Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
799/373629.2f6993.pdf
PDF · 96.91 KB
No categories available
3Cdo/119/2008
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 3 Cdo 119/2008
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej S., a.s., so sídlom v B.,
proti povinnému M., S., so sídlom v B., o vymoženie 515 820 Sk, vedenej na Okresnom súde
Bratislava I pod sp. zn. 3 Er 679/2007, na dovolanie oprávnenej proti uzneseniu Krajského
súdu v Bratislave z 31. marca 2008 sp. zn. 17 CoE 321/2007, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Bratislave
z 31. marca 2008 sp. zn. 17 CoE 321/2007 a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava I uznesením z 3. septembra 2007 č.k. 3 Er 679/2007-33 zamietol
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s odôvodnením, že
nie je možné kumulovať viac exekučných titulov v rámci jedného konania a že súdnemu
exekútorovi nemožno vydať jedno poverenie na vykonanie exekúcie na základe viacerých
exekučných titulov.
Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Bratislave uznesením z 31. marca 2008 sp. zn.
17 CoE 321/2007 napadnuté uznesenie potvrdil. Stotožnil sa s názorom odvolateľky, že
oprávnená môže jedným návrhom na vykonanie exekúcie navrhnúť exekúciu vymožením
peňažných súm priznaných viacerými exekučnými titulmi. Zamietnutie žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, ktorý zohľadnil súd prvého stupňa, nepovažoval
za správne. Napriek tomu ale dospel k záveru, že prvostupňové rozhodnutie je vecne správne,
lebo v danom prípade nebol riadne preukázaný prechod práva z exekučného titulu na
oprávnenú – oprávnená totiž nepripojila k návrhu na vykonanie exekúcie prílohu č. 1, ktorá
bola v zmysle zmluvy medzi V., a.s. a V., a.s. o postúpení pohľadávok a o započítaní z 9.
decembra 2005 považovaná za neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy. Rovnako oprávnená do
spisu nezaložila ani preberací protokol v zmysle čl. I ods. 3 zmluvy o postúpení pohľadávok
medzi V., a.s. a S., a.s.
Proti tomuto uzneseniu podala oprávnená dovolanie. Žiadala napadnuté rozhodnutie zrušiť
a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie. Súdy v konaní spochybnili jej procesné
postavenie oprávnenej z takých dôvodov, ktoré nemajú zákonný podklad. Odvolací súd
potvrdil prvostupňové uznesenie z iného dôvodu, ako súd prvého stupňa. Pokiaľ odvolací súd
dospel k záveru, že nebol preukázaný prevod vymáhanej pohľadávky na oprávnenú
predložením príslušných dokladov, išlo o odstrániteľnú vadu návrhu, po oprave ktorej bolo
možné v konaní pokračovať. Ustanovenie § 40 ods. l Exekučného poriadku upravuje postup
pri odstraňovaní takýchto vád; odvolací súd ale podľa neho nepostupoval. Uviedla tiež, že
prílohou návrhu na vykonanie exekúcie z 5. februára 2007 boli zmluvy o postúpení
pohľadávok spolu s výpisom z prílohy č. l, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy
o postúpení pohľadávok. V dôsledku nesprávneho procesného postupu odvolacieho súdu jej
bola odňatá možnosť pred súdom konať a zákonom stanoveným postupom vymôcť
pohľadávku, ktorá jej bola postúpená v súlade so zákonom. Tým jej bolo odopreté právo na
súdnu ochranu.
Povinný sa k dovolaniu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, že
dovolanie podala včas osoba oprávnená na tento procesný úkon, bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje
proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 a nasl. O.s.p.).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Dovolanie proti uzneseniu je
prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/
O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru
Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá O.s.p.).
Podľa § 239 ods. 2 O.s.p je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým
bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom
potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na
podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho
rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej
republiky. Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nemá znaky žiadneho z vyššie
uvedených uznesení. Odvolací súd svojím uznesením potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa,
dovolanie ale nesmeruje proti potvrdzujúcemu uzneseniu uvedenému v § 239 ods. 2 písm. a/
až c/ O.s.p. Dovolanie preto podľa § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. prípustné nie je.
Vzhľadom na to by prípustnosť dovolania oprávnenej prichádzala do úvahy len ak by
v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. Podľa
tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu), ak a/ sa
rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako
účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú
spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo
v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia
nie je predmet konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných
v § 237 O.s.p., možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne
neprípustné.
Oprávnená procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. netvrdila
a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť dovolania preto
z týchto ustanovení nevyplýva. Dovolateľka namieta, že v konaní jej bola odňatá možnosť
pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.) Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania
podľa tohto ustanovenia, je taký nesprávny, procesné ustanovenia porušujúci postup súdu
v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme možnosť pred ním konať
a v konaní uplatňovať (realizovať) procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia
účinnej ochrany jeho práv.
V prejednávanej veci Okresný súd Bratislava I zamietol žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s odôvodnením, že jedným návrhom na
vykonanie exekúcie sa nemožno naraz domáhať núteného výkonu viacerých exekučných
titulov. Odvolací súd odvolanie proti tomuto uzneseniu považoval za opodstatnené, lebo sa
s uvedeným právnym názorom nestotožnil. Napriek tomu ale zamietnutie žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia bolo podľa jeho právneho názoru správne, i keď z iných
dôvodov. Potvrdzujúci výrok svojho rozhodnutia odôvodnil tým, že v danom prípade nebol
riadne preukázaný prechod práva z exekučného titulu na oprávnenú (§ 37 ods. 3 Exekučného
poriadku).
Z toho, čo je uvedené v predchádzajúcom odseku, vyplýva, že odvolací súd pri
potvrdzovaní uznesenia súdu prvého stupňa vychádzal zo skutočností, ktorými sa
prvostupňový súd nezaoberal. Oprávnená sa až z rozhodnutia odvolacieho súdu dozvedela, že
odvolací súd vyvodil svoj iný, v porovnaní s prvostupňovým súdom odlišný právny záver
(o nepreukázaní prevodu práva v zmysle § 37 ods. l Exekučného poriadku) nie zo skutočností,
ktorými by sa bol zaoberal už prvostupňový súd, ale zo skutočností „nových“, ktoré súd
prvého stupňa nebral na zreteľ, nehodnotil a neposudzoval, ktoré však z hľadiska právnych
záverov odvolacieho súdu mali rozhodujúci význam. Oprávnenej bola v dôsledku tohto
procesného postupu znemožnená realizácia jej práva domôcť sa riadnym opravným
prostriedkom preskúmania správnosti tých právnych záverov, ktoré boli pre posúdenie veci
určujúce. Znemožnenie realizácie tohto jej procesného práva bolo dôsledkom nerešpektovania
princípu dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania.
Nerešpektovanie vyššie uvedeného princípu odvolacím súdom malo za následok odňatie
možnosti oprávnenej konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Uvedená vada je nielen
dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania, ale zároveň je tiež okolnosťou, pre ktorú musí
dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto
svojím uznesením (viď § 243b ods. 4 O.s.p. v znení zákona č. 384/2008 Z.z., ktorým sa mení
a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov) napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec
vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie (§ 243b O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. októbra 2008
JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková