Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/218/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci žalobcu V. Š., bývajúceho

v P., zastúpeného JUDr. Ľ. K., advokátom v T., proti žalovanému J. P., bývajúcemu

v P., o vydanie veci a iné, vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn.

5 C 1080/1998, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 11. decembra

2007 sp. zn.

t a k t o :

O d m i e t a dovolanie žalobcu v potvrdzujúcej časti rozsudku odvolacieho súdu.

Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Trenčíne označeným rozsudkom potvrdil rozsudok Okresného súdu

v Trenčíne z 7. marca 2007 č.k. -156 vo zvyšujúcej zamietavej časti týkajúcej

sa vydania veci a vyslovil, že žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

Žalobca podal proti rozsudku odvolacieho súdu do jeho potvrdzujúcej časti, ktorým

bol potvrdený zamietavý rozsudok prvostupňového súdu dovolanie, ktorého prípustnosť

vyvodzoval z ustanovenia a , ,

s odôvodnením, že súd prvého stupňa ako aj odvolací súd nesprávne zistili skutkový stav

a vyhodnotili vykonané dôkazy ako i nesprávne právne posúdili predmetnú vec. Má za to,

že pri úplnom zistení skutkového stavu, správnom vyhodnotení vykonaných dôkazov

a správnom právnom posúdení veci mali súdy dospieť k záveru, že jeho žaloba je v celom

rozsahu dôvodná a mali jej vyhovieť. Namietal, že odvolací súd neprihliadol ani k námietke

zaujatosti, ktorú podal. Navrhol preto rozsudky oboch súdov zrušiť a vec vrátiť súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie.

Vyjadrenie k podanému dovolaniu zo strany žalovaného nebolo podané.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), skúmal bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ), či tento opravný prostriedok smeruje proti

rozhodnutiu, ktoré v zmysle a nasl. možno napadnúť dovolaním.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ). Je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho

súdu v prípadoch uvedených v ustanovení až g/ , a proti rozsudku

odvolacieho súdu je prípustný ešte aj v prípadoch uvedených v ustanovení

V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorý

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho zamietavej časti, pričom nevyslovil prípustnosť

dovolania a nešlo ani o prípad, že by sa odvolací súd v tejto veci odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu. Keďže dovolaním napadnutý potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu

nevykazuje niektoré zo znakov uvedených v , a je zrejmé, že ide

o prípad, v ktorom dovolanie podľa citovaného zákonného

ustanovenia nepripúšťa.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá ukladajúce dovolaciemu

súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v (či už

to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na

skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti potvrdzujúcemu rozsudku, ale

sa zaoberal aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené

zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku alebo

uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou

zo závažných procesných vád vymenovaných v písm. a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu

o nedostatok právomoci súdu) spôsobilosti účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej

alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania

vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Prípustnosť dovolania z hľadiska

ustanovenia pritom nie je založená už tým, že dovolateľ tvrdí, že rozhodnutie

odvolacieho súdu je postihnuté niektorou vadou uvedenou v ale nastáva až vtedy,

ak rozhodnutie odvolacieho súdu vadou uvedenou v citovanom zákonnom ustanovení

skutočne trpí.

So zreteľom na žalobcom tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia dovolateľa, že

v prejednávanej veci mu postupom súdu bola odňatá možnosť pred nim konať (§ 237 písm. f/

).

Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv,

ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov. Žalobca v podanom dovolaní v skutočnosti však nenamietal relevantné

procesné vady (tzv. zmätočnosti) v zmysle ustanovenia Jeho námietky,

že súdy oboch stupňov nesprávne zistili skutkový stav a nesprávne vyhodnotili vykonané

dôkazy ako aj nesprávne vec právne posúdili – možno uviesť len to, že v zmysle ustanovenia

dôvodom dovolania nemôže byť samo o sebe nesprávne skutkové zistenie.

Dovolanie totiž nie je „ďalším“ odvolaním, ale je mimoriadnym opravným prostriedkom

určeným na nápravu len výslovne uvedených procesných ( a )

a hmotnoprávnych ( ) vád. Preto sa dovolaním nemožno úspešne

domáhať ako revízie skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa, tak ani

prieskumom nimi vykonaného dokazovania.

Ťažisko dokazovania je totiž v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové

závery je oprávnený dopĺňať prípadne korigovať len odvolací súd, ktorý za tým účelom môže

vykonávať dokazovanie ( ). Dovolací súd nie je všeobecne treťou inštanciou,

v ktorej by mohol preskúmať akékoľvek rozhodnutie súdu prvého stupňa. Preskúmavať

správnosť a úplnosť skutkových zistení a to ani v súvislosti s právnym posúdením veci

nemôže dovolací súd už len z tohto dôvodu, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať

vykonané dôkazy, pretože – na rozdiel od súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu – nemá

možnosť podľa zásady ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní tieto dôkazy sám

vykonávať, ako je zrejmé z obmedzeného rozsahu dokazovania v dovolacom konaní podľa

ustanovenia in fine (arg. „dokazovanie však nevykonáva“).

Neobstojí ani námietka dovolateľa, že odvolací súd neprihliadol k námietke zaujatosti,

ktorú podal, keď zo spisu ako aj z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu je zrejmé,

že odvolací súd námietke zaujatosti vznesenej dovolateľom neprihliadol, nakoľko námietka

sa týkala len okolnosti spočívajúcich v postupe sudcov v konaní o prejednávanej veci a na

takúto námietku súd neprihliada.

Dovolací súd taktiež neprihliadol ani k námietke uvedenej v ustanovení § 241 ods. 2

písm. c/ – nesprávne právne posúdenie veci, ku ktorej je možné prihliadnuť len

v prípade, ak je splnený základný predpoklad prípustnosti dovolania, v dôsledku ktorého sa

preň otvorí možnosť prieskumnej činnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku odvolacieho

súdu.

Nakoľko prípustnosť dovolania žalobcovi nemožno vyvodiť z ustanovenia § 238

, ani z odmietol Najvyšší súd Slovenskej republiky jeho dovolanie v súlade

s ustanovením v spojení s ako dovolanie

smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný. Pritom

riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom

odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti a námietok dovolateľa, z ktorých niektoré

sú už dávno neaktuálne (napr. dovolací dôvod o nedostatkoch v skutkových zisteniach,

od účinnosti neexistuje a pod.).

V dovolacom konaní nebol žalobca úspešný a právo na náhradu trov dovolacieho

konania vzniklo žalovanému ( v spojení s a

ods. 1 ). Dovolací súd nepriznal žalovanému náhradu trov dovolacieho konania, lebo

v dovolacom konaní nebol podaný návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho

konania ( v spojení s a ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. októbra 2008

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: