Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2obo/250/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: S. GmbH, N., M., SRN,

zast. JUDr. J. H., advokátom, Advokátska kancelária, R., Bratislava, proti žalovanému: C.,

s. r. o., H., Nitra, zast. JUDr. M. K., advokátom, Advokátska kancelária, Š., Nitra,

o zaplatenie 6 673,21 EUR a prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Krajského

súdu v Nitre zo 17. septembra 2007 č. k. – 186, takto

rozhodol:

Najvyšší súd SR rozsudok Krajského súdu v Nitre zo 17. septembra 2007 č. k.

– 186 v napadnutej časti z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi

5 088,82 EUR spolu so 16,75 % ročným úrokom z omeškania od 12. 03. 2003 do

zaplatenia a náhradu trov konania v sume 46 640,--Sk na účet právneho zástupcu žalobcu,

všetko do troch dní. V prevyšujúcej časti, ohľadne istiny v sume 1 584,39 EUR v dôsledku

späťvzatia žaloby konanie zastavil.

Svoj rozsudok stručne odôvodnil tým, že už predchádzajúcim rozsudkom z

23. 11. 2004 č. k. – 88 zaviazal žalovaného zaplatiť sumu 6 673,21 EUR

s prísl. (teda aj na sumu, ktorá dodatočne bola vzatá späť) a náhradu trov konania.

Po odvolaní žalovaného odvolací súd uznesením z 26. mája 2006 č. k. 4 Obo

40/2005 – 128 rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Ďalej uviedol, že žalobca písomným podaním z 13. 06. 2006 vzal čiastočne návrh

na začatie konania v rozsahu istiny 1 584,39 EUR späť a naďalej trval na zaviazaní

žalovaného k úhrade sumy 5 088,82 EUR spolu s príslušenstvom. Čiastočné späťvzatie

žaloby odôvodnil tým, že tovar, ktorý mal dodať žalovanému, objednal u obchodnej

spoločnosti O. GmbH, B., X., W., SRN a za tento objednaný tovar mu vystavil jeho

dodávateľ faktúru č. 20030663 z 10. 03. 2003 na sumu 5 088,82 EUR. Pokiaľ by žalobca

uvedenú faktúru svojmu dodávateľovi neuhradil do 31. 03. 2003, bol by povinný zaplatiť

namiesto tejto fakturovanej sumy čiastku 5 192,67 EUR. Žalobca teda realizoval úhradu

tejto faktúry ku dňu 24. 03. 2003 v uvedenej výške. Žalobca súčasne s uvedeným podaním

predložil predmetnú faktúru (č. 20030663) na sumu 5 088,–EUR ako aj denný výpis

z bankového účtu vedený v Deutsche Bank z 24. 03. 2004, čo súd považoval za doplnenie

dokazovania.

Žalovaný uznal základ nároku, ale namietal výšku uplatnenej náhrady škody. Súd

sa pokúsil dohodnúť medzi účastníkmi mimosúdny zmier, k čomu v poskytnutej lehote

nedošlo. Preto súd mal za preukázané, že výška škody v sume 5 088,82 EUR zodpovedá

sume, ktorú musel žalobca uhradiť svojmu zmluvnému partnerovi za objednanie tovaru

a jeho dodanie žalovanému. Vec posúdil podľa ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného

zákonníka (nie ako uvádza v rozsudku). Rozhodnutie o náhrade trov konania založil

na ustanovení .

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, navrhol napadnutý rozsudok

zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Namietal procesný postup prvostupňového súdu, keď

pojednával (07. 09. 2007) a napriek tomu, že žalovaný aj jeho právny zástupca riadne

svoju neprítomnosť ospravedlnili. Ďalej uviedol, že pojednávanie vytýčené na 02. 07. 2007

bolo odročené za účelom pokúsiť sa mimosúdne dohodnúť. Nešlo o nejaký uznávací prejav

ale o dosiahnutie mimosúdnej dohody, ktorej potreba bola vyvolaná tým, že žalovaný na

súde preukázal potvrdenie od firmy O., ktorá oblátky vyrába, že tovar, ktorý si žalovaný

u žalobcu objednal vyrábajú a majú vo svojej ponuke už 10 rokov a nejedná sa o špeciálnu

zákazkovú výrobu, ale išlo o štandardnú výrobu, ktorý bolo možné predať a k tomu aj

došlo, inému záujemcovi. V tomto smere prvostupňový súd nemal skutkové podklady pre

svoje rozhodnutie, pretože v tomto smere nijaké dokazovanie nevykonal. Výšku škody

žalobca nepreukázal. Súd sa nesprávnym spôsobom vyporiadal aj s tým, že žalovaným

objednaný tovar sa stále nachádza u žalobcu a je žalovanému k dispozícii. Nijaké podklady

k tomu nemal a vychádzal len z vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu.

Na odvolanie žalovaného sa vyjadril žalobca. Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť

z jeho správnych dôvodov. Žalovaný pri ospravedlnení neuviedol také dôvody, pre ktoré

by súd nemohol pojednávať a rozhodnúť. Tvrdenie žalovaného, že súd sa nezaoberal

otázkou, zistením a preukázaním výšky škody, ktorá mala žalobcovi vzniknúť, nie je

dôvodné. Súd v rámci dôkaznej povinnosti vykonal listinné dôkazy, na základe ktorých

bola zistená a preukázaná škoda, ktorá žalobcovi vznikla. Žalovaný v konaní pred súdom

prvého stupňa nenavrhol, nepredložil ani neoznačil do skončenia dokazovania súdu žiadne

dôkazy. Nedôvodne sa opiera o ust. čl. 88 Dohovoru OSN o zmluvách medzinárodnej kúpe

tovaru (Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí č. ), keď tento dohovor

osvedčuje skôr nároky žalobcu. Išlo o špeciálnu objednávku, ktorú žalobca mohol

realizovať len pre žalovaného.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (, ), bez

pojednávania prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania

rozhodnutia (, ) a dospel k záveru, že odvolanie je

právne dôvodné. Napadnutý rozsudok preto zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na

ďalšie konanie ( ).

Námietka žalovaného v odvolaní, že postupom prvostupňového súdu mu bola

odňatá možnosť konať pred súdom pretože súd pojednával napriek ospravedlneniu jeho

právneho zástupcu v jeho neprítomnosti nie je právne dôvodná. Ak účastník má vážne

dôvody, pre ktoré sa na pojednávaní, kde je jeho účasť potrebná nemôže zúčastniť, súd

postupuje v súlade s a pojednávanie odročí. Dbá pritom na to, aby

nedochádzalo k zneužívaniu tohto práva účastníkom.

Neúčasť advokáta na pojednávaní nerieši citované ustanovenie, riešia to iné

ustanovenia, konkrétne ustanovenie (substitúciou) pričom taký postup si

aj v zmluve o právnej pomoci s klientom dohodne. Má ďalej možnosť dohodu

o plnomocenstve neuzavrieť alebo plnomocenstvo vypovedať, ak zo svojich subjektívnych

dôvodov (dovolenka) právnu pomoc nemôže poskytovať alebo iným veciam dáva

prednosť. Neznamená to, že akýkoľvek (aj osobný) dôvod predseda senátu nemôže uznať,

ale to závisí od jeho subjektívneho posúdenia, či je účasť advokáta na pojednávaní

potrebná. Účasť na pojednávaní je právom účastníka, či jeho zástupcu a je ich vecou, či

toto právo využijú. Povinnosťou je vtedy, keď to uzná súd a vtedy k tejto účasti účastníka

môže aj donútiť. V danom prípade prednes žalovaného, ani jeho právny zástupca pred

prvostupňovým súdom nebol uskutočnený. Na pojednávaní 23. 11. 2004 bol vynesený

prvostupňový rozsudok (bez prítomnosti žalovaného), po jeho zrušení sa žalovaný

z 5 vytýčených pojednávaní v r. 2007 ( 19. 03., 30. 04., 04. 06., 02. 07., a 17. 09.)

zúčastnil na jednom (02. 07.2007), ale nijaký prednes neurobil. Postup zástupcu

žalovaného mal byť riešený poriadkovým opatrením ( ), pretože z jeho strany išlo

o hrubé sťažovanie postupu konania.

Napadnuté rozhodnutie je zmätočné, neobsahuje dostatok dôvodov a je v zjavnom

rozpore s postupom upraveným v . Na tieto vady odvolací súd musel prihliadnuť,

pretože mali vplyv na nesprávnosť rozhodnutia. Ide aj o vady, na ktoré odvolací súd

prihliadol z úradnej moci. Už v odvolaní č. l. 92 - 99 proti predchádzajúcemu rozsudku (16

Cbm 30/2004 – 88), kde žalovaný navrhol žalobu zamietnuť boli podstatne vznesené

podrobné námietky proti postupu súdu a postupu žalobcu.

Odvolací súd v prvšom zrušujúcom uznesení ( – 128) konštatuje, že

potvrdená objednávka, v ktorej bola dodávka špecifikovaná na dodávku 392 kartónov po

1950 oblátok s termínom dodávky 11. 03. 2000 bola návrhom zmluvy podľa článku 14

Medzinárodného dohovoru o kúpnej zmluve, pričom žalobca prijatím objednávky súhlasil

s ponukou podľa čl. 18 uvedeného Dohovoru. Ďalej uvádza, že prvostupňový súd dospel

k správnemu právnemu záveru, že k uzavretiu kúpnej zmluvy o dodávke tovaru došlo

v súlade s čl. 18, 23 Dohovoru, ako aj faktu, že k preukázaniu splnenia zmluvnej

povinnosti žalobcom došlo. Z predložených dôkazov nie je sporné ani to, že k prevzatiu

objednanej dodávky žalovaným nedošlo a ani to, že by tento tovar nebol k dispozícii

žalovaného. Z takto zisteného skutkového stavu je zrejmé, že žalobcovi vznikla postupom

žalovaného škoda, že prvostupňový súd dospel k správnemu právnemu záveru, že

k preukázaniu škody mal nepochybne preukázané, a že nárok s odkazom na čl. 74

medzinárodného dohovoru, označil za právne dôvodný. Zo žaloby ako aj zo zdôvodnenia

napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca si zaplatenie náhrady škody uplatňuje vo

výške zodpovedajúcej výške fakturovanej kúpnej ceny tovaru ktorý mal byť žalovanému

dodaný a že suma fakturovaná žalobcom, ako kúpna cena zodpovedá strate, ako aj ušlému

zisku, nakoľko žalobca objednaný tovar musel vyrobiť, použiť na jeho výrobu materiál, do

ktorého musel investovať finančné prostriedky, avšak následne tento v zmysle obchodného

vzťahu nespeňažil, resp. neobdržal peňažné prostriedky zodpovedajúcej kúpnej cene tohto

tovaru. Podľa vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu, žalobca tovar žalovaným objednaný

a neprevzatý nevyrobil, ale ho objednal u iného subjektu. Z uvedeného je zrejmé, že nárok

žalobcu na náhradu škody sporný nie je, ale je sporná výška nároku na náhradu škody tak,

ako bola vyčíslená.

V intenciách pre ďalšie konanie odvolací súd vo vyššie citovanom zrušujúcom

uznesení uviedol, že na základe predložených dôkazov bude úlohou prvostupňového súdu

zistiť na základe predložených dôkazov žalobcom výšku vzniklej škody, ktorá žalobcovi

porušením zmluvnej povinnosti žalovaným vznikla.

Uznesenie odvolacieho súdu (Najvyššieho súdu SR) z 26. mája 2006 bolo spolu

so spismi doručené Krajskému súdu v Nitre podľa prezenčnej pečiatky 15. 06. 2006

pričom žalobca doručil dňa 13. 06. 2006 ďalšie svoje podanie označené ako „Predloženie

listinných dôkazov – Čiastočné späťvzatie žalobného návrhu“ odvolaciemu súdu (NS SR),

ktoré podanie bolo vrátené za spismi prvostupňovému súdu.

Prvostupňový súd pri vynesení napadnutého rozsudku vychádzal z údajov

v žalobe a prednesu právneho zástupcu žalobcu. Námietky žalovaného sú uvedené v jeho

prvom odvolaní proti prvšiemu rozsudku. Ani odvolací súd však nepovažoval za potrebné

vypočuť žalovaného a aj keď odvolacie pojednávanie vytýčil, následne rozhodol bez

pojednávania, vychádzajúc zo žaloby a prednesu žalobcu. V odvolacej odpovedi zástupca

žalobcu navrhol rozsudok, kde mu bola prisúdená suma 6 673, 21 EUR potvrdiť (č. l.

125),

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (, ), bez

pojednávania prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania

rozhodnutia prihliadol aj na ďalšie procesné vady v postupe (§ 212 ods.1, § 214 ods. 2

písm. c/ ) a dospel k záveru, že odvolanie je právne dôvodné, prvostupňový súd

nerozhodol vecne správne, preto jeho rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Odvolací súd vychádzajúc z doterajšieho priebehu konania, včítane zrušujúceho

uznesenia dospel k záveru, že prvostupňový súd sa dostatočne neriadil intenciami

v prvšom zrušujúcom uznesení. Týmto uznesením bolo povedané, že základ nároku je

daný a výšku tohto nároku treba skúmať. Malo ísť o ďalšiu škodu, ktorá vznikla

nedodržaním zmluvy zo strany žalovaného. U nemeckých firiem je známe, že sú veľmi

dôsledné pri uplatňovaní svojich nárokov, ale tie nároky je potrebné objektívne preukázať.

Prvostupňový súd vychádzal z toho, čo bolo uvedené v žalobe a rozhodoval tak, ako

žalobca so svojím nárokom disponoval. Žalobcovi ho priznal podľa toho, ako ho žalobca

uplatnil, pokiaľ nárok znížil, znížil ho aj súd, pravda po čiastočnom späťvzatí návrhu.

Dôkazné bremeno ohľadne preukázania výšky škody zaťažuje žalobcu. Konkrétne nebolo

objasnené, podľa ktorej konkrétnej zmluvy si žalovaný objednal špeciálnu dodávku tovaru,

že nešlo o štandardný tovar a či ho vôbec žalobca vyrábal, alebo (ako je namietané

v spisoch) len objednával a dodával v rámci obchodného styku. Ďalej v čom mala byť

špecifičnosť tohto tovaru, keď na trh bol dodávaný rovnaký tovar. Ak je pravdou, že

žalobca bol sprostredkovateľom dodávok dodávaných aj iným objednávateľom, mal

povinnosť predchádzať vzniku škody a dodať ho inému záujemcovi. Nepochybne žalovaný

nesie zodpovednosť, ale len za preukázanú výšku spôsobenej škody zo strany žalobcu, ak

však tvrdí, že tovar je k dispozícii žalobcu, je to len jeho tvrdenie bez objektívneho

preukázania tejto tvrdenej skutočnosti.

Odvolací súd preto napadnutý rozsudok opätovne zrušil a vec vrátil

prvostupňovému súdu na ďalšie konanie (, / ). Právnym

názorom v tomto konaní je prvostupňový súd viazaný, pričom v novom rozhodnutí znovu

rozhodne aj o náhrade trov prvostupňového a odvolacieho konania.( § 224 ods. 3, § 226

).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. októbra 2008

JUDr. Jozef Štefanko, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: M. N.