Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
d31/377676.2e6a28.pdf
PDF · 99.53 KB
No categories available
4Cdo/246/2007
Najvyšší súd 4 Cdo 246/2007
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne A. D., bývajúcej
v Š., proti žalovanému Ľ. D., bývajúcemu v Š., o vrátenie daru, vedenej na Okresnom
súde Zvolen pod sp.zn. 8 C 135/2005, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu
v Banskej Bystrici z 30. mája 2007 sp.zn. 17 Co 88/2007 rozhodol
t a k t o :
Dovolanie o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Zvolen rozsudkom z 12. februára 2007 č.k. 8 C 135/2005-234 zamietol
žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala podľa § 630 Občianskeho zákonníka vrátenia daru, t.j.
vydania podielu X. rodinného domu súp.č. X. s príslušenstvom k priľahlému dvoru a parc.
2
č. K.-zastavanej plochy o výmere X. m, zapísanej na liste vlastníctva č. X. k.ú. R.. Takto
rozhodol, keď žalobkyňa nepreukázala právne relevantným spôsobom svoje tvrdenia,
predovšetkým nepreukázala, že žalovaný ako obdarovaný sa k nej správal tak, že toto jeho
správanie by bolo možné jednoznačne považovať za správanie hrubo porušujúce dobré
mravy. Žalobkyňu zaviazal zaplatiť žalovanému trovy konania 102 505,90 Sk na účet jeho
právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O náhrade trov rozhodol
s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 30. mája 2007
sp.zn. 17 Co 88/2007 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, výrok rozsudku o trovách
prvostupňového konania zmenil tak, že žalovanému náhradu trov prvostupňového konania
nepriznal a žalovanému nepriznal ani náhradu trov odvolacieho konania. Zhodne s názorom
súdu prvého stupňa dospel odvolací súd k záveru, že žalobkyňa v konaní nevymedzila
skutkovo také správanie žalovaného vo vzťahu k nej alebo k členom jej rodiny, ktoré by súd
mohol kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov zo strany žalovaného. Preto
odvolací súd rozsudok okresného súdu vo veci samej z jeho správnych dôvodov potvrdil. Pri
rozhodovaní o náhrade trov konania odvolací súd dospel k záveru, že v súdenom prípade sú
vo veci dôvody hodné osobitného zreteľa, kedy súd nemusí výnimočne náhradu trov konania
úspešnému účastníkovi priznať. Za tieto dôvody považoval odvolací súd sociálnu situáciu
žalobkyne. S poukazom na § 150 O.s.p. žalovanému náhradu trov prvostupňového ani
odvolacieho konania nepriznal.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa, keď konanie
predsedníčky senátu JUDr. Eleny Jakubcovej považovala voči nej za zaujaté. Namietala, že
menovaná odmietla vykonať znalecké dokazovanie znalcom z odboru gynekológie a sama
hodnotila lekárske správy založené v spise so záverom, že znalecké dokazovanie by nič nové
nepovedalo a iba by potvrdilo jej osobný pohľad na vec. Tiež mala za to, že nesprávne
a neobjektívne vyhodnotila intímne spolužitie žalovaného súčasne s dvoma ženami v jednom
čase tak s ňou, ako so svojou partnerkou – bývalou manželkou a súčasne s A. H., ktorá
bola v tom čase vydatou ženou a matkou maloletého dieťaťa. I keď odvolací súd
poukázal na nezáujem žalovaného o spoločného syna a v konaní bolo jednoznačne
preukázané niekoľkými výpoveďami ako sa nezaujíma o potreby a výchovu svojho syna,
podľa jej názoru sudkyňa jednala tak úmyselne, že usvedčujúce dôkazy opomenula. Trvala na
tom, že žalovaný sa správa nielen voči nej ale aj voči členom jej rodiny (spoločnému synovi)
tak, že hrubo porušuje dobré mravy. Otázku platnosti zmluvy o ukončení združenia mohol súd
riešiť ako otázku prejudiciálnu. Podľa jej názoru preto odvolací súd neprimerane poukázal na
to, že má zákonné prostriedky na ochranu svojho práva, t.j. že vydania požadovaných
dokumentov sa mohla a môže domáhať ochranou na súde a to podaním žaloby o vydanie
týchto vecí a dokumentov. Podľa jej názoru súdy nesprávne vec právne posúdili a žiadala
preto, aby dovolací súd zmenil rozhodnutie odvolacieho súdu tak, že žalobe vyhovie.
Žalovaný sa na dovolanie žalobkyne písomne nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr to, či tento
opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236
a nasl. O.s.p.) a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel
k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok
nie je prípustný.
Podľa § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238
O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme je
prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok,
v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2
O.s.p.) alebo potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd
v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide
o rozhodnutie zásadného významu (§ 238 ods. 3 O.s.p.).
V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného
v § 238 ods. 1 a 3 O.s.p., pretože nejde o zmeňujúci ale potvrdzujúci rozsudok, vo výroku
ktorého odvolací súd nevyslovil, že je dovolanie proti nemu prípustné. Dovolanie nie je
prípustné ani podľa ustanovenia § 238 ods. 2 O.s.p. z dôvodu, že dovolací súd vo veci
doposiaľ nerozhodoval.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p. ukladajúce dovolaciemu
súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p.,
neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania
smerujúceho proti rozsudku podľa § 238 O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je
prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému
rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku a uzneseniu), ak konanie v ktorom bolo vydané je
postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto
ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci
právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie
konania hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom
konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).
Existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení
dovolací súd nezistil.
So zreteľom na žalobkyňou tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa dovolací súd
zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia dovolateľky, že v prejednávanej veci rozhodoval
vylúčený sudca (§ 237 písm.g/ O.s.p.).
Podľa § 14 ods. 1 O.s.p., sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak
so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať
pochybnosti o ich nezaujatosti.
Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu veci,
k nezaujatému prístupu súdu k účastníkom alebo k ich zástupcom, a tiež predísť možnosti
neobjektívneho rozhodovania. Uvedenému cieľu zodpovedá aj právna úprava skutočností,
ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu považovaná za právne relevantnú. Je ňou existencia
určitého právne významného vzťahu sudcu k veci alebo jeho osobného vzťahu k účastníkom
konania, prípadne k ich zástupcom, ktorý by mohol ovplyvniť jeho objektívny pohľad na vec
a preto vyvoláva pochybnosti o jeho nezaujatosti. Pomer sudcu k veci je daný najmä vtedy, ak
sudca má svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia konania a rozhodnutia
vo veci. Môže ísť o prípady, ak je sudca priamo zainteresovaný na výsledku konania (napr. je
účastníkom konania), prípadne má na tomto výsledku nepriamy záujem (napr. ako vedľajší
účastník), alebo získal informácie o veci tzv. neprocesným spôsobom, t.j. inak ako
dokazovaním a vnímaním všetkého, čo vyšlo za konania najavo v zmysle § 132 O.s.p.
Po preskúmaní obsahu spisu dovolací súd dospel k záveru, že v danej veci nešlo
o prípad, kedy by pred odvolacím súdom rozhodoval vylúčený sudca (vylúčená sudkyňa).
Z obsahu spisu je zrejmé, že v priebehu dovolacieho konania žalobkyňa namietala
zaujatosť predsedníčky senátu odvolacieho súdu (a v dodatku k dovolaniu aj všetkých
konajúcich sudcov Okresného súdu Zvolen a Krajského súdu v Banskej Bystrici – bez
bližšieho zdôvodnenia), najmä v súvislosti s okolnosťami nevykonania dokazovania ňou
navrhovaného, či v súvislosti samotného vyhodnotenia dokazovania v neprospech
dovolateľky ako aj s poukazom na zaujatý právny názor odvolacieho súdu. V tejto súvislosti
treba uviesť, že postup sudcu v konaní, prípadne zaujatý právny názor v rozhodnutí vo veci
samej, nemôže byť spôsobilým dôvodom zaujatosti ani rozhodovania súdu o nich (§ 14 ods. 3
O.s.p., § 15a ods. 5 O.s.p.). Dovolací súd preto dospel k záveru, že v preskúmavanej veci nie
sú dané dôvody prípustnosti dovolania podľa § 237 písm.g/ O.s.p.
Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania
nemožno vyvodiť z ustanovenia § 238 O.s.p. a vady konania v zmysle § 237 O.s.p. neboli
dovolacím súdom zistené, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobkyne
v súlade s § 218 ods. 1 písm.c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. ako dovolanie
smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný,
odmietol. Pritom riadiac sa právnou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým
rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm.c/ O.s.p.
(s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre použitie
odseku 2 tohto ustanovenia, pretože žalovanému v súvislosti s dovolacím konaním žiadne
trovy nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. októbra 2008
JUDr. Eva Sakálová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová