Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
538/373759.99d01b.pdf
PDF · 92.22 KB
No categories available
7Sžso/46/2008
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 7 Sžso 46/2008
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu C. P. R., s.r.o., so sídlom
v M., J. ul. č. X., zastúpeného JUDr. T. Š. advokátkou so sídlom v M., G. ul. č. X., proti
žalovanej Sociálnej poisťovni v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o odvolaní žalovanej proti
rozsudku Krajského súdu v Žiline z 18. marca 2008 č. k. 21Sn/l/2007-42, proti výroku
o trovách konania, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline z 18. marca
2008, č. k. 21Sn/l/2007-42, v časti výroku o trovách konania m e n í tak, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Žiline rozsudkom z 18. marca 2008, č. k. 21Sn/l/2007-42, zrušil
rozhodnutie žalovanej z 15. novembra 2006 číslo X., ako i rozhodnutie Sociálnej poisťovne,
pobočky M. z 12. júla 2006 číslo X., vo veci nedoplatku na poistnom pri poistení
zodpovednosti za škodu podľa zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení zákona
č. 242/2001 Z. z. /ďalej len „zákon o Sociálnej poisťovni“/.
Zároveň neúspešnú žalovanú zaviazal na náhradu trov konania, ktoré predstavuje
zaplatený súdny poplatok vo výške 2 000,- Sk za podanie žaloby.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala v zákonom stanovenej lehote žalovaná
odvolanie v časti výroku o trovách konania a žiadala, aby v tejto časti odvolací súd rozsudok
krajského súdu zmenil tak, že žalovaná nie je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov
konania vo výške 2 000 Sk, ktoré predstavuje súdny poplatok, zaplatený za návrh. Žalovaná
namietala, že podľa § 4 ods. 1 písm. c) zákona SNR č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch
a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov /ďalej len „zákon
o súdnych poplatkoch“/ je od poplatku oslobodené súdne konanie vo veciach zdravotného
poistenia, sociálneho zabezpečenia, vrátane nemocenského poistenia, dôchodkového
zabezpečenia pričom súčasťou sociálneho zabezpečenia bolo od 1. apríla 2002 aj poistenie
zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania.
Žalobca sa k odvolaniu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 250ja v spojení s § 246c
Občianskeho súdneho poriadku /ďalej len „OSP“/ preskúmal napadnuté rozhodnutie
prvostupňového súdu a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné.
Podľa § 4 ods. 1 písm. c) zákona o súdnych poplatkoch je od poplatku oslobodené
súdne konanie vo veciach zdravotného poistenia, sociálneho zabezpečenia vrátane
nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, štátnych sociálnych dávok, sociálnej
pomoci a poistenia v nezamestnanosti, aktívnej politiky trhu práce a garančného fondu
a poskytovania zdravotnej starostlivosti.
Zo spisov vyplýva, že predmetom sporu bol predpis poistného na poistenie
zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania, ktorý
bol v rozhodnom čase upravený zákonom o Sociálnej poisťovni.
Podľa úvodných ustanovení účelom tohto zákona je úprava zriadenia, činnosti
a organizácie Sociálnej poisťovne, financovanie a vykonávanie nemocenského poistenia,
nemocenského zabezpečenia /ďalej len "nemocenské poistenie"/ a dôchodkového
zabezpečenia ako aj úprava právnych vzťahov z poistenia zodpovednosti zamestnávateľa za
škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania a vykonávanie poistenia zodpovednosti
za škodu Sociálnou poisťovňou.
Oslobodenie od súdnych poplatkov sa vzťahuje /okrem iných/ aj na konania vo
veciach sociálneho zabezpečenia. V prípade, ak by prichádzalo do úvahy vecné oslobodenie
od súdneho poplatku len v niektorých konaniach vo veciach sociálneho zabezpečenia
/a to v tých, v ktorých bolo rozhodnutie vydané podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom
zabezpečení v znení neskorších zákonov(ďalej len „zákon o sociálnom zabezpečení“)/,
muselo by znenie citovaného zákonného ustanovenia výslovne uvádzať, že od súdneho
poplatku sú vecne oslobodené konania podľa zákona o sociálnom zabezpečení. Takéto zúžené
vecné oslobodenie od súdneho poplatku však znenie § 4 ods. 1 písm. c) zákona o súdnych
poplatkoch neobsahuje a vylúčenie ostatných vecí sociálneho zabezpečenia spod oslobodenia
od súdneho poplatku by bolo v rozpore s jeho obsahom. Pre takýto záver svedčí aj
skutočnosť, že vecne sú rovnako oslobodené od súdneho poplatku aj konania vo veciach
sociálneho zabezpečenia, nemocenského poistenia a zdravotného poistenia, pričom zákon
takéto oslobodenie neposkytuje vo veciach, ktoré sú vymedzené len jednotlivými zákonmi,
upravujúcimi uvádzané právne vzťahy.
Rovnako neodôvodňuje iný postup ani rozlišovanie vecí sociálneho zabezpečenia na
veci sociálneho zabezpečenia v užšom alebo v širšom zmysle. V každom z takýchto chápaní
tohto pojmu je zjednocujúcim znakom vždy skutočnosť, že ide o vec sociálneho
zabezpečenia, a preto sa vecné oslobodenie od súdneho poplatku vzťahuje na všetky veci
sociálneho zabezpečenia.
Najvyšší súd Slovenskej republiky z uvedených dôvodov odvolanie žalovanej
považoval za dôvodné a preto podľa § 220 OSP rozsudok krajského súdu v napadnutej časti
zmenil, nakoľko neboli podmienky na jeho potvrdenie ani zrušenie.
Úlohou krajského súdu bude zaplatený poplatok za podanie žaloby na požiadanie
vrátiť právnej zástupkyni žalobcu, lebo bol zaplatený bez právneho dôvodu v konaní, ktoré je
zo zákona vecne od súdnych poplatkov oslobodené.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k OSP a účastníkom ich náhradu
nepriznal, lebo žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná žiadne trovy nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok
V Bratislave 23. októbra 2008 JUDr. Elena Závadská, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová