Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Obdo/24/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Zemaníkovej a členiek senátu Mgr. Ľubomíry Kúdelovej a JUDr. Evy Hudobovej

v právnej veci navrhovateľa: V. F., s.r.o. so sídlom B., V.X., IČO: X., zast. advokátom

Mgr.D.N., Advokátka kancelária D., E.X., B., proti odporcovi: S.K. – S., miesto podnikania

Š.X., K., IČO: X., zast. advokátom JUDr.V.H., B.X., G., o zaplatenie 490 399,30 Sk

s príslušenstvom, o dovolaní odporcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k. 15 Cob

271/2006-192 zo dňa 19. decembra 2006, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie odporcu z a m i e t a .

Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy dovolacieho konania na účet

jeho právneho zástupcu v sume 11 066,50 Sk.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v Komárne rozsudkom č.k. -167 zo dňa 11. apríla

2006 návrh navrhovateľa zamietol. Navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť náhradu

trov konania odporcu JUDr. V.H. advokátovi v G. vo výške 122 429,- Sk do 3 dní po

právoplatnosti tohto rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ

návrhom zo dňa 21.11.2002 sa domáhal proti odporcovi uloženia povinnosti

platobným rozkazom zaplatiť 470 399,30 Sk s 0,1% denným úrokom z omeškania od

3.2.2001 až do zaplatenia ako i nahradiť trovy konania. Medzi účastníkmi konania

dňom 1.6.1998 došlo k uzatvoreniu Zmluvy o finančnom leasingu č. 246 397, kde

odporca ako leasingový nájomca prejavil záujem o finančný leasing motorového

vozidla Š.. Z dôvodu poistnej udalosti, a to krádeže predmetu leasingu dňom

29.6.1998 došlo k predčasnému ukončeniu leasingu, a to ku dňu oznámenia

poisťovne o neplnení poistného titulom poistnej udalosti ku dňu 21.1.1999.

Navrhovateľovi Č., kde bol predmet leasingu poistený, oznámila listom zo dňa

19.1.1999 doručeným navrhovateľovi 21.1.1999, že titulom poistnej udalosti za

predmet leasingu týkajúci sa odporcu, nevypláca poistné plnenie, nakoľko nedošlo

k nahláseniu riadne a včas poistnej udalosti. Následne navrhovateľ dňom 23.1.2001

vykonal finančné vyúčtovanie predčasne ukončenej leasingovej zmluvy s tým, že

jeho nedoplatok voči odporcovi činí 470 399,30 Sk pozostávajúce z náhrady škody

446 766,50 Sk, titulom nákladov spojených s finančnými službami za predčasne

ukončeného leasingu 14 731,30 Sk, nedoplatok na nájomnom vo výške 53 577,10 Sk.

Z uvedenej istiny navrhovateľ odpočítal preplatky v prospech nájomcu titulom

neamortizovanej časti zaplatenej splátky vopred vo výške 4 675,60 Sk a takto

nedoplatok odporcu voči navrhovateľovi činí žalovanú istinu t.j. 470 399,30 Sk.

Podľa článku VI bod 6

písm. c/ Všeobecných podmienok zmluvy o finančnom leasingu motorového vozidla

(VPZFL) v prípade, že leasingová zmluva skončí predčasne z dôvodu

preukázateľného odcudzenia vozidla, škoda sa vypočíta ako súčet zostatkovej ceny

vozidla v účtovníctve prenajímateľa a príslušnej časti dane z pridanej hodnoty

z nadobúdacej ceny vozidla. Nájomca je ďalej povinný zaplatiť prenajímateľovi

náklady finančné služby podľa odst. 6E, pritom pre výpočet úročenia je rozhodujúci

deň ukončenia leasingovej zmluvy podľa odstavca 3 tohto článku. Navrhovateľ

dôkaz o dôvodnosti svojho nároku týkajúce sa preukázateľného odcudzenia vozidla

do spisu nezaložil. Vzhľadom na vyššie uvedené súd mal za to, že nárok

navrhovateľa je podaný nedôvodne, z dôvodu nesplnenia podmienok obsiahnutý

vo všeobecných podmienok zmluvy o finančnom leasingu motorového vozidla.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

Rozhodnutie o náhrade trov konania sa zakladá na ust.

Súd úspešnému účastníkovi – odporcovi priznal náhradu jeho trov právneho

zastupovania za 5 úkonov právnej pomoci v sume 98 914,- Sk a náhrada za súdny

poplatok za odpor 23 515,- Sk. Celková náhrada trov konania odporcu takto činí

122 429,- Sk.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie navrhovateľ. Navrhol

napadnutý rozsudok zmeniť a návrhu v celom rozsahu vyhovieť. Podľa jeho názoru

okresný súd svoj rozsudok nedostatočne odôvodnil a nevysporiadal sa s ostatnými

čiastkovými nárokmi navrhovateľa, ako sú dlh na leasingových splátkach vo výške

53 577,10 Sk a náklady spojené s finančnými službami vo výške 14 731,30 Sk.

Poukázal na skutočnosť, že odcudzenie predmetu leasingu nebolo počas celého sporu

a ani nie je sporné. Odcudzenie predmetu leasingu oznámil navrhovateľovi

a orgánom činným v trestnom konaní sám odporca. Túto skutočnosť tvrdili zhodne

obaja účastníci konania, teda súd, si ju mal osvojiť ako nespornú a postupovať v jej

súvislosti ďalej.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd rozsudok Okresného súdu Komárno č.k.

-167 zo dňa 11.4.2006 zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť

žalobcovi 402 090,90 Sk a na účet právneho zástupcu žalobcu nahradiť trovy konania

v sume 155 065,82 Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V zostávajúcej časti

v sume 68 308,40 Sk a v časti uplatňovaného poplatku z omeškania, odvolací súd

napadnutý rozsudok potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa

podanou žalobou domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 470 399,30 Sk z titulu

predčasného ukončenia leasingovej zmluvy podľa čl. VII bod 6 písm. c/, e/

Všeobecných podmienok zmluvy o finančnom leasingu motorového vozidla (ďalej

len VPZFL) z dôvodu preukázateľného odcudzenia vozidla. Tieto všeobecné

podmienky pritom tvorili neoddeliteľnú súčasť leasingovej zmluvy č. 246397 zo dňa

1.6.1998, uzavretej medzi účastníkmi. V zmysle medzi účastníkmi dohodnutých

podmienok vo VPZFL navrhovateľ škodu vyčíslil v sume 446 766,50 Sk a zmluvnú

úhradu nákladov finančnej služby vo výške 14 731,30 Sk. Podľa čl. VI. bod 7

VPZFL navrhovateľ súčasne uplatnil i dlh na leasingových splátkach ku dňu

predčasného ukončenia zmluvy vo výške 53 577,10 Sk. V prospech odporcu

započítal neamortizovanú časť zaplatenej splátky vopred na nájomné vrátane DPH

vo výške 44 675,60 Sk, t.j. navrhovateľ v podanom návrhu uplatnil celkovú

pohľadávku v sume 470 399,30 Sk. Po vykonanom dokazovaní a jeho doplnení

prvostupňový súd návrh zamietol z dôvodu, že navrhovateľ neuniesol dôkazné

bremeno a nepredložil súdu dôkaz o dôvodnosti svojho nároku, týkajúci sa

preukázateľného odcudzenia vozidla a z toho vyplývajúcich nárokov podľa čl. VII.

bod 6 písm. c/, e/ VPZFL. Potiaľto sú právne úvahy súdu 1. stupňa správne. Pri

rozhodovaní o veci sa však prvostupňový súd nevysporiadal s príslušnými

ustanoveniami o náhrade škody. Podľa Obchodného

zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť

škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinnosti bolo

spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť. Podľa čl. V bod 1, 4 písm. a/, c/

VPZFL, nájomca (v tomto prípade odporca) je povinný podľa všeobecných

podmienok poistenia motorových vozidiel príslušnej poisťovne a ustanovení tejto

zmluvy v nadväznosti na tieto VPZFL dbať, aby poistná udalosť nenastala.

V prípade, že dôjde k poistnej udalosti – v tomto prípade k odcudzeniu motorového

vozidla je odporca ako nájomca povinný túto oznámiť okamžite, najneskôr v lehote

14 dní od poistnej udalosti príslušnej poisťovni, prípadne v lehote určenej príslušnou

poisťovňou. Samotné konanie s poisťovňou, prípadne protistranou alebo iným

subjektom, dotýkajúce sa poistnej udalosti, vedie nájomca sám a na vlastné náklady.

Ako vyplýva z uznesenia OÚV PZ Komárno ČVS: OIN-289/02-KN-1998 zo dňa

25.8.1998 odporca odcudzenie vozidla zo dňa 29.6.1998 oznámil polícii až dňa

1.7.1998. Podľa oznámenia Č., a.s., B. zo dňa 19.1.1999 odporca predmetnú poistnú

udalosť poisťovni nenahlásil, čím porušil

čl. V. bod 4 písm. a/ VPZFL. Z listu tejto poisťovne zo dňa 7.10.2003 (č.l. 42)

vyplýva, že odporca poistnú udalosť – krádež vozidla oznámil poisťovni až dňa

4.3.2002, t.j. takmer po 4 rokoch, čo je porušením Všeobecných poistných

podmienok poistenia (KASKO) motorových vozidiel PPH 93, a preto poisťovňa

škodu zlikvidovala bez náhrady. Z uvedeného vyplýva, že odporca okamžitým

neoznámením poistnej udalosti poisťovni porušil svoju povinnosť zo záväzkového

vzťahu, čím navrhovateľovi vznikla škoda, ktorú je povinný odporca uhradiť.

Odvolací súd preto napadnutý rozsudok podľa zmenil tak, že odporca

zaviazal zaplatiť navrhovateľovi sumu 402 090,90 Sk, ktorá nie je premlčaná.

V zostávajúcej zamietajúcej časti sumy 68 308,40 Sk, ktorá pozostávala z dlhu

na leasingových splátkach ku dňu predčasného ukončenia zmluvy vo výške

53 577,10 Sk a zmluvnej úhrady nákladov finančnej služby v sume 14 731,30 Sk, ako

i v časti uplatňovaného poplatku z omeškania odvolací súd napadnutý rozsudok

podľa ako vecne správny potvrdil. Tieto nároky totiž navrhovateľ

uplatňoval podľa príslušných ustanovení VPZFL o predčasnom ukončení zmluvy

z dôvodu preukázateľného odcudzenia vozidla, pričom túto skutočnosť i podľa

názoru odvolacieho súdu navrhovateľ súdu nepreukázal. O náhrade trov konania

rozhodol odvolací súd podľa a a v konaní čiastočne

úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov prvostupňového a odvolacieho

konania v sume 155 065,82 Sk pri 70,956% úspešnosti navrhovateľa v konaní.

Proti vyhovujúcej časti právoplatného rozsudku Krajského súdu v Nitre podal

dovolanie v zákonnej lehote odporca a navrhol predmetný rozsudok v napadnutej

časti zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Odvolací súd zaviazal

odporcu na zaplatenie sumy 402 090,90 Sk, ktorej výpočet nie je zrejmý ani

z prednesu a podaní navrhovateľa, ani z odôvodnenia rozsudku. Právnym titulom

uloženej povinnosti má byť náhrada škody v súlade s .

Odporca v priebehu celého konania tvrdil, že leasingovú zmluvu uzavrel ako fyzická

osoba občan a nie ako podnikateľ. Jeho tvrdenie bolo hodnoverne preukázané

viacerými dôkazmi (zaplatená akontácia a poistné nebolo zaevidované v jeho

účtovníctve, za vozidlo nezaplatil cestnú daň), a preto považujem jeho vznesenú

námietku premlčania za oprávnenú a dôvodnú. Pokiaľ by napriek tomu bol vzťah

posudzovaný podľa , aj štvorročná lehota je premlčaná, lebo

návrh na súd bol podaný po viac ako 4 rokoch od ukončenia zmluvy. Vzhľadom na

uvedené rozhodnutie odvolacieho súdu v napadnutej časti spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci.

