Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sž/59/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Ivana Rumanu a členiek senátu JUDr. Idy Hanzelovej a JUDr. Jany Zemkovej, PhD.

v právnej veci žalobcu S. T., a.s. so sídlom v B., IČO: X proti žalovanému

Telekomunikačnému úradu Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Továrenská č. 7,

v konaní o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 48/01/2007 zo dňa

04.04.2007, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie žalovaného č. 48/01/2007 zo dňa

04.04.2007 podľa z r u š u j e a v r a c i a vec žalovanému

na ďalšie konanie.

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trov konania 10 000,-- Sk do 30 dní

od právoplatnosti rozsudku.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím č. 48/01/2007 zo dňa 04.04.2007 predseda

Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky rozhodol na základe návrhu ním zriadenej

osobitnej komisie o rozklade spoločnosti S. T., a.s., N., IČO: X proti rozhodnutiu

Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky, odboru ekonomickej regulácie č.

zo dňa 21. novembra 2006 vo veci určenia významného podniku na

veľkoobchodnom trhu verejnej telefónnej služby prenosu volaní alebo volaní do siete

Internet medzi dvoma bodmi prepojenia toho istého prevádzkovateľa pevnej verejnej

telefónnej siete (ďalej len „veľkoobchodný trh č. 3“) a uloženia povinností podľa § 18, §

19 ods. 1 a 2, , a o elektronických

komunikáciách v znení neskorších predpisov tak, že podľa § 59 ods. 1, 2 v spojení s § 61

ods. 3 správneho poriadku rozklad zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil.

Žalobca sa včas podanou žalobou na najvyššom súde domáhal, aby súd rozsudkom

zrušil rozhodnutie predsedu Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky č. 48/01/2007

zo dňa 04.04.2007 ako aj rozhodnutie Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky

č. 673/14/2006 zo dňa 21.11.2006 a vec vrátil Telekomunikačnému úradu Slovenskej

republiky na ďalšie konanie.

Žalobca na pojednávaní dňa 23.10.2008 za podstatné dôvody žaloby označil námietky

k bodu 2 napadnutého prvostupňového rozhodnutia, a to primeranosť a rozsah uložených

povinností žalobcovi ako významnému podniku a rozsah odôvodnenia uložených povinností.

Žalobca v žalobe namietal, že žalovaný porušil princíp oprávnenosti a primeranosti

z nasledovných dôvodov:

ƒ Absencia odôvodnenia uložených povinnosti

Aj napriek existencii referenčnej ponuky na prepojenie, ktorá obsahuje aj službu

tranzitu, žalovaný v rozhodnutí uložil žalobcovi všetky povinnosti, ktoré mal v zmysle § 18

až 22 zákona o elektronických komunikáciách na výber (ďalej len „“).

Telekomunikačný úrad Slovenskej republiky (ďalej len „TÚSR“) sa v rozpore s § 6

ods. 4 , , , článku 8 Rámcovej smernice, článku 20

Odporúčania, článku 32 a 117 Usmernenia nezaoberal vo svojich rozhodnutiach tým,

či je uloženie daných povinností

- primerané cieľom, ktoré sa snaží TÚSR dosiahnuť

- aký súťažný problém má daná povinnosť riešiť,

- zdôvodnením potreby uloženia danej povinnosti,

- zdôvodnením, čo konkrétne sleduje uložením týchto povinností, aký budú mať

vplyv na konkurenciu na danom trhu

Analýza trhu vykonaná TÚSR len konštatuje významný vplyv žalobcu, bez toho,

aby identifikovala na relevantnom trhu nejaký problém, napr. príliš vysoké ceny, viazanie

služieb, a pod.. TÚSR teda vo svojej analýze vôbec nezohľadnil, či určitá povinnosť rieši

nejaký konkrétny problém existujúci na relevantnom trhu a už vôbec nie to, či je určitá

povinnosť primeraná tomuto problému a do akej miery zaťažuje žalobcu. Ani jedna povinnosť

nie je riadne zdôvodnená a nevychádza zo zistení porušení na trhu, t.j. nesmeruje

ku konkrétnej eliminácii prípadného negatívneho správania sa žalobcu.

Skutočnosť, že konanie TÚSR je nezlučiteľné s princípom primeranosti a jednotnou

aplikáciou Európskeho regulačného rámca vyplýva aj z toho, že TÚSR nedodržuje

ani spoločnú pozíciu združenia Európskych regulačných orgánov – European Regulators

Group („ERG“) podľa ktorej uložené povinnosti musia vychádzať z identifikovaného

súťažného problému, musia byť primerané a odôvodnené s ohľadom na základné princípy

ako podpora súťaže či prispievanie k rozvoju vnútorného trhu stanovené v článku 8 Rámcovej

smernice. TÚSR musí v zmysle predmetného dokumentu ERG vydať odôvodnené

rozhodnutie, v ktorom bude presne definovaný problém na trhu, ktorý má byť identifikovaný

v trhovej analýze. Ďalej rozhodnutie musí obsahovať odôvodnenie primeranosti uloženej

povinnosti, musí obsahovať tam, kde je to možné alternatívy uložených povinností tak,

aby bola uložená povinnosť, s čo najmenšou záťažou pre operátora a aby bola zároveň

aj efektívna a splniteľná. Rozhodnutia regulátora musia byť vyčerpávajúco zdôvodnené,

aby bola zaručená konzistentnosť regulácie. Najdôležitejšia vec, s ktorou sa rozhodnutia

regulátorov musia vyrovnať je identifikácia problému, ktorý musí byť presne špecifikovaný.

Iba v takom prípade môže regulátor uložiť povinnosť, ktorá tento problém rieši. Aby predišli

prílišnej regulácii, národné regulačné úrady sa musia sústrediť na protisúťažné konanie,

ktoré sa na danom trhu vyskytne s najväčšou pravdepodobnosťou, inak môže byť uložené

opatrenie neadekvátne.

ƒ Povinnosť nediskriminácie a transparentnosti

Služby tranzitu boli a sú už v čase vydania prvostupňového rozhodnutia obsiahnuté

v Referenčnej ponuke prepojenia (RIO) spoločnosti S. T., a.s., a preto tieto povin-nosti sú

nadbytočné. Konštatovanie žalovaného v rozhodnutí o rozklade, že táto povinnosť bola

v rozhodnutí uložená odôvodnene na základe výsledkov analýzy veľkoobchodného trhu 3,

bez bližšieho následného odôvodnenia nemožno považovať za dostatočné.

ƒ Povinnosť viesť oddelenú evidenciu podľa

Právnej istote žalobcu neprispieva vyjadrenie žalovaného v rozhodnutí o rozklade

(str. 13 a 14), podľa ktorého metóda ABC (activity based costing) predstavuje základnú

metódu alokácie nákladov, pričom nevylučuje použitie iných metód založených na princípe

nákladovej príčinnosti. Opäť to nepredstavuje pre žalobcu dostatočnú právnu istotu

pri budúcom posudzovaní úradom, či daná povinnosť je dostatočným spôsobom aplikovaná

a vykonávaná.

ƒ Povinnosť prístupu podľa

Túto povinnosť TÚSR uložil bez toho, aby identifikoval nejaký súvisiaci problém

na relevantnom trhu, ktorý by jej uložením bolo potrebné riešiť. Žalobca v priebehu konania

namietal, že uloženie povinnosti prístupu je zbytočné a pre nejasné zákonné ustanovenia

a absenciu ich upresnenia v rozhodnutí je predpoklad, že pri ich aplikácii v praxi bude

potrebné sa obrátiť na úrad o výklad, čo absolútne neprispieva k právnej istote jednak

žalobcu, jednak ďalších subjektov pôsobiacich na danom relevantnom trhu. Konštatovanie

úradu v rozhodnutí o rozklade (str. 14), že takéto požiadavky o výklad nebude považovať

za zbytočné zaťažovanie, nemožno považovať za stav prispievajúci k odôvodneniu

a upresneniu uloženej povinnosti. Uložená povinnosť musí byť vždy čo najmenšou záťažou

pre operátora (žalobcu) a musí byť zároveň aj efektívna a splniteľná.

Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 13.09.2007 k odvolaniu žalobcu navrhoval, aby najvyšší

súd žalobu žalobcu zamietol. Uviedol, že trvá na tom, že po identifikovaní žalobcu

ako podniku s významným postavením na veľkoobchodnom trhu č. 3, uložil žalobcovi

povinnosti v súlade so zákonom o elektronických komunikáciách a v súlade so správnym

poriadkom. Povinnosti boli uložené primerane cieľom tak, ako sú uvedené v § 11 ods. 3

zákona o elektronických komunikáciách. Úrad pri regulácii zabezpečuje, aby nedochádzalo

k narušovaniu alebo obmedzovaniu súťaže a diskriminácii podnikov, podporuje efektívne

investície do kvalitnej a modernej infraštruktúry, dbá na zachovanie celistvosti a bezpečnosti

verejných sietí. Úrad vytvára podmienky, aby všetci koncoví užívatelia mali prístup

k univerzálnej službe. Úlohou úradu je zistiť, či na relevantnom trhu pôsobí podnik

s významným vplyvom a určiť mu také povinnosti, aby takýto podnik nezneužil svoje

významné postavenie. Úrad zistil, že na veľkoobchodnom trhu č. 3 pôsobí podnik

s významným vplyvom, ktorý by mu dovoľoval správať sa nezávisle na konkurencii.

Podľa názoru úradu je práve existencia podniku s významným vplyvom na trhu súťažným

problémom. Z významného postavenia na relevantnom trhu potom vyplývajú potenciálne

riziká narušenia konkurenčného prostredia, ktoré sa úrad povinnosťami uloženými v rámci

ex-ante regulácie snaží eliminovať.

Úrad je toho názoru, že uložené povinnosti sú primerané k cieľu regulácie (ochrana

trhu, jeho rozvoj, zamedzenie zneužitia významného postavenia na trhu, ...) a že použité

prostriedky sú primerané a v napadnutých rozhodnutiach je taktiež zdôvodnená potreba

uloženia daných povinností a ich vplyv na konkurenciu na danom trhu (str. 11-12

prvostupňového rozhodnutia, str. 13-14 rozhodnutia o rozklade).

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný podľa § 246 ods. 2

písm. a/ v spojení s ust. o elektronických

komunikáciách v znení nehorších zmien a doplnkov preskúmal vec a napadnuté rozhodnutie

žalovaného č. 48/01/2007 zo dňa 04.04.2007 podľa , zrušil

a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie, pretože v časti uložených povinností žalobcovi

rozhodnutie bolo nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

Najvyšší súd vo výroku rozsudku nezrušil prvostupňové rozhodnutie

Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky č. 673/14/2006 zo dňa 21.11.2006,

pretože má za to, že nedostatky tohto rozhodnutia je možné odstrániť v konaní o rozklade

pred žalovaným.

Najvyšší súd konštatuje, že výrok pod bodom 1 prvostupňového rozhodnutia

č. 673/14/2006 zo dňa 21.11.2006 o určení žalobcu za významný podnik je vecne správny,

pretože zodpovedá obsahu administratívneho spisu, ktorú skutočnosť na pojednávaní

nespochybňoval ani žalobca, ktorý za ťažisko sporu označil výrok pod bodom 2. v časti

primeranosti a určitosti mu uložených povinností.

Výrok pod bodom 1 prvostupňového rozhodnutia, je právnym základom pre následné

ukladanie individualizovaných povinností žalobcovi ako významnému podniku,

ktoré však nemusia byť uložené súčasne v tom istom rozhodnutí, ale i v ďalších samostatných

rozhodnutiach v nadväznosti podľa vývoja situácie na trhu, kde sa nimi reaguje na konkrétny

vývoj na trhu a identifikujú sa jednotlivé problematické oblasti, ktoré nemusia byť v čase

vydania rozhodnutia o určení významného podniku ešte dostatočne zjavné.

Najvyšší súd konštatuje, že napadnuté prvostupňové rozhodnutie pod bodom 2/ je

individuálnym správnym aktom (nie normatívnym správnym aktom). Preto formulácia

jednotlivých povinnosti nemôže kopírovať dikciu zákona o elektronických komunikáciách,

ale povinnosti musia byť uložené dostatočným určitým spôsobom, aby sa nimi žalovaný

mohol jednoznačne riadiť. Účel regulácie v tomto prípade nie je možné dosiahnuť jedným

všeobecným rozhodnutím, kopírujúcim a v podstate deklarujúcim dikciu zákona. (Všeobecný

charakter z uložených povinností podľa má iba povinnosť nediskriminácie prístupu –

).

Podľa § 17 ods. 1 zákona o elektronických komunikácia ak úrad na základe analýzy

podľa § 16 zistí, že na určitom relevantnom trhu nie je efektívna súťaž, po skončení

konzultácií podľa § 10 určí rozhodnutím významný podnik, a zároveň mu v tomto rozhodnutí

uloží aspoň jednu povinnosť podľa § 18 až 24 a § 27.

Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že zákon pripúšťa i postupné ukladanie povinností,

teda nemusia byť všetky uložené súčasne s rozhodnutím o určení významného podniku. Práve

v tejto časti sa najvyšší súd stotožňuje so žalobnými dôvodmi poukazujúcimi

na nevyhnutnosť identifikácie problému, ktorý musí byť presne špecifikovaný. Iba v takom

prípade môže regulátor uložiť individualizovanú povinnosť, ktorá tento problém rieši.

Najvyšší súd konštatuje, že práve metóda postupného identifikovania problémov a v závislosti

na identifikácii problému postupné vydávanie čiastkových rozhodnutí nadväzujúcich

na rozhodnutie o určení významného podniku zabezpečí požiadavku zákona vyplývajúcu

z ust. , druhá veta podľa ktorého „... tieto povinnosti musia vychádzať

zo zisteného stavu a musia byť oprávnené a primerané účelu a princípom regulácie,

ktorými sú podpora efektívnej súťaže a rozvoj vnútorného trhu“.

Telekomunikačný úrad uložené povinnosti v prvostupňovom rozhodnutí odôvodnil

na s. 11 odsek 3 výlučne zistením, že žalobca je významným podnikom na veľkoobchodnom

trhu č. 3. Zistený stav však v zmysle , druhá veta nemožno stotožňovať

iba zo zistením, že ide o významný podnik na trhu, ale s identifikáciou konkrétnych

skutočností na trhu.

Telekomunikačný úrad v napadnutom prvostupňovom rozhodnutí vo výroku uviedol

jednotlivé povinnosti v rámci súhrnov majúcich rovnaký právny základ (napr. povinnosť

transparentnosti prístupu v rámci ktorej opisným spôsobom vymenoval jednotlivé čiastkové

povinnosti). Táto použitá technika spôsobila, že žalovaný uložené povinnosti odôvodňoval

v ich súhrne a absentuje odôvodnenie jednotlivých čiastkových povinností. Táto skutočnosť

má za následok nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť, pre ktoré vady najvyšší súd vec

vrátil na ďalšie konanie.

Najvyšší súd konštatuje, že v ďalšom konaní je nevyhnutné jednotlivé uložené

povinnosti so samostatným skutkovým základom vo výroku formálne vyčleniť

do samostatných celkov a samostatne ich aj odôvodniť.

Pokiaľ ide o uloženú povinnosť prístupu k určitým produktom podľa má

jednoznačne individuálny charakter, preto ju možno uložiť až keď takáto žiadosť je

konkrétnym subjektom podaná.

O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa Žalobca mal

vo veci úspech, preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania, ktoré pozostávali z náhrady

súdneho poplatku z podanej žaloby 10 000,-- Sk.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave, dňa 23. októbra 2008

JUDr. Ivan R u m a n a , v.r.

predseda senátu

za správnosť vyhotovenia:

Alena Augustiňáková