Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
3d9/371616.2aa7dc.pdf
PDF · 153.43 KB
No categories available
3Sžnč/13/2008
Najvyšší súd 3 Sžnč 13/2008-44
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateliek: 1/ Ing. M. B., D.,
a jej dcéry 2/ M. B., nar. X., D., a 3/ M. B., nar. X., D., obidve zastúpené matkou –
navrhovateľkou 1/. všetky právne zastúpené JUDr. B. M., advokátom, D., proti odporcovi:
Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Kutuzovova 7, Bratislava, v konaní proti
nečinnosti odporcu, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky návrh z a m i e t a.
Navrhovateľkám 1, 2 a 3 n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
O d ô v o d n e n i e
Návrhom doručeným na Krajský súd v Bratislave dňa 19.03.2007 sa navrhovateľky
domáhali vyslovenia povinnosti orgánu verejnej správy, konkrétne povinnosti Slovenskej
republike, Ministerstvu obrany Slovenskej republiky právne relevantným spôsobom konať
v lehote najneskoršie do dvoch mesiacov odo dňa doručenia rozhodnutia súdu a vydať
meritórnu odpoveď k podstate veci na list navrhovateliek zo dňa 28.11.2006, doručený
odporcovi dňa 06.12.2006, ktorým uplatnili nárok na náhradu škody a nežiadali o priznanie
výšky nároku na sociálne zabezpečenie pozostalých. Predmetným podaním č.: 1608/08/2006
zo dňa 28.11.2006 žiadali navrhovateľky ako poškodené osoby, zastúpené advokátom,
o sprístupnenie – poskytnutie informácii podľa zákona č. 211/2000Z.z. o slobodnom prístupe
k informáciám.
Navrhovateľky zastúpené právnym zástupcom, ako poškodené, znovu listom
č.: 618/09/2007 zo dňa 02.02.2007 požiadali podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o poskytnutie
informácii a súčasne uplatnili nárok na náhradu škody podľa zákonníka prace.
Krajský súd v Bratislave vec postúpil uznesením č. konania 1S 71/2007-42 zo dňa
11. júla 2008 Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, pretože v danom prípade je odporca
ústredný orgán štátnej správy a preto je na konanie vecne príslušný Najvyšší súd Slovenskej
republiky (§ 246 ods. 2, písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len OSP).
Odporca k návrhu navrhovateliek vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 29.06.2007
uviedol nasledovné: Podanie navrhovateliek zo dňa 28.11.2006 bolo Kanceláriou ministra
obrany listom č. KaMO-103/17-427 zo dňa 08.12.2006 z dôvodu vecnej príslušnosti
odstúpené Oddeleniu sociálnych služieb MO SR na priame vybavenie. Oddelenie dňa
14.12.2006 vypracovalo informačnú správu pre ministra obrany SR spolu s návrhom
osobného listu ministra obrany Slovenskej republiky adresovaného JUDr. B. M.. Odpoveď na
žiadosť bola zástupcovi navrhovateliek zaslaná listom č. KaVSÚ-9-158/2006-OSS zo dňa
03.01.2007. Na uvedenú žiadosť zástupcu navrhovateliek reagoval aj Úrad finančného
zabezpečenia, Centrum služieb – účtovníctvo a mzdy, a to listom č. ÚFZ 40/1-140/2006 zo
dňa 20.12.2006, v ktorom sa uvádza, že mzdový list nebohého npor. Ing. J. B. bol JUDr. M.
zaslaný už dňa 06.04.2006, na základe jeho žiadosti zo dňa 21.03.2006. Ministerstvo obrany
SR sprístupnilo tie informácie, ktoré má k dispozícii a vo forme, v ktorej tieto informácie
eviduje. Vzhľadom na to, že JUDr. M. boli už na základe žiadosti zo dňa 21.03.2006
poskytnuté zo strany Ministerstva obrany všetky dostupné informácie, ktoré žiada opätovne
sprístupniť (mzdový list, vyjadrenie Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. VÚSZ-81-
17/2006/2DO zo dňa 30.03.2006), v odpovedi na žiadosť zo dňa 28.11.2006 sa odporca touto
problematikou už znovu nezaoberal.
