Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
99b/373123.f6a570.pdf
PDF · 119.76 KB
No categories available
2obo/250/2007
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 2 Obo 250/2007
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: S. GmbH, N., M., SRN,
zast. JUDr. J. H., advokátom, Advokátska kancelária, R., Bratislava, proti žalovanému: C.,
s. r. o., H., Nitra, zast. JUDr. M. K., advokátom, Advokátska kancelária, Š., Nitra,
o zaplatenie 6 673,21 EUR a prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Krajského
súdu v Nitre zo 17. septembra 2007 č. k. 16 Cbm 30/2004 – 186, takto
rozhodol:
Najvyšší súd SR rozsudok Krajského súdu v Nitre zo 17. septembra 2007 č. k.
16 Cbm 30/2004 – 186 v napadnutej časti z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie
konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi
5 088,82 EUR spolu so 16,75 % ročným úrokom z omeškania od 12. 03. 2003 do
zaplatenia a náhradu trov konania v sume 46 640,--Sk na účet právneho zástupcu žalobcu,
všetko do troch dní. V prevyšujúcej časti, ohľadne istiny v sume 1 584,39 EUR v dôsledku
späťvzatia žaloby konanie zastavil.
Svoj rozsudok stručne odôvodnil tým, že už predchádzajúcim rozsudkom z
23. 11. 2004 č. k. 16 Cbm 30/2004 – 88 zaviazal žalovaného zaplatiť sumu 6 673,21 EUR
s prísl. (teda aj na sumu, ktorá dodatočne bola vzatá späť) a náhradu trov konania.
Po odvolaní žalovaného odvolací súd uznesením z 26. mája 2006 č. k. 4 Obo
40/2005 – 128 rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Ďalej uviedol, že žalobca písomným podaním z 13. 06. 2006 vzal čiastočne návrh
na začatie konania v rozsahu istiny 1 584,39 EUR späť a naďalej trval na zaviazaní
žalovaného k úhrade sumy 5 088,82 EUR spolu s príslušenstvom. Čiastočné späťvzatie
žaloby odôvodnil tým, že tovar, ktorý mal dodať žalovanému, objednal u obchodnej
spoločnosti O. GmbH, B., X., W., SRN a za tento objednaný tovar mu vystavil jeho
dodávateľ faktúru č. 20030663 z 10. 03. 2003 na sumu 5 088,82 EUR. Pokiaľ by žalobca
uvedenú faktúru svojmu dodávateľovi neuhradil do 31. 03. 2003, bol by povinný zaplatiť
namiesto tejto fakturovanej sumy čiastku 5 192,67 EUR. Žalobca teda realizoval úhradu
tejto faktúry ku dňu 24. 03. 2003 v uvedenej výške. Žalobca súčasne s uvedeným podaním
predložil predmetnú faktúru (č. 20030663) na sumu 5 088,–EUR ako aj denný výpis
z bankového účtu vedený v Deutsche Bank z 24. 03. 2004, čo súd považoval za doplnenie
dokazovania.
Žalovaný uznal základ nároku, ale namietal výšku uplatnenej náhrady škody. Súd
sa pokúsil dohodnúť medzi účastníkmi mimosúdny zmier, k čomu v poskytnutej lehote
nedošlo. Preto súd mal za preukázané, že výška škody v sume 5 088,82 EUR zodpovedá
sume, ktorú musel žalobca uhradiť svojmu zmluvnému partnerovi za objednanie tovaru
a jeho dodanie žalovanému. Vec posúdil podľa ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného
zákonníka (nie OSP ako uvádza v rozsudku). Rozhodnutie o náhrade trov konania založil
na ustanovení § 142 ods. 2 OSP.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, navrhol napadnutý rozsudok
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Namietal procesný postup prvostupňového súdu, keď
pojednával (07. 09. 2007) a napriek tomu, že žalovaný aj jeho právny zástupca riadne
svoju neprítomnosť ospravedlnili. Ďalej uviedol, že pojednávanie vytýčené na 02. 07. 2007
bolo odročené za účelom pokúsiť sa mimosúdne dohodnúť. Nešlo o nejaký uznávací prejav
ale o dosiahnutie mimosúdnej dohody, ktorej potreba bola vyvolaná tým, že žalovaný na
súde preukázal potvrdenie od firmy O., ktorá oblátky vyrába, že tovar, ktorý si žalovaný
u žalobcu objednal vyrábajú a majú vo svojej ponuke už 10 rokov a nejedná sa o špeciálnu
zákazkovú výrobu, ale išlo o štandardnú výrobu, ktorý bolo možné predať a k tomu aj
došlo, inému záujemcovi. V tomto smere prvostupňový súd nemal skutkové podklady pre
svoje rozhodnutie, pretože v tomto smere nijaké dokazovanie nevykonal. Výšku škody
žalobca nepreukázal. Súd sa nesprávnym spôsobom vyporiadal aj s tým, že žalovaným
objednaný tovar sa stále nachádza u žalobcu a je žalovanému k dispozícii. Nijaké podklady
k tomu nemal a vychádzal len z vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu.
Na odvolanie žalovaného sa vyjadril žalobca. Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť
z jeho správnych dôvodov. Žalovaný pri ospravedlnení neuviedol také dôvody, pre ktoré
by súd nemohol pojednávať a rozhodnúť. Tvrdenie žalovaného, že súd sa nezaoberal
otázkou, zistením a preukázaním výšky škody, ktorá mala žalobcovi vzniknúť, nie je
dôvodné. Súd v rámci dôkaznej povinnosti vykonal listinné dôkazy, na základe ktorých
bola zistená a preukázaná škoda, ktorá žalobcovi vznikla. Žalovaný v konaní pred súdom
prvého stupňa nenavrhol, nepredložil ani neoznačil do skončenia dokazovania súdu žiadne
dôkazy. Nedôvodne sa opiera o ust. čl. 88 Dohovoru OSN o zmluvách medzinárodnej kúpe
tovaru (Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí č. 160/1991 Zb.), keď tento dohovor
osvedčuje skôr nároky žalobcu. Išlo o špeciálnu objednávku, ktorú žalobca mohol
realizovať len pre žalovaného.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods.2, OSP), bez
pojednávania prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania
rozhodnutia (§ 212 ods.1, § 214 ods. 2 písm. e/ OSP) a dospel k záveru, že odvolanie je
právne dôvodné. Napadnutý rozsudok preto zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na
ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. h/ OSP).
Námietka žalovaného v odvolaní, že postupom prvostupňového súdu mu bola
odňatá možnosť konať pred súdom pretože súd pojednával napriek ospravedlneniu jeho
právneho zástupcu v jeho neprítomnosti nie je právne dôvodná. Ak účastník má vážne
dôvody, pre ktoré sa na pojednávaní, kde je jeho účasť potrebná nemôže zúčastniť, súd
postupuje v súlade s § 101 ods. 2 OSP a pojednávanie odročí. Dbá pritom na to, aby
nedochádzalo k zneužívaniu tohto práva účastníkom.
Neúčasť advokáta na pojednávaní nerieši citované ustanovenie, riešia to iné
ustanovenia, konkrétne ustanovenie § 25 ods. 3 OSP (substitúciou) pričom taký postup si
aj v zmluve o právnej pomoci s klientom dohodne. Má ďalej možnosť dohodu
o plnomocenstve neuzavrieť alebo plnomocenstvo vypovedať, ak zo svojich subjektívnych
dôvodov (dovolenka) právnu pomoc nemôže poskytovať alebo iným veciam dáva
prednosť. Neznamená to, že akýkoľvek (aj osobný) dôvod predseda senátu nemôže uznať,
ale to závisí od jeho subjektívneho posúdenia, či je účasť advokáta na pojednávaní
potrebná. Účasť na pojednávaní je právom účastníka, či jeho zástupcu a je ich vecou, či
toto právo využijú. Povinnosťou je vtedy, keď to uzná súd a vtedy k tejto účasti účastníka
môže aj donútiť. V danom prípade prednes žalovaného, ani jeho právny zástupca pred
prvostupňovým súdom nebol uskutočnený. Na pojednávaní 23. 11. 2004 bol vynesený
prvostupňový rozsudok (bez prítomnosti žalovaného), po jeho zrušení sa žalovaný
z 5 vytýčených pojednávaní v r. 2007 ( 19. 03., 30. 04., 04. 06., 02. 07., a 17. 09.)
zúčastnil na jednom (02. 07.2007), ale nijaký prednes neurobil. Postup zástupcu
žalovaného mal byť riešený poriadkovým opatrením (§ 53 OSP), pretože z jeho strany išlo
o hrubé sťažovanie postupu konania.
Napadnuté rozhodnutie je zmätočné, neobsahuje dostatok dôvodov a je v zjavnom
rozpore s postupom upraveným v OSP. Na tieto vady odvolací súd musel prihliadnuť,
pretože mali vplyv na nesprávnosť rozhodnutia. Ide aj o vady, na ktoré odvolací súd
prihliadol z úradnej moci. Už v odvolaní č. l. 92 - 99 proti predchádzajúcemu rozsudku (16
Cbm 30/2004 – 88), kde žalovaný navrhol žalobu zamietnuť boli podstatne vznesené
podrobné námietky proti postupu súdu a postupu žalobcu.
Odvolací súd v prvšom zrušujúcom uznesení (4 Obo 40/2005 – 128) konštatuje, že
potvrdená objednávka, v ktorej bola dodávka špecifikovaná na dodávku 392 kartónov po
1950 oblátok s termínom dodávky 11. 03. 2000 bola návrhom zmluvy podľa článku 14
Medzinárodného dohovoru o kúpnej zmluve, pričom žalobca prijatím objednávky súhlasil
s ponukou podľa čl. 18 uvedeného Dohovoru. Ďalej uvádza, že prvostupňový súd dospel
k správnemu právnemu záveru, že k uzavretiu kúpnej zmluvy o dodávke tovaru došlo
v súlade s čl. 18, 23 Dohovoru, ako aj faktu, že k preukázaniu splnenia zmluvnej
povinnosti žalobcom došlo. Z predložených dôkazov nie je sporné ani to, že k prevzatiu
objednanej dodávky žalovaným nedošlo a ani to, že by tento tovar nebol k dispozícii
žalovaného. Z takto zisteného skutkového stavu je zrejmé, že žalobcovi vznikla postupom
žalovaného škoda, že prvostupňový súd dospel k správnemu právnemu záveru, že
k preukázaniu škody mal nepochybne preukázané, a že nárok s odkazom na čl. 74
medzinárodného dohovoru, označil za právne dôvodný. Zo žaloby ako aj zo zdôvodnenia
napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca si zaplatenie náhrady škody uplatňuje vo
výške zodpovedajúcej výške fakturovanej kúpnej ceny tovaru ktorý mal byť žalovanému
dodaný a že suma fakturovaná žalobcom, ako kúpna cena zodpovedá strate, ako aj ušlému
zisku, nakoľko žalobca objednaný tovar musel vyrobiť, použiť na jeho výrobu materiál, do
ktorého musel investovať finančné prostriedky, avšak následne tento v zmysle obchodného
vzťahu nespeňažil, resp. neobdržal peňažné prostriedky zodpovedajúcej kúpnej cene tohto
tovaru. Podľa vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu, žalobca tovar žalovaným objednaný
a neprevzatý nevyrobil, ale ho objednal u iného subjektu. Z uvedeného je zrejmé, že nárok
žalobcu na náhradu škody sporný nie je, ale je sporná výška nároku na náhradu škody tak,
ako bola vyčíslená.
V intenciách pre ďalšie konanie odvolací súd vo vyššie citovanom zrušujúcom
uznesení uviedol, že na základe predložených dôkazov bude úlohou prvostupňového súdu
zistiť na základe predložených dôkazov žalobcom výšku vzniklej škody, ktorá žalobcovi
porušením zmluvnej povinnosti žalovaným vznikla.
Uznesenie odvolacieho súdu (Najvyššieho súdu SR) z 26. mája 2006 bolo spolu
so spismi doručené Krajskému súdu v Nitre podľa prezenčnej pečiatky 15. 06. 2006
pričom žalobca doručil dňa 13. 06. 2006 ďalšie svoje podanie označené ako „Predloženie
listinných dôkazov – Čiastočné späťvzatie žalobného návrhu“ odvolaciemu súdu (NS SR),
ktoré podanie bolo vrátené za spismi prvostupňovému súdu.
Prvostupňový súd pri vynesení napadnutého rozsudku vychádzal z údajov
v žalobe a prednesu právneho zástupcu žalobcu. Námietky žalovaného sú uvedené v jeho
prvom odvolaní proti prvšiemu rozsudku. Ani odvolací súd však nepovažoval za potrebné
vypočuť žalovaného a aj keď odvolacie pojednávanie vytýčil, následne rozhodol bez
pojednávania, vychádzajúc zo žaloby a prednesu žalobcu. V odvolacej odpovedi zástupca
žalobcu navrhol rozsudok, kde mu bola prisúdená suma 6 673, 21 EUR potvrdiť (č. l.
125),
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods.2, OSP), bez
pojednávania prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania
rozhodnutia prihliadol aj na ďalšie procesné vady v postupe (§ 212 ods.1, § 214 ods. 2
písm. c/ OSP) a dospel k záveru, že odvolanie je právne dôvodné, prvostupňový súd
nerozhodol vecne správne, preto jeho rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
Odvolací súd vychádzajúc z doterajšieho priebehu konania, včítane zrušujúceho
uznesenia dospel k záveru, že prvostupňový súd sa dostatočne neriadil intenciami
v prvšom zrušujúcom uznesení. Týmto uznesením bolo povedané, že základ nároku je
daný a výšku tohto nároku treba skúmať. Malo ísť o ďalšiu škodu, ktorá vznikla
nedodržaním zmluvy zo strany žalovaného. U nemeckých firiem je známe, že sú veľmi
dôsledné pri uplatňovaní svojich nárokov, ale tie nároky je potrebné objektívne preukázať.
Prvostupňový súd vychádzal z toho, čo bolo uvedené v žalobe a rozhodoval tak, ako
žalobca so svojím nárokom disponoval. Žalobcovi ho priznal podľa toho, ako ho žalobca
uplatnil, pokiaľ nárok znížil, znížil ho aj súd, pravda po čiastočnom späťvzatí návrhu.
Dôkazné bremeno ohľadne preukázania výšky škody zaťažuje žalobcu. Konkrétne nebolo
objasnené, podľa ktorej konkrétnej zmluvy si žalovaný objednal špeciálnu dodávku tovaru,
že nešlo o štandardný tovar a či ho vôbec žalobca vyrábal, alebo (ako je namietané
v spisoch) len objednával a dodával v rámci obchodného styku. Ďalej v čom mala byť
špecifičnosť tohto tovaru, keď na trh bol dodávaný rovnaký tovar. Ak je pravdou, že
žalobca bol sprostredkovateľom dodávok dodávaných aj iným objednávateľom, mal
povinnosť predchádzať vzniku škody a dodať ho inému záujemcovi. Nepochybne žalovaný
nesie zodpovednosť, ale len za preukázanú výšku spôsobenej škody zo strany žalobcu, ak
však tvrdí, že tovar je k dispozícii žalobcu, je to len jeho tvrdenie bez objektívneho
preukázania tejto tvrdenej skutočnosti.
Odvolací súd preto napadnutý rozsudok opätovne zrušil a vec vrátil
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. h/, ods. 3/ OSP). Právnym
názorom v tomto konaní je prvostupňový súd viazaný, pričom v novom rozhodnutí znovu
rozhodne aj o náhrade trov prvostupňového a odvolacieho konania.( § 224 ods. 3, § 226
OSP).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. októbra 2008
JUDr. Jozef Štefanko, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: M. N.