Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2obo/162/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: C., a.s., G., Bratislava,

IČO: X., zastúpený advokátom Mgr. M. O., H., Bratislava, proti žalovanému: P. akciová

spoločnosť Poprad, N., Poprad, IČO: X., zastúpený advokátom JUDr. L. T., M., Košice,

o zaplatenie 216 816,30 Sk s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti

rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 26. novembra 2004 č. k. -114,

takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa

26. novembra 2004 č.k. -114 v časti zaplatenia istiny 216 816,30 Sk a v časti

týkajúcej sa úroku z omeškania z r u š u j e a vec vracia Krajskému súdu v Prešove na

ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil povinnosť žalovanému zaplatiť

žalobcovi 216 816,30 Sk spolu s 9,99 % úrokom z omeškania ročne od 22. 09. 2003 do

zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol

a nepriznal žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia

216 816,30 Sk s úrokom z omeškania vo výške 19 % ročne od 26. 06. 1998 do zaplatenia

titulom zaplatenia dividend za rok 1997 pôvodného akcionára žalovaného, právneho

predchodcu žalobcu. Uplatnenú časť pohľadávky vo výške 991 560,–Sk s prísl. titulom

zaplatenia dividend za rok 1996 súd prvého stupňa vylúčil na samostatné konanie a o tejto

v samostatnom konaní rozhodol. Pôvodný žalobca F. o.c.p. postúpil pohľadávku C., a.s.,

Bratislava a súd prvého stupňa pripustil zámenu účastníkov na strane žalobcu. Ďalej

uviedol, že na základe rozhodnutia valného zhromaždenia žalovaného (pôvodne Investičný

fond P. Poprad) zo dňa 26. 06. 1998 vznikla akcionárovi B. o.c.p., a.s. nárok na

vyplatenie dividend za rok 1997 vo výške 216 816,30 Sk, ktorá skutočnosť nebola medzi

účastníkmi sporná. Súd prvého stupňa uznal pohľadávku pôvodného veriteľa B. o.c.p., a.s.

za pohľadávku, ktorú bolo možné postúpiť, z dôvodu, že postúpeniu tejto pohľadávky

nebráni vylúčenie postúpenia pohľadávky upravené zákonom § 523 ods. 1, 2 Obč. zák. a

žalobca svoju aktívnu legitimáciu preukázal predložením písomne uzavretých zmlúv

o postúpení pohľadávky medzi pôvodným akcionárom B. o.c.p., a. s. a pôvodným

žalobcom a následne medzi pôvodným žalobcom F. o.c.p., a. s. a terajším žalobcom. Súd

prvého stupňa skúmal aj ďalšiu námietku žalovaného o zániku nároku žalobcu

jednostranným započítaním pohľadávky žalovaného proti akcionárovi B. a. s. vzniknutú

neposkytnutím plnenia – nákupu akcií a to vo výške žalovaným poskytnutej zálohy na

nákup akcií 2 607 932,–Sk. Z predložených listinných dokladov a to korešpondencie

predloženej žalobcom o oznámení o postúpení pohľadávky akcionárom B. a. s. zo dňa 12.

04. 1999, listu žalovaného zo dňa 21. 05. 1999, ktorým prihlásil pohľadávku vo výške

uplatnenej zápočtom (2 607 932,–Sk) proti akcionárovi B. a. s., okolnosti uplatnenia tejto

obrany v konaní žalovaným až v októbri 2003, súd prvého stupňa ustálil, že nárok

nezanikol jednostranným započítaním, keď žalovaný nepreukázal, že k takémuto zápočtu

došlo a nepreukázal oznámenie bez zbytočného odkladu o zápočte postupníkovi B. a.s.

v zmysle § 529 ods. 2 Obč. zák. Z obsahu zápisnice valného zhromaždenia

žalovaného zo dňa 26. 06. 1998 uznesenia č. 2 súd prvého stupňa zistil, že bola

schválená výročná správa za rok 1997 a podľa zápisnice z valného zhromaždenia zo dňa

02. 06. 1999 bolo uložené predstavenstvu začať výplatu dividend spolu s dividendami

schválenými na valnom zhromaždení dňa 26. 06. 1998, t. j. dividendy za rok 1997.

Z obsahu zápisnice Valného zhromaždenia ďalej súd prvého stupňa zistil, že uznesenie č. 2

prijaté na valnom zhromaždení 26. 06. 1998 odkazovalo na text výročnej správy za rok

1997, v ktorej je uvedený spôsob vyplácania dividend a to akcionárom - právnickej osobe

s viac ako 60 akciami, zaslaním na bankový účet, na ktorý majú byť dividendy

zaslané na základe jeho oznámenia zaslaného do sídla fondu. Zákon ani stanovy

spoločnosti neobsahovali osobitnú úpravu splatnosti dividend, preto súd prvého stupňa

považoval za rozhodujúcu úpravu obsiahnutú v rozhodnutí valného zhromaždenia, pokiaľ

ide o splatnosť dividend. Žalobca neposkytol súčinnosť dlžníkovi tým, že neoznámil číslo

účtu až 19. 09. 2003, preto priznal úrok z omeškania uplynutím 3 dní od oznámenia čísla

účtu t.j. odo dňa 22. 09. 2003, v sadzbe, ktorá zodpovedá úrokovej sadzbe v čase

splatnosti dlhu zvýšená o 1 % a v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania žalobu zamietol.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, navrhol rozsudok súdu prvého

stupňa zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Namietal tak ako počas celého

konania, neposkytnutie súčinnosti potrebnej na splnenie záväzku nezaslaním čísla

bankového účtu do sídla spoločnosti žalovaného. V odvolaní uviedol, že podľa obchodnej

zvyklosti sa dividendy vyplácali formou bezhotovostného platobného styku a poukázal na

ustanovenie článku 5 ods. 7 stanov žalovaného účinných v čase konania valného

zhromaždenia, podľa ktorého dividendy, ktoré si akcionári nevybrali do 4 rokov odo dňa

ich splatnosti, prepadajú v prospech rezervného fondu spoločnosti. Žalobca až dňa

19. 12. 2003 poskytol súčinnosť oznámením čísla účtu banky, teda po uplynutí 4 ročnej

lehoty na vyplatenie dividendy.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie aj žalobca v časti týkajúcej sa

úrokov z omeškania. V tejto časti navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a priznať

žalobcovi 19 % ročne zo sumy 216 816,30 Sk od 26. 06. 1998 do 21. 09. 2003 a 9,01 %

ročne zo sumy 216 816,30 Sk od 22. 09. 2003 do zaplatenia. V odvolaní uviedol, že dlžník

je povinný vykonať všetky úkony potrebné pre splnenie záväzku, inak znáša

nebezpečenstvo omeškania. Veriteľ požiadal o vyplatenie dlhu, rovnako veriteľ ako

postupca postúpenie pohľadávky oznámil dlžníkovi a doručením samotnej žaloby bol

žalovaný opätovne vyzvaný na zaplatenie pohľadávky. Z vykonaných dôkazov

nevyplynulo, že existuje rozhodnutie valného zhromaždenia, že plnenie musí byť

bezhotovostné. O spôsobe vyplácania dividend a ani o mieste plnenia nebolo vôbec na

valnom zhromaždení dňa 26. 06. 1998 hlasované. Odhlasovaná bola len ročná účtovná

závierka a rozdelenie zisku za rok 1997. Zápisnica valného zhromaždenia zo dňa

02. 06. 1999 neobsahuje dohodu alebo rozhodnutie o mieste a spôsobe plnenia.

Z uvedeného vyplýva, že čas plnenia ako aj miesto plnenia je potrebné posudzovať podľa

zákonnej úpravy (§ 340 ods. 2 Obch. zák., § 327, § 335 a nasl. Obch. zák.). Po postúpení

pohľadávky teda nie je potrebné sa dožadovať aktuálneho výpisu z obchodného registra, či

čísla bankového účtu pôvodného veriteľa, keď došlo k zmene veriteľa. Minimálne od

29. 04. 1999 žalovaný vedel, že pôvodný akcionár nie je osobou oprávnenou a nemohol

teda očakávať oznámenie údajov od neoprávnenej osoby. Vo vyjadrení k odvolaniu

žalovaného zhrnul svoje dôvody uvedené v podanom odvolaní proti rozhodnutiu súdu

prvého stupňa a navrhol odvolaniu žalovaného nevyhovieť.

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalobu zamietol. V odôvodnení

rozsudku odvolací súd vyslovil záver, že dlžníkom neuznaný nárok na vyplatenie

dividendy nie je pohľadávkou, ale nárokom, o ktorom ak nie je uznaný rozhodne súd

prisúdením pohľadávky na tomto nároku založenej. Aktívne legitimovaným na podanie

takejto žaloby je ten, kto si uplatňuje právo na vyplatenie dividend. Zákon nepozná

postúpenie nároku, preto ani postupník nie je aktívne legitimovaný na podanie takéhoto

návrhu. Pohľadávka je právnym potvrdením nároku, nárok je základom pohľadávky, ale

opačne to neplatí. Aj v takom prípade, keď bezproblémovo dôjde k postúpeniu

pohľadávky, ktorú aj postupník považuje za nespornú aj keď sa u dlžníka o tom

nepresvedčil, dlžníkovi nemožno uprieť právo poprieť nárok veriteľa na existenciu tejto

pohľadávky a postupník pri jej uplatňovaní nemôže postupcu (veriteľa) nahradiť pri

posudzovaní nároku. Nenastanú problémy iba pri pohľadávke prisúdenej súdom alebo

iným orgánom, nepochybne uznávanej aj dlžníkom, prípadne inak preukázanej.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca, označil postup

odvolacieho súdu za rozporný s ustanovením V súvislosti s uvedeným

žalobca poukázal na to, že o dividendách za rok 1996 rozhodol Krajský súd v Prešove č. k.

tak, že ich v plnom rozsahu priznal žalobcovi, pričom toto rozhodnutie

o dividendách za rok 1996 nadobudlo právoplatnosť dňa 12. 04. 2001.

Dovolací súd prejednal predmet dovolacieho konania, ktorým bolo právo na

zaplatenie sumy 216 816,30 Sk spolu s 9,99 % úrokom z omeškania ročne od 22. 09. 2003

do zaplatenia a rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V odôvodnení dovolacieho rozhodnutia uviedol, že z ustanovenia nevyplýva, že

by predmetom o postúpení nemohli byť budúce pohľadávky, a to nielen pohľadávky

splatné v budúcnosti, ale aj iné budúce pohľadávky. Zo zmluvy o postúpení, uzatvorenej

medzi postupcom a postupníkom, je jednoznačné, že postúpená sporná pohľadávka bola

identifikovateľná, existujúca pohľadávka, ktorá skutočnosť ani v konaní namietaná nebola.

Definícia pohľadávky vyplýva z ustanovenia , podľa ktorého záväzkovým

vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie, pohľadávka od

dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Zo žiadneho právneho ustanovenia

nie je zrejmé, z akého dôvodu by nárok na dividendy, ktorých výška istiny dividend

v celom konaní nebola sporná, nebolo právom veriteľa na plnenie voči dlžníkovi, teda

pohľadávkou. Dovolací súd sa nestotožnil so záverom odvolacieho súdu, že dlžníkom

neuznaný nárok na vyplatenie dividend nie je pohľadávkou, ale nárokom. Taktiež nie je

zrejmé, z akého právneho ustanovenia vyplýva pojem nárok, na ktorý pojem sa odvolacie

rozhodnutie odvoláva, ako aj právny názor odvolacieho súdu, že pohľadávka je iba vtedy,

ak je pohľadávkou uznanou alebo priznanou právoplatným rozhodnutím a že pohľadávka

je právnym potvrdením nároku, nárok je základnom pohľadávky. Z ustanovenia ,

ktoré definuje pojem pohľadávka, takéto tvrdenie nie je zrejmé.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací ( ) na

pojednávaní prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolatelia domáhali preskúmania

rozhodnutia (, ) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu

prvého stupňa je potrebné zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Predmetom odvolacieho konania je uplatnená pohľadávka vo výške 216 816,30 Sk

s 19 % úrokom z omeškania od 26. 06. 1998 do zaplatenia titulom zaplatenia dividendy za

rok 1997 akciovej spoločnosti žalovaného. Nárok na zaplatenie istiny pôvodný právny

predchodca žalobcu (B. o.c.p., a.s., Bratislava) nadobudol na základe rozhodnutia valného

zhromaždenia žalovaného zo dňa 26. 06. 1998 titulom zaplatenia dividend za rok 1997.

V priebehu konania žalobca postúpil uplatnený nárok zmluvou o postúpení pohľadávky zo

dňa 05. 07. 2002 spoločnosti C. a.s., Bratislava a oznámil postúpenie pohľadávky

žalovanému prípisom zo dňa 05. 07. 2002, na základe čoho súd prvého stupňa pripustil

vstup spoločnosti C. a.s., Bratislava do konania na strane žalobcu namiesto doterajšieho

žalobcu F. o.c.p., a. s., Bratislava. Na základe vysloveného názoru dovolacieho súdu,

ktorým je odvolací súd viazaný ( ), že právo na dividendu vyplýva z určitého

záväzkového vzťahu, a teda nie je dôvod pochybovať o tom, že právo na dividendy nie je

pohľadávkou a ďalej, že zo zmluvy o postúpení, uzatvorenej medzi postupcom

a postupníkom, je jednoznačné, že postúpená sporná pohľadávka bola identifikovateľná,

existujúca pohľadávka, ktorá skutočnosť ani v konaní namietaná nebola. Odvolací súd

preto v ďalšom konaní preskúmal vecne napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa

v rozsahu napadnutom v odvolaní účastníkov, ktorým sa v predchádzajúcom konaní

a rozhodnutí nezaoberal.

Podľa ust. súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli

splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania.

Podľa ust. dôkaz listinou sa vykoná tak, že predseda senátu alebo

samosudca na pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí

ak súd vo veci nenariaďuje pojednávanie.

Súd prvého stupňa na pojednávaní dňa 18. 10. 2000 oboznámil obsah listinných

dokladov založených v spise žalobcom týkajúce sa postupovania uplatnenej pohľadávky.

Podľa obsahu zápisnice z pojednávania žalobca predložil súdu zápisnice z riadneho

valného zhromaždenia zo dňa 21. 02. 1997, 22. 06. 1998, 02. 02. 1996, ktorých obsah má

mať priamy vplyv na posudzovanie prejednávanej veci a ktorými listinnými dokladmi

predloženými na tomto pojednávaní nebol v zmysle citovaného ust.

vykonaný dôkaz a nie sú ani pripojené v spisovej dokumentácii. Podľa obsahu

nasledujúcich pojednávaní vo veci tieto listinné doklady neboli predmetom vykonania

dokazovania (na pojednávaní dňa 15. 10. 2004 bol oboznámený obsah listu z 28. 01. 1999

a 12. 01. 1999, na pojednávaní dňa 26. 11. 2004 bol oboznámený obsah vyjadrenia žalobcu

z 23. 10. 2003 a obsah písomností na č.l. 72-74 týkajúcich sa prihlásenia pohľadávky,

výzvy k zaplateniu a zmluva o kúpe cenných papierov z 20. 06. 1997) a neboli ani

dodatočne založené v spise. Z tohto postupu nie je zrejmé ako dospel súd prvého stupňa

k záverom uvedeným v odôvodnení rozsudku, že nárok na vyplatenie dividendy za rok

1997 žalobcovi, resp. právnemu predchodcovi vznikol, keď neboli priložené k takémuto

záveru žiadne listinné doklady, na ktoré sa súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia

odvoláva a nebol vykonaný ani dôkaz predloženými listinnými dokladmi na pojednávaní.

Preto záver súdu prvého stupňa sa odvolaciemu súdu javí ako predčasný, bez nadväznosti

na vykonané dokazovanie.

Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle ust.

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní súd

prvého stupňa vykoná dokazovanie v naznačenom smere a vo veci na základe riadne

vykonaného dokazovania v zmysle ust. opätovne, ako aj o náhrade trov

konania ( ) rozhodne. V ďalšom konaní rozhodne súd prvého stupňa aj

o návrhu účastníka na zmenu účastníka v konaní.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. októbra 2008

JUDr. Jozef Štefanko, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: M. N.