Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/189/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej S., a.s., so sídlom v B.,

proti povinnému M. H., bývajúcemu vo V., o vymoženie 2.711,- Sk s príslušenstvom,

vedenej na Okresnom súde Martin pod sp. zn. , o dovolaní oprávnenej proti

uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 11. marca 2008 sp. zn. , takto

rozhodol:

Uznesenie Krajského súdu v Žiline z 11. marca 2008 sp. zn. a uznesenie

Okresného súdu Martin z 21. augusta 2007 sp. zn. -23 z r u š u j e a vec vracia

Okresnému súdu Martin na ďalšie konanie.

Uznesenie Okresného súdu Martin z 25. mája 2008 sp. zn. -79

z r u š u j e.

O d ô v o d n e n i e

Podaním doručeným súdu 16. mája 2007 požiadal súdny exekútor Okresný súd Martin

o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie vymožením 2.781,- Sk istiny a trov exekúcie na

základe návrhu oprávnenej a exekučného titulu – platobného výmeru S. zo 17.02.2005 č. X.,

ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť na účet tejto poisťovne nedoplatok poistného

3.201,- Sk. K žiadosti pripojil návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul, úradne overenú

fotokópiu plnomocentsva udeleného vtedajšej zástupkyni oprávnenej, fotokópiu zmluvy o

postúpení pohľadávok a dohodu o započítaní z 30. novembra 2005 uzavretej medzi S., a.s.

a V., a.s., fotokópiu zmluvy o postúpení pohľadávok z 30. decembra 2005 uzavretou

medzi V., a.s. a S., a.s.

Okresný súd Martin uznesením z 21. augusta 2007 č. k. -23 žiadosť

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej na jeho exekučnom

úrade pod sp. zn. EX 1691/2007 zamietol. Zamietnutie žiadosti odôvodnil tým, že oprávnená

nepreukázala spôsobom, ktorý vyžaduje Exekučný poriadok, že na ňu prešlo právo vyplývajúce

z rozhodnutia súdu, v dôsledku čoho nie je možné exekúciu v jej prospech vykonať. Fotokópie

oboch zmlúv o postúpení pohľadávok, ktoré oprávnená predložila, nebolo možné akceptovať

preukázaním prechodu pohľadávok, pretože ich predmet, t. j. špecifikácia jednotlivých

postupovaných pohľadávok sa nachádza v prílohe č. 1, ktoré súdu vôbec neboli predložené a

ktoré aj napriek tomu, že zmluvy ich označujú za svoju nedeliteľnú súčasť, nie sú so zmluvou

pevne spojené spôsobom ako to predpokladá ustanovenie § 44 ods. 3 Notárskeho poriadku.

Jednotlivé pohľadávky uvedené v takomto výtlačku je teda možné kedykoľvek meniť a dopĺňať.

Z tohto dôvodu považoval súd dohodu o postúpení pohľadávky v časti jej predmetu nejasnou

a neurčitou.

Krajský súd v Žiline o odvolaní oprávnenej rozhodol uznesením z 11. marca 2008 sp. zn.

, ktorým uznesenie súdu prvého stupňa o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia

potvrdil. Odvolací súd sa stotožnil s názorom prvostupňového súdu, že oprávnená nepreukázala

prechod v exekučnom konaní uplatneného práva na svoju osobu, ktoré podľa exekučného titulu

prináleží inej osobe, pretože oprávnená uložila na súde len jednu notársky overenú fotokópiu

zmluvy o postúpení pohľadávok, a druhá zmluva nebola totožná s predloženou a to bez

akejkoľvek prílohy, pričom práve súčasťou prílohy mala byť bližšia špecifikácia postupovanej

pohľadávky predstavujúca jej identifikovateľnosť.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie oprávnená, ktorého prípustnosť

odôvodňovala ustanovením z dôvodu, že postupom odvolacieho súdu jej

bola odňatá možnosť konať pred súdom. Postupom súdov jej bolo odopreté právo na súdnu

ochranu. Súdy v konaní spochybnili jej procesné postavenie oprávnenej z takých dôvodov, ktoré

nemajú zákonný podklad. Zákon číslo o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti v platnom znení (ďalej len Exekučný poriadok), ani žiadny iný zákon neukladajú

v exekučnom konaní povinnosť preukázať prevod (prechod) práva originálom alebo overenou

kópiou listiny. Takýto prevod (prechod) môže byť preukázaný aj inak, než len originálom listiny

alebo jej úradne overenou kópiou. Z uvedených dôvodov žiadala, aby dovolací súd napadnuté

uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Povinný sa k dovolaniu oprávnenej nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podala včas osoba oprávnená na tento procesný úkon, bez nariadenia dovolacieho

pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p .), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje

proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa ( a nasledujúcich).

Podľa ustanovenia možno dovolaním napadnúť právoplatné

rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

upravuje prípustnosť dovolania proti uzneseniu odvolacieho

súdu v ustanoveniach a

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. V zmysle

platí, že dovolanie proti uzneseniu je prípustné, ak : a) je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie

odvolacieho súdu a b) odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/) na zaujatie stanoviska (ak odvolací súd

odmietol odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie

konania podľa , dovolanie prípustné nie je). Podľa je

dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie

súdu prvého stupňa, ak a) odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je

dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b) ide o

uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia,

c) ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za

vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Dovolaním napadnuté uznesenie

odvolacieho súdu nemá znaky vyššie uvedených uznesení. Odvolací súd svojim uznesením

potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa, dovolanie ale nesmeruje proti potvrdzujúcemu uzneseniu

uvedenému v až c/ Dovolanie preto podľa a

prípustné nie je.

Vzhľadom k tomu by prípustnosť dovolania oprávnenej prichádzala do úvahy len vtedy,

ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v

Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu), ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako

účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej

istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona

bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet

konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v ,

možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné.

Oprávnená procesné vady konania v zmysle až e/ a netvrdila

a existencia vád v dovolacom konaní nevyšla najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto

ustanovení nevyplýva.

Dovolateľka namietala, že konanie je v danom prípade postihnuté závažnou procesnou

vadou, lebo v konaní jej bola odňatá možnosť pred súdom konať v zmysle

Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia, je taký nesprávny,

procesné ustanovenia porušujúci postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa

účastníkovi odníme možnosť pred ním konať a v konaní uplatňovať (realizovať) procesné práva

priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv.

Pri posudzovaní otázky, či v danom prípade došlo v konaní súdov nižších stupňov

k odňatiu možnosti oprávnenej konať, vzal dovolací súd zreteľ na to, že vada konania vymedzená

v citovanom ustanovení je vo svojej podstate porušením základného práva

účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho

poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj a nasl.

a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Oznámenie Ministerstva

zahraničných vecí ČSFR číslo ). Právo na súdnu ochranu, ako súčasť práva na

spravodlivý proces, zahŕňa aj právo na výkon vykonateľného rozhodnutia, teda aj možnosť

núteným spôsobom a aj proti vôli povinného realizovať povinnosť na plnenie obsiahnutú

vo výroku takéhoto rozhodnutia, ktorá nebola splnená dobrovoľne (Nález Ústavného súdu

Slovenskej republiky, sp. zn. z 13. júla 2000). Za porušenie tohto práva treba

považovať aj rozhodnutie exekučného súdu o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie, ak pre takéto rozhodnutie neboli splnené zákonom stanovené

podmienky, lebo takýmto rozhodnutím sa oprávnenému v exekučnom konaní odopiera právo

na výkon vykonateľného rozhodnutia.

Zo spisu v danej veci vyplýva, že v predmetnom konaní došlo k odvolateľkou namietanej

procesnej vade.

Exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží

tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád

návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 ods. 1

Exekučného poriadku). Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul.

Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na

vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti

písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo

exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením

zamietne. Proti tomuto uzneseniu je odvolanie prípustné. Podľa § 37 ods. 3 prvá až tretia veta

Exekučného poriadku proti inému, než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo

v prospech iného, než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať

exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa

§ 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv

a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného

odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou

preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo povinností. Podľa § 38 ods. 1 Exekučného

poriadku exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže,

že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku).

V zmysle citovaného ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku po podaní žiadosti

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, súd preskúmava žiadosť

o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul z hľadiska ich súladu so

zákonom. V súvislosti s tým najmä skúma, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky náležitosti

(§ 39 ods. 1 Exekučného poriadku), či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený potvrdením

(doložkou) o vykonateľnosti (§ 42 Exekučného poriadku), či je exekučný titul materiálne

vykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule, či oprávnený

v prípade, ak nie je totožný s osobou, ktorej bolo priznané právo exekučným titulom, alebo ak

označil za povinného inú osobu, než ktorej bola uložená povinnosť v exekučnom titule, tvrdil

v návrhu na vykonanie exekúcie prechod (prevod) práva alebo povinnosti a či na preukázanie

svojho tvrdenia predkladá alebo navrhuje dôkaz, či oprávnený pripojil k exekučnému titulu

listinu vydanú alebo overenú oprávneným orgánom, z ktorej je zjavné, že sa splnila podmienka

alebo že oprávnený splnil, prípadne zabezpečil splnenie vzájomnej povinnosti, a ďalej, či sú

splnené všeobecné podmienky konania v zmysle

Exekučný poriadok v znení do účinnosti novely vykonanej zákonom číslo ,

t. j. do 31. augusta 2005, v § 37 ods. 4 výslovne stanovil, že prechod povinnosti alebo práva

možno preukázať len listinou vydanou alebo overenou oprávneným orgánom, ak nevyplýva

priamo z právneho predpisu. Za daného právneho stavu bolo pripojenie takejto listiny procesným

predpokladom riadneho návrhu na vykonanie exekúcie. Od účinnosti tejto novely Exekučný

poriadok od tejto požiadavky upustil. Len v prípadoch, ak nastali skutočnosti, na základe ktorých

dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu po

začatí exekučného konania, stanovil požiadavku doložiť prevod alebo prechod práv a povinností

originálom alebo osvedčenou fotokópiou listiny (§ 37 ods. 3 tretia veta v spojení s § 37 ods. 4

Exekučného poriadku v znení do 30. novembra 2006); od účinnosti novely vykonanej zákonom

číslo , t. j. od 1. decembra 2006 už nevyžaduje predloženie takejto listiny

v originály alebo osvedčenej fotokópie. To znamená, že od 1. septembra 2005 oprávnený nie je

povinný preukazovať prechod alebo prevod práva alebo povinnosti, ku ktorému malo dôjsť pred

začatím exekučného konania, predložením listiny vydanej alebo overenej oprávneným orgánom,

ani predložením jej originálu alebo osvedčenej fotokópie.

Zo systematiky a jednotlivých ustanovení Exekučného poriadku vyplýva, že tento zákon

rozlišuje viaceré štádiá exekučného konania. V štádiu, pri ktorom súd skúma, či žiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo

exekučného titulu nie sú v rozpore so zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), sa vychádza

z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu. Účastník

exekučného konania tvrdí, že došlo k prechodu práv alebo povinností z exekučného titulu, súd

neskúma, či prechod skutočne nastal; v tomto štádiu je postačujúce, ak je prechod dostatočne

osvedčený okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených (aj len

neoverených) fotokópií listín a časti ich príloh. Tým prirodzene nie je dotknutá otázka prípadne

neskôr nastolenej potreby dôsledného skúmania (verifikácie pravosti tvrdeného) prechodu

práva alebo povinnosti v neskorších štádiách exekučného konania (napr. pri posudzovaní

opodstatnenosti prípadných námietok povinného proti exekúcii alebo pri posudzovaní dôvodov

pre zastavenie exekúcie).

V prejednávanej veci oprávnená v návrhu na vykonanie exekúcie tvrdila prechod práva

z exekučného titulu právnym úkonom a to postúpením pohľadávky zo S., a.s. na V., a.s.,

a napokon na S., a.s. Oprávnená na preukázanie svojho tvrdenia označila dôkazy - predložila

kópie zmlúv o postúpení pohľadávok (vrátane časti prílohy). Pokiaľ sa súdy v danej procesnej

situácii, napriek vyššie uvedenému, pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku

neobmedzili len na to, čo v tomto štádiu exekučného konania mali (a mohli) skúmať ale sa (už)

v ňom neprípustne a bez zákonného podkladu zaoberali tým, čo mohli skúmať (až) v neskorších

štádiách tohto konania, mal ich procesný postup znaky odopretia spravodlivosti (denegatio

iustitiae) oprávnenej a viedol k odňatiu jej možnosti pred súdom konať v zmysle § 237 písm. f/

Uvedená procesná vada zakladá vždy prípustnosť dovolania a zároveň je dôvodom, pre

ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie zrušiť, lebo rozhodnutie vydané v konaní

postihnutom touto procesnou vadou nemôže byť považované za správne. Najvyšší súd

Slovenskej republiky preto zrušil potvrdzujúce uznesenie odvolacieho súdu ako aj ním potvrdené

uznesenie súdu prvého stupňa a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1

a 2 ). Ako od zrušovaného rozhodnutia závislé ( ) zrušil tiež

uznesenie, ktorým bola v danej veci zastavená exekúcia.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. októbra 2008

JUDr. Martin V l a d i k, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: