Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/246/2007

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Martina Vladika a sudcov JUDr. Jozefa Kolcuna a JUDr. Oľgy Trnkovej

v právnej veci žalobcu : A. H., bývajúci v Š., proti žalovanému : P. N., bývajúci v Š.,

zastúpený JUDr. J. D., advokátom v N., o zaplatenie pôžičky, vedenej na Okresnom súde

Nové Zámky pod sp. zn. , o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu

v Nitre z 25. apríla 2007 sp. zn. ,

t a k t o :

Dovolanie žalovaného do zmeňujúcej časti rozsudku odvolacieho súdu z a m i e t a .

Dovolanie žalovaného do potvrdzujúcej časti rozsudku odvolacieho súdu o d m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Nové Zámky v poradí druhým rozsudkom z 28. októbra 2005 č.k.

-143 žalobu žalobcu zamietol. Žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému náhradu

trov konania vo výške 40 307,40 Sk na účet jeho advokáta do 15 dní od právoplatnosti

rozsudku. Zároveň žalobcu zaviazal zaplatiť na účet súdu prvého stupňa náhradu trov konania

534,- Sk do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvého stupňa vychádzal z toho, že

žalobca podaním z 1. marca 2004 upresnil žalobný petit a žiadal, aby súd zaviazal žalovaného

zaplatiť mu 80 000,- Sk s 10 % úrokom mesačne od 7. februára 2003 do 7. augusta 2003, teda

spolu 128 000,- Sk s 13 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 80 000,- Sk od 7. augusta

2003 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania. Súd prvého stupňa 13. apríla 2004 zmenu

žalobného petitu pripustil. Vzhľadom na vykonané dôkazy súd prvého stupňa dospel k záveru,

že žaloba nie je dôvodná. Podľa jeho názoru je nepochybné, že medzi účastníkmi došlo

k uzavretiu zmluvy o pôžičke, na základe ktorej žalobca žalovanému požičal 80 000,- Sk

a to 8. februára 2003 s tým, že uvedenú pôžičku žalovaný žalobcovi vráti 7. augusta 2003.

Účastníci si dohodli 10 % úrok z omeškania (t.j. 8 000,- Sk) a tiež ďalší úrok z omeškania

vo výške 13 % ročne z dlžnej sumy. Poukázal na výpoveď svedkyne J. B., priateľky

žalovaného, ktorá jednoznačne potvrdila, že žalovaný žalobcovi poskytnutú pôžičku 80 000,-

Sk ako aj 10 % úrok celkom 88 000,- Sk vrátil v marci 2003. Podľa názoru súdu prvého

stupňa s najväčšou pravdepodobnosťou bola pôžička s úrokmi vrátená 8. marca 2003.

O náhrade trov konania rozhodol podľa a priznal v konaní úspešnému

žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu vrátane trov právneho zastúpenia.

Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Nitre rozsudkom z 25. apríla 2007 č.k.

-198 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť

žalobcovi 80 000,- Sk na istine s 13 % úrokom z omeškania od 7.8.2003 do zaplatenia do

3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Vyslovil,

že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov prvostupňového konania v sume

14 561,- Sk ako aj náhradu trov odvolacieho konania v sume 1 175,- Sk a to všetko do 3 dní

od právoplatnosti rozsudku. Zároveň zaviazal žalovaného zaplatiť náhradu trov konania štátu

vo výške 534,- Sk na účet súdu prvého stupňa do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Na rozdiel

od súdu prvého stupňa dospel k záveru, že žalovanému sa nepodarilo nad akúkoľvek rozumnú

pochybnosť preukázať vrátenie pôžičky. Tvrdenia žalovaného a svedkyne J. B. o údajnom

získaní zdrojov a získaní peňazí na vrátenie pôžičky bolo potrebné vnímať

v kontexte s predchádzajúcou tridsaťtisícovou pôžičkou pre žalovaného, keď vždy bola

písomná forma poskytnutia pôžičky a samozrejme aj v komplexe s inými dôkazmi

vykonanými v konaní. Pokiaľ ide o dojednanie účastníkov o úrokoch z pôžičky (10 %

z požičanej sumy 80 000,- Sk t.j. 8 000,- Sk za každý mesiac omeškania) považuje ho

odvolací súd za neplatné pre rozpor tohto dojednania s dobrými mravmi, pretože výška úroku

za 6 mesiacov predstavuje sumu 48 000,- Sk, čo by potom žalovaný za 6 mesiacov zaplatil

na úrokoch čiastku predstavujúcu 60 % z poskytnutej pôžičky a preto úrok požadovaný

žalobcom považuje za neprimeraný a dojednanie o úroku v takejto výške je neplatné podľa

a je z hľadiska ustanovenia

neprimerané. Uvedené dôvody viedli odvolací súd k tomu, aby zmenil napadnutý rozsudok

v istine a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi pôžičku vo výške 80 000,- Sk aj s 13 %

úrokom z omeškania od 7.8.2003 do zaplatenia. Pokiaľ ide o zaplatenie 10 % úroku

z pôžičky, je tento výkon práva žalobcovi v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1

, preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v jeho zamietavej

časti potvrdil. O trovách celého konania rozhodol podľa , a

po zohľadnení čiastočného úspechu účastníkov v konaní.

Rozsudok odvolacieho súdu napadol žalovaný dovolaním. V opravnom prostriedku

uviedol, že v tomto konaní zostala spornou iba skutočnosť, či pôžička bola vrátená alebo nie.

Žalovaný na svoje tvrdenie že pôžičku vrátil uviedol vierohodného svedka, ktorý nebol

žiadnym spôsobom spochybnený. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že žalobca

neuniesol dôkazné bremeno na tvrdenie, že pôžička nebola vrátená, a preto podľa všetkých

zásad vykonávania dokazovania nemožno preniesť toto dôkazné bremeno na žalovaného

a tým zdôvodniť v podstate rozhodnutie vo veci. V kontexte uvedených skutočností

vychádzajúc z toho, že občianske súdne konanie je ovládané zásadou materiálnej pravdy

a teda povinnosťou súdu vykonať všetky dôkazy, ktoré by mohli prispieť k spoľahlivému

zisteniu skutkového stavu, a najmä také dôkazy, o ktorých má súd vedomosť, že by mohli

prispieť k objektívnemu zisteniu skutkového stavu, takéto dôkazy má súd povinnosť vykonať

aj keď neboli navrhnuté účastníkmi konania. Medzi takéto nevykonané dôkazy treba

považovať aj nevypočutie osôb, ktorým žalovaný odpredával motorové vozidlo, z ktorej

kúpnej ceny vyplácal pôžičku a tiež ďalších osôb, ktoré boli prítomné pri jeho kúpe. Tieto

osoby mohli veľmi významnou mierou prispieť k objasneniu, prípadne potvrdeniu okolnosti

za ktorých bola vrátená pôžička žalobcovi. Žalovaný navrhol preto napadnutý rozsudok

odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a súčasne odložiť vykonateľnosť

napadnutého rozhodnutia.

Žalobca vo svojom vyjadrení k dovolaniu žalovaného navrhol dovolanie žalovaného

zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), ktorý je zastúpený advokátom

( ) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom

(týka sa to zmeňujúcej časti rozhodnutia odvolacieho súdu - ) preskúmal

napadnutý rozsudok bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel

k záveru, že dovolanie žalovaného nie je dôvodné.

V zmysle ustanovenia môže byť dovolanie podané iba z dôvodov,

že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá

mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho ako ich

dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( druhá veta ) skúmať vždy,

či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou,

či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/

(t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti

účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad

nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh,

prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným

súdom, či súdom nesprávne obsadeným). Dovolateľ žiadnu z týchto vád nenamietal a jej

existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je

v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej

základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom

súdnom konaní. Ani vadu tejto povahy dovolateľ nenamietal a jej existencia nevyšla

v dovolacom konaní najavo.

Dovolateľ nenamieta, že zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/).

Dovolateľ spochybňuje správnosť zistenia skutkových záverov nižších súdov, či

nedostatočné zistenie skutkového stavu vo veci – v tomto smere bol Najvyšší súd Slovenskej

republiky viazaný ako rozsahom tak i obsahom podaného dovolania – možno uviesť len to,

že v zmysle ustanovenia dôvodom dovolania nemôže byť samo o sebe

nesprávne skutkové zistenie. Dovolanie totiž nie je ďalším „odvolaním“ ale je mimoriadnym

opravným prostriedkom určeným na nápravu len výslovne uvedených procesných (§ 241

ods. 2 písm. a/ a b/ ) a hmotnoprávnych ( ) vád. Preto

sa dovolaním nemožno úspešne domáhať ako revízie skutkových zistení urobených súdmi

prvého a druhého stupňa, tak ani prieskumom nimi vykonaného dokazovania.

Ťažisko dokazovania je totiž v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové

závery je oprávnený dopĺňať, prípadne korigovať len odvolací súd, ktorý za tým účelom môže

vykonávať dokazovanie ( ). Dovolací súd nie je všeobecne treťou inštanciou,

v ktorej by mohol preskúmať akékoľvek rozhodnutie súdu druhého stupňa. Preskúmavať

správnosť a úplnosť skutkových zistení a to ani v súvislosti s právnym posúdením veci

nemôže dovolací súd už len z tohto dôvodu, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať

vykonané dôkazy, pretože – na rozdiel od súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu – nemá

možnosť podľa zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní tieto otázky sám

vykonávať ako je zrejmé z obmedzeného rozsahu dokazovania v dovolacom konaní podľa

ustanovenia , in fine (arg. „dokazovanie však nevykonáva“).

Zo všetkých týchto dôvodov je zrejmé, že rozsudok odvolacieho súdu v jeho

zmeňujúcej časti je z hľadiska uplatnených dovolacích dôvodov správny. Najvyšší súd preto

dovolanie žalovaného do zmeňujúcej časti rozsudku odvolacieho súdu podľa ustanovenia

zamietol.

Žalovaný napadol dovolaním celý rozsudok odvolacieho súdu, teda aj časť, v ktorej

odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa.

Najvyšší súd Slovenskej republiky teda skúmal, bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ), či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu,

ktoré v zmysle a nasl. možno napadnúť dovolaním.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ). Je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho

súdu v prípadoch uvedených v ustanovení až g/ a proti rozsudku

odvolacieho súdu je prípustné ešte v prípadoch uvedených v ustanovení

V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu vo výroku,

ktorý vo zvyšku rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil (súd prvého stupňa v tejto časti

žalobný návrh zamietol a odvolací súd ho potvrdil), pričom nevyslovil prípustnosť dovolania

a nešlo ani o prípad, že by sa odvolací súd v tejto veci odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu. Keďže dovolaním napadnutý potvrdzujúci výrok rozsudku odvolacieho

súdu nevykazuje niektorý zo znakov uvedených v , , je zrejmé, že ide

o prípad, v ktorom dovolanie podľa citovaného zákonného

ustanovenia nepripúšťa.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či už to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti potvrdzujúcemu výroku

rozsudku odvolacieho súdu ale sa zaoberal aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné

podľa Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému

rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané

je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písm. a/ až g/ tohto

ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci

právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom

konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).

Prípustnosť dovolania z hľadiska ustanovenia pritom nie je založené už tým,

že dovolateľ tvrdí, že rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté niektorou vadou uvedenou

v , ale nastáva až vtedy, ak rozhodnutie odvolacieho súdu vadou uvedenou

v citovanom zákonnom ustanovení skutočne trpí.

Dovolateľ žiadnu z týchto vád nenamietol a jej existencia nevyšla v dovolacom konaní

najavo.

Nakoľko prípustnosť dovolania žalovaného do potvrdzujúceho výroku rozsudku

odvolacieho súdu nemožno vyvodiť z ustanovenia ani z , odmietol

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného do potvrdzujúcej časti rozsudku

odvolacieho súdu v súlade s ustanovením v spojení s ustanovením

ods. 1 písm. c/ ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento

opravný prostriedok neprípustný. Pritom riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania

nezaoberal sa napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti

a námietok dovolateľa.

V dovolacom konaní nebol žalovaný úspešný a právo na náhradu trov dovolacieho

konania vzniklo žalobcovi ( v spojení s a

). Dovolací súd nepriznal žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania, lebo

v dovolacom konaní nebol podaný návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho

konania ( v spojení s a ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. októbra 2008

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: