Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2obo/107/2008

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Štefanka

a členiek JUDr. Anny Petruľákovej a JUDr. Ivany Izakovičovej v právnej veci žalobcu: JUDr.

E., advokátka, F., Nitra, správkyňa konkurznej podstaty úpadcu I. s.r.o. Z. M., IČO: X., zast.

Mgr. Ľ. Š., advokátom, V., Nitra, proti žalovanému v 1. rade: P., s.r.o. Piešťany, IČO: X.

a žalovanému v 2. rade: JUDr. T. D., advokát, C., Bratislava, správca konkurznej podstaty

úpadcu P., s.r.o., Piešťany, IČO: X., o určenie pravosti pohľadávky vo výške 1 466 700 Sk, na

odvolanie žalovaného v 2. rade proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27. februára

2008 č. k. -276, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa

27. februára 2008 č. k. -276 p o t v r d z u j e .

Žalovaný v 2. rade je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v sume

220,–Sk.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom určil, že pohľadávka žalobcu v sume

1 466 700,–Sk, uplatnená v konkurze na majetok úpadcu P., s.r.o., Piešťany, IČO: X., ktorý je

vedený na konkurznom súde pod spisovou značkou , je nesporná a pre účely

konkurzu patrí do štvrtej triedy a žalovaného v 2. rade zaviazal zaplatiť žalobcovi náhradu trov

konania 3 000,–Sk. Proti žalovanému v 1. rade žalobu zamietol.

Podľa odôvodnenia rozsudku návrhom podaným dňa 06. 06. 2000 sa žalobca domáhal,

aby súd určil pravosť jeho pohľadávky v sume 1 466 700,–Sk, uplatnenej v konkurze na majetok

dlžníka P., s.r.o. Piešťany, pričom pohľadávku tvorí súčet súm vyfakturovaných faktúrami

splatnými v čase od 04. 07. 1995 do 14. 12. 1995 a žalovaný v prvom rade sumami vyfakturoval

žalobcovi dodávky múky. Žalobca faktúry v celom rozsahu zaplatil.

Žalobca tvrdí, že zaplatená suma je bezdôvodným obohatením žalovaného, pretože

výdajkami tovaru je preukázané, že tovar neprevzal on, ale tretí subjekt p. K. so sídlom v H. K..

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní rozsudkom č.k. -192 zo dňa

26. 04. 2004 žalobu zamietol s prihliadnutím na vznesenú námietku premlčania uplatneného

nároku zo strany žalovaného v druhom rade, pričom dospel k záveru, že premlčacia doba je

trojročná.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací uznesením č.k. -209 zo

dňa 26. 04. 2005 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Konštatoval, že medzi účastníkmi konania ide o vzťah obchodnoprávny a súd 1. stupňa správne

aplikoval ustanovenie Obč. zák., keďže bezdôvodné obohatenie

neupravuje; pri stanovení dĺžky premlčacej doby sa však nesprávne riadil ustanovením § 107

ods. 2 Obč. zák. Tu bolo potrebné aplikovať ustanovenie § 397 Obch. zák. ak zákon

neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky. Súčasne súdu prvého

stupňa uložil zistiť, či žalovaný podal žaloby na Okresnom súde v Piešťanoch pred uplynutím

premlčacej doby a či k bezdôvodnému obohateniu vôbec došlo.

V novom konaní súd rozhodol napadnutým rozsudkom vychádzajúc po právnej stránke čo

do premlčania z ust. § 397 Obch. zák. Pokiaľ ide o skutkový stav súd z vykonaného dokazovania

mal za preukázané, že medzi zmluvnými stranami nedošlo k takej písomnej zmene zmluvy č.

291/1995, na základe ktorej by bol žalovaný v prvom rade oprávnený plniť dodávku podľa

zmluvy inému subjektu ako kupujúcemu (žalovanému). Keďže žalovaný plnil p. K. a fakturoval

žalobcovi, nedošlo k splneniu dodávky podľa zmluvy a žalobcovi nevznikla povinnosť platiť.

Preto zaplatenie faktúr, vystavených žalovaným v prvom rade, bolo zo strany žalobcu plnením

bez právneho dôvodu, čím žalovaný nadobudol bezdôvodné obohatenie.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa v spojení s

prvá veta .

Proti tomuto rozsudku sa odvolal žalovaný v 2. rade a navrhol ho zrušiť a vec vrátiť súdu

1. stupňa na ďalšie konanie.

Uvádza, že žalobca nevrátil žalovanému v 1. rade ani jednu z 34 faktúr za obdobie od

04. 07. 1995 do 14. 12. 1995, ktoré uplatnil na Okresnom súde v Piešťanoch 2 žalobami o 4 roky

neskôr a Okresný súd Piešťany vydal vo veci 2 platobné rozkazy, proti ktorým žalovaný v 1. rade

podal odpor a tvrdí, že tieto dôkazy doteraz v tomto spore neuplatnil, pretože nebol riadne

poučený v zmysle a súd 1. stupňa zrejme ani nevyhlásil uznesením

dokazovanie za skončené. Z tejto tvrdenej skutočnosti vyvodzuje svoje právo, aby sa súd

1. stupňa vysporiadal v ďalšom konaní aj s dôkazmi, ktoré uviedol a navrhol v odvolaní.

Najvyšší súd SR napriek zisteniu, že sú dané dôvody na odmietnutie odvolania podľa

pretože žalovaný v 2. rade bol riadne poučený podľa

a súd prvého stupňa na pojednávaní dňa 27. 02. 2008 uznesenie o skončení pojednávania vydal,

prejednal odvolanie podľa a a dospel k záveru, že nie je dôvodné.

Z predloženého spisového materiálu a vyjadrení účastníkov na odvolacom pojednávaní

odvolací súd zistil, že žalobca sa návrhom podaným dňa 06. 06. 2000 domáha určenia pravosti

svojej pohľadávky v sume 1 466 700,–Sk uplatnenej z titulu bezdôvodného obohatenia

v konkurze na majetok dlžníka P. s.r.o. Piešťany, ktorú správca konkurznej podstaty poprel.

Súd 1. stupňa rozhodol vo veci napadnutým rozsudkom po tom, čo mu Najvyšší súd SR

ako súd odvolací zrušil žalobu zamietajúci rozsudok a vrátil uznesením zo dňa 26. 04. 2005 č.k.

-209 na ďalšie konanie s vysloveným právnym záverom, že na posúdenie otázky

premlčania uplatneného nároku treba aplikovať ust. § Obch. zák. a usmernením v ďalšom konaní

zistiť či nárok žalobcu na bezdôvodné obohatenie nie je premlčaný alebo je premlčaný len sčasti

a posúdiť otázku, či vôbec k bezdôvodnému obohateniu došlo, vzhľadom na vyjadrenie

žalovaného ako aj doterajšie zisťovanie skutkového stavu.

Súd 1. stupňa vychádzajúc zo znenia písomnej kúpnej zmluvy, ktorú podľa § 409 a nasl.

Obch. zák. uzavrel žalobca ako kupujúci a žalovaný v 1. rade ako predávajúci s platnosťou od

01. 01. 1995 do konca roka 1995, ktorej platnosť účastníci nespochybnili, konkrétne čl. X –

záverečné ustanovenia, v ktorom sa strany dohodli, že môžu túto zmluvu doplniť, zmeniť alebo

zrušiť po vzájomnej dohode len písomnou formou a zistenie, že v zmluve si strany nedohodli

miesto a spôsob dodania tovaru, konštatoval, že nedošlo k splneniu dodávky podľa zmluvy, teda

žalobcovi nevznikla povinnosť plniť a preto žalovaný nadobudol zaplatením faktúr bezdôvodné

obohatenie.

Pretože štvorročná premlčacia doba v zmysle Obch. zák. začala plynúť dňom, kedy bolo

prvé plnenie žalobcu pripísané na účet, čo sa stalo najneskôr deň po tom, čo bola platba zo

žalobcovho účtu dňa 28.8.1995 odpísaná, teda najskôr dňa 29. 08. 1995 a podľa oznámenia

Okresného súdu Trnava zo dňa 26. 01. 2007 žalobca uplatnil svoje nároky na súde dvoma

žalobami, ktoré boli súdu doručené dňa 08. 07. 1999 a 09. 07. 1999, teda pred uplynutím

premlčacej doby. Všetky ostatné faktúry boli splatné a zaplatené neskôr, ako už spomenutá

faktúra.

Podľa odvolateľa súd otázku premlčania posúdil správne, namietol však nesprávnosť

záveru súdu, že k bezdôvodnému obohateniu vôbec došlo. Svoju mienku opiera jednak

o svedectvo Ing. K., ktorý vo výpovedi na pojednávaní dňa 26. 04. 2004 potvrdil existenciu

ústnych dohôd o dodávkach K., ktorú platila firma I. a potvrdil aj to, že firma I. žiadnu faktúru

nevrátila ako im nepatriacu. Udáva, že na existenciu ústnej dohody o plnení p. K.

a účtovaní spoločnosti I. sa odvolal žalovaný v 1. rade už v odporoch proti dvom platobným

rozkazom vydanými Okresným súdom v Pieštanoch a vo svojom názore, že ústna dohoda bola

možná, sa odvoláva na ust. § 409 Obch. zák.

Odvolací súd v súvislosti s týmito údajmi odvolateľa konštatoval, že súd 1. stupňa

v odôvodnení napadnutého rozsudku uvádza nielen výpoveď svedka Ing. K., ale v spojení s ňou

aj výpoveď bývalého konateľa spoločnosti žalobcu, podľa ktorého nemal s p. K. žiadnu ústnu ani

písomnú dohodu o tom, aby na ich meno odoberal múku. Z výpovede tohto svedka na

pojednávaní dňa 26. 04. 2004 treba ešte citovať, že v Považských mlynoch bol rokovať v mene

spoločnosti I. s.r.o. a boli uzatvorené písomné dohody. Svedok vypovedal, že žiadne ústne

dohody neboli ako aj to, že faktúry Ing. K. sa uhrádzali prednostne a nedôvodné zaplatenie

faktúry zistila až vnútorná kontrola.

Odvolací súd sa stotožnil s postupom súdu 1. stupňa, ktorý po týchto odporujúcich si

vyjadreniach svedkov vychádzal zo znenia uzavretej kúpnej zmluvy č. 291/1995 a ust. jej čl. X

bod 2, podľa ktorého sa zmluvné strany dohodli, že môžu túto zmluvu doplniť, zmeniť alebo

zrušiť po vzájomnej dohode len písomnou formou a svoje rozhodnutie založil na neexistencii

písomnej dohody o tom, že žalovaný v 1. rade bol oprávnený plniť dodávku tovaru podľa zmluvy

inému subjektu ako kupujúcemu, teda žalobcovi.

Na tomto základe odvolací súd napadnutý rozsudok súdu 1. stupňa ako vecne správny

podľa potvrdil.

Úspešnému žalobcovi vzniklo podľa v spojení s ust. právo

na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca je správca konkurznej podstaty a je odmeňovaný

podľa osobitných predpisov, má osobitné skúšky, aby mohol zastupovať v aktívnych i pasívnych

súdnych sporoch, ktoré vzniknú pri jeho funkcii ako správcu konkurznej podstaty. Preto má

nárok len na nutné výdavky, a to predstavuje cestovné Nitra-Bratislava a späť vo výške 2 x 110,–

Sk. Ak sa dá správca konkurznej podstaty zastupovať právnym zástupcom, náklady s tým

vzniknuté má správca konkurznej podstaty uhradiť z odmeny.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 29. októbra 2008

JUDr. Jozef Štefanko, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: M. N.