Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2obo/85/2008

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Štefanku

a členiek JUDr. I. Izakovičovej a JUDr. Anny Petruľákovej v právnej veci žalobcov:

1/ S., so sídlom v Bratislave, pobočka Banská Bystrica, ul. K., Banská Bystrica, IČO: X., 2/ K.,

s. r. o., M., Banská Bystrica, IČO: X., zast. JUDr. J., advokátom, Advokátska kancelária, ul. J.,

V., 3/ D., S., Senec, IČO: X., zast. JUDr. I. Š., G., Bratislava, za účasti vedľajšieho účastníka

JUDr. I. B., B., X. Veľký Krtíš, správca konkurznej podstaty úpadcu R., Banská Bystrica, proti

žalovanému: A., a. s., S., Banská Bystrica, IČO: X., zast. JUDr. P. D., advokát, Advokátska

kancelária, H., Banská Bystrica, o neúčinnosť právneho úkonu, na odvolanie žalovaného proti

rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 22. septembra 2004 č. k. – Va – 245,

takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 22. septembra 2004 č. k. – Va – 245 p o t v r d z u j e.

Nepripúšťa zámenu žalobcu za S., a. s., C., Bratislava.

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd vyslovil, že vklad R. Banská Bystrica, so

sídlom S. Banská Bystrica do základného imania obchodnej spoločnosti A., a. s., S. Banská

Bystrica uskutočnený na základe písomného vyhlásenia z 30. 07. 1997, deklarovaného za účasti

notára, na základe ktorého bolo rozhodnuté, o vklade Okresným úradom v Banskej Bystrici,

Katastrálny odbor č. V 3871/97 - 58 s povolením k 9.9.1997 je voči konkurzným veriteľom

právne neúčinný. Konanie o žalobách žalobcov 2/ a 3/ zastavil. Žalovaného zaviazal zaplatiť

žalobcovi 1/ náhradu trov konania v sume 500,–Sk.

Vyhovel tým čiastočne žalobe žalobcov 1/ - 3/ z 01. 03. 1999, ktorou sa domáhali právnej

neúčinnosti uvedeného vkladu na základe písomného vyhlásenia z 30. 07. 1997, na základe

ktorého bol Okresným úradom v Banskej Bystrici v konaní č. V 3871/97, dňa 09. 09. 1997

povolený vklad vlastníctva do katastra. Právnej neúčinnosti sa domáhali na základe toho, že

uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici z 13. 01. 1998 č. k. 51 - 24 K 222/97 bol

vyhlásený konkurz na majetok úpadcu - R., Banská Bystrica, S.. Na prieskumom pojednávaní

konanom dňa 05. 11. 1998 žalobcovia ako veritelia si uplatnili nároky voči úpadcovi, ako

veritelia svoje pohľadávky. Správca konkurznej podstaty uznal pohľadávky žalobcov 2/ a 3/ ako

opodstatnené, pričom nárok žalobcu 1/ poprel v časti 5 858 464,–Sk.

Dňa 30. júla 1997 už po začatí konkurzného konania na základe písomného vyhlásenia

vykonal nepeňažný vklad do základného imania žalovaného v hodnote 27 209 321,–Sk, čím

došlo k ukráteniu konkurzných veriteľov, pritom medzi úpadcom a žalovaným je personálne

prepojenie, dokonca tie isté osoby.

Podaním zo 16. 08. 2004 zobral žalobca 2/ a podaním z 14. 09. 2004 zobral žalobca 3/

žalobu späť so súhlasom žalovaného, v ktorej časti súd preto konanie zastavil.

Pokiaľ ide o určenie právnej neúčinnosti právneho úkonu úpadcu a žalovaného

prvostupňový súd po vykonaní dokazovania ( ) a jeho vyhodnotení ( )

dospel k záveru, že žaloba je právom podaná a preto jej vyhovel. Samotné rozhodnutie odôvodnil

tým, že konkurzné konanie začalo doručením návrhu K. š. p. ú. Bratislava súdu dňa 30. 06. 1997

a žalobkyňa, ako konkurzná veriteľka si uplatnila voči úpadcovi pohľadávku v sume

26 050 415,–Sk, ktorú správca konkurznej podstaty do výšky 5 858 464,–Sk poprel.

Podľa výpisov z obchodného registra žalovaného vložka č. 1215/S odd. Sa a úpadcu

vložka č. 100/S odd. Dr. z rozhodného obdobia, ako členovia predstavenstva žalovaného

a zároveň úpadcu sú v obchodnom registri zapísaní: J. Š., Ing. J., Ing. J. L. Ing. L. K. Ako

členovia dozornej rady žalovaného a zároveň členovia predstavenstva úpadcu sú zapísaní; D. Č. a

M. C.

Podľa zakladateľskej zmluvy žalovaného z 15. 07. 1997 sú zakladateľmi žalovaného:

Ing. J. Š., Ing. J. L. Ing. J., J. D. a úpadca. Prvostupňový súd sa ďalej skutkovo vyporiadal

evidenciou a presunom akcií (str. 4-6 napadnutého rozsudku).

Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením

o konkurze a vyrovnaní, pričom neakceptoval obranu žalovaného, že nepeňažným vkladom nešlo

o úmyselné poškodenie veriteľov, pretože úpadca mal v tom čase majetok v dostatočnej hodnote

na uspokojenie veriteľov.

Rozhodnutie o náhrade trov konania založil na ustanovení .

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný. Odôvodnil ho tým, že nemôže súhlasiť

so skutkovými ani právnymi závermi, ktoré sa preniesli do samotného napadnutého rozhodnutia.

Už v priebehu prvostupňového konania namietal, že žalobný petit nie je určitý a zrozumiteľný čo

spôsobuje, že rozsudok po stránke materiálnej je nevykonateľný. Táto povinnosť je daná

ustanovením a pokiaľ splnená nie je, súd musí postupovať podľa . Za

nesporné považuje, že do obchodnej spoločnosti žalovaného do základného imania bol vložený

nepeňažný vklad vo výške 45 690 000,--Sk, pričom tento pozostával z vecí hnuteľných

a nehnuteľných a hodnota vkladu, ktorý tvorili nehnuteľnosti bola vo výške 27 209 321,--Sk.

V súdenej veci treba postupovať ako pri žalobách o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti

v prípade žalôb o vydanie nehnuteľnej veci. Len po vyriešení procesnej otázky v súvislosti so

žalobným petitom je možné zaoberať sa vecne otázkou žaloby. V čase založenia žalovaného sa

úpadca nenachádzal v predĺžení. Prevod akcií na oprávnené osoby sa zrealizoval v súlade

s uznesením členskej schôdze úpadcu z 12. 05. 1997.

Po zrealizovaní exekučných konaní v prospech S. aktíva úpadcu klesli tak, že boli menšie

ako pasíva a len v dôsledku toho sa R. ocitlo v úpadku a bol na jeho majetok vyhlásený konkurz.

Zo strany úpadcu aj žalovaného všetky právne úkony boli vykonané v súlade s platnými

zákonmi. Podľa názoru odvolateľa aj keď došlo k novelizácii ZKV so spätnou účinnosťou

nemožno tieto ustanovenia vykladať v jeho neprospech v tom zmysle, že právny úkon bol

realizovaný s úmyslom ukrátiť iných veriteľov.

Veriteľa zaťažuje dôkazné bremeno, aby v súdnom konaní preukázal, že odporovateľným

právnym úkonom dlžník kvalifikovaným spôsobom zmenšil svoj majetok.

Pokiaľ následne dlžník - R. realizoval výmenu týchto akcií za podielové listy jednotlivých

členov dlžníka na základe zmlúv o prevode cenných papierov a dohôd o postúpení pohľadávky,

je toho názoru, že táto otázka je mimo rámec predmetu tohto konania a pokiaľ došlo k ukráteniu

veriteľov; tak zrejme takýmto postupom a bolo na vôli veriteľov v konkurznom konaní, aby

odporovateľnými žalobami ich neúčinnosť napadli. Z týchto dôvodov navrhol odvolaniu

vyhovieť a žalobu zamietnuť. Žalobkyňa sa na podané odvolanie nevyjadrila.

Odvolací súd rozsudok z 9. novembra 2005 č. k. – 272 v jeho napadnutej

časti potvrdil a žalobcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.

V rozsudku poukázal na správne právne dôvody rozsudku súdu prvého stupňa. Žalovaný

ani skutkový stav ako bol zistený nepoprel a jeho obrana spočívala predovšetkým v námietkách,

ktoré nesúvisia s náležitosťami, ktoré vyžaduje odvolanie ( ). Je to námietka, že je

nepresný, nezrozumiteľný a tým aj nevykonateľný petit, nesprávny postup súdu, ktorý mal

v konaní postupovať „obdobne ako pri žalobách o určovaní vlastníckeho práva". Občiansky

súdny poriadok v nehovorí o žalobnom „petite", je to skôr teoretické zhrnutie

toho, čoho sa žalobca v žalobe domáha. Žalobný petit je predovšetkým vecou žalobcu a tým aj

súdu, aby vedel posúdiť, čoho sa žalobca domáha. Petit žalobcovi aj prvostupňovému súdu bol

jasný a vykonateľný a takým sa javí aj odvolaciemu súdu. Ten istý určuje aj postup súdu

v konaní. Prirovnávať samotný postup pri popierateľných žalobách s postupom pri žalobách

o určenie vlastníctva znamená nerozlišovať odlišný predmet týchto sporov.

Nepovažoval za dôvodnú ani obranu, že úpadca v čase zadĺženia žalovaného sa

nenachádzal v predĺžení. Už samotné založenie nového subjektu a personálne prepojenie medzi

nim a dlžníkom, ako neskorším úpadcom, svedčí o účele tohto kroku. Nikde nehol uvedený ten

dôvod, ktorý tu v skutočnosti bol. Dôkazné bremeno rozhodne nie je na žalobkyni. Súd

nespochybňuje, že popierané právne úkony boli platne uzavreté. Tieto žaloby sú o

odporovateľnosti platných právnych úkonov a čo do možnosti uplatniť toto právo sú obmedzené.

Žalobkyňa neuplatnila náhradu odvolacích trov, preto jej ich odvolací súd nepriznal.

Rozsudok odvolacieho súdu napadol dovolaním žalovaný. Dôvody dovolania spočívali

v tom, že žalovanému bola postupom odvolacieho súdu odňatá možnosť konať pred odvolacím

súdom ( ). Tento protiprávny postup mal spočívať v tom, že odvolacie konanie

dňa 9. novembra 2005 bolo vykonané aj napriek tomu, že podaním doručeným faxom

odvolaciemu súdu dňa 08. 11. 2005 a v origináli 10. 11. 2005, ku ktorému podaniu bola

pripojená xeroxová kópia „potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti“ o tom, že JUDr. P. D.

je práceneschopný od 08. 11. 2005, odvolací súd to neakceptoval a vo veci pojednával. Ďalej

poukázal, aké práva má účastník a že ustanovenie bolo flagrantne porušené,

keď súd neakceptoval ospravedlnenie právneho zástupcu a vo veci pojednával.

Dovolací súd svojim rozsudkom (1 Obdo V 24/2006) zrušil rozsudok odvolacieho súdu

a vec mu vrátil na ďalšie konanie, osvojil si dôvody žalovaného, meritom veci sa nezaoberal

a vysvetlil odvolaciemu súdu, ako treba postupovať pri výklade dotknutých ustanovení.

Doslovne uviedol, že „pokiaľ ide o výklad a aplikáciu ustanovenia § 237 písm. f/ v spojení

s , v tomto smere už existuje rozsiahla judikatúra dovolacieho súdu, na ktorú

správne dovolateľ poukazuje. Značná časť tejto judikatúry je napríklad zhrnutá v publikácii

s judikatúrou z edície Justícia, vydanej „IURA EDITION, spol.

s r. o., rok 2007, str. 403 – 406“.

Odvolací súd po zrušení jeho prvšieho rozsudku stanovil dátum odvolacieho

pojednávania už pod novým č. k. () na deň 03. 09. 2008. Predvolanie bolo

doručené účastníkom začiatkom augusta 2008. Podaním z 11. 08. 2008 právny zástupca

žalovaného oznámil, že v termíne od 29. 08. 2000 do 13. 09. 2008 sa nachádza na dovolenke

v zahraničí a súčasne odvolaciemu súdu určil, aby termín pojednávania bol stanovený na termín

v druhej polovici mesiaca septembra 2008.

Na to predseda senátu listom z 12. 08. 2008 oznámil právnemu zástupcovi žalovaného

okrem iného, že

„V terajšom systéme odvolania možnosť návrhov na doplnenie dokazovania, zmeny

dôvodov odvolania alebo iných návrhov v danom prípade sú zo zákona neprípustné. Ustanovenie

upravuje postup prvostupňového súdu v súvislosti s účastníkom konania

a toto ustanovenie v odvolacom konaní sa použije primerane ( ), teda s tým

rozdielom ako je rozdiel medzi postupom prvostupňového a odvolacieho súdu. Je treba, aby ste

uviedli do začiatku stanoveného termínu, v čom je potrebná vaša účasť, čo chcete predniesť také,

čo doposiaľ prednesené nebolo a ak to bude v súlade so zákonom nie je problémom pojednávanie

odročiť. Termín pojednávania dodržaný bude a vaše osobné prekážky odvolací súd

neakceptuje“.

Ďalší list zaslal odvolaciemu súdu aj právny zástupca žalovaného (25. 08. 2008)

žalobkyňa doručila dňa 14. 08. 2008 návrh na zmenu žalobcu v dôsledku postúpenia

pohľadávky, ktorý návrh odvolací súd neakceptoval. Dôvod bol jednoduchý, totiž predmetom

tohto sporu nebola pohľadávka, ktorá by sa dala postúpiť, ale odporovateľnosť právneho úkonu

a pokiaľ postupník (S., a. s.) mala dôvod na vstup do tohto sporu a teda preukazovať existenciu

dôvodov odporovateľnosti a mala na tom právny záujem, mohla tak urobiť pred súdom prvého

stupňa. Odporovací právny úkon nie je sporom o pravosť pohľadávky, vedie sa v rámci neho

odlišné dokazovanie, ktoré priamo nesúvisí s incidenčnou žalobou o pravosť pohľadávky. Preto

nebolo možné pripustiť ani zámenu účastníkov (žalobcu) z tohto titulu.

Na to predseda predstavenstva žalovaného Ing. J. Š., bez súčinnosti svojho advokáta,

písomným podaním doručeným odvolaciemu súdu 02. 08. 2008 vzniesol námietku zaujatosti

voči predsedovi odvolacieho senátu a jeho členkám. Tým docielil zmarenie pojednávania a spisy

boli predložené inému senátu ( ) na rozhodnutie o námietke. Iný senát

Najvyššieho súdu svojím uznesením z 18. septembra 2008 č. k. nevidel zákonné

dôvody pre vylúčenie senátu 2 Obo z prejednávania veci a preto rozhodol, že z prejednávania

veci nie je vylúčený a uznesenie o tom bolo právnemu zástupcovi žalovaného doručené

26. 09. 2008. Na to odvolací súd vytýčil odvolacie pojednávanie na deň 29. októbra 2008

a predvolal riadne, ako ostatných účastníkov aj žalovaného prostredníctvom jeho zástupcu

JUDr. P. D.. Tento advokát však doručenku (vykázanie o doručení predvolania) nevrátil

a odvolací súd v tom videl ďalší úmysel o zmarenie pojednávania. Neakceptoval tento postup

žalovaného a s poukazom aj na novú úpravu, ku ktorej došlo novelou , zákonom č.

a možnosť jej použitia aj na veci, ktoré napadli skôr, ale do účinnosti novely 15.

10. 2008 neboli rozhodnuté (§ 372p ods. 1), keď už účasť účastníka za istých okolností sa

nevyžaduje, vec prejednal.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (, ), na pojednávaní

prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania rozhodnutia (§ 212

ods.1, . ) dospel k záveru, že odvolanie nie je právne dôvodné, prvostupňový súd

rozhodol vecne správne, preto jeho rozhodnutie potvrdil ( ).

Týmto procesný postupom dovolacieho súdu bolo vlastne rozhodnuté, že odvolanie je

potrebné prejednať duplicitne, keď vecné závery prvšieho (zrušeného) rozsudku neboli dotknuté.

Tie sú uvedené vyššie v tomto rozhodnutí a odvolací súd k nim nemá čo dodať.

Procesné podmienky (resp. procesné vady) zákon tak nehodnotí, ako dovolací súd.

Účastník bol na pojednávanie riadne predvolaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu

( ). Zákon jasne upravuje účasť na konaní pri účastníkoch a zvolenom právnom

zástupcovi, pokiaľ je ním advokát ( - , - ). Ustanovenie

tam uvedené právo priznáva uplatniť účastníkovi a nie právnemu zástupcovi. Aj právo účastníka

je obmedzené tým, že súd posúdi či sú dôvody na ospravedlnenie neúčasti účastníka na

pojednávaní a s tým spojené posúdenie potreby jeho účasti na pojednávaní, odvolanie bolo riadne

odôvodnené a odvolací súd nepovažoval za potrebné tohto účastníka na pojednávaní ešte

vypočuť a preto pojednával v jeho neprítomnosti.

Naproti tomu kvalifikovaný právny zástupca má aj iné práva a povinnosti, ako účastník.

Na zastupovanie môže splnomocniť substitúta ( ), môže plnomocenstvo

vypovedať a zase účastník plnomocenstvo advokáta odvolať, zvlášť keď advokát má iné

dôležitejšie záujmy ako je zastupovanie účastníka pred Najvyšším súdom SR.

Neprítomnosť riadne predvolaného účastníka (alebo jeho advokáta, ako zástupcu) na

odvolacie pojednávanie nie je dôvodom na zmarenie pojednávania, ak súd účasť účastníka resp.

zástupcu nepovažuje za potrebnú. V takom prípade je účasť na pojednávaní ich právom a nie

povinnosťou. A to že naložia zo svojím právom tak, že ho nevyužijú nemôže byť dôvodom

zmätočnosti ( ). Nemôže byť preto, že iné ustanovenie ( v spojení

s ) takýto postup umožňuje. Môže ísť len o tzv. inú vadu konania, na ktorú

dovolací súd neprihliada, pokiaľ nemá za následok nesprávnosť rozhodnutia vo veci (§ 242 ods.

1 druhá veta ). V takom prípade sa vyžaduje v dôvodoch uviesť v čom spočíva vecná

nesprávnosť rozhodnutia spôsobená neúčasťou ospravedlneného účastníka na odvolacom

pojednávaní. Ak porušenie práva účastníka spočíva len v tom, že účastník (advokát) sa pred

odvolacím súdom nemohol rečnícky predviesť, dovolací súd toto právo mu môže poskytnúť tým,

že nariadi pojednávanie, aby toto právo využil ( ), totiž toto ustanovenie nie je

pre okrasu , ale aby sa v prípade potreby využilo a zabránilo sa tým zbytočným prieťahom.

Pri terajšom postupe dovolacieho súdu sa nariaďuje odvolaciemu súdu duplicitne preskúmať

vecnú správnosť prvostupňového rozhodnutia.

Dovolací súd svoje zrušujúce rozhodnutie oprel o judikát Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (R 31/1995). Právna veta tohto judikátu znie:

„Choroba účastníka preukázaná lekársky uznanou práceneschopnosťou je dôležitým dôvodom

v zmysle . Ak účastník konania v takomto prípade požiadal včas o odročenie

pojednávania, prejednanie veci v jeho neprítomnosti treba kvalifikovať ako odňatie možnosti

účastníkovi konať pred súdom v zmysle .“

Ani na správnom postupe pri vynesení prvšieho pri opätovnom preskúmaní

prvostupňového (napadnutého) rozsudku odvolací súd nemá čo meniť.

Žalobcovi pri potvrdzujúcom rozsudku vzniklo právo na náhradu odvolacích trov, ktoré

odvolací súd mu nepriznal, keďže jeho právny zástupca trovy neuplatnil.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.

V Bratislave 29. októbra 2008

JUDr. Jozef Štefanko, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: M. N.