Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
a26/377739.95288c.pdf
PDF · 142.39 KB
No categories available
4Obdo/24/2007
Najvyšší súd 4 Obdo 24/2007
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Jany Zemaníkovej a členiek senátu Mgr. Ľubomíry Kúdelovej a JUDr. Evy Hudobovej
v právnej veci navrhovateľa: V. F., s.r.o. so sídlom B., V.X., IČO: X., zast. advokátom
Mgr.D.N., Advokátka kancelária D., E.X., B., proti odporcovi: S.K. – S., miesto podnikania
Š.X., K., IČO: X., zast. advokátom JUDr.V.H., B.X., G., o zaplatenie 490 399,30 Sk
s príslušenstvom, o dovolaní odporcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k. 15 Cob
271/2006-192 zo dňa 19. decembra 2006, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie odporcu z a m i e t a .
Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy dovolacieho konania na účet
jeho právneho zástupcu v sume 11 066,50 Sk.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd v Komárne rozsudkom č.k. 5Cb/26/2003-167 zo dňa 11. apríla
2006 návrh navrhovateľa zamietol. Navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť náhradu
trov konania odporcu JUDr. V.H. advokátovi v G. vo výške 122 429,- Sk do 3 dní po
právoplatnosti tohto rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ
návrhom zo dňa 21.11.2002 sa domáhal proti odporcovi uloženia povinnosti
platobným rozkazom zaplatiť 470 399,30 Sk s 0,1% denným úrokom z omeškania od
3.2.2001 až do zaplatenia ako i nahradiť trovy konania. Medzi účastníkmi konania
dňom 1.6.1998 došlo k uzatvoreniu Zmluvy o finančnom leasingu č. 246 397, kde
odporca ako leasingový nájomca prejavil záujem o finančný leasing motorového
vozidla Š.. Z dôvodu poistnej udalosti, a to krádeže predmetu leasingu dňom
29.6.1998 došlo k predčasnému ukončeniu leasingu, a to ku dňu oznámenia
poisťovne o neplnení poistného titulom poistnej udalosti ku dňu 21.1.1999.
Navrhovateľovi Č., kde bol predmet leasingu poistený, oznámila listom zo dňa
19.1.1999 doručeným navrhovateľovi 21.1.1999, že titulom poistnej udalosti za
predmet leasingu týkajúci sa odporcu, nevypláca poistné plnenie, nakoľko nedošlo
k nahláseniu riadne a včas poistnej udalosti. Následne navrhovateľ dňom 23.1.2001
vykonal finančné vyúčtovanie predčasne ukončenej leasingovej zmluvy s tým, že
jeho nedoplatok voči odporcovi činí 470 399,30 Sk pozostávajúce z náhrady škody
446 766,50 Sk, titulom nákladov spojených s finančnými službami za predčasne
ukončeného leasingu 14 731,30 Sk, nedoplatok na nájomnom vo výške 53 577,10 Sk.
Z uvedenej istiny navrhovateľ odpočítal preplatky v prospech nájomcu titulom
neamortizovanej časti zaplatenej splátky vopred vo výške 4 675,60 Sk a takto
nedoplatok odporcu voči navrhovateľovi činí žalovanú istinu t.j. 470 399,30 Sk.
Podľa článku VI bod 6
písm. c/ Všeobecných podmienok zmluvy o finančnom leasingu motorového vozidla
(VPZFL) v prípade, že leasingová zmluva skončí predčasne z dôvodu
preukázateľného odcudzenia vozidla, škoda sa vypočíta ako súčet zostatkovej ceny
vozidla v účtovníctve prenajímateľa a príslušnej časti dane z pridanej hodnoty
z nadobúdacej ceny vozidla. Nájomca je ďalej povinný zaplatiť prenajímateľovi
náklady finančné služby podľa odst. 6E, pritom pre výpočet úročenia je rozhodujúci
deň ukončenia leasingovej zmluvy podľa odstavca 3 tohto článku. Navrhovateľ
dôkaz o dôvodnosti svojho nároku týkajúce sa preukázateľného odcudzenia vozidla
do spisu nezaložil. Vzhľadom na vyššie uvedené súd mal za to, že nárok
navrhovateľa je podaný nedôvodne, z dôvodu nesplnenia podmienok obsiahnutý
vo všeobecných podmienok zmluvy o finančnom leasingu motorového vozidla.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.
Rozhodnutie o náhrade trov konania sa zakladá na ust. § 142 ods. 1 O.s.p.
Súd úspešnému účastníkovi – odporcovi priznal náhradu jeho trov právneho
zastupovania za 5 úkonov právnej pomoci v sume 98 914,- Sk a náhrada za súdny
poplatok za odpor 23 515,- Sk. Celková náhrada trov konania odporcu takto činí
122 429,- Sk.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie navrhovateľ. Navrhol
napadnutý rozsudok zmeniť a návrhu v celom rozsahu vyhovieť. Podľa jeho názoru
okresný súd svoj rozsudok nedostatočne odôvodnil a nevysporiadal sa s ostatnými
čiastkovými nárokmi navrhovateľa, ako sú dlh na leasingových splátkach vo výške
53 577,10 Sk a náklady spojené s finančnými službami vo výške 14 731,30 Sk.
Poukázal na skutočnosť, že odcudzenie predmetu leasingu nebolo počas celého sporu
a ani nie je sporné. Odcudzenie predmetu leasingu oznámil navrhovateľovi
a orgánom činným v trestnom konaní sám odporca. Túto skutočnosť tvrdili zhodne
obaja účastníci konania, teda súd, si ju mal osvojiť ako nespornú a postupovať v jej
súvislosti ďalej.
Krajský súd v Nitre ako odvolací súd rozsudok Okresného súdu Komárno č.k.
5 Cb 26/2003-167 zo dňa 11.4.2006 zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť
žalobcovi 402 090,90 Sk a na účet právneho zástupcu žalobcu nahradiť trovy konania
v sume 155 065,82 Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V zostávajúcej časti
v sume 68 308,40 Sk a v časti uplatňovaného poplatku z omeškania, odvolací súd
napadnutý rozsudok potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa
podanou žalobou domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 470 399,30 Sk z titulu
predčasného ukončenia leasingovej zmluvy podľa čl. VII bod 6 písm. c/, e/
Všeobecných podmienok zmluvy o finančnom leasingu motorového vozidla (ďalej
len VPZFL) z dôvodu preukázateľného odcudzenia vozidla. Tieto všeobecné
podmienky pritom tvorili neoddeliteľnú súčasť leasingovej zmluvy č. 246397 zo dňa
1.6.1998, uzavretej medzi účastníkmi. V zmysle medzi účastníkmi dohodnutých
podmienok vo VPZFL navrhovateľ škodu vyčíslil v sume 446 766,50 Sk a zmluvnú
úhradu nákladov finančnej služby vo výške 14 731,30 Sk. Podľa čl. VI. bod 7
VPZFL navrhovateľ súčasne uplatnil i dlh na leasingových splátkach ku dňu
predčasného ukončenia zmluvy vo výške 53 577,10 Sk. V prospech odporcu
započítal neamortizovanú časť zaplatenej splátky vopred na nájomné vrátane DPH
vo výške 44 675,60 Sk, t.j. navrhovateľ v podanom návrhu uplatnil celkovú
pohľadávku v sume 470 399,30 Sk. Po vykonanom dokazovaní a jeho doplnení
prvostupňový súd návrh zamietol z dôvodu, že navrhovateľ neuniesol dôkazné
bremeno a nepredložil súdu dôkaz o dôvodnosti svojho nároku, týkajúci sa
preukázateľného odcudzenia vozidla a z toho vyplývajúcich nárokov podľa čl. VII.
bod 6 písm. c/, e/ VPZFL. Potiaľto sú právne úvahy súdu 1. stupňa správne. Pri
rozhodovaní o veci sa však prvostupňový súd nevysporiadal s príslušnými
ustanoveniami Obchodného zákonníka o náhrade škody. Podľa § 373 Obchodného
zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť
škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinnosti bolo
spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť. Podľa čl. V bod 1, 4 písm. a/, c/
VPZFL, nájomca (v tomto prípade odporca) je povinný podľa všeobecných
podmienok poistenia motorových vozidiel príslušnej poisťovne a ustanovení tejto
zmluvy v nadväznosti na tieto VPZFL dbať, aby poistná udalosť nenastala.
V prípade, že dôjde k poistnej udalosti – v tomto prípade k odcudzeniu motorového
vozidla je odporca ako nájomca povinný túto oznámiť okamžite, najneskôr v lehote
14 dní od poistnej udalosti príslušnej poisťovni, prípadne v lehote určenej príslušnou
poisťovňou. Samotné konanie s poisťovňou, prípadne protistranou alebo iným
subjektom, dotýkajúce sa poistnej udalosti, vedie nájomca sám a na vlastné náklady.
Ako vyplýva z uznesenia OÚV PZ Komárno ČVS: OIN-289/02-KN-1998 zo dňa
25.8.1998 odporca odcudzenie vozidla zo dňa 29.6.1998 oznámil polícii až dňa
1.7.1998. Podľa oznámenia Č., a.s., B. zo dňa 19.1.1999 odporca predmetnú poistnú
udalosť poisťovni nenahlásil, čím porušil
čl. V. bod 4 písm. a/ VPZFL. Z listu tejto poisťovne zo dňa 7.10.2003 (č.l. 42)
vyplýva, že odporca poistnú udalosť – krádež vozidla oznámil poisťovni až dňa
4.3.2002, t.j. takmer po 4 rokoch, čo je porušením Všeobecných poistných
podmienok poistenia (KASKO) motorových vozidiel PPH 93, a preto poisťovňa
škodu zlikvidovala bez náhrady. Z uvedeného vyplýva, že odporca okamžitým
neoznámením poistnej udalosti poisťovni porušil svoju povinnosť zo záväzkového
vzťahu, čím navrhovateľovi vznikla škoda, ktorú je povinný odporca uhradiť.
Odvolací súd preto napadnutý rozsudok podľa § 220 OSP zmenil tak, že odporca
zaviazal zaplatiť navrhovateľovi sumu 402 090,90 Sk, ktorá nie je premlčaná.
V zostávajúcej zamietajúcej časti sumy 68 308,40 Sk, ktorá pozostávala z dlhu
na leasingových splátkach ku dňu predčasného ukončenia zmluvy vo výške
53 577,10 Sk a zmluvnej úhrady nákladov finančnej služby v sume 14 731,30 Sk, ako
i v časti uplatňovaného poplatku z omeškania odvolací súd napadnutý rozsudok
podľa § 219 OSP ako vecne správny potvrdil. Tieto nároky totiž navrhovateľ
uplatňoval podľa príslušných ustanovení VPZFL o predčasnom ukončení zmluvy
z dôvodu preukázateľného odcudzenia vozidla, pričom túto skutočnosť i podľa
názoru odvolacieho súdu navrhovateľ súdu nepreukázal. O náhrade trov konania
rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 2 OSP a v konaní čiastočne
úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov prvostupňového a odvolacieho
konania v sume 155 065,82 Sk pri 70,956% úspešnosti navrhovateľa v konaní.
Proti vyhovujúcej časti právoplatného rozsudku Krajského súdu v Nitre podal
dovolanie v zákonnej lehote odporca a navrhol predmetný rozsudok v napadnutej
časti zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Odvolací súd zaviazal
odporcu na zaplatenie sumy 402 090,90 Sk, ktorej výpočet nie je zrejmý ani
z prednesu a podaní navrhovateľa, ani z odôvodnenia rozsudku. Právnym titulom
uloženej povinnosti má byť náhrada škody v súlade s Obchodným zákonníkom.
Odporca v priebehu celého konania tvrdil, že leasingovú zmluvu uzavrel ako fyzická
osoba občan a nie ako podnikateľ. Jeho tvrdenie bolo hodnoverne preukázané
viacerými dôkazmi (zaplatená akontácia a poistné nebolo zaevidované v jeho
účtovníctve, za vozidlo nezaplatil cestnú daň), a preto považujem jeho vznesenú
námietku premlčania za oprávnenú a dôvodnú. Pokiaľ by napriek tomu bol vzťah
posudzovaný podľa Obchodného zákonníka, aj štvorročná lehota je premlčaná, lebo
návrh na súd bol podaný po viac ako 4 rokoch od ukončenia zmluvy. Vzhľadom na
uvedené rozhodnutie odvolacieho súdu v napadnutej časti spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci.
K dovolaniu sa vyjadril navrhovateľ podaním zo dňa 23.4.2007 a navrhol
dovolanie odporcu zamietnuť. Podľa názoru navrhovateľa je napadnutý rozsudok
odvolacieho súdu vecne správny, nakoľko postupoval výlučne v súlade so svojimi
oprávneniami v zmysle OSP. Súd prvého stupňa sa nezaoberal otázkou porušenia
povinnosti odporcu vyplývajúcej zo záväzkovo-právneho vzťahu, a teda že odporca
nepostupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami leasingovej zmluvy a nebol
súčinný pri vybavovaní poistnej udalosti – krádeže, v dôsledku čoho predmetná
poisťovňa odmietla plniť. Túto skutočnosť po celé konanie navrhovateľ tvrdil,
pričom odporca toto nikdy nepoprel. Z uvedeného dôvodu považuje pochybenie
odporcu za preukázané, čo zakladá jeho zodpovednosť z dôvodu porušenia
záväzkovoprávneho vzťahu, čím navrhovateľovi vznikla škoda, ktorú je povinný
odporca uhradiť. Výpočet sumy je aplikovaný správne, je riadne odôvodnený,
vyplýva z jednotlivých čiastkových súm, ktoré pôvodne navrhovateľ žiadal v zmysle
návrhu a ktorých výpočet sa nachádza v súdnom spise. Navyše v priebehu konania
v zmysle ustanovenia § 120 ods. 3 OSP sa nejednalo o sporné skutočnosti, a preto si
ich i súd prvého stupňa správne osvojil za správne. Pokiaľ sa jedná o tvrdenie
odporcu, že v čase podpisu leasingovej zmluvy bol podnikateľom, nie je
rozhodujúce, lebo svojimi podnikateľskými výsledkami iba preukázal zdroj príjmu
na platenie leasingu, považuje navrhovateľ iba za účelové tvrdenie odporcu. Rovnako
účelové a právne irelevantné sú tvrdenia odporcu, že nezaplatil cestnú daň za
rozhodné obdobie, ďalej že finančné prostriedky vynaložené na akontáciu, ako
i zaplatenie poistného, nie sú vedené v jeho účtovníctve. Tieto úkony mali byť
zo strany odporcu uskutočnené až po podpise leasingovej zmluvy a nemôžu mať
vplyv na charakter zmluvného vzťahu. Navyše plnenie si povinností vyplývajúcich
zo zákona o účtovníctve, resp. zákona o cestnej dani je výlučnou vecou odporcu, iba
splnenie nemá navrhovateľ ako ovplyvniť a ich nesplnenie nemôže byť na škodu
navrhovateľa. Podstatnou skutočnosťou je, že odporca pri uzatváraní leasingovej
zmluvy označil seba IČO-m, čím prejavil vôľu uzatvoriť predmetnú zmluvu ako
podnikateľ. Takto označený figuruje aj ako nájomca na leasingovej zmluve a na
všetkých ostatných dokumentoch, pričom na všetkých používa aj odtlačok svojej
podnikateľskej pečiatky. Leasingová zmluva medzi navrhovateľom a odporcom bola
uzatvorená v zmysle ustanovenia § 269 ods. 2 Ob.Z., nakoľko sa jedná o typ zmluvy,
ktorý nie je upravený v ustanoveniach Ob.Z. Odporca v celom dovolaní výlučne
konštatuje skutočnosti, ktoré sú z obsahu spisu známe, pričom ani z jeho obsahu nie
je zrejmé, v čom závery odvolacieho súdu považuje za nesprávne. Z uvedeného
dôvodu zastáva navrhovateľ názor, že predmetné dovolanie nie je ničím odôvodnené.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1) preskúmal
dovolanie odporcu a zistil, že je prípustné podľa § 238 ods. 1 O.s.p., bolo podané
v zákonnej lehote a spĺňa ostatné náležitosti podľa § 241 ods. 1 O.s.p. Dovolanie
preskúmal v rozsahu podľa § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že nie je dôvodné.
Z ust. § 242 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že dovolací súd je viazaný rozsahom
dovolania a uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane jeho vecného vymedzenia.
V danom prípade podľa obsahu dovolania, bol dovolacím dôvodom, ktorý bol
v dovolaní uplatnený, že rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza z nesprávneho
skutkového zistenia a následne nesprávneho právneho posúdenia veci.
Dovolací dôvod spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení veci odvolacím
súdom, tak týmto dôvodom sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav. Na rozdiel od skutkového zistenia, ktoré je výsledkom činnosti súdu
pri hodnotení dôkazov, o nesprávne právne posúdenie ide vtedy, ak súd zistený
skutkov stav nesprávne zhodnotil po stránke právnej, teda chybne aplikoval právny
predpis.
V preskúmavanej veci dospel dovolací súd k záveru, že posúdenie nároku
žalobcu po právnej stránke odvolacím súdom, nie je v rozpore s právnym predpisom.
Základná otázka, ktorú dovolací súd posudzoval bola, či bolo dostatočne
preukázané, že navrhovateľovi vznikol nárok na zaplatenie 402 090,90 Sk a či
rozhodnutie odvolacieho súdu je vecne správne. Dovolací súd vo veci prijal záver, že
vykonaným dokazovaním bol dostatočne zistený skutkový stav veci a z neho
vyvodený správny právny záver. Žalovaný súdom zistené skutočnosti vierohodne
nevyvrátil.
Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť
zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane,
ibaže preukáže, že porušenie povinnosti bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi
zodpovednosť.
Podľa čl. V. bod 1, 4 písm. a/, c/ VPZFL, nájomca (odporca) je povinný podľa
všeobecných podmienok poistenia motorových vozidiel v prípade, že dôjde
k poistnej udalosti okamžite túto skutočnosť oznámiť príslušnej poisťovni najneskôr
v lehote 14 dní od poistnej udalosti príslušnej poisťovni, prípadne v lehote určenej
príslušnou poisťovňou. V prípade, že dôjde k poistnej udalosti s predpokladaným
rozsahom väčším ako 20 000,- Sk, je nájomca povinný okamžite písomne informovať
o tejto skutočnosti prenajímateľa, oznámiť mu predpokladaný rozsah škody a riadiť
sa jeho prípadnými pokynmi. To isté sa týka aj krádeže motorového vozidla.
Je nesporné, že medzi účastníkmi konania došlo k uzatvoreniu leasingovej
zmluvy zo dňa 1.6.1998, predmetom ktorej bolo osobné motorové vozidlo zn. Š..
Leasingovú zmluvu uzavrel odporca ako podnikateľ, pretože v zmluve ako nájomca
je uvedený S.K. - S., Š.X., K., IČO: X. Z dôvodu poistnej udalosti dňom 29.6.1998
došlo ku krádeži predmetu leasingu neznámym páchateľom. Uznesením Okresného
úradu vyšetrovania zo dňa 25.8.1998 vec trestného činu neoprávneného používania
cudzieho motorového vozidla bola uložená, nakoľko sa nepodarilo zistiť skutočnosti
oprávňujúce začať trestné stíhanie. Č., kde bol predmet leasingu poistený, oznámila
navrhovateľovi listom zo dňa 19.1.1999, že titulom poistnej udalosti
za predmet leasingu nevypláca poistné plnenie, nakoľko nedošlo k nahláseniu riadne
a včas poistnej udalosti. Ako vyplýva z uznesenia OÚV PZ Komárno ČVS: OUV-
289/02-KN-1998 zo dňa 25.8.1998 odporca odcudzenie vozidla zo dňa 29.6.1998
oznámil polícii až dňa 1.7.1998. Odporca poistnú udalosť – krádež vozidla oznámil
poisťovni až dňa 4.3.2002, t.j. takmer po 4 rokoch, čo je porušením Všeobecných
poistných podmienok, a preto poisťovňa škodu zlikvidovala bez náhrady.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožnil s právnym názorom
odvolacieho súdu, že odporca okamžitým neoznámením poistnej udalosti poisťovni
porušil svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, čím navrhovateľovi vznikla škoda,
ktorú je povinný uhradiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného dospel k záveru, že
rozsudok odvolacieho súdu je vecne správny, preto dovolanie žalovaného podľa
§ 243b ods. 1 O.s.p. zamietol.
O náhrade trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa ust. § 243b
ods. 4, § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že priznal ich náhradu úspešnému
účastníkovi t.j. navrhovateľovi v sume 11 066,50 Sk, ktoré predstavujú náhradu trov
právneho zastúpenia v dovolacom konaní za 1 úkon – vyjadrenie sa k dovolaniu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 23. septembra 2008
JUDr. Jana Zemaníková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková