Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/190/2007

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Martina Vladika a sudcov JUDr. Jozefa Kolcuna a JUDr. Oľgy Trnkovej v právnej veci

žalobcu Ing. F. G., bývajúceho v T., zastúpeného Mgr. M. J., advokátom so sídlom v S.,

pracovisko P., proti žalovanému K., a.s., so sídlom vo V., o zaplatenie 220.000,- Sk s prísl.,

vedenej na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. , o dovolaní žalobcu proti

rozsudku Krajského súdu v Prešove z 12. februára 2007, sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie žalobcu z a m i e t a .

Žalovanému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvého stupňa“) rozsudkom z 20. apríla 2006, č.k.

-51, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 220.000,- Sk s úrokom

z omeškania 10 % p.a. od 14.6.2004 do zaplatenia, ako aj trovy konania pozostávajúce

zo zaplateného súdneho poplatku v sume 11.000,- Sk a trov právneho zastúpenia v sume

44.837,50 Sk, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vychádzal zo zistenia, že

účastníci konania uzavreli dňa 8.2.2002 manažérsku zmluvu, podľa ktorej bola žalobcovi ako

riaditeľovi K., a.s., vyplácaná mzda pozostávajúca z dvoch častí, a to zo základnej mzdy a

z osobitnej pohyblivej časti mzdy, pričom podmienky pre jej poskytovanie boli stanovené

v prílohe č. 1 zmluvy. V rovnaký deň došlo medzi účastníkmi k uzatvoreniu zmluvy o ročnej

manažérskej odmene pre riaditeľa K., a.s., na rok 2002 (ďalej len „zmluva“), ktorú podľa časti

B bodu 1 zmluvy priznáva predstavenstvo na základe vyhodnotenia kritérií pod bodom 1 a 2

zmluvy. Kritériami podľa časti C zmluvy pre priznanie manažérskej odmeny vo výške 100 %

manažérskej mzdy pre rok 2002 bolo dosiahnutie prevádzkových tržieb v sume 135 miliónov

Sk. Rozhodnutím z 11.2.2003 predstavenstvo žalovaného rozhodlo o vyplatení manažérskej

odmeny za rok 2002 v sume len 330.000,- Sk, t.j. len vo výške 60 % manažérskej mzdy, a to i

napriek tomu, že prevádzkové tržby žalovaného v roku 2002 predstavovali sumu

135.280.000,- Sk. Svoje rozhodnutie odôvodnilo tým, že žalovaný v roku 2002 hospodáril so

stratou. So zreteľom na skutočnosť, že zmluva neobsahuje klauzulu o krátení manažérskej

odmeny v prípade nepriaznivých hospodárskych výsledkov žalovaného, súd prvého stupňa

dospel k záveru, že predstavenstvo žalovaného nebolo oprávnené meniť jednostranným

úkonom výšku účastníkmi dohodnutej manažérskej odmeny.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 12. februára 2007,

sp. zn. , po doplnení dokazovania, zmenil odvolaním napadnutý prvostupňový

rozsudok tak, že žalobu zamietol a účastníkom nepriznal náhradu trov konania. Dôvodil, že

zmluva o manažérskej odmene jednoznačne oprávňuje predstavenstvo žalovaného určiť výšku

odmeny pre manažéra po zhodnotení (aj) hospodárskych výsledkov spoločnosti, a to bez

ohľadu na kritérium časti C, t.j. na dosiahnutie prevádzkových tržieb žalovaného v určenej

sume. Časť B zmluvy sa totiž opiera o ďalšie kritérium posudzovania, ktorým sú priaznivé

hospodárske výsledky žalovaného zistené z ročnej účtovnej závierky. Zároveň súd poukázal

na to, že zmluva zakotvuje fakultatívnu možnosť vyplatenia manažérskej odmeny až do výšky

100 % manažérskej mzdy, a preto určenie konkrétnej výšky manažérskej odmeny je plne

v kompetencii predstavenstva žalovaného.

Predmetné rozhodnutie odvolacieho súdu napadol dovolaním žalobca (ďalej len

„dovolateľ“) a žiadal ho zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, nakoľko odvolací súd

nesprávne právne vec posúdil. Uviedol, že je síce pravdou, že podľa uzavretej zmluvy

manažérsku odmenu priznáva predstavenstvo spoločnosti, avšak jej výška závisí výlučne od

naplnenia kritéria prevádzkových tržieb žalovaného podľa časti C zmluvy. Kritériá, ktoré vzal

do úvahy odvolací súd (hospodárske výsledky žalovaného v roku 2002) nie sú pre stanovenie

odmeny pre manažéra rozhodujúce, nakoľko sa týkajú splatnosti odmeny, nie určenia jej

výšky.

Žalovaný nevyužil právo vyjadriť sa k mimoriadnemu opravnému prostriedku

žalobcu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ) proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa ( ), bez

nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) preskúmal napadnuté rozhodnutie

odvolacieho súdu a dospel k záveru, dovolanie žalobcu nie je dôvodné.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ). Bez ohľadu na to, či odvolací súd rozhodol rozsudkom

alebo uznesením, ustanovenie pripúšťa dovolanie proti jeho rozhodnutiu, ak

konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou z vád vymenovaných pod písmenami

a/ až g/. Na tieto vady konania musí dovolací súd prihliadnuť ex officio, teda vždy, či už ich

existenciu účastník namieta alebo nie ( veta druhá ). Dovolateľ žiadnu

z týchto vád nenamietal a vada uvedenej povahy v dovolacom konaní ani nevyšla najavo.

Dovolanie žalobcu smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa tak, že žaloba sa v celom rozsahu zamieta.

Podľa je dovolanie prípustné, ak smeruje proti rozsudku

odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.

Dovolanie žalobcu smeruje proti zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho súdu vo veci

samej, preto je prípustné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky je oprávnený rozhodnutie odvolacieho súdu

preskúmavať len v rozsahu, v ktorom bol jeho výrok napadnutý, pričom (ak nejde o prípad

uvedený v ) je viazaný uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane toho, ako

ho dovolateľ obsahovo vymedzil ( ).

Žalobca v dovolaní uplatnil dovolací dôvod v zmysle

tvrdiac, že napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení

vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu.

Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav veci;

dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil náležitý právny predpis alebo síce aplikoval správny

právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov

vyvodil nesprávne právne závery.

Podľa dovolateľa nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom malo spočívať

v chybnom výklade ustanovenia zmluvy o manažérskej odmene z 8.2.2002, ktoré sa týka

určenia kritérií rozhodných pre priznanie manažérskej odmeny; dovolací súd sa preto na túto

skutočnosť zameral.

Z obsahu spisu vyplýva, že odvolací súd správne vychádzal zo zistenia, že účastníci

konania uzatvorili platne zmluvu nazvanú Zmluva o ročnej manažérskej odmene pre riaditeľa

K., a.s., na rok 2002. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že podľa časti B zmluvy manažérsku

odmenu priznáva predstavenstvo spoločnosti (žalovaného) podľa v zmluve stanovených

kritérií. Sporným ostalo posúdenie kritérií rozhodujúcich pre určenie výšky manažérskej

odmeny, a tým v konečnom dôsledku aj určenie konkrétnej výšky priznanej odmeny.

Podľa dovolacieho súdu, pri posudzovaní obsahu zmluvy odvolací súd správne vyložil

predmetný prejav vôle účastníkov konania, a to spôsobom zodpovedajúcim dobrým mravom

a na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné zákonné ustanovenia. Zo sporných

ustanovení zmluvy totiž skutočne vyplýva, že výška manažérskej odmeny nebola stanovená

pevne, ale mohla byť vyplatená (fakultatívne) až do výšky 100 % manažérskej mzdy,

v závislosti od posúdenia rozhodujúcich kritérií predstavenstvom žalovaného. Ako z obsahu

zmluvy nepochybne vyplýva, a ako aj správne uviedol odvolací súd, dosiahnutie výšky

prevádzkových tržieb v sume najmenej 135 miliónov Sk v roku 2002 mohlo byť jedným, nie

však jediným hľadiskom pre určenie konkrétnej výšky manažérskej odmeny. Predstavenstvo

žalovaného bolo totiž pri stanovení konečnej výšky priznanej odmeny oprávnené vziať do

úvahy aj kritérium uvedené v časti B bod 2 zmluvy - zhodnotenie celkovej činnosti

spoločnosti, a tým prihliadať aj na nepriaznivý hospodársky výsledok spoločnosti (stratu).

Postupom, pri ktorom z dôvodu neuspokojivej finančnej situácie vyplatilo žalobcovi

manažérsku odmenu zníženú o podiel na vykázanej strate (v celkovej sume zodpovedajúcej

60 % manažérskej mzdy) neporušilo žiadne z ustanovení dojednanej zmluvy. Námietky

žalobcu z tohto titulu možno preto považovať za nedôvodné.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že dovolací dôvod namietaný žalobcom podľa § 241

ods. 2 písm. c/ nebol daný. Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní neboli zistené

ani ďalšie dôvody, ktoré by mali za následok nesprávnosť dovolaním napadnutého rozsudku

odvolacieho súdu, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobu podľa § 243b ods. 1

zamietol.

Úspešnému žalovanému v dovolacom konaní náhradu trov dovolacieho konania

nepriznal, nakoľko mu v súvislosti s ním žiadne trovy nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. októbra 2008

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: