Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7So/66/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Eleny Závadskej a členiek senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a JUDr. Marianny

Reiffovej, v právnej veci navrhovateľky B. V., bytom v B. č. X., proti odporkyni Sociálnej

poisťovni v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľky

proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo 6. februára 2008, č. k. – 27, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove zo 6. februára

2008, č. k. – 27 m e n í tak, že rozhodnutie odporkyne z 24. apríla 2007

č. X. z r u š u j e a vec jej vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Prešove rozsudkom zo 6. februára 2008, č. k. – 27,

potvrdil rozhodnutie odporkyne z 24. apríla 2007 č. X., ktorým odporkyňa rozhodla, že nárok

na čiastočný invalidný dôchodok a nárok na výplatu čiastočného invalidného dôchodku

v sume určenej podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, vrátane zvýšenia,

prislúchajúceho k dôchodku podľa

o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov /ďalej len „zákon o sociálnom poistení“/

navrhovateľke naďalej trvá.

Podľa názoru krajského súdu zdravotný stav navrhovateľky bol posúdený riadne,

posudky lekárov o miere jej poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sú

vyčerpávajúce a presvedčivé a vyplýva z nich, že poškodenie zdravia navrhovateľky nemá za

následok jej invaliditu, preto navrhovateľka nespĺňa zdravotnú podmienku pre vznik nároku

na invalidný dôchodok.

Proti rozsudku krajského súdu podala včas odvolanie navrhovateľka. Namietala, že jej

zdravotný stav nebol v konaní náležite zistený a stále sa zhoršuje. Namietala zaujatosť

posudkových lekárov a požadovala, aby na objektívne posúdenie jej zdravotných ťažkostí bol

ustanovený súdny znalec, ktorý jej zdravotné ťažkosti môže posúdiť objektívne. Žiadala

preto, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na nové konanie.

Odporkyňa žiadala rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací /§ 250s v spojení s § 246c

(ďalej len „OSP“)/ preskúmal napadnutý rozsudok súdu

prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu

navrhovateľky je potrebné vyhovieť.

Podľa § 263a ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom poistení, poistencovi, ktorému bolo

preskúmané trvanie invalidity podľa § 263 ods. 2 toho istého zákona, v znení účinnom

do 18. júla 2006, Sociálna poisťovňa preskúma trvanie invalidity alebo čiastočnej invalidity

podľa zákona účinného do 31. decembra 2003, ak tento zákon neustanovuje inak, a rozhodne

o trvaní nároku na výplatu invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku

v sume určenej podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 vrátane zvýšenia dôchodku

prislúchajúceho podľa zákona účinného od 1. januára 2004, ak sa v takto určenej sume

vypláca po preskúmaní trvania invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do 18. júla 2006 a trvá

nárok na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona účinného do

31. decembra 2003.

Z dávkových spisov vyplýva, že zdravotný stav navrhovateľky opakovane posudzovali

posudkoví lekári odporkyne.

Na základe žiadosti navrhovateľky o zvýšenie invalidného dôchodku z 19. mája 2006

posudzovala zdravotný stav navrhovateľky 14. júna 2006 MUDr. E. Š., posudková lekárka

Sociálnej poisťovne pobočky v Prešove. Zo záverov jej správy vyplýva, že navrhovateľka je

naďalej invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo

nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 50%

v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Ako rozhodujúce zdravotné postihnutie posudková

lekárka uviedla recidivujúcu depresívnu poruchu ťažkého stupňa – bez bludov pri

somatickom ochorení, pre ktoré stanovuje Príloha č. 4 zákona o sociálnom poistení,

v kapitole V, položka 3b), v rozpätí percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť od 50% - do 80%.

V dôsledku nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 7. júna 2006 číslo

zdravotný stav navrhovateľky podľa zákona o sociálnom

poistení opätovne posudzovala 27. júna 2007 posudková komisia sociálneho zabezpečenia

Sociálnej poisťovne pobočky v Prešove za účasti posudkovej lekárky MUDr. E. Š., ktorá

konštatovala, že navrhovateľka nie je invalidná podľa

Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom

zabezpečení“), ale je naďalej čiastočne invalidná podľa § 37 ods. 3 písm. b) citovaného

zákona, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je schopná vykonávať doterajšie alebo

iné sústavné zamestnanie len za osobitne uľahčených podmienok. Ako rozhodujúce zdravotné

postihnutie posudková komisia uviedla duševné choroby a poruchy správania.