Pokiaľ ide o tzv. sporé otázky, na tieto odporca nereagoval v odpovedi na žiadosť zo dňa
28.11.2006, pretože sú predmetom súdnych konaní vedených na Krajskom súde v Bratislave
pod sp. zn. 2S 334/06, pod sp. zn. 2S 426/06, pod sp. zn. 1S 31/07, pod sp. zn. 1S 44/07,
pod sp. zn. 1S 21/07. V zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z.z.
povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka
rozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych orgánov, alebo orgánu činného
v trestnom konaní podľa osobitných predpisov, okrem informácie o rozhodnutí
alebo o výsledku konania, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy. Tie informácie,
ktoré žiada advokát navrhovateľky sprístupniť, sa nachádzajú v súdnych spisoch,
teda sú prístupné aj pre účastníkov konania, pretože títo majú právo do súdnych spisov
nahliadnuť.
K podaniu č. 618/09/2007 zo dňa 02.02.2007 odporca uviedol, že Kancelária ministra
obrany listom č. KaMO-42-196/2007 zo dňa 30.04.2007 požiadala Vojenský úrad sociálneho
zabezpečenia Bratislava (ďalej len „VÚSZ Bratislava“) o stanovisko k uplatneniu nároku
na náhradu škody Ing. M. B.. Stanovisko bolo zaslané kancelárii ministra listom č. VÚSZ-
377-2/2007-DPO dňa 22.04.2007. Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia Bratislava zároveň
listom č. VÚSZ-377-4/2007-DPO zo dňa 14.03.2007 požiadal Úrad právnych služieb MO SR
(ďalej len „ÚPS MO SR“) o zaujatie stanoviska k uplatnenému nároku navrhovateľky.
Odpoveď na uvedené podanie bola zástupcovi navrhovateľky zaslaná listom č. KaMO-42-
90/2007 zo dňa 16.04.2007.
Na základe vyššie uvedených skutočností má odporca za to, že Ministerstvo obrany
SR konalo v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov, právne relevantným
spôsobom a preto navrhol, aby Krajský súd v Bratislave zamietol žalobu v celom rozsahu
ako nedôvodnú.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne a miestne príslušný na konanie
proti nečinnosti orgánu verejnej správy (§ 246 ods.2 písmeno b/ OSP) preskúmal vec
bez nariadenia pojednávania (§ 250t ods. 4 OSP), a po oboznámení sa so stanoviskom
odporkyne dospel k záveru, že návrh navrhovateliek je nedôvodný a preto ho zamietol.
Súd z návrhu ako aj z obsahu pripojených administratívnych spisov týkajúcich
sa podaní navrhovateliek č. 1608/08/2006 a č.618/09/2007 zistil, že navrhovateľka
sa podaniami zo dňa 28.11.2006 a zo dňa 02.02.2007 domáhala poskytnutia informácii
podľa zákona č. 211/2000Z.z. a v podaní zo dňa 02.02.2007 si zároveň uplatnila nárok
na náhradu škody.
Predmetom návrhu na začatie konania v tejto veci bolo uloženie povinnosti odporcovi
konať a rozhodnúť vo veci podaní navrhovateliek zo dňa 28.11.2006 a zo dňa 02.02.2007.
Podľa § 250t ods. 1 O.s.p. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán
verjenej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym
predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu
verejenej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ
nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.
Podľa § 250t ods. 4 O.s.p. súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením.
Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá,
predmet a číslo správneho konania a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace,
v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhondúť. Súd môže na návrh orgánu verejnej
správy túto lehotu predĺžiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietne.
Podľa § 250t ods. 5 O.s.p. navrhovateľ má právo na náhradu trov konania, ak súd
návrhu vyhovel.
Ustanovenia štvrtej hlavy piatej časti O.s.p. upravujúcej konanie proti nečinnosti
orgánu verejnej správy umožňujú súdu poskytnúť ochranu každej fyzickej alebo právnickej
osobe, do práv ktorej bolo zasiahnuté nečinnosťou orgánu verejnej správy a to tým,
že na návrh dotknutej osoby môže súd uložiť nečinnému orgánu povinnosť v danej veci konať
a v primeranej lehote rozhodnúť. Samozrejme za predpokladu, že po oboznámení
sa s príslušným spisom zistí, že orgán verejnej správy vo veci týkajúcej sa navrhovateľa
bez vážneho dôvodu nekoná spôsobom upraveným príslušným právnym predpisom,
hoci by konať mohol a mal.
Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám
proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať
odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty
na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie
vydala alebo mala vydať.
O odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby,
ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu,
o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej
správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy
(§19 ods.2 zákona č. 211/2000 Z.z.).
Z odseku 3 § 19 citovaného zákona vyplýva, že odvolací orgán rozhodne o odvolaní
do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote
nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté
rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí
lehoty na vydanie rozhodnutia.
Rozhodnutie o odmietnutí žiadosti možno preskúmať v súdnom konaní podľa
osobitného zákona (§19 ods.4 zákona č. 211/2000 Z.z.).
Súd sa podrobne zaoberal návrhom navrhovateliek, obsahom pripojených
administratívnych spisov, avšak v danom prípade zistil, že odporca vo veci oboch podaní
konal a poskytol odporkyni informácie a to listami zo dňa 20.12.2006 a 03.01.2007 v prvom
prípade a listom zo dňa 10.04.2007 v druhom prípade. Pokiaľ sa navrhovateľka 1 s rozsahom
alebo kvalitou poskytnutých informácií nestotožnila, mala postupovať v intenciách zákona
č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám (§ 19 ods. 4 citovaného zákona) tak,
že mala na základe žaloby požiadať súd o preskúmanie zákonnosti vydaného rozhodnutia
resp. o preskúmanie tzv. fiktívneho rozhodnutia a to podľa druhej hlavy piatej časti OSP.
Inštitút konania proti nečinnosti orgánu verejnej správy (štvrtá hlava piatej časti OSP)
nebolo možné v tomto prípade aplikovať, pretože navrhovateľka sa vo svojich podaniach
domáhala poskytnutia informácii od odporcu, pričom uvedený právny vzťah upravuje zákon
č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám tak, že v prípade nečinnosti povinného
orgánu upravuje fikciu vydania rozhodnutia povinným orgánom tzv. vydaním fiktívneho
rozhodnutia, ktoré je spôsobilé byť predmetom súdneho prieskumu zákonnosti správneho
rozhodnutia aj keď reálne neexistuje.
Z obsahu pripojeného administratívneho spisu vedeného k písomnému podaniu
navrhovateliek zo dňa 02.02.2007 vyplýva, že odporca k uplatnenému nároku na náhradu
škody zaujal stanovisko v liste zo dňa 10.04.2007 č. KaMO-42-90/2007 tak, že nárok
na náhradu škody podľa Zákonníka práce odmieta ako právne neopodstatnený. Dávky,
ktoré si Ing. M. B. uplatňuje vo svojom podaní, nemožno v zmysle všeobecne záväzných
právnych predpisov priznať, pretože na tieto dávky nie je právny nárok.
V tejto časti návrhu odporca nebol nečinný, oznámil listom navrhovateľke svoje
stanovisko k uplatnenému nároku na náhradu škody. V prípade, že sa s ním odporkyňa
nestotožnila, je jednou z jej možností uplatniť nárok na náhradu škody v občianskoprávnom
konaní na všeobecnom súde. Pokiaľ by ale išlo o iné veci napr. o rozhodnutia správnych
orgánov vo veci nepriznania renty alebo iných sociálnych dávok má navrhovateľka možnosť
po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, domáhať sa preskúmania zákonnosti
správnych rozhodnutí na súde.
S poukazom na uvedené dospel senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
k záveru, že návrh navrhovateľky je nedôvodný a preto návrh zamietol.
O trovách konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250t
ods. 5 O.s.p. tak, že nepriznal navrhovateľkám právo na náhradu trov konania, keďže nebolo
vyhovené ich návrhu.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 29. októbra 2008
JUDr. Ivan R u m a n a , v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Alena Augustiňáková