Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2obdo/30/2008

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa

Štefanku a členiek senátu JUDr. Ivany Izakovičovej a JUDr. Anny Petruľákovej, v právnej veci

žalobcu: F., D., Bratislava, IČO: X., proti žalovanému: A. spol. s r. o., H. Galanta, IČO: X., zast.

JUDr. J. Š., advokátom, Advokátska kancelária, S., X. Bratislava, o zaplatenie

4 500 000,--Sk s prísl. na dovolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 29.

apríla 2008 č. k. – 135, (vec Okresného súdu v Galante č. k. ),

takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave z 29. apríla 2008

č. k. – 135 v spojení s rozsudkom Okresného súdu v Galante z 30. októbra 2007

č.k. – 83 m e n í tak, že žalobu žalobkyne z a m i e t a.

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov prvostupňového, odvolacieho

a dovolacieho konania v celkovej sume 1 189 140,–Sk na účet jeho právneho zástupcu vedený

v Istrobanke, a. s., v Bratislave, č. účtu X. do troch dní.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v Galante svojim rozsudkom z 30. 10. 2007 č. k. –83 uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 4 500 000,--Sk so 14 % úrokom z omeškania ročne od

21. 04. 2005 do zaplatenia, ako aj povinnosť nahradiť trovy konania vo výške 270

všetko do troch dní.

Tento rozsudok prvostupňového súdu napadol odvolaním žalovaný a Krajský súd

v Trnave, ako súd odvolací svojím rozsudkom z 29. apríla 2008 č. k. –135

rozsudok prvostupňového súdu potvrdil ( ), žalobcovi nepriznal náhradu trov

odvolacieho konania a pripustil proti tomuto potvrdzujúcemu rozsudku dovolanie (§ 238 ods. 3

).

Svoj potvrdzujúci rozsudok odôvodnil tým, že žalobca ako predávajúci a žalovaný ako

kupujúci dňa 20. 04. 1995 uzatvorili kúpnu zmluvu č. 740/1995 predmetom ktorej bol predaj

46 625 kusov akcií t. j. 100 % základného imania spoločnosti O., a. s., Sládkovičovo. Uvedená

kúpna zmluva bola uzatvorená na základe rozhodnutia Ministerstva pre správu a privatizáciu

národného majetku SR, ktorej neoddeliteľnou súčasťou bola príloha Podnikateľský zámer so

zameraním na investície. Žalovaný sa v uvedenej zmluve zaviazal, že v rámci podnikateľského

zámeru preinvestuje v rozpätí 10 rokov čiastku vo výške 9 000 000,--Sk na pozdvihnutie

ekonomiky akciovej spoločnosti a zároveň sa účastníci dohodli pre prípad, ak nebudú uvedené

investície v rámci podnikateľského zámeru realizované, že žalovaný ako kupujúci zaplatí

žalobcovi ako predávajúcemu sankciu vo výške 50 % nepreinvestovanej sumy. Uvedenú sankcia

je právne všeobecne upravená v a , a ktorá je

zabezpečovacím inštitútom pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti. Súd mal v konaní

preukázané, že žalovaný v zmluve dohodnutú povinnosť preinvestovať sumu 9 000 000,--Sk

nesplnil, na základe čoho si žalobca uplatnil úhradu vo výške 50 % nepreinvestovanej čiastky,

bezvýsledne vyzýval (č. l. 31) na predloženie dokladov osvedčujúcich plnenie záväzkov

investovania podľa článku vyzýval na predloženie dokladov osvedčujúcich plnenie záväzkov

investovania podľa článku VI. 3. zmluvy.

Na spoločnosť O. a. s., bol uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 16. 10. 1997 č.

k. - 60 vyhlásený konkurz. Súd túto skutočnosť nepovažoval za takú, ktorá by mala

vplyv na plnenie privatizačnej zmluvy a povinnosť vykonať investície trvala aj po vyhlásení

konkurzu. Žalovaný nepreukázal ani za obdobie pred vyhlásením konkurzu t. j. od 20. 04.

1995 do O. a. s. investície a teda podnikateľský zámer nebol realizovaný a práve táto skutočnosť

mala za následok vyhlásenie konkurzu na akciovú spoločnosť. Súd výšku požadovanej zmluvnej

pokuty posúdil ako primeranú. Keďže sa žalovaný dostal s plnením svojej povinnosti do

omeškania, súd podľa ho zaviazal i na povinnosť zaplatiť úroky

z omeškania podľa , o trovách konania rozhodol podľa

ods. 1 .

Odvolací súd neuznal námietku žalovaného, že prvostupňový súd pojednával napriek

tomu, že jeho právny zástupca svoju neprítomnosť ospravedlnil účasťou na inom pojednávaní,

súd napriek tomu pojednával a tým mu odňal možnosť konať pred súdom. Neuznal ani ostatné

namietané dôvody s poukazom na procesné predpisy, menovite na ustanovenie ,

podľa ktorého účastník nemôže v odvolacom konaní uplatniť tie dôkazy a skutočnosti, ktoré

neboli uplatnené pred súdom, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej

odvolacím dôvodom s výnimkou tam vymenovaných prípadov. Uvedený prístup je základom,

dôkazy a skutočnosti nemôže odvolací súd zobrať do úvahy. Zo spisu vyplýva, že žalovaný bol

podľa už v predvolaní na pojednávanie na skutočnosť spočívajúcu v navrhnutí

dôkazov upozornený a pokiaľ mal za to, že sa nebude môcť pojednávania zúčastniť, mal

možnosť, v snahe zachovať práva žalovaného, potrebné skutočnosti označiť písomne a doručiť

ich v rámci konania prvostupňovému súdu, rovnako takým spôsobom mohol vzniesť námietky

voči absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy ako i námietku premlčania. Prítomnosť právneho

zástupcu, námietku neplatnosti kúpnej zmluvy ako i námietku premlčania nežiadal, hoci takýto

postup vyplýva z , o ktorom musí mať právny zástupca vedomosť, odvolací súd

nepovažoval za dôvod, pre ktorý by mal pripustiť predloženie nových dôkazov a skutočností

žalovaným až pred odvolacím súdom, pretože práve prijatím ustanovenia sa

zákonodarca snažil o zavedenie neúplného apelačného systému, ktorým by sa zároveň zvýšila

zodpovednosť účastníka za výsledok jeho konania.

Pripustenie dovolania odvolací súd dostatočne neodôvodnil, ale procesne bol tým daný

dôvod na preskúmanie rozhodnutia v dovolacom konaní.

Rozsudok odvolacieho súdu napadol dovolaním žalovaný. Okrem opísania, ako rozhodol

odvolací súd, odvolateľ namietal, okrem iných jeho tvrdení, ktorými sa mal odvolací súd

povinnosť v odvolacom konaní zaoberať a nimi sa nezaoberal tiež namietal, že žalobcom

uplatnený nárok nebol v zákonom stanovenej lehote uplatnený, pričom z tohto dôvodu mu

nemohol byť súdom prvého stupňa v konaní ani priznaný. Námietku premlčania, ktorú uplatnil

až v priebehu odvolacieho konania nepovažoval krajský súd za takú skutočnosť alebo dôkaz,

ktorý by pred odvolacím súdom mohol odvolateľ uplatniť a odvolací súd mohol pri prejednaní

odvolania naň prihliadnuť. Podľa odvolacieho súdu, táto povinnosť uplatnenia námietky

premlčania skutočnosť znamenajúca oslabenie práva, mala byť preto uplatnená pred súdom

prvého stupňa. Na zákonné ustanovenie ( až ) súd prihliadne len na námietku

dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Nemožnosť splnenia tohto záväzku žalobcu vyvodzoval z okolnosti, že Krajský súd v Bratislave

vyhlásil dňa 16.10.1997 na majetok obchodnej spoločnosti O. a. s., č. k. , konkurz. Na

základe začatia konkurzného konania žalovaný nemal možnosť investovať do majetku tejto

spoločnosti už žiadne prostriedky a to nepochybne práve preto, že jej majetok bol určený na jeho

speňaženie, pričom všetky oprávnenia na nakladanie zmluvy nemal možnosť realizovať.

Žalovaný na tieto skutočnosti v konaní poukazoval, pričom odvolací súd sa týmito jeho

tvrdeniami odmietol zaoberať a v konečnom rozsudku rozhodol bez toho, aby sa s takto

uplatnenými právnymi dôvodmi riadne a v celom rozsahu vysporiadal. Až po vyriešení tejto

zásadnej právnej otázky, akou je premlčanie nároku žalobcu, sa mohol odvolací súd zaoberať tiež

odvolacím dôvodom, či v danom prípade nie sú dané zákonné dôvody na uplatnenie tzv.

moderačného práva a v tomto zmysle aj zníženie žalobcom nárokovanej výšky zmluvnej pokuty.

Žalobca sa na dovolanie žalovaného nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že sú

splnené procesné podmienky dovolania, preskúmal rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu,

v ktorom bol jeho výrok napadnutý, prihliadol aj na vady, ktoré v dovolaní uplatnené neboli,

pretože mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 236 ods. 1/, § 238 ods. 3/, § 240 ods.

1/, /, / ). Zistil, že dovolanie je podané dôvodne, preto

s prihliadnutím na ustanovenie posledná veta v spojení s /

(v znení novely ) napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zmenil

a žalobu zamietol.

Dovolací súd z obsahu spisov zistil, že skutkový stav vo veci bol zistený správne, ale

nesprávne produkovaný a nesprávne právne posúdený. Základom pre posúdenie nároku je

privatizačná zmluva č. 740/1995 uzavretá 20. 4. 1995 a menená jej dodatkom č.1 z toho istého

dňa (č. l. 6 až č. l. 14 spisov). Podľa základného ustanovenia (preambuly) zmluvy, zmluva bola

uzatvorená: „na základe rozhodnutia Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku

SR č. 526/92/93 podľa o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby

v znení neskorších predpisov, o cenných papieroch v znení zmien

a doplnkov, a podľa výsledku obchodnej verejnej súťaže“.

Tým je len konštatované, že išlo o zmluvu v rámci veľkej privatizácie podľa zákona č.

v znení platnom v čase uzavretia zmluvy. Len podľa tohto zákonného ustanovenia

zmluva mohla byť vykladaná, pokiaľ sa dotýka prevodu cenných papierov (akcii) podľa vtedy

platného o cenných papieroch, pomocne výklad doplnený Obchodným

zákonníkom a ak nebol týmito osobitnými zákonmi pokrytý potom všeobecnou právnou normou

k týmto zákonom, ktorou je .

Ustanovením privatizačnej zmluvy, na ktorej žalobca svoj nárok zakladá a na základe

ktorej ho nižšie súdy priznali je článok VI. Zmluvy pod názvom „Osobitné dojednania“.

Podľa bodu 1. Kupujúci sa zaväzuje v rámci podnikateľského zámeru, ktorý je

nedeliteľnou súčasťou tejto zmluvy: preinvestovať v rozpätí 10 rokov čiastku vo výške 9 mil.

Sk (slovom deväť miliónov slovenských korún) podľa nasledovného členenia: Lehota realizácie

investície 9 000 000,--Sk do roku 2005.

Bod 2. V prípade nedodržania výšky investičných nákladov 9 mil. Sk v rozpätí 10 rokov,

je kupujúci povinný zaplatiť predávajúcemu sankciu vo výške 50 % z nepreinvestovanej sumy.

Bod 3. Kupujúci je povinný 1x ročne predložiť predávajúcemu preukázateľne dokumenty

osvedčujúce plnenie záväzkov, ku ktorým sa zaviazal.

Bod 4. Kupujúci sa zaväzuje, že v prípade zmeny obchodného mena, alebo právnej formy

spoločnosti, ako aj v prípade zlúčenia a splynutia alebo rozdelenia spoločnosti oznámi zmenu

predávajúcemu do 10 dní od obdŕžania výpisu z obchodného registra. V prípade nesplnenia tejto

povinnosti je kupujúci povinný zaplatiť predávajúcemu zmluvnú pokutu vo výške 100 000,--Sk.

V celej privatizačnej zmluve sa nepočíta s tým, že na majetok spoločnosti O., a. s., bude

vyhlásený konkurz a ako sa v takom prípade upravia pomery účastníkov. Pri vyhlásení konkurzu

nastupujú ustanovenia o konkurze a vyrovnaní v platnom znení. Účinky

vyhlásenia konkurzu sú uvedené v § 14 cit. zákona a tým aj plnenie z privatizačnej zmluvy sa

stalo bezpredmetným. Nie je správne konštatovanie prvostupňového súdu, že aj po vyhlásení

konkurzu žalovaný mohol realizovať podnikateľský zámer, keď po vyhlásení konkurzu ho už

realizovať nemohol.. Investície 9 000 000,--Sk boli dohodnuté na 10 rokov, ale nebolo určené,

v ktorom roku akú sumu má žalovaný investovať. Zmluvná pokuta v Čl. VI/4 bola dohodnutá pri

nedodržaní tam uvedených podmienok, ale o taký nárok zo strany žalobcu nešlo, ani nebol

žalobcom uplatňovaný.

Nárok žalobcom uplatňovaný v zmysle Čl. VI bodu 1, 2, privatizačnej zmluvy,

s prihliadnutím na tú skutočnosť, že na majetok O., a. s. bol vyhlásený konkurz už žalobcom

nemohol byť uplatnený úspešne, pretože tým povinnosť dlžníka plniť zanikla ( ).

Investície v rámci podnikateľského zámeru nemožno považovať za sankciu (resp.

zmluvnú pokutu), ide o osobitne dohodnutý vedľajší dohovor, ako nárok žalobcu v rámci

zmluvy. Nie je namieste preto zo strany žalovaného úvaha o moderačnom práve, pretože na taký

nárok sa moderačné právo nevzťahuje. Neobstojí ani úvaha o čiastočnom plnení (čiastočnom

investovaní), pretože čiastočné plnenie v zmluve dohodnuté nebolo a za podmienok dohodnutých

v zmluve nie je rozhodujúce, kedy k investíciám dôjde.

Súdy sa nevyrovnali s otázkou premlčania práva. Premlčanie nároku nepripadalo v úvahu

pretože keď právo zaniklo v dôsledku nemožnosti plnenia, nemohlo sa premlčať, pretože už

nejestvovalo. Inak premlčacia doba by bola uplynula až po štyroch rokoch od uplynutia

10 ročnej lehoty, v ktorej 10 ročnej lehote investície bolo treba previesť.

Nesprávne súd aplikoval ustanovenie . Toto ustanovenie sa vzťahuje

na dôkaznú povinnosť a nie právne otázky, ako je námietka premlčania nároku. Nezáleží na tom,

v ktorom štádiu konania pred súdom použije námietku premlčania, v tom štádiu, v ktorom ju

vznesie musí naň prihliadnuť. Aj dôkaznú povinnosť nemožno obmedzovať len na citované

ustanovenie, pretože súd má dôkaznú povinnosť výnimočne aj mimo návrhu účastníkov konania

( ).

S poukazom na citované ustanovenia zavedené novelou, ,

kedy bol v postupe dovolacieho súdu odstránený kasačný systém a za určitých podmienok

nahradený dovolacím súdom ako treťou inštanciou, s apelačnou právomocou (§ 243b ods. 2

), s retroaktívnou procesnou pôsobnosťou ( ) a keďže boli naplnené

podmienky pre zmenu rozsudku, dovolací súd bez pojednávania ( ) rozhodol

tak, že rozsudok zmenil a žalobu zamietol.

Úspešnému žalovanému vznikol nárok na náhradu trov prvostupňového, odvolacieho aj

dovolacieho konania ( v spojení s a ), ktoré

pozostávajú: súdny poplatok za odpor proti platobnému rozkazu 270 000,--Sk, poplatok za

odvolanie 270 000,--Sk, 540 000,--Sk súdny poplatok za dovolanie.

Okrem toho žalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania spojených s právnym

zastupovaním advokátom za 5 právnych úkonov a to: prevzatie veci, vypracovanie odporu proti

platobnému rozkazu, vypracovanie odvolania proti rozsudku prvostupňového súdu, účasť na

odvolacom pojednávaní a vypracovanie dovolania á 21 650,-- Sk. K tomu 5x režijný paušál

á 178,–Sk. Spolu 1 189 140,--Sk. Z toho súdne poplatky 1 080 000,--Sk, tarifná odmena

advokáta 108 250,--Sk, režijný paušál 890,--Sk. Oproti vyčísleným trovám súd nepriznal úkon

za „preskúmanie spisu na OS Galanta“ a k tomu režijný paušál. Tento úkon nemôže advokát

účtovať, pretože je obsiahnutý v úkone prevzatie a oboznámenie sa s vecou. Všetky trovy je

žalobca povinný zaplatiť na účet advokáta ( ) s tým, že advokát s účastníkom

vyúčtuje trovy s tým, kto ich vynakladal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.

V Bratislave 28. októbra 2008

JUDr. Jozef Štefanko, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: M. N.