Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
0ac/377581.666f7a.pdf
PDF · 125.85 KB
No categories available
2obo/85/2008
N a j v y š š í s ú d 2 Obo 85/2008
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Štefanku
a členiek JUDr. I. Izakovičovej a JUDr. Anny Petruľákovej v právnej veci žalobcov:
1/ S., so sídlom v Bratislave, pobočka Banská Bystrica, ul. K., Banská Bystrica, IČO: X., 2/ K.,
s. r. o., M., Banská Bystrica, IČO: X., zast. JUDr. J., advokátom, Advokátska kancelária, ul. J.,
V., 3/ D., S., Senec, IČO: X., zast. JUDr. I. Š., G., Bratislava, za účasti vedľajšieho účastníka
JUDr. I. B., B., X. Veľký Krtíš, správca konkurznej podstaty úpadcu R., Banská Bystrica, proti
žalovanému: A., a. s., S., Banská Bystrica, IČO: X., zast. JUDr. P. D., advokát, Advokátska
kancelária, H., Banská Bystrica, o neúčinnosť právneho úkonu, na odvolanie žalovaného proti
rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 22. septembra 2004 č. k. 28 Cb 22/99 – Va – 245,
takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
z 22. septembra 2004 č. k. 28 Cb 22/99 – Va – 245 p o t v r d z u j e.
Nepripúšťa zámenu žalobcu za S., a. s., C., Bratislava.
Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd vyslovil, že vklad R. Banská Bystrica, so
sídlom S. Banská Bystrica do základného imania obchodnej spoločnosti A., a. s., S. Banská
Bystrica uskutočnený na základe písomného vyhlásenia z 30. 07. 1997, deklarovaného za účasti
notára, na základe ktorého bolo rozhodnuté, o vklade Okresným úradom v Banskej Bystrici,
Katastrálny odbor č. V 3871/97 - 58 s povolením k 9.9.1997 je voči konkurzným veriteľom
právne neúčinný. Konanie o žalobách žalobcov 2/ a 3/ zastavil. Žalovaného zaviazal zaplatiť
žalobcovi 1/ náhradu trov konania v sume 500,–Sk.
Vyhovel tým čiastočne žalobe žalobcov 1/ - 3/ z 01. 03. 1999, ktorou sa domáhali právnej
neúčinnosti uvedeného vkladu na základe písomného vyhlásenia z 30. 07. 1997, na základe
ktorého bol Okresným úradom v Banskej Bystrici v konaní č. V 3871/97, dňa 09. 09. 1997
povolený vklad vlastníctva do katastra. Právnej neúčinnosti sa domáhali na základe toho, že
uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici z 13. 01. 1998 č. k. 51 - 24 K 222/97 bol
vyhlásený konkurz na majetok úpadcu - R., Banská Bystrica, S.. Na prieskumom pojednávaní
konanom dňa 05. 11. 1998 žalobcovia ako veritelia si uplatnili nároky voči úpadcovi, ako
veritelia svoje pohľadávky. Správca konkurznej podstaty uznal pohľadávky žalobcov 2/ a 3/ ako
opodstatnené, pričom nárok žalobcu 1/ poprel v časti 5 858 464,–Sk.
Dňa 30. júla 1997 už po začatí konkurzného konania na základe písomného vyhlásenia
vykonal nepeňažný vklad do základného imania žalovaného v hodnote 27 209 321,–Sk, čím
došlo k ukráteniu konkurzných veriteľov, pritom medzi úpadcom a žalovaným je personálne
prepojenie, dokonca tie isté osoby.
Podaním zo 16. 08. 2004 zobral žalobca 2/ a podaním z 14. 09. 2004 zobral žalobca 3/
žalobu späť so súhlasom žalovaného, v ktorej časti súd preto konanie zastavil.
Pokiaľ ide o určenie právnej neúčinnosti právneho úkonu úpadcu a žalovaného
prvostupňový súd po vykonaní dokazovania (§ 120 ods. 1 OSP) a jeho vyhodnotení (§ 132 OSP)
dospel k záveru, že žaloba je právom podaná a preto jej vyhovel. Samotné rozhodnutie odôvodnil
tým, že konkurzné konanie začalo doručením návrhu K. š. p. ú. Bratislava súdu dňa 30. 06. 1997
a žalobkyňa, ako konkurzná veriteľka si uplatnila voči úpadcovi pohľadávku v sume
26 050 415,–Sk, ktorú správca konkurznej podstaty do výšky 5 858 464,–Sk poprel.
Podľa výpisov z obchodného registra žalovaného vložka č. 1215/S odd. Sa a úpadcu
vložka č. 100/S odd. Dr. z rozhodného obdobia, ako členovia predstavenstva žalovaného
a zároveň úpadcu sú v obchodnom registri zapísaní: J. Š., Ing. J., Ing. J. L. Ing. L. K. Ako
členovia dozornej rady žalovaného a zároveň členovia predstavenstva úpadcu sú zapísaní; D. Č. a
M. C.
Podľa zakladateľskej zmluvy žalovaného z 15. 07. 1997 sú zakladateľmi žalovaného:
Ing. J. Š., Ing. J. L. Ing. J., J. D. a úpadca. Prvostupňový súd sa ďalej skutkovo vyporiadal
evidenciou a presunom akcií (str. 4-6 napadnutého rozsudku).
Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 15 zákona č. 328/1991 Zb.
o konkurze a vyrovnaní, pričom neakceptoval obranu žalovaného, že nepeňažným vkladom nešlo
o úmyselné poškodenie veriteľov, pretože úpadca mal v tom čase majetok v dostatočnej hodnote
na uspokojenie veriteľov.
Rozhodnutie o náhrade trov konania založil na ustanovení § 142 ods. 1 OSP.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný. Odôvodnil ho tým, že nemôže súhlasiť
so skutkovými ani právnymi závermi, ktoré sa preniesli do samotného napadnutého rozhodnutia.
Už v priebehu prvostupňového konania namietal, že žalobný petit nie je určitý a zrozumiteľný čo
spôsobuje, že rozsudok po stránke materiálnej je nevykonateľný. Táto povinnosť je daná
ustanovením § 79 ods. 1 OSP a pokiaľ splnená nie je, súd musí postupovať podľa § 43 OSP. Za
nesporné považuje, že do obchodnej spoločnosti žalovaného do základného imania bol vložený
nepeňažný vklad vo výške 45 690 000,--Sk, pričom tento pozostával z vecí hnuteľných
a nehnuteľných a hodnota vkladu, ktorý tvorili nehnuteľnosti bola vo výške 27 209 321,--Sk.
V súdenej veci treba postupovať ako pri žalobách o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
v prípade žalôb o vydanie nehnuteľnej veci. Len po vyriešení procesnej otázky v súvislosti so
žalobným petitom je možné zaoberať sa vecne otázkou žaloby. V čase založenia žalovaného sa
úpadca nenachádzal v predĺžení. Prevod akcií na oprávnené osoby sa zrealizoval v súlade
s uznesením členskej schôdze úpadcu z 12. 05. 1997.
Po zrealizovaní exekučných konaní v prospech S. aktíva úpadcu klesli tak, že boli menšie
ako pasíva a len v dôsledku toho sa R. ocitlo v úpadku a bol na jeho majetok vyhlásený konkurz.
Zo strany úpadcu aj žalovaného všetky právne úkony boli vykonané v súlade s platnými
zákonmi. Podľa názoru odvolateľa aj keď došlo k novelizácii ZKV so spätnou účinnosťou
nemožno tieto ustanovenia vykladať v jeho neprospech v tom zmysle, že právny úkon bol
realizovaný s úmyslom ukrátiť iných veriteľov.
Veriteľa zaťažuje dôkazné bremeno, aby v súdnom konaní preukázal, že odporovateľným
právnym úkonom dlžník kvalifikovaným spôsobom zmenšil svoj majetok.
Pokiaľ následne dlžník - R. realizoval výmenu týchto akcií za podielové listy jednotlivých
členov dlžníka na základe zmlúv o prevode cenných papierov a dohôd o postúpení pohľadávky,
je toho názoru, že táto otázka je mimo rámec predmetu tohto konania a pokiaľ došlo k ukráteniu
veriteľov; tak zrejme takýmto postupom a bolo na vôli veriteľov v konkurznom konaní, aby
odporovateľnými žalobami ich neúčinnosť napadli. Z týchto dôvodov navrhol odvolaniu
vyhovieť a žalobu zamietnuť. Žalobkyňa sa na podané odvolanie nevyjadrila.
Odvolací súd rozsudok z 9. novembra 2005 č. k. 2 Obo 40/2005 – 272 v jeho napadnutej
časti potvrdil a žalobcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.
