Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/246/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne A. D., bývajúcej

v Š., proti žalovanému Ľ. D., bývajúcemu v Š., o vrátenie daru, vedenej na Okresnom

súde Zvolen pod sp.zn. , o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu

v Banskej Bystrici z 30. mája 2007 sp.zn. rozhodol

t a k t o :

Dovolanie o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Zvolen rozsudkom z 12. februára 2007 č.k. -234 zamietol

žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala podľa vrátenia daru, t.j.

vydania podielu X. rodinného domu súp.č. X. s príslušenstvom k priľahlému dvoru a parc.

2

č. K.-zastavanej plochy o výmere X. m, zapísanej na liste vlastníctva č. X. k.ú. R.. Takto

rozhodol, keď žalobkyňa nepreukázala právne relevantným spôsobom svoje tvrdenia,

predovšetkým nepreukázala, že žalovaný ako obdarovaný sa k nej správal tak, že toto jeho

správanie by bolo možné jednoznačne považovať za správanie hrubo porušujúce dobré

mravy. Žalobkyňu zaviazal zaplatiť žalovanému trovy konania 102 505,90 Sk na účet jeho

právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O náhrade trov rozhodol

s poukazom na ustanovenie .

Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 30. mája 2007

sp.zn. rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, výrok rozsudku o trovách

prvostupňového konania zmenil tak, že žalovanému náhradu trov prvostupňového konania

nepriznal a žalovanému nepriznal ani náhradu trov odvolacieho konania. Zhodne s názorom

súdu prvého stupňa dospel odvolací súd k záveru, že žalobkyňa v konaní nevymedzila

skutkovo také správanie žalovaného vo vzťahu k nej alebo k členom jej rodiny, ktoré by súd

mohol kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov zo strany žalovaného. Preto

odvolací súd rozsudok okresného súdu vo veci samej z jeho správnych dôvodov potvrdil. Pri

rozhodovaní o náhrade trov konania odvolací súd dospel k záveru, že v súdenom prípade sú

vo veci dôvody hodné osobitného zreteľa, kedy súd nemusí výnimočne náhradu trov konania

úspešnému účastníkovi priznať. Za tieto dôvody považoval odvolací súd sociálnu situáciu

žalobkyne. S poukazom na žalovanému náhradu trov prvostupňového ani

odvolacieho konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa, keď konanie

predsedníčky senátu JUDr. Eleny Jakubcovej považovala voči nej za zaujaté. Namietala, že

menovaná odmietla vykonať znalecké dokazovanie znalcom z odboru gynekológie a sama

hodnotila lekárske správy založené v spise so záverom, že znalecké dokazovanie by nič nové

nepovedalo a iba by potvrdilo jej osobný pohľad na vec. Tiež mala za to, že nesprávne

a neobjektívne vyhodnotila intímne spolužitie žalovaného súčasne s dvoma ženami v jednom

čase tak s ňou, ako so svojou partnerkou – bývalou manželkou a súčasne s A. H., ktorá

bola v tom čase vydatou ženou a matkou maloletého dieťaťa. I keď odvolací súd

poukázal na nezáujem žalovaného o spoločného syna a v konaní bolo jednoznačne

preukázané niekoľkými výpoveďami ako sa nezaujíma o potreby a výchovu svojho syna,

podľa jej názoru sudkyňa jednala tak úmyselne, že usvedčujúce dôkazy opomenula. Trvala na

tom, že žalovaný sa správa nielen voči nej ale aj voči členom jej rodiny (spoločnému synovi)

tak, že hrubo porušuje dobré mravy. Otázku platnosti zmluvy o ukončení združenia mohol súd

riešiť ako otázku prejudiciálnu. Podľa jej názoru preto odvolací súd neprimerane poukázal na

to, že má zákonné prostriedky na ochranu svojho práva, t.j. že vydania požadovaných

dokumentov sa mohla a môže domáhať ochranou na súde a to podaním žaloby o vydanie

týchto vecí a dokumentov. Podľa jej názoru súdy nesprávne vec právne posúdili a žiadala

preto, aby dovolací súd zmenil rozhodnutie odvolacieho súdu tak, že žalobe vyhovie.

Žalovaný sa na dovolanie žalobkyne písomne nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) skúmal najskôr to, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236

a nasl. ) a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel

k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok

nie je prípustný.

Podľa dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme je

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo rozsudok,

v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2

) alebo potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd

v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide

o rozhodnutie zásadného významu ( ).

V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného

v a , pretože nejde o zmeňujúci ale potvrdzujúci rozsudok, vo výroku

ktorého odvolací súd nevyslovil, že je dovolanie proti nemu prípustné. Dovolanie nie je

prípustné ani podľa ustanovenia z dôvodu, že dovolací súd vo veci

doposiaľ nerozhodoval.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá ukladajúce dovolaciemu

súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v ,

neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania

smerujúceho proti rozsudku podľa , ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je

prípustné podľa Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému

rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku a uzneseniu), ak konanie v ktorom bolo vydané je

postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto

ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci

právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie

konania hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom

konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).

Existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení

dovolací súd nezistil.

So zreteľom na žalobkyňou tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa dovolací súd

zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia dovolateľky, že v prejednávanej veci rozhodoval

vylúčený sudca ( ).

Podľa , sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak

so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať

pochybnosti o ich nezaujatosti.

Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu veci,

k nezaujatému prístupu súdu k účastníkom alebo k ich zástupcom, a tiež predísť možnosti

neobjektívneho rozhodovania. Uvedenému cieľu zodpovedá aj právna úprava skutočností,

ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu považovaná za právne relevantnú. Je ňou existencia

určitého právne významného vzťahu sudcu k veci alebo jeho osobného vzťahu k účastníkom

konania, prípadne k ich zástupcom, ktorý by mohol ovplyvniť jeho objektívny pohľad na vec

a preto vyvoláva pochybnosti o jeho nezaujatosti. Pomer sudcu k veci je daný najmä vtedy, ak

sudca má svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia konania a rozhodnutia

vo veci. Môže ísť o prípady, ak je sudca priamo zainteresovaný na výsledku konania (napr. je

účastníkom konania), prípadne má na tomto výsledku nepriamy záujem (napr. ako vedľajší

účastník), alebo získal informácie o veci tzv. neprocesným spôsobom, t.j. inak ako

dokazovaním a vnímaním všetkého, čo vyšlo za konania najavo v zmysle

Po preskúmaní obsahu spisu dovolací súd dospel k záveru, že v danej veci nešlo

o prípad, kedy by pred odvolacím súdom rozhodoval vylúčený sudca (vylúčená sudkyňa).

Z obsahu spisu je zrejmé, že v priebehu dovolacieho konania žalobkyňa namietala

zaujatosť predsedníčky senátu odvolacieho súdu (a v dodatku k dovolaniu aj všetkých

konajúcich sudcov Okresného súdu Zvolen a Krajského súdu v Banskej Bystrici – bez

bližšieho zdôvodnenia), najmä v súvislosti s okolnosťami nevykonania dokazovania ňou

navrhovaného, či v súvislosti samotného vyhodnotenia dokazovania v neprospech

dovolateľky ako aj s poukazom na zaujatý právny názor odvolacieho súdu. V tejto súvislosti

treba uviesť, že postup sudcu v konaní, prípadne zaujatý právny názor v rozhodnutí vo veci

samej, nemôže byť spôsobilým dôvodom zaujatosti ani rozhodovania súdu o nich (§ 14 ods. 3

, ). Dovolací súd preto dospel k záveru, že v preskúmavanej veci nie

sú dané dôvody prípustnosti dovolania podľa

Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania

nemožno vyvodiť z ustanovenia a vady konania v zmysle neboli

dovolacím súdom zistené, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobkyne

v súlade s v spojení s ako dovolanie

smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný,

odmietol. Pritom riadiac sa právnou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým

rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa

(s použitím analógie) v spojení s , keď neboli dané dôvody pre použitie

odseku 2 tohto ustanovenia, pretože žalovanému v súvislosti s dovolacím konaním žiadne

trovy nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. októbra 2008

JUDr. Eva Sakálová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová