Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/222/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu : M. S., bývajúceho v S.,

zastúpeného JUDr. J. H., advokátom v S., proti žalovanej : U., s.r.o., so sídlom D., IČO : X.,

zastúpenej F., advokátom v B., za účasti vedľajšej účastníčky na strane žalovanej : Sociálnej

poisťovne so sídlom v Bratislave, pobočka G., o náhradu škody z pracovného úrazu, vedenej

na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. , o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského

súdu v Trnave z 19. júna 2007 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovanej a vedľajšej účastníčke na strane žalovanej n e p r i z n á v a náhradu trov

dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Galanta rozsudkom z 27. februára 2007 č. k. - 190 uložil

žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom sťaženia spoločenského uplatnenia 132.000,- Sk a

vo zvyšku žalobu zamietol. Rozsudok vo veci samej odôvodnil ustanovením § 195 ods. 1 zákona

číslo () považujúc nesporným, že žalobca v postavení

zamestnanca žalovanej dňa 18.09.2003 utrpel pracovný úraz a žalovaná sa nezbavila

zodpovednosti za škodu na zdraví žalobcu v zmysle a . Právne

irelevantným považoval obranu žalovanej, že dodržala povinnosti vyplývajúce z osobitných

predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pretože

podľa ju táto skutočnosť zodpovednosti za škodu nezbavuje.

O mimoriadnom zvýšení odškodnenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia rozhodol

v zmysle vyhlášky číslo o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského

uplatnenia, na ktorú v prípade pracovného úrazu odkazuje ustanovenie § 203 ods. 2 Zákonníka

práce. Žalobcovi už priznané bolestné vedľajšou účastníčkou na strane žalovanej mimoriadne

nezvýšil dospejúc k záveru, že dôvody zvýšenia nie sú dané, pretože nejde o prípad hodný

osobitného zreteľa. K uvedenému záveru dospel na základe nepreukázania rozhodných

skutočností, ktorými považoval mimoriadne bolestivú liečbu, ohrozenie životne dôležitého

orgánu úrazom, viaceré operácie, mučivé bolesti, psychické problémy intenzity vyžadujúcej

odbornú pomoc psychiatra či psychológa. Komplikácia liečby, hojenie rany z dôvodu infekcie

druhotne, bola podľa názoru súdu zohľadnená vo zvýšení bodového hodnotenia o polovicu

v znaleckom posudku. Nárok na mimoriadne zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského

uplatnenia považoval čiastočne daným, preto už priznané sťaženie spoločenského uplatnenia

zvýšil 11 násobne a žalobcovi prisúdil právo na 132.000,- Sk, ktorá je rozdielom medzi

11 násobným zvýšením odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia (13.200,- Sk x 11) a

už vyplateným plnením vedľajšej účastníčky na strane žalovanej 13.200,- Sk. K záveru o danosti

prípadu osobitného zreteľa mimoriadneho zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského

uplatnenia žalobcu dospel na základe skutočností plynúcich z dokazovania, že žalobca mal v čase

úrazu vek 32 rokov, bol manuálne pracujúci, 7 mesiacov pred úrazom začal živnostensky

podnikať v oblasti manuálnej práce a tým, že v dôsledku úrazu takmer úplne stratil úchopovú

schopnosť dominantnej pravej ruky, stal sa invalidným, stratil možnosť realizácie v pracovnej

oblasti. V dôsledku úrazu sa nemôže realizovať v mimopracovných aktivitách, ktoré vykonával

pred úrazom, pretože sa nemôže venovať rekreačne kulturistike. Pri priznaní výšky

mimoriadneho zvýšenia zohľadnil aj výšku priznanej úrazovej renty 16.604,- Sk mesačne, ktorá

podľa názoru súdu tiež čiastočne kompenzuje sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu.

Krajský súd v Trnave rozsudkom z 19. júna 2007 sp. zn. o odvolaní žalobcu

rozhodol tak, že vo veci samej v zamietajúcom výroku, ktorým súd prvého stupňa zamietol nárok

žalobcu na mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolestné (v celom rozsahu) vo výške 233.100,-

Sk a nárok žalobcu na mimoriadne zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia

vo výške 382.800,- Sk zmenil tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom

sťaženia spoločenského uplatnenia 132.000,- Sk a vo zvyšku rozsudok súdu prvého stupňa

v napadnutom zamietajúcom výroku potvrdil. O trovách konania rozhodol tým spôsobom, že

žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Svoje rozhodnutie vo veci

samej o nároku žalobcu na mimoriadne zvýšenie nároku odškodnenia na bolestné odôvodnil

správnosťou skutkových a právnych záverov súdu prvého stupňa, s ktorými sa stotožnil (§ 219

). Zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že u žalobcu nejde o prípad hodný

osobitného zreteľa, nakoľko žalobca nepreukázal mimoriadne bolestivú liečbu a ohrozenie

životne dôležitého orgánu, ani psychické problémy intenzity vyžadujúcej odbornú pomoc

psychiatra alebo psychológa. Vyjadril názor, že pri hodnotení bolestného sú rozhodujúcimi

skutočnosti existujúce bezprostredne po utrpení zranenia v dôsledku pracovného úrazu. Pri

nároku na mimoriadne zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia dospel

odvolací súd k záveru o danosti dôvodov osobitného zreteľa hodných. Stotožnil sa so skutkovými

závermi súdu prvého stupňa plynúcimi z vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa, že

žalobca utrpel úraz v mladom veku, ktorý len nedávno pred úrazom začal byť pracovne činný,

športoval a spoločensky žil, z ktorých činností ho vyradil práve pracovný úraz, v dôsledku

ktorého sa nemôže realizovať najmä v dovtedajšej profesii a ani v profesii, na ktorú má

vzdelanie. Odvolací súd dospel k záveru danosti mimoriadneho zvýšenia bodového ohodnotenia

sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu o ďalší 20 násobok (6.600,- Sk x 20), vychádzajúc

zo základného bodového ohodnotenia 110 bodov, a prisúdil žalobcovi právo na zaplatenie

132.000,- Sk titulom mimoriadneho zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia.

Rozsudok odvolacieho súdu v potvrdzujúcom výroku napadol dovolaním žalobca, ktorý

navrhol jeho zrušenie a vrátenie veci Krajskému súdu v Trnave. Uviedol, že krajský súd rozhodol

v podstate zhodne so súdom prvého stupňa, ktorý mu prisúdil 132.000,- Sk. Odvolací súd dospel

k záveru o ďalšom 20 násobnom mimoriadnom zvýšení odškodnenia za sťaženie spoločenského

uplatnenia, nesprávne vychádzajúc z bodového ohodnotenia 110 bodov, i keď z posudku znalca

zo dňa 25.09.2004 nepochybne vyplýva, že výška základného bodového ohodnotenia je 220

bodov vzhľadom na závažnosť poranenia žalobcu, v ktorom prípade by bola skutočná výška

odškodnenia spoločenského uplatnenia žalobcu 264.000,- Sk.

Žalovaná ani vedľajšia účastníčka nevyužili svoje právo vyjadriť sa k dovolaniu žalobcu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), skúmal

predovšetkým prípustnosť dovolania, t. j. či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu,

ktoré v zmysle a nasledujúcich možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé

rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho

prípustnosti. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, len

v prípadoch, v ktorých to pripúšťa zákon ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu,

pretože dovolanie žalobcu smeruje proti výroku rozsudku odvolacieho súdu, ktorým potvrdil

zamietajúci výrok o mimoriadnom zvýšení odškodnenia za bolestné vo výške 233.100,- Sk a o

mimoriadnom zvýšení odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 250.800,- Sk,

keďže oba nároky sú dve relatívne samostatné zložky náhrady škody na zdraví, i keď sú vo

vyhláške upravené spoločne. Podľa je dovolanie prípustné proti rozsudku

odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle

je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil

od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je

dovolanie prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu,

vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu.

V danom prípade dovolaním žalobcu nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho

súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd

nevyslovil, že dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ

nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané. Z týchto dôvodov

dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie žalobcu nie je podľa § 238

ods. 1 až 3 procesne prípustné.

Dovolanie žalobcu by mohlo byť procesne prípustné, len ak by konanie, v ktorom bol

vydaný napadnutý rozsudok, bolo postihnuté niektorou zo závažných procesných vád uvedených

v Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťažené niektorou z nich, vyplýva pre

dovolací súd z ustanovenia Dovolací súd sa preto neobmedzil len na

skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal tiež otázkou, či konanie

nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v Toto ustanovenie pripúšťa

dovolanie proti každému rozhodnutiu (aj rozsudku) odvolacieho súdu vtedy, ak a) sa rozhodlo

vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal

spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol

riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, a g) rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Treba uviesť, že z hľadiska sú právne významné len tie procesné nedostatky,

ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách a) až g) tohto

ustanovenia. Iné vady, i keby k nim v konaní došlo a prípadne aj mali za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia. Z hľadiska

posúdenia existencie niektorej z procesných vád v zmysle ako dôvodu, ktorý

zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je pritom významný

subjektívny názor účastníka, že v konaní došlo k takejto vade, ale len jednoznačné, všetky

pochybnosti vylučujúce zistenie, že konanie je skutočne postihnuté niektorou z taxatívne

vymenovaných vád.

Žalobca v dovolaní existenciu procesných vád konania v zmysle netvrdil

a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nezistil ani dovolací súd. Prípustnosť jeho

dovolania preto nevyplýva ani z tohto ustanovenia.

Prípustnosť dovolania vyvodzoval žalobca z činnosti súdu v danej veci spočívajúcej

v nesprávnom právnom posúdení veci. Činnosť súdu by mohla založiť prípustnosť dovolania len

v tom prípade, ak by bola v rozpore so zákonom faktická činnosť súdu, a nie jeho právne

hodnotenie veci zaujaté v napadnutom rozhodnutí. Právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov

je v rozhodovaní Najvyššieho súdu Slovenskej republiky považované za relevantný dovolací

dôvod, ktorým možno odôvodniť procesne prípustné dovolanie ( );

zhodne je ale zastávaný názor, že (ani prípadné) nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších

stupňov samo osebe nezakladá zmätočnosť rozhodnutia a nie je procesnou vadou konania

v zmysle , lebo (ani prípadným) nesprávnym právnym posúdením veci súd

účastníkovi konania neznemožňuje realizáciu žiadneho jeho procesného oprávnenia a neodníma

mu možnosť pred súdom konať.

Keďže v danom prípade dovolanie proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu nie je

podľa prípustné a vady uvedené v neboli zistené, Najvyšší súd

Slovenskej republiky dovolanie žalobcu ako neprípustné podľa v spojení

s odmietol. S poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania

sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti tak,

ako to namietal žalobca v podanom dovolaní.

V dovolacom konaní nebol žalobca úspešný a právo na náhradu trov dovolacieho konania

vzniklo žalovanej a vedľajšej účastníčke ( v spojení s a

ods. 1 ). Dovolací súd nepriznal žalovanej ani vedľajšej účastníčke náhradu trov

dovolacieho konania, lebo v dovolacom konaní nebol podaný návrh na uloženie povinnosti

nahradiť trovy dovolacieho konania ( v spojení s a

).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. októbra 2008

JUDr. Martin V l a d i k, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: