k ods. 1 veta prvá OSP tak, že žalobcovi, ktorý nemal v odvolacom konaní úspech,
nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 23. októbra 2008
JUDr. Ivan R u m a n a , v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Alena Augustiňáková