Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/241/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v exekučnej veci oprávneného B., s.r.o.,

Š., IČO: X., zastúpeného JUDr. Z. B., advokátkou v B., proti povinnému A., a.s., V., IČO: X.,

o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 2 500 000,- Sk s prísl., vedenej na

Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. , o dovolaní oprávneného proti uzneseniu

Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. februára 2007 sp. zn.

t a k t o :

Z a m i e t a dovolanie oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej

Bystrici z 28. februára 2007 sp. zn. v spojení s uznesením Krajského súdu

v Banskej Bystrici z 25. septembra 2007 sp. zn. .

Povinnému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d o v o d n e n i e

Okresný súd Lučenec uznesením z 26. septembra 2006 č.k. -247

návrh povinného na zastavenie exekúcie vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. L. J. pod

sp. zn. Ex 107/2004 zo dňa 30. júla 2004 zamietol. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol,

že dohoda o pokonávke, ktorá mala byť podľa tvrdenia povinného dôvodom zániku jeho

záväzku voči oprávnenému a teda aj dôvodom na zastavenie exekučného konania nespĺňa

náležitosti ustanovenia a nasl. (ďalej ), pretože neobsahuje

bližšiu špecifikáciu nového záväzku, ktorý mal pôvodný záväzok nahradiť. Rovnako

z formulácie záväzku oprávneného v nej obsiahnutého a ani

z výkladu jej obsahu nemožno vyvodiť, že by sa jednalo o dohodu o odpustení dlhu v zmysle

ustanovenia . Tvrdenie povinného, že záväzok voči oprávnenému zanikol jeho

prevodom na tretiu osobu taktiež neobstojí a to z dôvodu, že oprávnený síce uzavrel zmluvu

o prevode práv a povinností so Z., a.s., ale nevyplýva z nej žiaden dôvod pre ktorý by záväzok

vymáhaný v tomto konaní prevzala uvedená spoločnosť, resp. tento iným spôsobom zanikol

uzavretím tejto zmluvy.

Na základe odvolania povinného Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením

z 28. februára 2007 č.k. -276 zmenil uznesenie okresného súdu tak, že

exekúciu vykonávanú súdnym exekútorom JUDr. L. J. pod sp. zn.

Ex 107/2004 zastavil. Oprávneného zaviazal uhradiť povinnému trovy odvolacieho konania

vo výške 3 000,- Sk do troch dní. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že okresný súd

rozhodoval o návrhu povinného na zastavenie exekúcie 26.9.2006, kedy bol okresným

súdom skutkový stav zistený správne a z neho aj prvostupňový súd vyvodil správny právny

záver o tom, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je potrebné zamietnuť. V odvolacom

konaní povinný doložil vyhlásenie z 10.10.2006 s textom, že spoločnosť B., s.r.o., vyhlasuje,

že ku dnešnému dňu má všetky svoje pohľadávky voči spoločnosti A., a.s., vyrovnané a ako

oprávnená osoba sa zaväzuje v lehote najneskôr do troch dní odo dňa prehlásenia doručiť

Okresnému súdu Lučenec späťvzatie poverenia na exekúciu. Kópiu tohto vyhlásenia spolu

s odvolaním proti uzneseniu o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie odvolací

súd doručil oprávnenému na vyjadrenie. Oprávnený nenamietal, že by sa vyhlásenie

predkladané povinným nevzťahovalo na pohľadávku vymáhanú v tomto exekučnom konaní a

že by obsah vyhlásenia nezodpovedal skutočnosti. Z tejto nečinnosti oprávneného odvolací

súd vyvodil záver, že ku dňu 10.10.2006 je už pohľadávka oprávneného vymáhaná v tomto

konaní uspokojená a zanikla a preto je dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm.

f/ Exekučného poriadku v znení určenom ku dňu 30.6.2004. Z uvedených dôvodov zmenil

uznesenie okresného súdu tak, že návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyhovel

a exekúciu uskutočňovanú súdnym exekútorom JUDr. L. J. pod sp. zn. Ex 107/2004 zastavil.

Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podal oprávnený dovolanie

s odôvodnením, že predmetné prehlásenie z 10.10.2006 podpísal v tiesni a pod nátlakom

povinného. Je síce pravdou, že odvolací súd vyzval oprávneného, aby v lehote 10 dní od

doručenia výzvy odvolacieho súdu k podanému odvolaniu povinného sa vyjadril, oprávnený

sa však nevyjadril z dôvodov nátlaku vyvíjaného zo strany povinného. Odvolací súd tak

vychádzal ako uviedol z údajnej nečinnosti oprávneného a v rámci odvolacieho konania

rozhodol o novom návrhu povinného a exekučné konanie zastavil. Oprávnený vychádza

z právneho názoru, že exekúciu nie je možné zastaviť, nakoľko súdne konanie je ovládané

dispozičnou zásadou a začína sa na návrh, pričom návrh povinného bol len na čiastočne

zastavenie exekúcie a nie na zastavenie exekúcie v celom rozsahu. Nedostatok návrhu na

začatie konania je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania. Ak súd v rámci

odvolacieho exekučného konania rozhodoval podľa odvolania povinného, ktorý bol obsahovo

novým návrhom v konaní, nakoľko pôvodný návrh povinného z 22.8.2005 bol len vo veci

zastavenia exekúcie v časti 750 000,- Sk ide podľa jeho názoru o vadu konania. Takýmto

postupom odvolacieho súdu, ktorý rozhodoval o zastavení exekúcie rozhodnutím proti

ktorému nie je prípustný riadny opravný prostriedok a rozhodnutie sa stalo právoplatným

a vykonateľným bola oprávnenému odňatá možnosť konať v rámci odvolacieho konania pred

súdom, nakoľko mu bola znemožnená realizácia jeho procesných práv za účelom ochrany

a obhájenia jeho práv a právom chránených záujmov. Navrhol zrušiť uznesenie odvolacieho

súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a zároveň odložiť vykonateľnosť rozhodnutia

krajského súdu.

Povinný vo svojom vyjadrení k dovolaniu oprávneného uviedol, že navrhuje

potvrdiť uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorým exekúcia vykonaná súdnym

exekútorom JUDr. L. J. pod sp. zn. Ex 107/2005 bola zastavená.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), ktorý je zastúpený advokátom

( ), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom

( ), preskúmal napadnuté uznesenie bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) a dospel k záveru, že dovolanie nie je dôvodné.

V zmysle ustanovenia môže byť dovolanie podané iba z dôvodov,

že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , b) konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich

dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( druhá veta ) skúmať vždy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou,

či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/

(t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti

účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad

nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh,

prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom či súdom nesprávne obsadeným. Prípustnosť dovolania z hľadiska ustanovenia § 237

pritom nie je založená už tým, že dovolateľ tvrdí, že rozhodnutie odvolacieho súdu je

postihnuté niektorou vadou uvedenou v , ale nastáva až vtedy, ak rozhodnutie

odvolacieho súdu vadou uvedenou v citovanom zákonnom ustanovení skutočne trpí.

So zreteľom na oprávneným tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia dovolateľa, že sa

nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný ( ).

Oprávnený v podanom dovolaní namietal, že exekúciu nie je možné zastaviť, nakoľko

súdne konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína sa na návrh, pričom návrh povinného

bol len na čiastočné zastavenie exekúcie a nie na zastavenie exekúcie v celom rozsahu.

Z obsahu spisu je zrejmé, že povinný podal 30.7.2004 na Okresný súd v Lučenci

návrh na zastavenie exekúcie v exekučnej veci Ex 107/2004 a žiadal, aby súd uvedené

exekučné konanie zastavil v celom rozsahu, nakoľko bola 8.7.2004 uzavretá dohoda

o urovnaní medzi oprávneným a povinným. Predmetné podanie sa nachádza na č.l. 116 spisu.

Okresný súd v Lučenci uznesením z 26. septembra 2006 č.k. -247 návrh

povinného na zastavenie exekúcie vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. L. J. pod sp. zn.

Ex 107/2004 z 30.7.2004 zamietol. Na odvolanie povinného

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 28. februára 2007 č.k. -276

uznesenie okresného súdu zmenil tak, že exekúciu vykonávanú súdnym exekútorom

JUDr. L. J. pod sp. zn. Ex 107/2004 zastavil (rozhodnutie odvolacieho súdu napadnuté

dovolaním).

Z uvedenej skutočnosti je zrejmé, že uznesenie odvolacieho súdu nie je postihnuté

vadou v zmysle ustanovenia a tento dovolací dôvod oprávneného

neobstojí. Navyše je potrebné uviesť, že zastaviť exekúciu možno iba z dôvodov výslovne

uvedených v zákone. Súd skúma existenciu dôvodov na zastavenie exekúcie a rozhoduje

o zastavení exekúcie na návrh alebo aj bez návrhu.

So zreteľom na oprávneným tvrdený ďalší dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší

súd Slovenskej republiky zmeral taktiež na otázku opodstatnenosti tvrdenia dovolateľa, že

mu v prejednávanej veci postupom súdu bola odňatá možnosť pred ním konať (§ 237 písm. f/

).

Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré

mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených

záujmov.

Oprávnený v podanom dovolaní namieta, že v rámci odvolacieho konania pred

odvolacím súdom mu bola znemožnená realizácia procesných práv za účelom ochrany

obhájenia práv a právom chránených záujmov, keď odvolací súd zastavil exekúciu, proti

ktorému nie je prípustný riadny prostriedok a rozhodnutie sa stáva právoplatným

a vykonateľným.

Z obsahu spisu ako aj z tvrdenia dovolateľa v podanom dovolaní je zrejmé, že

odvolací súd doručil odvolanie povinného proti uzneseniu prvostupňového súdu o zamietnutí

návrhu povinného na zastavenie exekúcie oprávnenému (viď doručenka na č.l. 271) a súčasne

ho vyzval, aby sa v lehote 10 dní od doručenia tejto výzvy k podanému odvolaniu vyjadril,

ak to považuje za potrebné. Oprávnený ostal nečinný. Neobstojí argumentácia oprávneného

v dovolaní, že sa nevyjadril z dôvodu nátlaku vyvíjaného zo strany povinného. Z uvedených

skutočností je zrejmé, že oprávnenému nebola odňatá možnosť konať v rámci odvolacieho

konania pred súdom, nebola mu znemožnená realizácia jeho procesných práv za účelom

ochrany obhájenia jeho práv a právom chránených záujmov. Rozhodnutie odvolacieho súdu

teda netrpí ani vadou uvedenou v

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je

v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť,

ktorej základom je porušenie procesných ustanovení, upravujúcich postup súdu v občianskom

súdnom konaní. Ani vadu tejto povahy dovolateľ nenamietal a jej existencia nevyšla

v dovolacom konaní najavo.

Dovolateľ nenamieta, že zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Námietka dovolateľa spochybňujúca správnosť zistenia skutkových záverov nižších

súdov či nedostatočné zistenie skutkového stavu vo veci (predmetné prehlásenie z 10.10.2006

bolo podpísané v tiesni a pod nátlakom povinného a na výzvu odvolacieho súdu sa v lehote

uvedenej súdom k podanému prehláseniu nevyjadril z dôvodov nátlaku vyvíjaného zo strany

povinného) – v tomto smere bol Najvyšší súd Slovenskej republiky viazaný ako rozsahom tak

i obsahom podaného dovolania – možno uviesť len to, že v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2

dôvodom dovolania nemôže byť samo o sebe nesprávne skutkové zistenie. Dovolanie

totiž nie je „ďalším“ odvolaním, ale je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným

na nápravu len výslovne uvedených procesných ( a )

a hmotnoprávnych ( ) vád. Preto sa dovolaním nemožno úspešne

domáhať ako revízie skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa, tak ani

prieskumom nimi vykonaného dokazovania.

Ťažisko dokazovania je totiž v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové

závery je oprávnený dopĺňať, prípadne korigovať len odvolací súd, ktorý za tým účelom môže

vykonávať dokazovanie ( ). Dovolací súd nie je všeobecnou treťou inštanciou,

v ktorej by mohol preskúmať akékoľvek rozhodnutie súdu druhého stupňa. Preskúmavať

správnosť a úplnosť skutkových zistení, a to ani v súvislosti s právnym posúdením veci,

nemôže dovolací súd už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať

vykonané dôkazy, pretože – na rozdiel od súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu – nemá

možnosť podľa zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní tieto dôkazy sám

vykonávať, ako je zrejmé z obmedzeného rozsahu dokazovania v dovolacom konaní podľa

ustanovenia , in fine (arg. „dokazovanie však nevykonáva“).

Zo všetkých týchto dôvodov je zrejmé, že uznesenie odvolacieho súdu je z hľadiska

uplatnených dovolacích dôvodov správne. Najvyšší súd preto dovolanie oprávneného podľa

ustanovenia zamietol.

V dovolacom konaní nebol oprávnený úspešný a právo na náhradu trov dovolacieho

konania vzniklo povinnému ( v spojení s a

ods. 1 ). Dovolací súd nepriznal povinnému náhradu trov dovolacieho konania, lebo

v dovolacom konaní nebol podaný návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho

konania ( v spojení s a ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. októbra 2008

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vykonania: