Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
1b5/373549.864ab3.pdf
PDF · 88.5 KB
No categories available
2Cdo/244/2008
Najvyšší súd 2 Cdo 244/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci žalobkyne M. K.,
bývajúcej v R., proti žalovanému J. K., bývajúcemu v R., t.č. bývajúcemu v B., zastúpenému
Mgr. J. P., advokátkou v B., o vyporiadanie BSM, vedenej na Okresnom súde Svidník pod
sp. zn. 6 C 106/2006, o dovolaní žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove
z 2. júla 2008 sp. zn. 3 Co 46/2008
t a k t o :
O d m i e t a dovolanie.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Prešove označeným uznesením potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa,
ktorým bola žalovanému uložená poriadková pokuta vo výške 10 000,- Sk.
Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie
s odôvodnením, že má dlhodobé zdravotné problémy a vzhľadom k tomu, že čakal
na vyjadrenie lekára, či môže absolvovať časove dosť náročnú cestu z Bratislavy do Svidníka
bol nútený aj v neskorších termínoch ospravedlňovať neúčasť. Vzhľadom k tomu, že
pracovná neschopnosť sa považuje za vážny dôvod ospravedlnenia na pojednávaní a žalovaný
nemal žiaden úmysel mariť pojednávanie, nebol dôvod zo strany súdu uložiť žalovanému tak
vysokú pokutu. Žiadal, aby uznesenie Okresného súdu vo Svidníku v spojení s uznesením
Krajského súdu v Prešove bolo zamietnuté.
Žalobkyňa sa k podanému dovolaniu nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr či tento opravný
prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl.
O.s.p.).
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Pokiaľ dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, je tento opravný
prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu (§ 239
ods. 1 písm. a/ O.s.p.), alebo odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu
dvoru európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie stanoviska, pričom
dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie
proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109
ods. 1 písm. c/ O.s.p. (§ 239 ods. 1 písm. b/ O.s.p.) alebo potvrdzujúcemu uzneseniu,
vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie
po právnej stránke zásadného významu (§ 239 ods. 2 písm. a/ O.s.p.) alebo ide o uznesenie
o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239
ods. 2 písm. b/ O.s.p.) alebo ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo
o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239
ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Podľa doslovného znenia § 239 ods. 3 O.s.p. však ustanovenia
odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej
pokute, o znalčenom, o tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu
vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých
uzneseniach vo veciach upravených zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje
uznesením.
Nakoľko je v prejednávanej veci dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu,
ktoré vykazuje znaky jedného z tých uznesení, ktoré sú taxatívne vymenované v ustanovení
§ 239 ods. 3 O.s.p. (o poriadkovej pokute) ako uznesenia, na ktoré sa nevzťahuje § 239 ods. 1
a 2 O.s.p., je nepochybné, že prípustnosť dovolania žalovaného z § 239 O.s.p. nemožno
vyvodiť.
S prihliadnutím na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vždy, či
dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní, postihnutom
niektorou zo závažných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia,
neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p., ale sa
zaoberal aj otázkou, či konanie nie je postihnuté vadou vymenovanou v § 237 písm. a/ až g/
O.s.p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti účastníka,
riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne
rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom
konať, nedostatku návrhu na začatie konania vo veciach, ktoré môžu začať len na návrh,
prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným.
Dovolací súd existenciu vád uvedených v ustanovení § 237 O.s.p. však nezistil,
a napokon žiadnu z uvedených vád netvrdil ani žalovaný.
Nakoľko dovolací súd nezistil skutočnosti, ktoré by opodstatňovali prípustnosť
dovolania podľa § 237 O.s.p., keďže je dovolanie žalovaného v danom prípade vylúčené
ustanovením § 239 ods. 3 O.s.p., dospel k záveru, že ide o opravný prostriedok smerujúci
proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktoré dovolaním nemožno napadnúť. Vzhľadom na to bolo
potrebné tento opravný prostriedok odmietnuť podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218
ods. 1 písm. c/ O.s.p. Najvyšší súd Slovenskej republiky riadiac sa právnou úpravou
dovolacieho konania, nemohol sa zaoberať napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu
z hľadiska jeho vecnej správnosti.
O náhrade trov konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí vo veci samej
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. októbra 2008
JUDr. Martin V l a d i k, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: