Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Obo/165/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jany

Zemaníkovej a členiek senátu JUDr. Evy Hudobovej a Mgr. Ľubomíry Kúdelovej v právnej

veci žalobcu: J., A., X., zast. advokátom J., K., X., proti žalovanému: A.., s.r.o., R., X., zast.

advokátom J., P., X., o neúčinnosť právneho úkonu a zaplatenie sumy 12 300 000,- Sk

s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v K. č.k. –

123 zo dňa 26.4.2007 a uzneseniu Krajského súdu v K. č.k. –134 zo dňa

18.6.2007, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v K. č.k.

4 Cbi 233/2004–123 zo dňa 26.4.2007 a uznesenie Krajského súdu v K. č.k.

–134 zo dňa 18.6.2007 p o t v r d z u j e .

Žalovaný j e po v i n n ý žalobcovi nahradiť trovy konania 102 083,- Sk na účet jeho

právneho zástupcu.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v K. rozsudkom č.k. 4 Cbi 233/2004–123 zo dňa 26.4.2007 rozhodol tak,

že zmluvu o dielo zo dňa 12.6.2001 uzavretú medzi žalobcom a žalovaným, onačil voči

konkurzným veriteľom za právne neúčinnú, žalovaného zaviazal vrátiť

12 300 000,- Sk do konkurznej podstaty úpadcu B., s.r.o. so sídlom v K. a na náhradu trov

konania 711 325,- Sk.

V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca uzavrel s úpadcom dňa 12.6.2001 zmluvu

o dielo, v ktorej sa zaviazal vypracovať analýzy správu trhu a trhového prostredia v Českej

republike, Poľku a Maďarsku, Slovinsku a na Ukrajine zamerané na oblasti životné poistenie,

investičné spoločnosti, trh s cennými papiermi, obchodníci s cennými papiermi, leasingový

trh a leasingové spoločnosti stávkové kancelárie, média, rádiostanice, televízne spoločnosti,

týždenníky a kúpele a kúpeľná starostlivosť, za ktoré vypracovanie analýz sa zaviazal zaplatiť

žalovanému cenu vo výške 12 300 000,- Sk. Cena diela bola zaplatená v dňoch 15.6.2001

a 12.7.2001 a vypracované analýzy prevzal konateľ úpadcu V. 12.7.2001. Uviedol, že

konkurz na majetok úpadcu, B., s.r.o. bol vyhlásený uznesením

zo dňa 3.9.2002, a teda bolo naplnené ustanovenie

Citoval ustanovenie § 15 ZKV a obranu žalovaného založenú na ustanovení § 15 ods. 5 ZKV

označil za právne irelevantnú. Žalobe vyhovel a o trovách konania rozhodol podľa § 142

ods. 1

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote sa odvolal žalovaný podaním

doručeným súdu 18.6.2007, v ktorom uviedol, že postup, ktorý zvolil súd pri rozhodovaní

v tejto veci, je v rozpore s cieľom a účelom občianskeho súdneho konania, v ktorom majú

účastníci rovnaké postavenie, a ktorého cieľom je spravodlivá ochrana obidvoch účastníkov.

Uvedené tvrdenia v žalobe žalovaný označil za také, s ktorými sa nemôže stotožniť a názor

žalobcu na kvalitu analýzy za výlučne subjektívny. Namietal, že zmluvná cena bola v zmluve

o dielo dohodnutá obojstranne, a ani jedným z jej účastníkov ovplyvňovaná nebola. Tvrdenie

žalobcu ohľadne obvyklých cien analýz, označil za nepodložené s tým, že analýza je tovarom

sui generis. Čo sa týka konštatovania ohľadne zálohy, toto označil za také, ktoré

neodporovalo zásade dobrým mravom. Názor súdu, že úpadca mal v úmysle ukrátiť svojich

konkurzných veriteľov označil za nepodložený a namietal, že žiaden z konateľov úpadcu

nebol vypočutý. Fakt, keby aj zmluva o dielo bola vypracovaná na nízkej úrovni, ako tvrdí

žalobca, nemá podľa žalovaného žiadnu príčinnú súvislosť s preukazovaním záveru o úmysle

ukrátiť konkurzných veriteľov. Pokiaľ analýza nezodpovedala požadovanej kvalite, bolo

vecou žalobcu, aby si vec riešil uplatnením nároku na vady z diela. Podľa žalovaného nebol

preukázaný úmysel ukrátiť konkurzných veriteľov a za potrebné považoval uviesť, že

podmienky zmluvy o dielo dojednával bývalý spoločník žalovaného pán G.. Žalovaný

považuje analýzu dostatočnej kvality, spracovanú s najlepším úmyslom a všetky tvrdenia

žalovaného za zavádzajúce, nepravdivé a názor vyslovený v rozsudku, že žaloba je dôvodná,

žalovaný zásadne odmieta. K výške dohodnutej ceny analýzy uviedol, že túto bol povinný

účtovať spolu s DPH teda 23%, čo predstavuje 2 300 000,- Sk a touto čiastkou konkurzní

veritelia nemohli byť ukrátení. Zároveň požadoval o oslobodenie od súdnych poplatkov podľa

s tým, že zo strany žalovaného nejde o svojvoľné, alebo zrejme bezúspešné

bránenie práva. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť.

O návrhu na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov rozhodol Krajský súd v K.

uznesením č.k. –134 zo dňa 18.6.2007 tak, že žalovanému oslobodenia od

súdnych poplatkov nepriznal. V dôvodoch uznesenia uviedol, že žalovaný nedoložil žiadne

dôkazy na preukázanie jeho práva, jeho majetkové pomery označil za dočasné, prechodné, na

základe ktorých skutočností jeho návrh s poukazom na označil za nepreukázaný.

Proti tomuto uzneseniu sa žalovaný odvolal podaním doručeným súdu 2.7.2007

v ktorom uviedol, že je názoru, že pokiaľ nebol vyzvaný na predloženie dôkazov, došlo

k porušeniu ustanovenia , nakoľko nie je zrejmé, aký dôkaz by súd

považoval za dostatočný pri preukazovaní pomerov účastníka. Majetkové pomery

v súčasnosti preukazujú, že súdny poplatok uhradiť žalovaný nemôže, a teda takéto

rozhodnutie žalovaný označil za odňatie možnosti konať.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec podľa ustanovenia § 212 ods. 1,

na pojednávaní dňa 9.9.2008 za účasti obidvoch účastníkov konania

a dospel k záveru, odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Predmetom odvolania je posúdiť

správnosť prvostupňového rozhodnutia, v ktorom zmluva o dielo uzavretá dňa 12.6.2001

medzi žalobcom a žalovaným, je označená voči konkurzným veriteľom ako právne neúčinná.

Z ustanovenia § 15 zákona o konkurze a vyrovnaní vyplýva, kedy konkurzný veriteľ

alebo správca sa môže domáhať určenia odporovateľnosti právnych úkonov. Podľa odseku 1,

citovaného ustanovenia konkurzný veriteľ alebo správca sa môže domáhať, aby súd určil, že

dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 6, ak ukracujú uspokojenie vymáhateľnej

pohľadávky konkurzného veriteľa, sú vo vzťahu voči konkurznému veriteľovi právne

neúčinné, toto právo má konkurzný veriteľ a správca aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi

z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný, alebo ak už bol uspokojený.

Prvostupňový súd správne konštatoval, že v danom prípade je podľa § 15 ods. 2 zákona

o konkurze a vyrovnaní (ZKV), možné odporovať, nakoľko zmluva o dielo - teda právny

úkon, ktorý žalobca odporuje bol urobený v posledných troch rokoch pred začatím konkurzu,

ktorú skutočnosť žalovaný, ani nenamieta. Namieta, že zo žaloby a ani z napadnutého

rozhodnutia nie je zrejmé, že dlžníkov právny úkon (Zmluva o dielo) dlžník urobil v úmysle

ukrátiť svojho konkurzného veriteľa, a tento úmysel musel byť druhej strane známy. Z odseku

5 § 15 ZKV, ktoré napadnuté rozhodnutie označuje ako základ obrany žalovaného, vyplýva,

že odporovať možno právnemu úkonu dlžníka, ak právny úkon bol vykonaný v poslednom

roku pred začatím konkurzu a hodnota prijatá dlžníkom bola nižšia, ako bola primeraná

hodnota v čase vykonania právneho úkonu, a dlžník bol v úpadku, alebo sa dostal do úpadku

v dôsledku takéhoto právneho úkonu. Prvostupňový súd správne označil túto obranu v danom

prípade za irelevantnú, nakoľko sa na daný prípad nevzťahuje, keďže dlžník neprijal žiadnu

hodnotu. Na pojednávaní v odvolacom konaní právny zástupca namietal, že žalobca neuniesol

jeho dôkazné bremeno preukázať, že uzavretím zmluvy o dielo bolo úmyslom dlžníka ukrátiť

jeho konkurzných veriteľov. Za absurdné označil, aby dlžník bezdôvodným poskytnutím

finančných prostriedkov vo výške 12 300 000,- Sk cudziemu subjektu, chcel ukrátiť budúcich

veriteľov. Žalovaný za jednoznačne nepreukázané označil, že v prípade, ak by dlžník aj mal

záujem jeho konkurzných veriteľov ukráti, že tento úmysel musel byť druhej strane známy.

Žalobca s poukazom na jeho vyjadrenie k odvolaniu uviedol, že fakt, že bolo úmyslom

dlžníka jeho konkurzných veriteľov ukrátiť, je jednoznačný z toho, že v čase uzavretia

zmluvy o dielo, bola známa zlá finančná a ekonomická situácia dlžníka, ktorá smerovala

k jeho úpadku. Na základe tejto neprosperujúcej finančnej situácie dlžníka, jeho štatutárny

orgán už v čase uzavretia zmluvy jeden aj štvrť roka vedel, že práve z dôvodu ekonomickej

situácie, nebude môcť realizovať žiadne iné aktivity, tobôž nie aktivity, s ktorými sa v jeho

predmete činnosti vôbec nikdy nezaberal. Fakt, že žalovaný o tomto postoji dlžníka musel

vedieť je podľa žalobcu zrejmý z toho, že okrem tejto zmluvy o dielo uzavrel so žalovaným

ešte jednu zmluvu so žalovaným za dohodnutú zmluvnú cenu v súčte 40 000 000,- Sk. Ako

predmet plnenia za dohodnutú zmluvnú cenu 10 000 000,- Sk objednávateľovi analýzy

poskytol stiahnuté texty z internetu v angličtine, z ktorého konania je zrejmé, že musel vedieť

že cieľom uzavretia zmluvy o dielo, bolo zo strany dlžníka zníženie majetku dlžníka, a teda

v konečnom dôsledku ukrátenie jeho konkurzných veriteľov. Z odvolania žalovaného, ako aj

z jeho prednesu na pojednávaní v odvolacom konaní bolo zrejmé, že obsah analýzy je treba

považovať iba z hľadiska subjektívneho, nakoľko pre každého objednávateľa môže mať

rozličný výzvam a hodnotu, z ktorého dôvodu žalovaný ani nepovažoval za potrebné hodnotu

analýzy, ktorej zmluvnú cenu zmluvné strany dobrovoľne dohodli, znalecky zisťovať.

K tvrdeniu žalobcu ohľadne obsahu poskytnutého plnenia, označeného ako analýza

predneseného na pojednávaní v odvolacom konaní, sa žalovaný nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného dospel k záveru, že

uzavretím zmluvy o dielo na predmet zmluvy, ktorý v podstate predstavoval výťahy

z internetu a iné opisy, ktorá skutočnosť žalovaným na pojednávaní v odvolacom konaní

nebola spochybnená za dohodnutú zmluvnú cenu 10 000 000,- Sk a DPH 2 300 000,- Sk

potvrdzuje fakt, že nielen objednávateľovi, ale aj dodávateľovi, muselo byť zrejmé, že cieľom

uzavretia predmetnej zmluvy o dielo bolo ukrátiť konkurzných veriteľov objednávateľa.

Dodávateľovi diela muselo byť zrejmé, že za obsah predmetu diela, ktorý bol ním dodaný,

dohodnutá zmluvná cena vyše desať miliónov bola absolútne nereálna a bola takto v zmluve

o dielo jednoznačne dohodnutá s cieľom odčerpať finančné prostriedky z účtu objednávateľa

neskôr úpadcu, ktorý sa do úpadku dostal aj z dôvodu odčerpaných finančných prostriedkov.

S odkazom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že zmluvu o dielo

bolo, možné odporovať podľa ustanovenia § 15 ods. 2 ZKV, nakoľko uzavretím zmluvy

o dielo, úmysel ukrátiť svojho konkurzného veriteľa, musel byť druhej strane známy. Odkaz

prvostupňového súdu na ustanovenie § 15 ods. 5 ZKV v odôvodnení napadnutého

rozhodnutia, odvolací súd označil za mylný, ale s poukazom na naplnenie predpokladov

zakotvených v § 15 ods. 2 ZKV tento nedostatok pre posúdenie dôvodnosti odvolania označil

za bezpredmetný.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle uvedených dôvodov napadnutý rozsudok

prvostupňového súdu podľa ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že úspešnému žalobcovi priznal trovy

za dva úkony právnej pomoci (vyjadrenie k odvolaniu dňa 20.7.2007, účasť na pojednávaní

9.9.2008, cestovné 6 720,- Sk, náhradu za stratu času 20 začatých polhodín 6 340,- Sk,

paušálnu náhradu 368,- Sk, DPH 14 155,- Sk v súhrnnej výške 102 083,- Sk.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

V Bratislave 9. septembra 2008

JUDr. Jana Zemaníková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková