Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
fff/373122.4301fd.pdf
PDF · 115.02 KB
No categories available
2obo/107/2008
N a j v y š š í s ú d 2 Obo 107/2008
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Štefanka
a členiek JUDr. Anny Petruľákovej a JUDr. Ivany Izakovičovej v právnej veci žalobcu: JUDr.
E., advokátka, F., Nitra, správkyňa konkurznej podstaty úpadcu I. s.r.o. Z. M., IČO: X., zast.
Mgr. Ľ. Š., advokátom, V., Nitra, proti žalovanému v 1. rade: P., s.r.o. Piešťany, IČO: X.
a žalovanému v 2. rade: JUDr. T. D., advokát, C., Bratislava, správca konkurznej podstaty
úpadcu P., s.r.o., Piešťany, IČO: X., o určenie pravosti pohľadávky vo výške 1 466 700 Sk, na
odvolanie žalovaného v 2. rade proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27. februára
2008 č. k. 67 Cbi 175/00-276, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa
27. februára 2008 č. k. 67 Cbi 175/00-276 p o t v r d z u j e .
Žalovaný v 2. rade je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v sume
220,–Sk.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom určil, že pohľadávka žalobcu v sume
1 466 700,–Sk, uplatnená v konkurze na majetok úpadcu P., s.r.o., Piešťany, IČO: X., ktorý je
vedený na konkurznom súde pod spisovou značkou 4 K 262/99, je nesporná a pre účely
konkurzu patrí do štvrtej triedy a žalovaného v 2. rade zaviazal zaplatiť žalobcovi náhradu trov
konania 3 000,–Sk. Proti žalovanému v 1. rade žalobu zamietol.
Podľa odôvodnenia rozsudku návrhom podaným dňa 06. 06. 2000 sa žalobca domáhal,
aby súd určil pravosť jeho pohľadávky v sume 1 466 700,–Sk, uplatnenej v konkurze na majetok
dlžníka P., s.r.o. Piešťany, pričom pohľadávku tvorí súčet súm vyfakturovaných faktúrami
splatnými v čase od 04. 07. 1995 do 14. 12. 1995 a žalovaný v prvom rade sumami vyfakturoval
žalobcovi dodávky múky. Žalobca faktúry v celom rozsahu zaplatil.
Žalobca tvrdí, že zaplatená suma je bezdôvodným obohatením žalovaného, pretože
výdajkami tovaru je preukázané, že tovar neprevzal on, ale tretí subjekt p. K. so sídlom v H. K..
Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní rozsudkom č.k. 67 Cbi 175/00-192 zo dňa
26. 04. 2004 žalobu zamietol s prihliadnutím na vznesenú námietku premlčania uplatneného
nároku zo strany žalovaného v druhom rade, pričom dospel k záveru, že premlčacia doba je
trojročná.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací uznesením č.k. 2 Obo 313/04-209 zo
dňa 26. 04. 2005 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Konštatoval, že medzi účastníkmi konania ide o vzťah obchodnoprávny a súd 1. stupňa správne
aplikoval ustanovenie § 451 Obč. zák., keďže Obchodný zákonník bezdôvodné obohatenie
neupravuje; pri stanovení dĺžky premlčacej doby sa však nesprávne riadil ustanovením § 107
ods. 2 Obč. zák. Tu bolo potrebné aplikovať ustanovenie § 397 Obch. zák. ak zákon
neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky. Súčasne súdu prvého
stupňa uložil zistiť, či žalovaný podal žaloby na Okresnom súde v Piešťanoch pred uplynutím
premlčacej doby a či k bezdôvodnému obohateniu vôbec došlo.
V novom konaní súd rozhodol napadnutým rozsudkom vychádzajúc po právnej stránke čo
do premlčania z ust. § 397 Obch. zák. Pokiaľ ide o skutkový stav súd z vykonaného dokazovania
mal za preukázané, že medzi zmluvnými stranami nedošlo k takej písomnej zmene zmluvy č.
291/1995, na základe ktorej by bol žalovaný v prvom rade oprávnený plniť dodávku podľa
zmluvy inému subjektu ako kupujúcemu (žalovanému). Keďže žalovaný plnil p. K. a fakturoval
žalobcovi, nedošlo k splneniu dodávky podľa zmluvy a žalobcovi nevznikla povinnosť platiť.
Preto zaplatenie faktúr, vystavených žalovaným v prvom rade, bolo zo strany žalobcu plnením
bez právneho dôvodu, čím žalovaný nadobudol bezdôvodné obohatenie.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP v spojení s § 151 ods. 1
prvá veta OSP.
Proti tomuto rozsudku sa odvolal žalovaný v 2. rade a navrhol ho zrušiť a vec vrátiť súdu
1. stupňa na ďalšie konanie.
Uvádza, že žalobca nevrátil žalovanému v 1. rade ani jednu z 34 faktúr za obdobie od
04. 07. 1995 do 14. 12. 1995, ktoré uplatnil na Okresnom súde v Piešťanoch 2 žalobami o 4 roky
neskôr a Okresný súd Piešťany vydal vo veci 2 platobné rozkazy, proti ktorým žalovaný v 1. rade
podal odpor a tvrdí, že tieto dôkazy doteraz v tomto spore neuplatnil, pretože nebol riadne
poučený v zmysle § 120 ods. 4 OSP a súd 1. stupňa zrejme ani nevyhlásil uznesením
dokazovanie za skončené. Z tejto tvrdenej skutočnosti vyvodzuje svoje právo, aby sa súd
1. stupňa vysporiadal v ďalšom konaní aj s dôkazmi, ktoré uviedol a navrhol v odvolaní.
Najvyšší súd SR napriek zisteniu, že sú dané dôvody na odmietnutie odvolania podľa
§ 218 ods. 1 písm. d/ OSP pretože žalovaný v 2. rade bol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 OSP
a súd prvého stupňa na pojednávaní dňa 27. 02. 2008 uznesenie o skončení pojednávania vydal,
prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 1 OSP a dospel k záveru, že nie je dôvodné.
Z predloženého spisového materiálu a vyjadrení účastníkov na odvolacom pojednávaní
odvolací súd zistil, že žalobca sa návrhom podaným dňa 06. 06. 2000 domáha určenia pravosti
svojej pohľadávky v sume 1 466 700,–Sk uplatnenej z titulu bezdôvodného obohatenia
v konkurze na majetok dlžníka P. s.r.o. Piešťany, ktorú správca konkurznej podstaty poprel.
Súd 1. stupňa rozhodol vo veci napadnutým rozsudkom po tom, čo mu Najvyšší súd SR
ako súd odvolací zrušil žalobu zamietajúci rozsudok a vrátil uznesením zo dňa 26. 04. 2005 č.k.
2 Obo 313/04-209 na ďalšie konanie s vysloveným právnym záverom, že na posúdenie otázky
premlčania uplatneného nároku treba aplikovať ust. § Obch. zák. a usmernením v ďalšom konaní
zistiť či nárok žalobcu na bezdôvodné obohatenie nie je premlčaný alebo je premlčaný len sčasti
a posúdiť otázku, či vôbec k bezdôvodnému obohateniu došlo, vzhľadom na vyjadrenie
žalovaného ako aj doterajšie zisťovanie skutkového stavu.
Súd 1. stupňa vychádzajúc zo znenia písomnej kúpnej zmluvy, ktorú podľa § 409 a nasl.
Obch. zák. uzavrel žalobca ako kupujúci a žalovaný v 1. rade ako predávajúci s platnosťou od
01. 01. 1995 do konca roka 1995, ktorej platnosť účastníci nespochybnili, konkrétne čl. X –
záverečné ustanovenia, v ktorom sa strany dohodli, že môžu túto zmluvu doplniť, zmeniť alebo
zrušiť po vzájomnej dohode len písomnou formou a zistenie, že v zmluve si strany nedohodli
miesto a spôsob dodania tovaru, konštatoval, že nedošlo k splneniu dodávky podľa zmluvy, teda
žalobcovi nevznikla povinnosť plniť a preto žalovaný nadobudol zaplatením faktúr bezdôvodné
obohatenie.
Pretože štvorročná premlčacia doba v zmysle Obch. zák. začala plynúť dňom, kedy bolo
prvé plnenie žalobcu pripísané na účet, čo sa stalo najneskôr deň po tom, čo bola platba zo
žalobcovho účtu dňa 28.8.1995 odpísaná, teda najskôr dňa 29. 08. 1995 a podľa oznámenia
Okresného súdu Trnava zo dňa 26. 01. 2007 žalobca uplatnil svoje nároky na súde dvoma
žalobami, ktoré boli súdu doručené dňa 08. 07. 1999 a 09. 07. 1999, teda pred uplynutím
premlčacej doby. Všetky ostatné faktúry boli splatné a zaplatené neskôr, ako už spomenutá
faktúra.
Podľa odvolateľa súd otázku premlčania posúdil správne, namietol však nesprávnosť
záveru súdu, že k bezdôvodnému obohateniu vôbec došlo. Svoju mienku opiera jednak
o svedectvo Ing. K., ktorý vo výpovedi na pojednávaní dňa 26. 04. 2004 potvrdil existenciu
ústnych dohôd o dodávkach K., ktorú platila firma I. a potvrdil aj to, že firma I. žiadnu faktúru
nevrátila ako im nepatriacu. Udáva, že na existenciu ústnej dohody o plnení p. K.
a účtovaní spoločnosti I. sa odvolal žalovaný v 1. rade už v odporoch proti dvom platobným
rozkazom vydanými Okresným súdom v Pieštanoch a vo svojom názore, že ústna dohoda bola
možná, sa odvoláva na ust. § 409 Obch. zák.
Odvolací súd v súvislosti s týmito údajmi odvolateľa konštatoval, že súd 1. stupňa
v odôvodnení napadnutého rozsudku uvádza nielen výpoveď svedka Ing. K., ale v spojení s ňou
aj výpoveď bývalého konateľa spoločnosti žalobcu, podľa ktorého nemal s p. K. žiadnu ústnu ani
písomnú dohodu o tom, aby na ich meno odoberal múku. Z výpovede tohto svedka na
pojednávaní dňa 26. 04. 2004 treba ešte citovať, že v Považských mlynoch bol rokovať v mene
spoločnosti I. s.r.o. a boli uzatvorené písomné dohody. Svedok vypovedal, že žiadne ústne
dohody neboli ako aj to, že faktúry Ing. K. sa uhrádzali prednostne a nedôvodné zaplatenie
faktúry zistila až vnútorná kontrola.
Odvolací súd sa stotožnil s postupom súdu 1. stupňa, ktorý po týchto odporujúcich si
vyjadreniach svedkov vychádzal zo znenia uzavretej kúpnej zmluvy č. 291/1995 a ust. jej čl. X
bod 2, podľa ktorého sa zmluvné strany dohodli, že môžu túto zmluvu doplniť, zmeniť alebo
zrušiť po vzájomnej dohode len písomnou formou a svoje rozhodnutie založil na neexistencii
písomnej dohody o tom, že žalovaný v 1. rade bol oprávnený plniť dodávku tovaru podľa zmluvy
inému subjektu ako kupujúcemu, teda žalobcovi.
Na tomto základe odvolací súd napadnutý rozsudok súdu 1. stupňa ako vecne správny
Úspešnému žalobcovi vzniklo podľa § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1 OSP právo
na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca je správca konkurznej podstaty a je odmeňovaný
podľa osobitných predpisov, má osobitné skúšky, aby mohol zastupovať v aktívnych i pasívnych
súdnych sporoch, ktoré vzniknú pri jeho funkcii ako správcu konkurznej podstaty. Preto má
nárok len na nutné výdavky, a to predstavuje cestovné Nitra-Bratislava a späť vo výške 2 x 110,–
Sk. Ak sa dá správca konkurznej podstaty zastupovať právnym zástupcom, náklady s tým
vzniknuté má správca konkurznej podstaty uhradiť z odmeny.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 29. októbra 2008
JUDr. Jozef Štefanko, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: M. N.