Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sžnč/13/2008

Najvyšší súd -44

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateliek: 1/ Ing. M. B., D.,

a jej dcéry 2/ M. B., nar. X., D., a 3/ M. B., nar. X., D., obidve zastúpené matkou –

navrhovateľkou 1/. všetky právne zastúpené JUDr. B. M., advokátom, D., proti odporcovi:

Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Kutuzovova 7, Bratislava, v konaní proti

nečinnosti odporcu, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky návrh z a m i e t a.

Navrhovateľkám 1, 2 a 3 n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

O d ô v o d n e n i e

Návrhom doručeným na Krajský súd v Bratislave dňa 19.03.2007 sa navrhovateľky

domáhali vyslovenia povinnosti orgánu verejnej správy, konkrétne povinnosti Slovenskej

republike, Ministerstvu obrany Slovenskej republiky právne relevantným spôsobom konať

v lehote najneskoršie do dvoch mesiacov odo dňa doručenia rozhodnutia súdu a vydať

meritórnu odpoveď k podstate veci na list navrhovateliek zo dňa 28.11.2006, doručený

odporcovi dňa 06.12.2006, ktorým uplatnili nárok na náhradu škody a nežiadali o priznanie

výšky nároku na sociálne zabezpečenie pozostalých. Predmetným podaním č.:

zo dňa 28.11.2006 žiadali navrhovateľky ako poškodené osoby, zastúpené advokátom,

o sprístupnenie – poskytnutie informácii podľa o slobodnom prístupe

k informáciám.

Navrhovateľky zastúpené právnym zástupcom, ako poškodené, znovu listom

č.: zo dňa 02.02.2007 požiadali podľa o poskytnutie

informácii a súčasne uplatnili nárok na náhradu škody podľa zákonníka prace.

Krajský súd v Bratislave vec postúpil uznesením č. konania -42 zo dňa

11. júla 2008 Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, pretože v danom prípade je odporca

ústredný orgán štátnej správy a preto je na konanie vecne príslušný Najvyšší súd Slovenskej

republiky (, , ďalej len ).

Odporca k návrhu navrhovateliek vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 29.06.2007

uviedol nasledovné: Podanie navrhovateliek zo dňa 28.11.2006 bolo Kanceláriou ministra

obrany listom č. -427 zo dňa 08.12.2006 z dôvodu vecnej príslušnosti

odstúpené Oddeleniu sociálnych služieb MO SR na priame vybavenie. Oddelenie dňa

14.12.2006 vypracovalo informačnú správu pre ministra obrany SR spolu s návrhom

osobného listu ministra obrany Slovenskej republiky adresovaného JUDr. B. M.. Odpoveď na

žiadosť bola zástupcovi navrhovateliek zaslaná listom č. KaVSÚ-9-158/2006-OSS zo dňa

03.01.2007. Na uvedenú žiadosť zástupcu navrhovateliek reagoval aj Úrad finančného

zabezpečenia, Centrum služieb – účtovníctvo a mzdy, a to listom č. ÚFZ 40/1-140/2006 zo

dňa 20.12.2006, v ktorom sa uvádza, že mzdový list nebohého npor. Ing. J. B. bol JUDr. M.

zaslaný už dňa 06.04.2006, na základe jeho žiadosti zo dňa 21.03.2006. Ministerstvo obrany

SR sprístupnilo tie informácie, ktoré má k dispozícii a vo forme, v ktorej tieto informácie

eviduje. Vzhľadom na to, že JUDr. M. boli už na základe žiadosti zo dňa 21.03.2006

poskytnuté zo strany Ministerstva obrany všetky dostupné informácie, ktoré žiada opätovne

sprístupniť (mzdový list, vyjadrenie Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. VÚSZ-81-

17/2006/2DO zo dňa 30.03.2006), v odpovedi na žiadosť zo dňa 28.11.2006 sa odporca touto

problematikou už znovu nezaoberal.

Pokiaľ ide o tzv. sporé otázky, na tieto odporca nereagoval v odpovedi na žiadosť zo dňa

28.11.2006, pretože sú predmetom súdnych konaní vedených na Krajskom súde v Bratislave

pod sp. zn. , pod sp. zn. , pod sp. zn. , pod sp. zn. ,

pod sp. zn. . V zmysle ustanovenia

povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka

rozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych orgánov, alebo orgánu činného

v trestnom konaní podľa osobitných predpisov, okrem informácie o rozhodnutí

alebo o výsledku konania, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy. Tie informácie,

ktoré žiada advokát navrhovateľky sprístupniť, sa nachádzajú v súdnych spisoch,

teda sú prístupné aj pre účastníkov konania, pretože títo majú právo do súdnych spisov

nahliadnuť.

K podaniu č. 618/09/2007 zo dňa 02.02.2007 odporca uviedol, že Kancelária ministra

obrany listom č. KaMO-42-196/2007 zo dňa 30.04.2007 požiadala Vojenský úrad sociálneho

zabezpečenia Bratislava (ďalej len „VÚSZ Bratislava“) o stanovisko k uplatneniu nároku

na náhradu škody Ing. M. B.. Stanovisko bolo zaslané kancelárii ministra listom č. VÚSZ-

377-2/2007-DPO dňa 22.04.2007. Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia Bratislava zároveň

listom č. VÚSZ-377-4/2007-DPO zo dňa 14.03.2007 požiadal Úrad právnych služieb MO SR

(ďalej len „ÚPS MO SR“) o zaujatie stanoviska k uplatnenému nároku navrhovateľky.

Odpoveď na uvedené podanie bola zástupcovi navrhovateľky zaslaná listom č. KaMO-42-

90/2007 zo dňa 16.04.2007.

Na základe vyššie uvedených skutočností má odporca za to, že Ministerstvo obrany

SR konalo v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov, právne relevantným

spôsobom a preto navrhol, aby Krajský súd v Bratislave zamietol žalobu v celom rozsahu

ako nedôvodnú.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne a miestne príslušný na konanie

proti nečinnosti orgánu verejnej správy ( písmeno b/ ) preskúmal vec

bez nariadenia pojednávania ( ), a po oboznámení sa so stanoviskom

odporkyne dospel k záveru, že návrh navrhovateliek je nedôvodný a preto ho zamietol.

Súd z návrhu ako aj z obsahu pripojených administratívnych spisov týkajúcich

sa podaní navrhovateliek č. a č.618/09/2007 zistil, že navrhovateľka

sa podaniami zo dňa 28.11.2006 a zo dňa 02.02.2007 domáhala poskytnutia informácii

podľa a v podaní zo dňa 02.02.2007 si zároveň uplatnila nárok

na náhradu škody.

Predmetom návrhu na začatie konania v tejto veci bolo uloženie povinnosti odporcovi

konať a rozhodnúť vo veci podaní navrhovateliek zo dňa 28.11.2006 a zo dňa 02.02.2007.

Podľa fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán

verjenej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym

predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu

verejenej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ

nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.

Podľa súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením.

Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá,

predmet a číslo správneho konania a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace,

v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhondúť. Súd môže na návrh orgánu verejnej

správy túto lehotu predĺžiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietne.

Podľa navrhovateľ má právo na náhradu trov konania, ak súd

návrhu vyhovel.

Ustanovenia štvrtej hlavy piatej časti upravujúcej konanie proti nečinnosti

orgánu verejnej správy umožňujú súdu poskytnúť ochranu každej fyzickej alebo právnickej

osobe, do práv ktorej bolo zasiahnuté nečinnosťou orgánu verejnej správy a to tým,

že na návrh dotknutej osoby môže súd uložiť nečinnému orgánu povinnosť v danej veci konať

a v primeranej lehote rozhodnúť. Samozrejme za predpokladu, že po oboznámení

sa s príslušným spisom zistí, že orgán verejnej správy vo veci týkajúcej sa navrhovateľa

bez vážneho dôvodu nekoná spôsobom upraveným príslušným právnym predpisom,

hoci by konať mohol a mal.

Podľa o slobodnom prístupe k informáciám

proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať

odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty

na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie

vydala alebo mala vydať.

O odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby,

ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu,

o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej

správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy

( ).

Z odseku 3 § 19 citovaného zákona vyplýva, že odvolací orgán rozhodne o odvolaní

do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote

nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté

rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí

lehoty na vydanie rozhodnutia.

Rozhodnutie o odmietnutí žiadosti možno preskúmať v súdnom konaní podľa

osobitného zákona ( ).

Súd sa podrobne zaoberal návrhom navrhovateliek, obsahom pripojených

administratívnych spisov, avšak v danom prípade zistil, že odporca vo veci oboch podaní

konal a poskytol odporkyni informácie a to listami zo dňa 20.12.2006 a 03.01.2007 v prvom

prípade a listom zo dňa 10.04.2007 v druhom prípade. Pokiaľ sa navrhovateľka 1 s rozsahom

alebo kvalitou poskytnutých informácií nestotožnila, mala postupovať v intenciách zákona

č. o slobodnom prístupe k informáciám ( citovaného zákona) tak,

že mala na základe žaloby požiadať súd o preskúmanie zákonnosti vydaného rozhodnutia

resp. o preskúmanie tzv. fiktívneho rozhodnutia a to podľa druhej hlavy piatej časti .

Inštitút konania proti nečinnosti orgánu verejnej správy (štvrtá hlava piatej časti )

nebolo možné v tomto prípade aplikovať, pretože navrhovateľka sa vo svojich podaniach

domáhala poskytnutia informácii od odporcu, pričom uvedený právny vzťah upravuje zákon

č. o slobodnom prístupe k informáciám tak, že v prípade nečinnosti povinného

orgánu upravuje fikciu vydania rozhodnutia povinným orgánom tzv. vydaním fiktívneho

rozhodnutia, ktoré je spôsobilé byť predmetom súdneho prieskumu zákonnosti správneho

rozhodnutia aj keď reálne neexistuje.

Z obsahu pripojeného administratívneho spisu vedeného k písomnému podaniu

navrhovateliek zo dňa 02.02.2007 vyplýva, že odporca k uplatnenému nároku na náhradu

škody zaujal stanovisko v liste zo dňa 10.04.2007 č. KaMO-42-90/2007 tak, že nárok

na náhradu škody podľa odmieta ako právne neopodstatnený. Dávky,

ktoré si Ing. M. B. uplatňuje vo svojom podaní, nemožno v zmysle všeobecne záväzných

právnych predpisov priznať, pretože na tieto dávky nie je právny nárok.

V tejto časti návrhu odporca nebol nečinný, oznámil listom navrhovateľke svoje

stanovisko k uplatnenému nároku na náhradu škody. V prípade, že sa s ním odporkyňa

nestotožnila, je jednou z jej možností uplatniť nárok na náhradu škody v občianskoprávnom

konaní na všeobecnom súde. Pokiaľ by ale išlo o iné veci napr. o rozhodnutia správnych

orgánov vo veci nepriznania renty alebo iných sociálnych dávok má navrhovateľka možnosť

po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, domáhať sa preskúmania zákonnosti

správnych rozhodnutí na súde.

S poukazom na uvedené dospel senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

k záveru, že návrh navrhovateľky je nedôvodný a preto návrh zamietol.

O trovách konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250t

ods. 5 tak, že nepriznal navrhovateľkám právo na náhradu trov konania, keďže nebolo

vyhovené ich návrhu.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 29. októbra 2008

JUDr. Ivan R u m a n a , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Alena Augustiňáková