Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/184/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Ing. O. L. -T., so sídlom

v N., IČO: X., zastúpeného JUDr. J. M., advokátom v B., proti žalovanému D.,a.s., so sídlom

v P., IČO: X., zastúpenému JUDr. I. Ž., PhD., advokátom v P., o zaplatenie 4 656 744,40 Sk

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Prievidza pod sp.zn. , o dovolaní

žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo 6. decembra 2007, sp.zn.

, , takto

rozhodol:

Dovolanie žalovaného o d m i e t a .

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania v sume

26 429,50 Sk k rukám JUDr. J. M., advokáta v B., do 3 dní.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Prievidza (súd prvého stupňa) rozsudkom z 26. septembra 2006, č.k.

-531 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4 650 276,40 Sk

so 16,5 % úrokom z omeškania od 10. mája 2002 do zaplatenia, do troch dní. V prevyšujúcej

časti žalobu zamietol a konanie o úroku z omeškania vo výške 3,5 % zastavil. Žalovanému

zároveň uložil povinnosť zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Prievidza preddavkované

trovy konania vo výške 2 946,-- Sk. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že vykonaným

dokazovaním bol preukázaný vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, ktorého

výšku ustálil na sumu 4 650 276,40 Sk. Vzhľadom na to, že žalobca žaloval viac, súd

v prevyšujúcej časti jeho žalobu zamietol. O zastavení konania vo vzťahu k úrokom

z omeškania rozhodol podľa Výrok o náhrade preddavkovaných trov

odôvodnil s poukazom na ustanovenie

Samostatným uznesením z 10. januára 2007, č.k. -539 rozhodol

Okresný súd Prievidza o náhrade trov prvostupňového konania a to tak, že žalovaného

zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 132 564,-- Sk, na účet JUDr. V. Š.,

advokáta so sídlom v P. a trovy konania v sume 416 711,-- Sk na účet JUDr. J. M., advokáta

so sídlom v B., to všetko do troch dní.

Na odvolanie žalovaného proti rozsudku súdu prvého stupňa s výnimkou výroku

o čiastočnom zamietnutí návrhu, Krajský súd v Trenčíne (odvolací súd) rozsudkom

zo 6. decembra 2007, sp.zn. , rozsudok súdu prvého stupňa

v napadnutej časti v spojení s uznesením o náhrade trov prvostupňového konania ako vecne

správny v zmysle potvrdil. Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi náhradu trov

odvolacieho konania v sume 83 390,50 Sk, do 3 dní, do rúk JUDr. J. M.. V celom rozsahu sa

stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu týkajúcimi sa splnenia

podmienok pre vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho

zákonníka.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný, ktorý navrhol

rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania

odôvodnil ustanovením , a V dôvodoch

dovolania podrobne rozoberal skutkový a právny stav veci, tak ako ho uvádzal v konaní

pred súdmi. Namietal nesprávne právne posúdenie veci a existenciu inej vady, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vadu podľa , t.j. že

rozhodoval nesprávne obsadený súd, videl v tom, že členkou senátu odvolacieho súdu bola

matka právneho zástupcu žalobcu JUDr. J. M., JUDr. Stanislava Marková.

Žalobca považoval rozhodnutie odvolacieho súdu za vecne správne a navrhol

dovolanie žalovaného odmietnuť, prípadne zamietnuť. Zároveň si uplatnil náhradu trov

dovolacieho konania vo výške 52 859,-- Sk.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), skúmal najskôr to, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236

a nasl. ), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel

k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok

nie je prípustný.

Podľa ustanovenia dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo rozsudok,

potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku

vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného

významu ( ).

V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného

v a , pretože nejde o zmeňujúci, ale potvrdzujúci rozsudok, vo výroku

ktorého odvolací súd nevyslovil, že je dovolanie proti nemu prípustné. Dovolanie nie je

prípustné ani podľa ustanovenia z dôvodu, že dovolací súd vo veci

doposiaľ nerozhodoval.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa , ale sa

zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok

právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv

začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Existenciu žiadnej podmienky prípustnosti

dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení dovolací súd nezistil.

So zreteľom na žalovaným tvrdený dôvod dovolania sa Najvyšší súd Slovenskej

republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, že konanie trpí vadou

uvedenou v

Podľa ustanovenia dovolanie je prípustné proti každému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Pri skúmaní prípustnosti dovolania z hľadiska dovolací súd

vychádzal z toho, že o nesprávne obsadenie súdu ide nielen vtedy, keď namiesto senátu

zloženého zo zákonom stanoveného počtu sudcov rozhodne buď samosudca alebo senát

v inom než predpísanom zložení, ale tiež vtedy, keď vec prejedná a rozhodne sudca, ktorý nie

je zákonným sudcom (viď ). Zákonným sudcom je

v prípade samosudcu ten sudca, ktorý je právnymi predpismi (vrátane predpisov vnútornej

povahy, ako napr. rozvrhom práce) určený tú – ktorú vec prejednať a rozhodnúť; ak má

niektorú vec prejednať a rozhodnúť senát príslušného súdu, sú zákonnými sudcami všetci

členovia toho senátu, ktorý je rozvrhom práce určený túto vec prejednať a rozhodnúť (viď tiež

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Akt

riadenia predsedu súdu, ktorým sa riadi organizácia práce súdu pri zabezpečovaní výkonu

súdnictva na príslušný kalendárny rok, sa označuje ako rozvrh práce (viď § 50 ods. 1 zákona

č. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Rozvrh práce (o.i.)

obsahuje určenie senátov, samosudcov, súdnych úradníkov a notárov poverených

vybavovaním jednotlivých druhov vecí, ktoré došli na súd (viď § 50 ods. 2 písm. a/ zákona

č. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov), zloženie senátov

s uvedením predsedu senátu a ďalších sudcov; v rozvrhu práce sa tiež uvedie, ktorý

z viacerých predsedov senátov určených do toho istého senátu riadi a organizuje činnosť

senátu (viď o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov).

Za účelom obstarania podkladov pre posúdenie opodstatnenosti námietky žalovaného,

že v konaní došlo k uvedenej vade, dovolací súd vyzval odvolací súd, aby mu predložil

vyjadrenia sudkýň Krajského súdu v Trenčíne, ktoré vo veci rozhodovali (JUDr. Beáty

Čupkovej, JUDr. Evy Macúchovej a Mgr. Zuzany Holúbkovej), ako aj JUDr. Markovej,

ktorej zaujatosť dovolateľ namietal. Z vyjadrenia JUDr. Evy Macúchovej, členky senátu

Krajského súdu v Trenčíne zo 14. júla 2008 (č.l. 723 spisu) vyplýva, že veci vedené

pod sp.zn. a boli v súlade s Rozvrhom práce Krajského súdu

v Trenčíne na rok 2007 pridelené do senátu 19 Co, predsedníčkou ktorého bola JUDr. Beáta

Čupková a členmi JUDr. Eva Macúchová a JUDr. Stanislava Marková. Prvá z vecí bola

náhodným výberom pridelená do senátu 17 Co JUDr. Zimovej, avšak podľa zásad rozvrhu

práce mala byť pridelená bez náhodného výberu, tzv. výnimkou, do senátu 19 Co

JUDr. Čupkovej, kde napadla dňa 15. februára 2007 a len z dôvodu potreby rozhodnutia

o žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov bola vrátená procesnému súdu. Keďže

sudkyňa JUDr. Stanislava Marková sa v predmetnej veci cítila zaujatá z dôvodu, že žalobcu

v konaní na základe plnej moci zastupoval advokát JUDr. J. M., ktorý je jej synom, predložila

vec podľa predsedovi krajského súdu, ktorý postupoval podľa rozvrhu práce. Vo

veci naďalej konal senát odvolacieho súdu 19 Co a namiesto vo veci zaujatej sudkyne ako

druhá členka senátu bola určená Mgr. Zuzana Holúbková – v poradí prvá na zastupovanie

sudkyne JUDr. Markovej, a to aj v prípade jej vylúčenia z prejednávania a rozhodovania veci.

Z rozvrhu práce nevyplývalo, že by v prípade zaujatosti niektorého člena senátu (to platilo aj

pri zaujatosti predsedníčky senátu) bol vylúčený z prejednania a rozhodnutia veci celý senát,

ktorému by bola vec odňatá a prikázaná na vybavenie inému senátu. V takomto zložení senátu

bola vec prejednaná a rozhodnutá na pojednávaní dňa 6. decembra 2007. Tieto skutočnosti

vyplývajú tak zo zápisnice o pojednávaní, ako aj zo záhlavia písomne vyhotoveného

rozsudku. Z vyjadrenia sudkýň k námietke žalovaného dovolací súd nezistil žiadne okolnosti

právne relevantné z hľadiska teda okolnosti, ktoré by boli objektívne

schopné spochybniť ich nestrannosť a nezaujatosť.

So zreteľom na vyššie uvedené je zrejmé, že Krajský súd v Trenčíne predmetnú vec

na pojednávaní dňa 6. decembra 2007 prejednal a rozhodol v zložení, zodpovedajúcom

zákonu a rozvrhu práce tohto súdu. Rozhodli o nej traja zákonní sudcovia určení rozvrhom

práce súdu (viď vyššie). Nie je preto opodstatnená námietka žalovaného o existencii procesnej

vady konania zakladajúcej prípustnosť dovolania podľa Prípustnosť jeho

dovolania preto z tohto ustanovenia nemožno vyvodiť.

Skutočnosť, že by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom

posúdení veci, prípadne že by konanie bolo postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, môže byť len odôvodnením dovolania v zmysle § 241 ods. 2

písm. b/, c/ v prípade, ak je dovolanie prípustné, a nie dôvodom jeho prípustnosti podľa

a nasl.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť

dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené (dovolací súd ich

z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľom vytýkaná skutočnosť by mala za následok

vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle

V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny

predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil

(ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne

prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).

Vzhľadom na uvedené možno preto zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania

nemožno vyvodiť z ustanovenia , a iné vady konania v zmysle neboli

dovolacím súdom zistené. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného

v súlade s v spojení s , ako dovolanie smerujúce

proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom,

riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom

odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov konania

proti žalovanému, ktorý úspech nemal ( v spojení s

a ). Žalobca v dovolacom konaní podal návrh na uloženie povinnosti

nahradiť mu trovy tohto konania v sume 52 859,-- Sk za dva úkony právnej služby. Najvyšší

súd mu priznal náhradu, ktorá spočíva v odmene advokáta za jeden úkon právnej služby,

ktorý poskytol žalobcovi vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu zo 7. marca 2008 (§ 14 ods. 1

písm. c/ vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb). Sadzbu tarifnej odmeny určil podľa § 10 ods. 1 tejto vyhlášky vo výške

22 050,-- Sk, čo po pripočítaní DPH (4 189,50 Sk) a náhrady výdavkov za miestne

telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu

(190,-- Sk), predstavuje spolu 26 429,50 Sk.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. októbra 2008

JUDr. Vladimír Magura, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Nina Dúbravčíková