Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/219/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej S., a.s., IČO: X.,

so sídlom v B., proti povinnému V. V., bývajúcemu v B., o vymoženie pohľadávky

4 581,- Sk s prísl., vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn.

, o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave

z 30. mája 2008, sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 30. mája

2008, sp. zn. a uznesenie Okresného súdu Bratislava I z 3. septembra 2007

č.k. -20 z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e

Súdny exekútor Mgr. V. C. požiadal písomným podaním z 3. mája 2007 Okresný súd

Bratislava I o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre vymoženie sumy 4 581,- Sk a

trov exekúcie na základe exekučného titulu – právoplatných a vykonateľných platobných

výmerov S. z 5.2.2004, č. X. a z 14.2.2005, č. X., ktorými bola povinnému uložená povinnosť

zaplatiť na účet tejto poisťovne nedoplatky na poistnom. K žiadosti pripojil návrh oprávnenej

na vykonanie exekúcie, exekučné tituly, fotokópiu zmluvy o postúpení pohľadávok a dohody

o započítaní z 30. novembra 2005 uzavretú medzi S., a.s., ako postupcom a V., a.s., ako

postupníkom, fotokópiu zmluvy o postúpení pohľadávok z 30. decembra 2005 uzavretú medzi

V., a.s., ako postupcom a S., a.s., ako postupníkom a overenú fotokópiu plnomocenstva pre

pôvodnú zástupkyňu oprávnenej.

Okresný súd Bratislava I (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením z 3. septembra

2007, č.k. -20, zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie. Dôvodil, že nie je možné kumulovať viac exekučných titulov v rámci

jedného exekučného konania a vydať jedno poverenie na vykonanie exekúcie zaväzujúce na

plnenie povinnosti na základe viacerých exekučných titulov.

Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie oprávnenej

uznesením z 30. mája 2008, sp. zn. , napadnuté uznesenie okresného súdu

potvrdil. Dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je správne i keď z iných ako súdom prvého

stupňa v odôvodnení uznesenia uvedených dôvodov. Podľa jeho názoru nebolo preukázané

v zmysle z. č. , že právo z exekučného titulu prešlo na subjekt

označený v návrhu na vykonanie exekúcie ako oprávnený.

Predmetné rozhodnutie krajského súdu napadla dovolaním oprávnená (ďalej len

„dovolateľka“) a žiadala ho zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Uviedla, že postupom

odvolacieho súdu stratila možnosť vymáhať svoju pohľadávku v exekučnom konaní, ktorá

okolnosť má za následok odňatie možnosti konať. Keďže zo

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), ani zo

žiadneho iného právneho predpisu nevyplýva povinnosť preukázať v exekučnom konaní

prevod alebo prechod práva originálom, resp. overenou fotokópiou listiny, vyjadrila

presvedčenie, že prechod práva možno preukázať aj inak (než len originálom listiny alebo jej

úradne overenou fotokópiou).

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podala včas osoba oprávnená na tento procesný úkon v zákonnej lehote (§ 240

ods. 1 ) bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa

( a nasl. ).

V posudzovanej veci rozhodoval odvolací súd formou uznesenia, pri ktorom sú

podmienky prípustnosti dovolania upravené v ustanoveniach

Podľa je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak

a) odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b) odvolací súd rozhodoval vo veci

postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/) na

zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa

odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie

konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/.

Podľa dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a) odvolací súd vyslovil

vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, b) ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, ako aj ak ide o c) uznesenie o uznaní

(neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na

území Slovenskej republiky.

Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nevykazuje znaky vyššie

uvedených uznesení, preto podľa a proti nemu dovolanie nie je

prípustné.

Keďže pripúšťa možnosť podať dovolanie proti každému

rozhodnutiu odvolacieho súdu z dôvodov uvedených v ustanovení až g/ ,

dovolací súd z úradnej povinnosti skúmal existenciu vád konania taxatívne vymedzených

v predmetnom zákonnom ustanovení, pričom sa sústredil najmä na dovolateľkou namietanú

procesnú vadu uvedenú v pod písm. f/.

Podľa je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom.

Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto zákonného ustanovenia,

je taký závadný procesný postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu

procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom zabezpečenia

spravodlivej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Predmetná vada konania je

teda dôsledkom porušenia práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré

je zaručené aj ( a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd). Keďže právo na spravodlivý proces

zahŕňa aj právo na súdnu ochranu a na výkon vykonateľného rozhodnutia, za jeho porušenie

treba považovať aj také rozhodnutie exekučného súdu, ktorým zamietne žiadosť súdneho

exekútora o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie, hoci pre takéto rozhodnutie neboli

splnené zákonom stanovené podmienky. Zamietavé rozhodnutie súdu a následné zastavenie

exekučného konania (ako nevyhnutný následok právoplatného uznesenia o zamietnutí žiadosti

o udelenie poverenia) totiž v konečnom dôsledku odopiera oprávnenému právo na výkon

vykonateľného rozhodnutia.

Odvolací súd rozhodnutie o tom, že neboli splnené podmienky pre vyhovenie žiadosti

o udelenie poverenia založil na právnom názore, že predloženie fotokópie zmluvy o postúpení

pohľadávky nemožno považovať za dôkaz preukazujúci prechod pohľadávky na oprávnenú;

prechod práv a povinností z exekučného titulu treba totiž v danom prípade preukázať (len)

predložením originálu zmluvy o postúpení pohľadávky, resp. jej overenej fotokópie. Tento

záver odvolacieho súdu však nie je správny.

Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor, ktorému bol doručený návrh

oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom

najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor

žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie

alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí

exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného

titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 37 ods. 3 veta prvá až tretia Exekučného poriadku proti inému než tomu, kto

je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí

označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla

povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých

základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného

titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto

skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod alebo

prechod práv alebo povinností.

Podľa § 38 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať len na návrh

oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia [§ 37

ods. 3 (ďalej len "oprávnený")].

Na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú

ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak (§ 251 ods. 4

prvá veta ).

Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 120 ods. 1 prvá

veta ).

Podľa veta prvá za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno

zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov,

fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie súd preskúmava žiadosť o udelenie poverenia, návrh na

vykonanie exekúcie, ako aj exekučný titul z hľadiska ich súladu so zákonom. Skúma najmä,

či návrh na vykonanie exekúcie obsahuje všetky náležitosti, či je k návrhu pripojený

exekučný titul opatrený doložkou vykonateľnosti, či je exekučný titul materiálne

vykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami špecifikovanými v exekučnom titule, či

oprávnený, ak nie je totožný s osobou, ktorej svedčí právo z exekučného titulu alebo ak

označil za povinného inú osobu, než ktorej bola uložená povinnosť v exekučnom titule, tvrdí

v návrhu na vykonanie exekúcie prechod alebo prevod práva alebo povinnosti a či na

preukázanie svojich tvrdení predkladá alebo navrhuje dôkaz, či oprávnený pripojil

k exekučnému titulu listinu vydanú alebo overenú oprávneným orgánom, z ktorej vyplýva,

že sa splnila podmienka alebo že oprávnený splnil, príp. zabezpečil splnenie vzájomnej

povinnosti, a ďalej, či sú splnené všeobecné podmienky konania v zmysle

V štádiu exekučného konania, v ktorom sa rozhoduje o vydaní poverenia, exekučný

súd vychádza z tvrdení oprávneného, ktoré sú uvedené v návrhu a z exekučného titulu. Pokiaľ

oprávnený tvrdí, že došlo k prechodu práva alebo povinnosti, súd v tomto štádiu neskúma, či

tvrdený prechod skutočne nastal; postačuje, ak je prechod práva alebo povinnosti osvedčený

skutočnosťami vyplývajúcimi zo spisu. Keďže v tomto štádiu konania súd dokazovanie

nevykonáva, nie je ani oprávnený skúmať, či k prechodu práva alebo povinnosti skutočne

došlo. Tieto otázky môžu byť až predmetom konania o námietkach povinného proti exekúcii,

prípadne konania o zastavenie exekúcie. Až vtedy totiž prichádza do úvahy vykonanie

dokazovania.

, ktorým sa novelizoval Exekučný poriadok s účinnosťou od

1. septembra 2005 upravil akým spôsobom sa má preukázať skutočnosť, že došlo k prechodu

alebo prevodu práva alebo povinnosti. Oproti predchádzajúcej úprave (do 31. augusta 2005)

sa upustilo od požiadavky, že prechod povinnosti alebo práva možno preukázať len listinou

vydanou alebo overenou oprávneným orgánom, ak nevyplýva priamo z právneho predpisu.

Iba v prípadoch, ak nastali skutočnosti, na základe ktorých dochádza k prevodu alebo

prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu po začatí exekučného konania,

stanovil požiadavku, aby účastníci priložili listinu preukazujúcu prevod alebo prechod práv

a povinností v origináli alebo osvedčenej fotokópii (znenie § 37 ods. 3 veta tretia Exekučného

poriadku do 30.11.2006). S účinnosťou od 1. decembra 2006 (novela Exekučného poriadku

č. ) sa už ani v týchto prípadoch predloženie listiny v origináli alebo osvedčenej

fotokópii nevyžaduje. To znamená, že počnúc od 1. septembra 2005 právna úprava od

oprávneného nepožaduje preukazovať prechod alebo prevod práva alebo povinnosti, ku

ktorému malo dôjsť pred začatím exekučného konania, predložením listiny vydanej alebo

overenej oprávneným orgánom, ani predložením jej originálu alebo osvedčenej fotokópie.

V predmetnej veci podala oprávnená návrh na vykonanie exekúcie 2. mája 2007 a

tvrdila v ňom prechod práva z exekučného titulu postúpením pohľadávky. Súčasne s návrhom

predložila fotokópie zmlúv o postúpení pohľadávok, vrátane fotokópie časti prílohy. Ak

v danom štádiu konania odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa dospeli k záveru, že

oprávnená bola povinná preukázať tvrdený prechod práv a povinností z exekučného titulu

predložením originálu zmluvy o postúpení pohľadávky, resp. jej osvedčenou fotokópiou

a z uvedeného vyvodili rozpor jej návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom, nerozhodli

správne. V danom štádiu exekučného konania sa totiž oba súdy zaoberali otázkami, ktoré

mohli skúmať až v neskorších štádiách konania. Tento nesprávny procesný postup súdov mal

znaky odopretia spravodlivosti (denegatio iustitiae) oprávnenej a mal za následok odňatie

možnosti oprávnenej konať pred súdom v zmysle

So zreteľom na skutočnosť, že vyššie uvedená procesná vada zakladá vždy prípustnosť

dovolania a je zároveň dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie zrušiť,

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie odvolacieho súdu, ako aj rovnakou vadou

postihnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil ( ) a vec vrátil prvostupňovému

súdu na ďalšie konanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. októbra 2008

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: