Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
3d1/373546.3f36c5.pdf
PDF · 94.02 KB
No categories available
2Cdo/218/2008
Najvyšší súd 2 Cdo 218/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci žalobcu V. Š., bývajúceho
v P., zastúpeného JUDr. Ľ. K., advokátom v T., proti žalovanému J. P., bývajúcemu
v P., o vydanie veci a iné, vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn.
5 C 1080/1998, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 11. decembra
2007 sp. zn. 4 Co 155/2007
t a k t o :
O d m i e t a dovolanie žalobcu v potvrdzujúcej časti rozsudku odvolacieho súdu.
Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Trenčíne označeným rozsudkom potvrdil rozsudok Okresného súdu
v Trenčíne z 7. marca 2007 č.k. 5 C 1080/1998-156 vo zvyšujúcej zamietavej časti týkajúcej
sa vydania veci a vyslovil, že žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
Žalobca podal proti rozsudku odvolacieho súdu do jeho potvrdzujúcej časti, ktorým
bol potvrdený zamietavý rozsudok prvostupňového súdu dovolanie, ktorého prípustnosť
vyvodzoval z ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. a § 241 ods. 2 písm. a/, b/, c/ O.s.p.
s odôvodnením, že súd prvého stupňa ako aj odvolací súd nesprávne zistili skutkový stav
a vyhodnotili vykonané dôkazy ako i nesprávne právne posúdili predmetnú vec. Má za to,
že pri úplnom zistení skutkového stavu, správnom vyhodnotení vykonaných dôkazov
a správnom právnom posúdení veci mali súdy dospieť k záveru, že jeho žaloba je v celom
rozsahu dôvodná a mali jej vyhovieť. Namietal, že odvolací súd neprihliadol ani k námietke
zaujatosti, ktorú podal. Navrhol preto rozsudky oboch súdov zrušiť a vec vrátiť súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.
Vyjadrenie k podanému dovolaniu zo strany žalovaného nebolo podané.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal bez nariadenia
dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), či tento opravný prostriedok smeruje proti
rozhodnutiu, ktoré v zmysle § 236 a nasl. O.s.p. možno napadnúť dovolaním.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho
súdu v prípadoch uvedených v ustanovení § 237 písm. a/ až g/ O.s.p., a proti rozsudku
odvolacieho súdu je prípustný ešte aj v prípadoch uvedených v ustanovení § 238 O.s.p.
V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorý
potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho zamietavej časti, pričom nevyslovil prípustnosť
dovolania a nešlo ani o prípad, že by sa odvolací súd v tejto veci odchýlil od právneho názoru
dovolacieho súdu. Keďže dovolaním napadnutý potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu
nevykazuje niektoré zo znakov uvedených v § 238 ods. 1, 2 a 3 O.s.p. je zrejmé, že ide
o prípad, v ktorom Občiansky súdny poriadok dovolanie podľa citovaného zákonného
ustanovenia nepripúšťa.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p. ukladajúce dovolaciemu
súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p. (či už
to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na
skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti potvrdzujúcemu rozsudku, ale
sa zaoberal aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené
zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku alebo
uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou
zo závažných procesných vád vymenovaných v písm. a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu
o nedostatok právomoci súdu) spôsobilosti účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej
alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol
potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania
vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Prípustnosť dovolania z hľadiska
ustanovenia § 237 O.s.p. pritom nie je založená už tým, že dovolateľ tvrdí, že rozhodnutie
odvolacieho súdu je postihnuté niektorou vadou uvedenou v § 237 O.s.p. ale nastáva až vtedy,
ak rozhodnutie odvolacieho súdu vadou uvedenou v citovanom zákonnom ustanovení
skutočne trpí.
So zreteľom na žalobcom tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd
Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia dovolateľa, že
v prejednávanej veci mu postupom súdu bola odňatá možnosť pred nim konať (§ 237 písm. f/
O.s.p.).
Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný
procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv,
ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov. Žalobca v podanom dovolaní v skutočnosti však nenamietal relevantné
procesné vady (tzv. zmätočnosti) v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. Jeho námietky,
že súdy oboch stupňov nesprávne zistili skutkový stav a nesprávne vyhodnotili vykonané
dôkazy ako aj nesprávne vec právne posúdili – možno uviesť len to, že v zmysle ustanovenia
§ 241 ods. 2 O.s.p. dôvodom dovolania nemôže byť samo o sebe nesprávne skutkové zistenie.
Dovolanie totiž nie je „ďalším“ odvolaním, ale je mimoriadnym opravným prostriedkom
určeným na nápravu len výslovne uvedených procesných (§ 241 ods. 2 písm. a/ a b/ O.s.p.)
a hmotnoprávnych (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) vád. Preto sa dovolaním nemožno úspešne
domáhať ako revízie skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa, tak ani
prieskumom nimi vykonaného dokazovania.
Ťažisko dokazovania je totiž v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové
závery je oprávnený dopĺňať prípadne korigovať len odvolací súd, ktorý za tým účelom môže
vykonávať dokazovanie (§ 213 O.s.p.). Dovolací súd nie je všeobecne treťou inštanciou,
v ktorej by mohol preskúmať akékoľvek rozhodnutie súdu prvého stupňa. Preskúmavať
správnosť a úplnosť skutkových zistení a to ani v súvislosti s právnym posúdením veci
nemôže dovolací súd už len z tohto dôvodu, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať
vykonané dôkazy, pretože – na rozdiel od súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu – nemá
možnosť podľa zásady ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní tieto dôkazy sám
vykonávať, ako je zrejmé z obmedzeného rozsahu dokazovania v dovolacom konaní podľa
ustanovenia § 243a ods. 2 in fine O.s.p. (arg. „dokazovanie však nevykonáva“).
Neobstojí ani námietka dovolateľa, že odvolací súd neprihliadol k námietke zaujatosti,
ktorú podal, keď zo spisu ako aj z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu je zrejmé,
že odvolací súd námietke zaujatosti vznesenej dovolateľom neprihliadol, nakoľko námietka
sa týkala len okolnosti spočívajúcich v postupe sudcov v konaní o prejednávanej veci a na
takúto námietku súd neprihliada.
Dovolací súd taktiež neprihliadol ani k námietke uvedenej v ustanovení § 241 ods. 2
písm. c/ O.s.p. – nesprávne právne posúdenie veci, ku ktorej je možné prihliadnuť len
v prípade, ak je splnený základný predpoklad prípustnosti dovolania, v dôsledku ktorého sa
preň otvorí možnosť prieskumnej činnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku odvolacieho
súdu.
Nakoľko prípustnosť dovolania žalobcovi nemožno vyvodiť z ustanovenia § 238
O.s.p., ani z § 237 O.s.p. odmietol Najvyšší súd Slovenskej republiky jeho dovolanie v súlade
s ustanovením § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie
smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný. Pritom
riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom
odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti a námietok dovolateľa, z ktorých niektoré
sú už dávno neaktuálne (napr. dovolací dôvod o nedostatkoch v skutkových zisteniach,
od účinnosti zákona č. 353/2003 Z.z. neexistuje a pod.).
V dovolacom konaní nebol žalobca úspešný a právo na náhradu trov dovolacieho
konania vzniklo žalovanému (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142
ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nepriznal žalovanému náhradu trov dovolacieho konania, lebo
v dovolacom konaní nebol podaný návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho
konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. októbra 2008
JUDr. Martin V l a d i k, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: