Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
585/373866.4a22a2.pdf
PDF · 113.32 KB
No categories available
7So/66/2008
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 7 So 66/2008
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Eleny Závadskej a členiek senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a JUDr. Marianny
Reiffovej, v právnej veci navrhovateľky B. V., bytom v B. č. X., proti odporkyni Sociálnej
poisťovni v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľky
proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo 6. februára 2008, č. k. 4Sd 163/07 – 27, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove zo 6. februára
2008, č. k. 4Sd 163/07 – 27 m e n í tak, že rozhodnutie odporkyne z 24. apríla 2007
č. X. z r u š u j e a vec jej vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Prešove rozsudkom zo 6. februára 2008, č. k. 4Sd 163/07 – 27,
potvrdil rozhodnutie odporkyne z 24. apríla 2007 č. X., ktorým odporkyňa rozhodla, že nárok
na čiastočný invalidný dôchodok a nárok na výplatu čiastočného invalidného dôchodku
v sume určenej podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, vrátane zvýšenia,
prislúchajúceho k dôchodku podľa § 263a ods. 1 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z.
o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov /ďalej len „zákon o sociálnom poistení“/
navrhovateľke naďalej trvá.
Podľa názoru krajského súdu zdravotný stav navrhovateľky bol posúdený riadne,
posudky lekárov o miere jej poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sú
vyčerpávajúce a presvedčivé a vyplýva z nich, že poškodenie zdravia navrhovateľky nemá za
následok jej invaliditu, preto navrhovateľka nespĺňa zdravotnú podmienku pre vznik nároku
na invalidný dôchodok.
Proti rozsudku krajského súdu podala včas odvolanie navrhovateľka. Namietala, že jej
zdravotný stav nebol v konaní náležite zistený a stále sa zhoršuje. Namietala zaujatosť
posudkových lekárov a požadovala, aby na objektívne posúdenie jej zdravotných ťažkostí bol
ustanovený súdny znalec, ktorý jej zdravotné ťažkosti môže posúdiť objektívne. Žiadala
preto, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na nové konanie.
Odporkyňa žiadala rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací /§ 250s v spojení s § 246c
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“)/ preskúmal napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu
navrhovateľky je potrebné vyhovieť.
Podľa § 263a ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom poistení, poistencovi, ktorému bolo
preskúmané trvanie invalidity podľa § 263 ods. 2 toho istého zákona, v znení účinnom
do 18. júla 2006, Sociálna poisťovňa preskúma trvanie invalidity alebo čiastočnej invalidity
podľa zákona účinného do 31. decembra 2003, ak tento zákon neustanovuje inak, a rozhodne
o trvaní nároku na výplatu invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku
v sume určenej podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 vrátane zvýšenia dôchodku
prislúchajúceho podľa zákona účinného od 1. januára 2004, ak sa v takto určenej sume
vypláca po preskúmaní trvania invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do 18. júla 2006 a trvá
nárok na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona účinného do
31. decembra 2003.
Z dávkových spisov vyplýva, že zdravotný stav navrhovateľky opakovane posudzovali
posudkoví lekári odporkyne.
Na základe žiadosti navrhovateľky o zvýšenie invalidného dôchodku z 19. mája 2006
posudzovala zdravotný stav navrhovateľky 14. júna 2006 MUDr. E. Š., posudková lekárka
Sociálnej poisťovne pobočky v Prešove. Zo záverov jej správy vyplýva, že navrhovateľka je
naďalej invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 50%
v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Ako rozhodujúce zdravotné postihnutie posudková
lekárka uviedla recidivujúcu depresívnu poruchu ťažkého stupňa – bez bludov pri
somatickom ochorení, pre ktoré stanovuje Príloha č. 4 zákona o sociálnom poistení,
v kapitole V, položka 3b), v rozpätí percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť od 50% - do 80%.
V dôsledku nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 7. júna 2006 číslo
460/2006 Z.z. zdravotný stav navrhovateľky podľa § 263a ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom
poistení opätovne posudzovala 27. júna 2007 posudková komisia sociálneho zabezpečenia
Sociálnej poisťovne pobočky v Prešove za účasti posudkovej lekárky MUDr. E. Š., ktorá
konštatovala, že navrhovateľka nie je invalidná podľa § 29 ods. 3 písm. a/ zákona č. 100/1988
Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom
zabezpečení“), ale je naďalej čiastočne invalidná podľa § 37 ods. 3 písm. b) citovaného
zákona, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je schopná vykonávať doterajšie alebo
iné sústavné zamestnanie len za osobitne uľahčených podmienok. Ako rozhodujúce zdravotné
postihnutie posudková komisia uviedla duševné choroby a poruchy správania.
K zhodným záverom dospela 23. augusta 2007 aj MUDr. M. P. posudková lekárka
Sociálnej poisťovne – ústredia, so sídlom v Košiciach, ktorá za rozhodujúce zdravotné
postihnutie navrhovateľky považovala systémový lupus erythematozus, recidivujúcu
depresívnu poruchu, cervikálnu dystóniu a dyspepsiu. Tento posudok bol následne doplnený
posudkom z 20. novembra 2007, v ktorom posudková lekárka Sociálnej poisťovne – ústredia,
so sídlom v Košiciach MUDr. G. T. rovnako uviedla ako rozhodujúce zdravotné postihnutie
navrhovateľky taktiež systémový lupus erythematozus, recidivujúcu depresívnu poruchu,
cervikálnu dystóniu a dyspepsiu. Z obidvoch posudkov zhodne vyplýva, že navrhovateľka je
naďalej čiastočne invalidná podľa § 37 ods. 3 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom
zabezpečení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je schopná vykonávať doterajšie
alebo iné sústavné zamestnanie len za osobitne uľahčených podmienok.
Ani jeden z posudkov však nezodpovedal otázku, prečo v júni 2007 boli za
rozhodujúce zdravotné postihnutia navrhovateľky považované duševné choroby a poruchy
správania s rozpätím percentuálneho ohodnotenia miery poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť od 50% do 80%, ale v auguste 2007 už systémový lupus erythematozus
a depresívne poruchy sa uvádzajú ako ostatné pridružené choroby, ktoré ani jednotlivo ani
vo vzájomnej súvislosti nepodmieňujú priznanie invalidity.
Podľa názoru odvolacieho súdu je takéto tvrdenie posudkových lekárov rozporuplné
a spôsobilé vyvolať dojem neobjektívneho a nekomplexného posúdenia zdravotného stavu
navrhovateľky.
S touto otázkou sa nevysporiadala v napadnutom rozhodnutí ani odporkyňa, ktorá len
poukázala na závery posudku z 31. októbra 2006.
Z § 195 ods. 1 zákona o sociálnom poistení vyplýva, že organizačná zložka Sociálnej
poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav
veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.
Podľa § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení rozhodnutie organizačnej zložky
Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí
byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Skutočnosť, že posudkoví lekári, ktorí posudzovali zdravotný stav navrhovateľky sú
v zmluvnom vzťahu resp. pracovnom pomere s odporkyňou, bolo povinnosťou odporkyne
zaoberať sa dôsledne výhradami navrhovateľky k záverom a objektivite posudkových lekárov.
Ak teda navrhovateľka ako účastníčka konania vyjadrila pochybnosti o objektívnosti
posudku posudkového lekára, bolo povinnosťou odporkyne jej výhradami sa zaoberať, pričom
jej žiadna prekážka nebránila ustanoviť v konaní súdneho znalca, ktorý by zdravotný stav
navrhovateľky opätovne a komplexne posúdil.
Takýto postup je v danom prípade o to vhodnejší, že posudky vypracované
posudkovými lekármi odporkyne nie sú v posúdení zdravotného stavu a najmä v jeho vplyve
na zachovanú pracovnú schopnosť navrhovateľky zhodné a ich závery o rozhodujúcom
zdravotnom postihnutí a jeho dopade na pracovný potenciál navrhovateľky nezodpovedajú
nielen tvrdeniam navrhovateľky, ale ani niektorými správam jej ošetrujúcich lekárov a nie sú
dostatočné a presvedčivé.
Z uvedených dôvodov odvolací súd nepovažoval rozhodnutie krajského súdu za
vecne správne a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia a postup odporkyne
nezodpovedajú zákonu.
Odvolací súd preto podľa § 250ja ods. 4 OSP rozsudok Krajského súdu v Prešove
zmenil tak, že napadnuté rozhodnutie odporkyne zrušil a vrátil jej vec na ďalšie konanie
a rozhodnutie s tým, že v ďalšom konaní bude správny orgán viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 OSP a účastníkom ich náhradu
nepriznal, lebo úspešnej navrhovateľke v konaní žiadne trovy nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.
V Bratislave 23. októbra 2008 JUDr. Elena Závadská, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : M. Kráľová