K zhodným záverom dospela 23. augusta 2007 aj MUDr. M. P. posudková lekárka

Sociálnej poisťovne – ústredia, so sídlom v Košiciach, ktorá za rozhodujúce zdravotné

postihnutie navrhovateľky považovala systémový lupus erythematozus, recidivujúcu

depresívnu poruchu, cervikálnu dystóniu a dyspepsiu. Tento posudok bol následne doplnený

posudkom z 20. novembra 2007, v ktorom posudková lekárka Sociálnej poisťovne – ústredia,

so sídlom v Košiciach MUDr. G. T. rovnako uviedla ako rozhodujúce zdravotné postihnutie

navrhovateľky taktiež systémový lupus erythematozus, recidivujúcu depresívnu poruchu,

cervikálnu dystóniu a dyspepsiu. Z obidvoch posudkov zhodne vyplýva, že navrhovateľka je

naďalej čiastočne invalidná podľa o sociálnom

zabezpečení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je schopná vykonávať doterajšie

alebo iné sústavné zamestnanie len za osobitne uľahčených podmienok.

Ani jeden z posudkov však nezodpovedal otázku, prečo v júni 2007 boli za

rozhodujúce zdravotné postihnutia navrhovateľky považované duševné choroby a poruchy

správania s rozpätím percentuálneho ohodnotenia miery poklesu schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť od 50% do 80%, ale v auguste 2007 už systémový lupus erythematozus

a depresívne poruchy sa uvádzajú ako ostatné pridružené choroby, ktoré ani jednotlivo ani

vo vzájomnej súvislosti nepodmieňujú priznanie invalidity.

Podľa názoru odvolacieho súdu je takéto tvrdenie posudkových lekárov rozporuplné

a spôsobilé vyvolať dojem neobjektívneho a nekomplexného posúdenia zdravotného stavu

navrhovateľky.

S touto otázkou sa nevysporiadala v napadnutom rozhodnutí ani odporkyňa, ktorá len

poukázala na závery posudku z 31. októbra 2006.

Z § 195 ods. 1 zákona o sociálnom poistení vyplýva, že organizačná zložka Sociálnej

poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav

veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.

Podľa § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení rozhodnutie organizačnej zložky

Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí

byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo

zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Skutočnosť, že posudkoví lekári, ktorí posudzovali zdravotný stav navrhovateľky sú

v zmluvnom vzťahu resp. pracovnom pomere s odporkyňou, bolo povinnosťou odporkyne

zaoberať sa dôsledne výhradami navrhovateľky k záverom a objektivite posudkových lekárov.

Ak teda navrhovateľka ako účastníčka konania vyjadrila pochybnosti o objektívnosti

posudku posudkového lekára, bolo povinnosťou odporkyne jej výhradami sa zaoberať, pričom

jej žiadna prekážka nebránila ustanoviť v konaní súdneho znalca, ktorý by zdravotný stav

navrhovateľky opätovne a komplexne posúdil.

Takýto postup je v danom prípade o to vhodnejší, že posudky vypracované

posudkovými lekármi odporkyne nie sú v posúdení zdravotného stavu a najmä v jeho vplyve

na zachovanú pracovnú schopnosť navrhovateľky zhodné a ich závery o rozhodujúcom

zdravotnom postihnutí a jeho dopade na pracovný potenciál navrhovateľky nezodpovedajú

nielen tvrdeniam navrhovateľky, ale ani niektorými správam jej ošetrujúcich lekárov a nie sú

dostatočné a presvedčivé.

Z uvedených dôvodov odvolací súd nepovažoval rozhodnutie krajského súdu za

vecne správne a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia a postup odporkyne

nezodpovedajú zákonu.

Odvolací súd preto podľa rozsudok Krajského súdu v Prešove

zmenil tak, že napadnuté rozhodnutie odporkyne zrušil a vrátil jej vec na ďalšie konanie

a rozhodnutie s tým, že v ďalšom konaní bude správny orgán viazaný právnym názorom

odvolacieho súdu.

O trovách konania rozhodol súd podľa a účastníkom ich náhradu

nepriznal, lebo úspešnej navrhovateľke v konaní žiadne trovy nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.

V Bratislave 23. októbra 2008 JUDr. Elena Závadská, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : M. Kráľová