V rozsudku poukázal na správne právne dôvody rozsudku súdu prvého stupňa. Žalovaný
ani skutkový stav ako bol zistený nepoprel a jeho obrana spočívala predovšetkým v námietkách,
ktoré nesúvisia s náležitosťami, ktoré vyžaduje odvolanie (§ 205 OSP). Je to námietka, že je
nepresný, nezrozumiteľný a tým aj nevykonateľný petit, nesprávny postup súdu, ktorý mal
v konaní postupovať „obdobne ako pri žalobách o určovaní vlastníckeho práva". Občiansky
súdny poriadok v § 79 ods. 1 OSP nehovorí o žalobnom „petite", je to skôr teoretické zhrnutie
toho, čoho sa žalobca v žalobe domáha. Žalobný petit je predovšetkým vecou žalobcu a tým aj
súdu, aby vedel posúdiť, čoho sa žalobca domáha. Petit žalobcovi aj prvostupňovému súdu bol
jasný a vykonateľný a takým sa javí aj odvolaciemu súdu. Ten istý OSP určuje aj postup súdu
v konaní. Prirovnávať samotný postup pri popierateľných žalobách s postupom pri žalobách
o určenie vlastníctva znamená nerozlišovať odlišný predmet týchto sporov.
Nepovažoval za dôvodnú ani obranu, že úpadca v čase zadĺženia žalovaného sa
nenachádzal v predĺžení. Už samotné založenie nového subjektu a personálne prepojenie medzi
nim a dlžníkom, ako neskorším úpadcom, svedčí o účele tohto kroku. Nikde nehol uvedený ten
dôvod, ktorý tu v skutočnosti bol. Dôkazné bremeno rozhodne nie je na žalobkyni. Súd
nespochybňuje, že popierané právne úkony boli platne uzavreté. Tieto žaloby sú o
odporovateľnosti platných právnych úkonov a čo do možnosti uplatniť toto právo sú obmedzené.
Žalobkyňa neuplatnila náhradu odvolacích trov, preto jej ich odvolací súd nepriznal.
Rozsudok odvolacieho súdu napadol dovolaním žalovaný. Dôvody dovolania spočívali
v tom, že žalovanému bola postupom odvolacieho súdu odňatá možnosť konať pred odvolacím
súdom (§ 237 písm. f/ OSP). Tento protiprávny postup mal spočívať v tom, že odvolacie konanie
dňa 9. novembra 2005 bolo vykonané aj napriek tomu, že podaním doručeným faxom
odvolaciemu súdu dňa 08. 11. 2005 a v origináli 10. 11. 2005, ku ktorému podaniu bola
pripojená xeroxová kópia „potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti“ o tom, že JUDr. P. D.
je práceneschopný od 08. 11. 2005, odvolací súd to neakceptoval a vo veci pojednával. Ďalej
poukázal, aké práva má účastník a že ustanovenie § 101 ods. 1 OSP bolo flagrantne porušené,
keď súd neakceptoval ospravedlnenie právneho zástupcu a vo veci pojednával.
Dovolací súd svojim rozsudkom (1 Obdo V 24/2006) zrušil rozsudok odvolacieho súdu
a vec mu vrátil na ďalšie konanie, osvojil si dôvody žalovaného, meritom veci sa nezaoberal
a vysvetlil odvolaciemu súdu, ako treba postupovať pri výklade dotknutých ustanovení.
Doslovne uviedol, že „pokiaľ ide o výklad a aplikáciu ustanovenia § 237 písm. f/ v spojení
s § 101 ods. 2 OSP, v tomto smere už existuje rozsiahla judikatúra dovolacieho súdu, na ktorú
správne dovolateľ poukazuje. Značná časť tejto judikatúry je napríklad zhrnutá v publikácii
Občiansky súdny poriadok s judikatúrou z edície Justícia, vydanej „IURA EDITION, spol.
s r. o., rok 2007, str. 403 – 406“.
Odvolací súd po zrušení jeho prvšieho rozsudku stanovil dátum odvolacieho
pojednávania už pod novým č. k. (2 Obo 85/ 2007) na deň 03. 09. 2008. Predvolanie bolo
doručené účastníkom začiatkom augusta 2008. Podaním z 11. 08. 2008 právny zástupca
žalovaného oznámil, že v termíne od 29. 08. 2000 do 13. 09. 2008 sa nachádza na dovolenke
v zahraničí a súčasne odvolaciemu súdu určil, aby termín pojednávania bol stanovený na termín
v druhej polovici mesiaca septembra 2008.
Na to predseda senátu listom z 12. 08. 2008 oznámil právnemu zástupcovi žalovaného
okrem iného, že
„V terajšom systéme odvolania možnosť návrhov na doplnenie dokazovania, zmeny
dôvodov odvolania alebo iných návrhov v danom prípade sú zo zákona neprípustné. Ustanovenie
§ 101 ods. 2 OSP upravuje postup prvostupňového súdu v súvislosti s účastníkom konania
a toto ustanovenie v odvolacom konaní sa použije primerane (§ 211 ods. 2 OSP), teda s tým
rozdielom ako je rozdiel medzi postupom prvostupňového a odvolacieho súdu. Je treba, aby ste
uviedli do začiatku stanoveného termínu, v čom je potrebná vaša účasť, čo chcete predniesť také,
čo doposiaľ prednesené nebolo a ak to bude v súlade so zákonom nie je problémom pojednávanie
odročiť. Termín pojednávania dodržaný bude a vaše osobné prekážky odvolací súd
neakceptuje“.
Ďalší list zaslal odvolaciemu súdu aj právny zástupca žalovaného (25. 08. 2008)
žalobkyňa doručila dňa 14. 08. 2008 návrh na zmenu žalobcu v dôsledku postúpenia
pohľadávky, ktorý návrh odvolací súd neakceptoval. Dôvod bol jednoduchý, totiž predmetom
tohto sporu nebola pohľadávka, ktorá by sa dala postúpiť, ale odporovateľnosť právneho úkonu
a pokiaľ postupník (S., a. s.) mala dôvod na vstup do tohto sporu a teda preukazovať existenciu
dôvodov odporovateľnosti a mala na tom právny záujem, mohla tak urobiť pred súdom prvého
stupňa. Odporovací právny úkon nie je sporom o pravosť pohľadávky, vedie sa v rámci neho
odlišné dokazovanie, ktoré priamo nesúvisí s incidenčnou žalobou o pravosť pohľadávky. Preto
nebolo možné pripustiť ani zámenu účastníkov (žalobcu) z tohto titulu.
Na to predseda predstavenstva žalovaného Ing. J. Š., bez súčinnosti svojho advokáta,
písomným podaním doručeným odvolaciemu súdu 02. 08. 2008 vzniesol námietku zaujatosti
voči predsedovi odvolacieho senátu a jeho členkám. Tým docielil zmarenie pojednávania a spisy
boli predložené inému senátu (§ 16 ods. 1 OSP) na rozhodnutie o námietke. Iný senát
Najvyššieho súdu svojím uznesením z 18. septembra 2008 č. k. 1 Ndob 14/2008 nevidel zákonné
dôvody pre vylúčenie senátu 2 Obo z prejednávania veci a preto rozhodol, že z prejednávania
veci nie je vylúčený a uznesenie o tom bolo právnemu zástupcovi žalovaného doručené
26. 09. 2008. Na to odvolací súd vytýčil odvolacie pojednávanie na deň 29. októbra 2008
a predvolal riadne, ako ostatných účastníkov aj žalovaného prostredníctvom jeho zástupcu
JUDr. P. D.. Tento advokát však doručenku (vykázanie o doručení predvolania) nevrátil
a odvolací súd v tom videl ďalší úmysel o zmarenie pojednávania. Neakceptoval tento postup
žalovaného a s poukazom aj na novú úpravu, ku ktorej došlo novelou OSP, zákonom č.
384/2008 Z. z. a možnosť jej použitia aj na veci, ktoré napadli skôr, ale do účinnosti novely 15.
10. 2008 neboli rozhodnuté (§ 372p ods. 1), keď už účasť účastníka za istých okolností sa
nevyžaduje, vec prejednal.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§10 ods.2, OSP), na pojednávaní
prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania rozhodnutia (§ 212
ods.1, § 214 ods.1. OSP) dospel k záveru, že odvolanie nie je právne dôvodné, prvostupňový súd
rozhodol vecne správne, preto jeho rozhodnutie potvrdil (§ 219 OSP).
Týmto procesný postupom dovolacieho súdu bolo vlastne rozhodnuté, že odvolanie je
potrebné prejednať duplicitne, keď vecné závery prvšieho (zrušeného) rozsudku neboli dotknuté.
Tie sú uvedené vyššie v tomto rozhodnutí a odvolací súd k nim nemá čo dodať.
Procesné podmienky (resp. procesné vady) zákon tak nehodnotí, ako dovolací súd.
Účastník bol na pojednávanie riadne predvolaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu
(§ 49 ods. 1 OSP). Zákon jasne upravuje účasť na konaní pri účastníkoch a zvolenom právnom
zástupcovi, pokiaľ je ním advokát ( § 18 - § 21, § 24 - § 28 OSP). Ustanovenie § 101 ods. 2 OSP
tam uvedené právo priznáva uplatniť účastníkovi a nie právnemu zástupcovi. Aj právo účastníka
je obmedzené tým, že súd posúdi či sú dôvody na ospravedlnenie neúčasti účastníka na
pojednávaní a s tým spojené posúdenie potreby jeho účasti na pojednávaní, odvolanie bolo riadne
odôvodnené a odvolací súd nepovažoval za potrebné tohto účastníka na pojednávaní ešte
vypočuť a preto pojednával v jeho neprítomnosti.
Naproti tomu kvalifikovaný právny zástupca má aj iné práva a povinnosti, ako účastník.
Na zastupovanie môže splnomocniť substitúta (§ 25 ods. 3 OSP), môže plnomocenstvo
vypovedať a zase účastník plnomocenstvo advokáta odvolať, zvlášť keď advokát má iné
dôležitejšie záujmy ako je zastupovanie účastníka pred Najvyšším súdom SR.
Neprítomnosť riadne predvolaného účastníka (alebo jeho advokáta, ako zástupcu) na
odvolacie pojednávanie nie je dôvodom na zmarenie pojednávania, ak súd účasť účastníka resp.
zástupcu nepovažuje za potrebnú. V takom prípade je účasť na pojednávaní ich právom a nie
povinnosťou. A to že naložia zo svojím právom tak, že ho nevyužijú nemôže byť dôvodom
zmätočnosti (§ 237 písm. f/ OSP). Nemôže byť preto, že iné ustanovenie (§ 101 ods. 2 v spojení
s § 211 ods. 2 OSP) takýto postup umožňuje. Môže ísť len o tzv. inú vadu konania, na ktorú
dovolací súd neprihliada, pokiaľ nemá za následok nesprávnosť rozhodnutia vo veci (§ 242 ods.
1 druhá veta OSP). V takom prípade sa vyžaduje v dôvodoch uviesť v čom spočíva vecná
nesprávnosť rozhodnutia spôsobená neúčasťou ospravedlneného účastníka na odvolacom
pojednávaní. Ak porušenie práva účastníka spočíva len v tom, že účastník (advokát) sa pred
odvolacím súdom nemohol rečnícky predviesť, dovolací súd toto právo mu môže poskytnúť tým,
že nariadi pojednávanie, aby toto právo využil (§ 243a ods. 1 OSP), totiž toto ustanovenie nie je
pre okrasu OSP, ale aby sa v prípade potreby využilo a zabránilo sa tým zbytočným prieťahom.
Pri terajšom postupe dovolacieho súdu sa nariaďuje odvolaciemu súdu duplicitne preskúmať
vecnú správnosť prvostupňového rozhodnutia.
Dovolací súd svoje zrušujúce rozhodnutie oprel o judikát Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky (R 31/1995). Právna veta tohto judikátu znie:
„Choroba účastníka preukázaná lekársky uznanou práceneschopnosťou je dôležitým dôvodom
v zmysle § 101 ods. 2 OSP. Ak účastník konania v takomto prípade požiadal včas o odročenie
pojednávania, prejednanie veci v jeho neprítomnosti treba kvalifikovať ako odňatie možnosti
účastníkovi konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f OSP.“
Ani na správnom postupe pri vynesení prvšieho pri opätovnom preskúmaní
prvostupňového (napadnutého) rozsudku odvolací súd nemá čo meniť.
Žalobcovi pri potvrdzujúcom rozsudku vzniklo právo na náhradu odvolacích trov, ktoré
odvolací súd mu nepriznal, keďže jeho právny zástupca trovy neuplatnil.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.
V Bratislave 29. októbra 2008
JUDr. Jozef Štefanko, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: M. N.