K dovolaniu sa vyjadril navrhovateľ podaním zo dňa 23.4.2007 a navrhol

dovolanie odporcu zamietnuť. Podľa názoru navrhovateľa je napadnutý rozsudok

odvolacieho súdu vecne správny, nakoľko postupoval výlučne v súlade so svojimi

oprávneniami v zmysle . Súd prvého stupňa sa nezaoberal otázkou porušenia

povinnosti odporcu vyplývajúcej zo záväzkovo-právneho vzťahu, a teda že odporca

nepostupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami leasingovej zmluvy a nebol

súčinný pri vybavovaní poistnej udalosti – krádeže, v dôsledku čoho predmetná

poisťovňa odmietla plniť. Túto skutočnosť po celé konanie navrhovateľ tvrdil,

pričom odporca toto nikdy nepoprel. Z uvedeného dôvodu považuje pochybenie

odporcu za preukázané, čo zakladá jeho zodpovednosť z dôvodu porušenia

záväzkovoprávneho vzťahu, čím navrhovateľovi vznikla škoda, ktorú je povinný

odporca uhradiť. Výpočet sumy je aplikovaný správne, je riadne odôvodnený,

vyplýva z jednotlivých čiastkových súm, ktoré pôvodne navrhovateľ žiadal v zmysle

návrhu a ktorých výpočet sa nachádza v súdnom spise. Navyše v priebehu konania

v zmysle ustanovenia sa nejednalo o sporné skutočnosti, a preto si

ich i súd prvého stupňa správne osvojil za správne. Pokiaľ sa jedná o tvrdenie

odporcu, že v čase podpisu leasingovej zmluvy bol podnikateľom, nie je

rozhodujúce, lebo svojimi podnikateľskými výsledkami iba preukázal zdroj príjmu

na platenie leasingu, považuje navrhovateľ iba za účelové tvrdenie odporcu. Rovnako

účelové a právne irelevantné sú tvrdenia odporcu, že nezaplatil cestnú daň za

rozhodné obdobie, ďalej že finančné prostriedky vynaložené na akontáciu, ako

i zaplatenie poistného, nie sú vedené v jeho účtovníctve. Tieto úkony mali byť

zo strany odporcu uskutočnené až po podpise leasingovej zmluvy a nemôžu mať

vplyv na charakter zmluvného vzťahu. Navyše plnenie si povinností vyplývajúcich

zo zákona o účtovníctve, resp. zákona o cestnej dani je výlučnou vecou odporcu, iba

splnenie nemá navrhovateľ ako ovplyvniť a ich nesplnenie nemôže byť na škodu

navrhovateľa. Podstatnou skutočnosťou je, že odporca pri uzatváraní leasingovej

zmluvy označil seba IČO-m, čím prejavil vôľu uzatvoriť predmetnú zmluvu ako

podnikateľ. Takto označený figuruje aj ako nájomca na leasingovej zmluve a na

všetkých ostatných dokumentoch, pričom na všetkých používa aj odtlačok svojej

podnikateľskej pečiatky. Leasingová zmluva medzi navrhovateľom a odporcom bola

uzatvorená v zmysle ustanovenia § 269 ods. 2 Ob.Z., nakoľko sa jedná o typ zmluvy,

ktorý nie je upravený v ustanoveniach Ob.Z. Odporca v celom dovolaní výlučne

konštatuje skutočnosti, ktoré sú z obsahu spisu známe, pričom ani z jeho obsahu nie

je zrejmé, v čom závery odvolacieho súdu považuje za nesprávne. Z uvedeného

dôvodu zastáva navrhovateľ názor, že predmetné dovolanie nie je ničím odôvodnené.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1) preskúmal

dovolanie odporcu a zistil, že je prípustné podľa , bolo podané

v zákonnej lehote a spĺňa ostatné náležitosti podľa Dovolanie

preskúmal v rozsahu podľa a dospel k záveru, že nie je dôvodné.

Z ust. vyplýva, že dovolací súd je viazaný rozsahom

dovolania a uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane jeho vecného vymedzenia.

V danom prípade podľa obsahu dovolania, bol dovolacím dôvodom, ktorý bol

v dovolaní uplatnený, že rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza z nesprávneho

skutkového zistenia a následne nesprávneho právneho posúdenia veci.

Dovolací dôvod spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení veci odvolacím

súdom, tak týmto dôvodom sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva na zistený

skutkový stav. Na rozdiel od skutkového zistenia, ktoré je výsledkom činnosti súdu

pri hodnotení dôkazov, o nesprávne právne posúdenie ide vtedy, ak súd zistený

skutkov stav nesprávne zhodnotil po stránke právnej, teda chybne aplikoval právny

predpis.

V preskúmavanej veci dospel dovolací súd k záveru, že posúdenie nároku

žalobcu po právnej stránke odvolacím súdom, nie je v rozpore s právnym predpisom.

Základná otázka, ktorú dovolací súd posudzoval bola, či bolo dostatočne

preukázané, že navrhovateľovi vznikol nárok na zaplatenie 402 090,90 Sk a či

rozhodnutie odvolacieho súdu je vecne správne. Dovolací súd vo veci prijal záver, že

vykonaným dokazovaním bol dostatočne zistený skutkový stav veci a z neho

vyvodený správny právny záver. Žalovaný súdom zistené skutočnosti vierohodne

nevyvrátil.

Podľa , kto poruší svoju povinnosť

zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane,

ibaže preukáže, že porušenie povinnosti bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi

zodpovednosť.

Podľa čl. V. bod 1, 4 písm. a/, c/ VPZFL, nájomca (odporca) je povinný podľa

všeobecných podmienok poistenia motorových vozidiel v prípade, že dôjde

k poistnej udalosti okamžite túto skutočnosť oznámiť príslušnej poisťovni najneskôr

v lehote 14 dní od poistnej udalosti príslušnej poisťovni, prípadne v lehote určenej

príslušnou poisťovňou. V prípade, že dôjde k poistnej udalosti s predpokladaným

rozsahom väčším ako 20 000,- Sk, je nájomca povinný okamžite písomne informovať

o tejto skutočnosti prenajímateľa, oznámiť mu predpokladaný rozsah škody a riadiť

sa jeho prípadnými pokynmi. To isté sa týka aj krádeže motorového vozidla.

Je nesporné, že medzi účastníkmi konania došlo k uzatvoreniu leasingovej

zmluvy zo dňa 1.6.1998, predmetom ktorej bolo osobné motorové vozidlo zn. Š..

Leasingovú zmluvu uzavrel odporca ako podnikateľ, pretože v zmluve ako nájomca

je uvedený S.K. - S., Š.X., K., IČO: X. Z dôvodu poistnej udalosti dňom 29.6.1998

došlo ku krádeži predmetu leasingu neznámym páchateľom. Uznesením Okresného

úradu vyšetrovania zo dňa 25.8.1998 vec trestného činu neoprávneného používania

cudzieho motorového vozidla bola uložená, nakoľko sa nepodarilo zistiť skutočnosti

oprávňujúce začať trestné stíhanie. Č., kde bol predmet leasingu poistený, oznámila

navrhovateľovi listom zo dňa 19.1.1999, že titulom poistnej udalosti

za predmet leasingu nevypláca poistné plnenie, nakoľko nedošlo k nahláseniu riadne

a včas poistnej udalosti. Ako vyplýva z uznesenia OÚV PZ Komárno ČVS: OUV-

-1998 zo dňa 25.8.1998 odporca odcudzenie vozidla zo dňa 29.6.1998

oznámil polícii až dňa 1.7.1998. Odporca poistnú udalosť – krádež vozidla oznámil

poisťovni až dňa 4.3.2002, t.j. takmer po 4 rokoch, čo je porušením Všeobecných

poistných podmienok, a preto poisťovňa škodu zlikvidovala bez náhrady.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožnil s právnym názorom

odvolacieho súdu, že odporca okamžitým neoznámením poistnej udalosti poisťovni

porušil svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, čím navrhovateľovi vznikla škoda,

ktorú je povinný uhradiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného dospel k záveru, že

rozsudok odvolacieho súdu je vecne správny, preto dovolanie žalovaného podľa

zamietol.

O náhrade trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa ust. § 243b

ods. 4, a tak, že priznal ich náhradu úspešnému

účastníkovi t.j. navrhovateľovi v sume 11 066,50 Sk, ktoré predstavujú náhradu trov

právneho zastúpenia v dovolacom konaní za 1 úkon – vyjadrenie sa k dovolaniu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 23. septembra 2008

JUDr. Jana Zemaníková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková