Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
d72/377640.fde0c8.pdf
PDF · 128.21 KB
No categories available
2obo/162/2007
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 2 Obo 162/2007
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: C., a.s., G., Bratislava,
IČO: X., zastúpený advokátom Mgr. M. O., H., Bratislava, proti žalovanému: P. akciová
spoločnosť Poprad, N., Poprad, IČO: X., zastúpený advokátom JUDr. L. T., M., Košice,
o zaplatenie 216 816,30 Sk s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti
rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 26. novembra 2004 č. k. 4 Cb 256/02-114,
takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa
26. novembra 2004 č.k. 4 Cb 256/02-114 v časti zaplatenia istiny 216 816,30 Sk a v časti
týkajúcej sa úroku z omeškania z r u š u j e a vec vracia Krajskému súdu v Prešove na
ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil povinnosť žalovanému zaplatiť
žalobcovi 216 816,30 Sk spolu s 9,99 % úrokom z omeškania ročne od 22. 09. 2003 do
zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol
a nepriznal žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia
216 816,30 Sk s úrokom z omeškania vo výške 19 % ročne od 26. 06. 1998 do zaplatenia
titulom zaplatenia dividend za rok 1997 pôvodného akcionára žalovaného, právneho
predchodcu žalobcu. Uplatnenú časť pohľadávky vo výške 991 560,–Sk s prísl. titulom
zaplatenia dividend za rok 1996 súd prvého stupňa vylúčil na samostatné konanie a o tejto
v samostatnom konaní rozhodol. Pôvodný žalobca F. o.c.p. postúpil pohľadávku C., a.s.,
Bratislava a súd prvého stupňa pripustil zámenu účastníkov na strane žalobcu. Ďalej
uviedol, že na základe rozhodnutia valného zhromaždenia žalovaného (pôvodne Investičný
fond P. Poprad) zo dňa 26. 06. 1998 vznikla akcionárovi B. o.c.p., a.s. nárok na
vyplatenie dividend za rok 1997 vo výške 216 816,30 Sk, ktorá skutočnosť nebola medzi
účastníkmi sporná. Súd prvého stupňa uznal pohľadávku pôvodného veriteľa B. o.c.p., a.s.
za pohľadávku, ktorú bolo možné postúpiť, z dôvodu, že postúpeniu tejto pohľadávky
nebráni vylúčenie postúpenia pohľadávky upravené zákonom § 523 ods. 1, 2 Obč. zák. a
žalobca svoju aktívnu legitimáciu preukázal predložením písomne uzavretých zmlúv
o postúpení pohľadávky medzi pôvodným akcionárom B. o.c.p., a. s. a pôvodným
žalobcom a následne medzi pôvodným žalobcom F. o.c.p., a. s. a terajším žalobcom. Súd
prvého stupňa skúmal aj ďalšiu námietku žalovaného o zániku nároku žalobcu
jednostranným započítaním pohľadávky žalovaného proti akcionárovi B. a. s. vzniknutú
neposkytnutím plnenia – nákupu akcií a to vo výške žalovaným poskytnutej zálohy na
nákup akcií 2 607 932,–Sk. Z predložených listinných dokladov a to korešpondencie
predloženej žalobcom o oznámení o postúpení pohľadávky akcionárom B. a. s. zo dňa 12.
04. 1999, listu žalovaného zo dňa 21. 05. 1999, ktorým prihlásil pohľadávku vo výške
uplatnenej zápočtom (2 607 932,–Sk) proti akcionárovi B. a. s., okolnosti uplatnenia tejto
obrany v konaní žalovaným až v októbri 2003, súd prvého stupňa ustálil, že nárok
nezanikol jednostranným započítaním, keď žalovaný nepreukázal, že k takémuto zápočtu
došlo a nepreukázal oznámenie bez zbytočného odkladu o zápočte postupníkovi B. a.s.
v zmysle § 529 ods. 2 Obč. zák. Z obsahu zápisnice valného zhromaždenia
žalovaného zo dňa 26. 06. 1998 uznesenia č. 2 súd prvého stupňa zistil, že bola
schválená výročná správa za rok 1997 a podľa zápisnice z valného zhromaždenia zo dňa
02. 06. 1999 bolo uložené predstavenstvu začať výplatu dividend spolu s dividendami
schválenými na valnom zhromaždení dňa 26. 06. 1998, t. j. dividendy za rok 1997.
Z obsahu zápisnice Valného zhromaždenia ďalej súd prvého stupňa zistil, že uznesenie č. 2
prijaté na valnom zhromaždení 26. 06. 1998 odkazovalo na text výročnej správy za rok
1997, v ktorej je uvedený spôsob vyplácania dividend a to akcionárom - právnickej osobe
s viac ako 60 akciami, zaslaním na bankový účet, na ktorý majú byť dividendy
zaslané na základe jeho oznámenia zaslaného do sídla fondu. Zákon ani stanovy
spoločnosti neobsahovali osobitnú úpravu splatnosti dividend, preto súd prvého stupňa
považoval za rozhodujúcu úpravu obsiahnutú v rozhodnutí valného zhromaždenia, pokiaľ
ide o splatnosť dividend. Žalobca neposkytol súčinnosť dlžníkovi tým, že neoznámil číslo
účtu až 19. 09. 2003, preto priznal úrok z omeškania uplynutím 3 dní od oznámenia čísla
účtu t.j. odo dňa 22. 09. 2003, v sadzbe, ktorá zodpovedá úrokovej sadzbe v čase
splatnosti dlhu zvýšená o 1 % a v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania žalobu zamietol.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, navrhol rozsudok súdu prvého
stupňa zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Namietal tak ako počas celého
konania, neposkytnutie súčinnosti potrebnej na splnenie záväzku nezaslaním čísla
bankového účtu do sídla spoločnosti žalovaného. V odvolaní uviedol, že podľa obchodnej
zvyklosti sa dividendy vyplácali formou bezhotovostného platobného styku a poukázal na
ustanovenie článku 5 ods. 7 stanov žalovaného účinných v čase konania valného
zhromaždenia, podľa ktorého dividendy, ktoré si akcionári nevybrali do 4 rokov odo dňa
ich splatnosti, prepadajú v prospech rezervného fondu spoločnosti. Žalobca až dňa
19. 12. 2003 poskytol súčinnosť oznámením čísla účtu banky, teda po uplynutí 4 ročnej
lehoty na vyplatenie dividendy.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie aj žalobca v časti týkajúcej sa
úrokov z omeškania. V tejto časti navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a priznať
žalobcovi 19 % ročne zo sumy 216 816,30 Sk od 26. 06. 1998 do 21. 09. 2003 a 9,01 %
ročne zo sumy 216 816,30 Sk od 22. 09. 2003 do zaplatenia. V odvolaní uviedol, že dlžník
je povinný vykonať všetky úkony potrebné pre splnenie záväzku, inak znáša
nebezpečenstvo omeškania. Veriteľ požiadal o vyplatenie dlhu, rovnako veriteľ ako
postupca postúpenie pohľadávky oznámil dlžníkovi a doručením samotnej žaloby bol
žalovaný opätovne vyzvaný na zaplatenie pohľadávky. Z vykonaných dôkazov
nevyplynulo, že existuje rozhodnutie valného zhromaždenia, že plnenie musí byť
bezhotovostné. O spôsobe vyplácania dividend a ani o mieste plnenia nebolo vôbec na
valnom zhromaždení dňa 26. 06. 1998 hlasované. Odhlasovaná bola len ročná účtovná
závierka a rozdelenie zisku za rok 1997. Zápisnica valného zhromaždenia zo dňa
02. 06. 1999 neobsahuje dohodu alebo rozhodnutie o mieste a spôsobe plnenia.
Z uvedeného vyplýva, že čas plnenia ako aj miesto plnenia je potrebné posudzovať podľa
zákonnej úpravy (§ 340 ods. 2 Obch. zák., § 327, § 335 a nasl. Obch. zák.). Po postúpení
pohľadávky teda nie je potrebné sa dožadovať aktuálneho výpisu z obchodného registra, či
čísla bankového účtu pôvodného veriteľa, keď došlo k zmene veriteľa. Minimálne od
29. 04. 1999 žalovaný vedel, že pôvodný akcionár nie je osobou oprávnenou a nemohol
teda očakávať oznámenie údajov od neoprávnenej osoby. Vo vyjadrení k odvolaniu
žalovaného zhrnul svoje dôvody uvedené v podanom odvolaní proti rozhodnutiu súdu
prvého stupňa a navrhol odvolaniu žalovaného nevyhovieť.
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalobu zamietol. V odôvodnení
rozsudku odvolací súd vyslovil záver, že dlžníkom neuznaný nárok na vyplatenie
dividendy nie je pohľadávkou, ale nárokom, o ktorom ak nie je uznaný rozhodne súd
prisúdením pohľadávky na tomto nároku založenej. Aktívne legitimovaným na podanie
takejto žaloby je ten, kto si uplatňuje právo na vyplatenie dividend. Zákon nepozná
postúpenie nároku, preto ani postupník nie je aktívne legitimovaný na podanie takéhoto
návrhu. Pohľadávka je právnym potvrdením nároku, nárok je základom pohľadávky, ale
opačne to neplatí. Aj v takom prípade, keď bezproblémovo dôjde k postúpeniu
pohľadávky, ktorú aj postupník považuje za nespornú aj keď sa u dlžníka o tom
nepresvedčil, dlžníkovi nemožno uprieť právo poprieť nárok veriteľa na existenciu tejto
pohľadávky a postupník pri jej uplatňovaní nemôže postupcu (veriteľa) nahradiť pri
posudzovaní nároku. Nenastanú problémy iba pri pohľadávke prisúdenej súdom alebo
iným orgánom, nepochybne uznávanej aj dlžníkom, prípadne inak preukázanej.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca, označil postup
odvolacieho súdu za rozporný s ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. V súvislosti s uvedeným
žalobca poukázal na to, že o dividendách za rok 1996 rozhodol Krajský súd v Prešove č. k.
4 Cb 698/99 tak, že ich v plnom rozsahu priznal žalobcovi, pričom toto rozhodnutie
o dividendách za rok 1996 nadobudlo právoplatnosť dňa 12. 04. 2001.
Dovolací súd prejednal predmet dovolacieho konania, ktorým bolo právo na
zaplatenie sumy 216 816,30 Sk spolu s 9,99 % úrokom z omeškania ročne od 22. 09. 2003
do zaplatenia a rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
V odôvodnení dovolacieho rozhodnutia uviedol, že z ustanovenia § 524 OZ nevyplýva, že
by predmetom o postúpení nemohli byť budúce pohľadávky, a to nielen pohľadávky
splatné v budúcnosti, ale aj iné budúce pohľadávky. Zo zmluvy o postúpení, uzatvorenej
medzi postupcom a postupníkom, je jednoznačné, že postúpená sporná pohľadávka bola
identifikovateľná, existujúca pohľadávka, ktorá skutočnosť ani v konaní namietaná nebola.
Definícia pohľadávky vyplýva z ustanovenia § 488 OZ, podľa ktorého záväzkovým
vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie, pohľadávka od
dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Zo žiadneho právneho ustanovenia
nie je zrejmé, z akého dôvodu by nárok na dividendy, ktorých výška istiny dividend
v celom konaní nebola sporná, nebolo právom veriteľa na plnenie voči dlžníkovi, teda
pohľadávkou. Dovolací súd sa nestotožnil so záverom odvolacieho súdu, že dlžníkom
neuznaný nárok na vyplatenie dividend nie je pohľadávkou, ale nárokom. Taktiež nie je
zrejmé, z akého právneho ustanovenia vyplýva pojem nárok, na ktorý pojem sa odvolacie
rozhodnutie odvoláva, ako aj právny názor odvolacieho súdu, že pohľadávka je iba vtedy,
ak je pohľadávkou uznanou alebo priznanou právoplatným rozhodnutím a že pohľadávka
je právnym potvrdením nároku, nárok je základnom pohľadávky. Z ustanovenia § 488 OZ,
ktoré definuje pojem pohľadávka, takéto tvrdenie nie je zrejmé.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) na
pojednávaní prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolatelia domáhali preskúmania
rozhodnutia (§ 212 ods.1, § 214 ods.1 O.s.p.) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu
prvého stupňa je potrebné zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
Predmetom odvolacieho konania je uplatnená pohľadávka vo výške 216 816,30 Sk
s 19 % úrokom z omeškania od 26. 06. 1998 do zaplatenia titulom zaplatenia dividendy za
rok 1997 akciovej spoločnosti žalovaného. Nárok na zaplatenie istiny pôvodný právny
predchodca žalobcu (B. o.c.p., a.s., Bratislava) nadobudol na základe rozhodnutia valného
zhromaždenia žalovaného zo dňa 26. 06. 1998 titulom zaplatenia dividend za rok 1997.
V priebehu konania žalobca postúpil uplatnený nárok zmluvou o postúpení pohľadávky zo
dňa 05. 07. 2002 spoločnosti C. a.s., Bratislava a oznámil postúpenie pohľadávky
žalovanému prípisom zo dňa 05. 07. 2002, na základe čoho súd prvého stupňa pripustil
vstup spoločnosti C. a.s., Bratislava do konania na strane žalobcu namiesto doterajšieho
žalobcu F. o.c.p., a. s., Bratislava. Na základe vysloveného názoru dovolacieho súdu,
ktorým je odvolací súd viazaný (§ 243d O.s.p.), že právo na dividendu vyplýva z určitého
záväzkového vzťahu, a teda nie je dôvod pochybovať o tom, že právo na dividendy nie je
pohľadávkou a ďalej, že zo zmluvy o postúpení, uzatvorenej medzi postupcom
a postupníkom, je jednoznačné, že postúpená sporná pohľadávka bola identifikovateľná,
existujúca pohľadávka, ktorá skutočnosť ani v konaní namietaná nebola. Odvolací súd
preto v ďalšom konaní preskúmal vecne napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa
v rozsahu napadnutom v odvolaní účastníkov, ktorým sa v predchádzajúcom konaní
a rozhodnutí nezaoberal.
Podľa ust. § 122 ods. 1 O.s.p. súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli
splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania.
Podľa ust. § 129 ods. 1 O.s.p. dôkaz listinou sa vykoná tak, že predseda senátu alebo
samosudca na pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí
ak súd vo veci nenariaďuje pojednávanie.
Súd prvého stupňa na pojednávaní dňa 18. 10. 2000 oboznámil obsah listinných
dokladov založených v spise žalobcom týkajúce sa postupovania uplatnenej pohľadávky.
Podľa obsahu zápisnice z pojednávania žalobca predložil súdu zápisnice z riadneho
valného zhromaždenia zo dňa 21. 02. 1997, 22. 06. 1998, 02. 02. 1996, ktorých obsah má
mať priamy vplyv na posudzovanie prejednávanej veci a ktorými listinnými dokladmi
predloženými na tomto pojednávaní nebol v zmysle citovaného ust. § 129 ods. 1 O.s.p.
vykonaný dôkaz a nie sú ani pripojené v spisovej dokumentácii. Podľa obsahu
nasledujúcich pojednávaní vo veci tieto listinné doklady neboli predmetom vykonania
dokazovania (na pojednávaní dňa 15. 10. 2004 bol oboznámený obsah listu z 28. 01. 1999
a 12. 01. 1999, na pojednávaní dňa 26. 11. 2004 bol oboznámený obsah vyjadrenia žalobcu
z 23. 10. 2003 a obsah písomností na č.l. 72-74 týkajúcich sa prihlásenia pohľadávky,
výzvy k zaplateniu a zmluva o kúpe cenných papierov z 20. 06. 1997) a neboli ani
dodatočne založené v spise. Z tohto postupu nie je zrejmé ako dospel súd prvého stupňa
k záverom uvedeným v odôvodnení rozsudku, že nárok na vyplatenie dividendy za rok
1997 žalobcovi, resp. právnemu predchodcovi vznikol, keď neboli priložené k takémuto
záveru žiadne listinné doklady, na ktoré sa súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia
odvoláva a nebol vykonaný ani dôkaz predloženými listinnými dokladmi na pojednávaní.
Preto záver súdu prvého stupňa sa odvolaciemu súdu javí ako predčasný, bez nadväznosti
na vykonané dokazovanie.
Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle ust.
§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní súd
prvého stupňa vykoná dokazovanie v naznačenom smere a vo veci na základe riadne
vykonaného dokazovania v zmysle ust. § 129 ods. 1 O.s.p. opätovne, ako aj o náhrade trov
konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.) rozhodne. V ďalšom konaní rozhodne súd prvého stupňa aj
o návrhu účastníka na zmenu účastníka v konaní.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. októbra 2008
JUDr. Jozef Štefanko, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: M. N.