Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (6)b2f/371981.a78f68.pdf
PDF · 131.32 KB
No categories available
9Sžso/57/2008
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy
Hanzelovej a členiek senátu JUDr. Viery Nevedelovej a JUDr. Violy Takáčovej v právnej veci
žalobkyne D. L., bytom O., zastúpenej M. P., advokátom so sídlom v Zubrohlave 215, proti
žalovanému Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, pracovisko Žilina, so sídlom
J.M. Hurbana č. 16, Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2006/03134 zo
dňa 21.12.2006, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 21S 25/2007-
32 zo dňa 27.05.2008 takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 21S 25/2007-32
zo dňa 27. mája 2008 p o t v r d z u j e.
Účastníkom sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým rozsudkom krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. 2006/03134 zo dňa
21.12.2006, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu (Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny v Námestove), ktorým bola žalobkyňa zaviazaná vrátiť peňažný príspevok
za opatrovanie starej matky, M. M., za obdobie od 01.10.2005 do 28.02.2006 v celkovej výške
29 260,–Sk. Krajský súd zároveň zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni trovy konania vo výške
8 659,–Sk, v lehote troch dní, na účet právneho zástupcu žalobkyne.
- 2 -
Krajský súd poukázal na to, že podkladom pre vydanie napadnutých rozhodnutí správnych
orgánov bolo rozhodnutie žalovaného č. 2006/01649 zo dňa 12.07.2006, ktorým bolo potvrdené
rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Námestove č. 0474346571/2006-OPPK, zo
dňa 22.08.2006 o odňatí peňažného príspevku za opatrovanie od 01.10.2005 vo výške 5 852,–Sk
mesačne a výplata príspevku za opatrovanie bola pre žalobkyňu zastavená od 01.03.2006. Podľa
krajského súdu boli uvedené rozhodnutia správnych orgánov, ktorými bol odňatý žalobkyni
peňažný príspevok za opatrovanie starej matky M. M., zrušené rozsudkom Krajského súdu v Žiline
v konaní 10S 228/2006 a vec bola vrátená žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Pokiaľ
ide o splnenie nároku na peňažný príspevok za opatrovanie, krajský súd poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR
a rozhodnutí súdov SR pod č. 4/2007 ako judikát č. 53, z ktorého vyplýva, že fyzická osoba, ktorá
opatruje občana s ťažkým zdravotným postihnutím sa dočasne nemusí nachádzať v jeho
domácnosti, ak zabezpečuje bežné potreby pre domácnosť (nákup a podobne), jej neprítomnosť
potom nemožno bez ďalšieho považovať za prerušenie celodenného, osobného a riadneho
opatrovania. Na základe uvedeného preto krajský súd vyvodil záver, že žalobkyňa ako študentka
Katolíckej univerzity v Ružomberku, študujúca v externej forme štúdia, spĺňa zákonné požiadavky
pre vznik nároku na peňažný prostriedok za opatrovanie.
Žalovaný v odvolaní proti rozsudku súdu žiadal, aby odvolací súd zmenil prvostupňový
rozsudok tak, že žalobu zamietne a žalobkyni neprizná právo na náhradu trov konania. Žalovaný
poukázal na skutočnosť, že napadnutému rozhodnutiu predchádzalo rozhodnutie žalovaného č.
2006/01844/02 zo dňa 04.10.2006, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie správneho
orgánu o odňatí peňažného príspevku žalobkyni za opatrovanie starej matky. Toto rozhodnutie bolo
rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. 10S 228/2006-32 zo dňa 29.05.2007 zrušené podľa § 250j
ods. 2 písm. c/ a e/ O.s.p. V súčasnosti sa vec nachádza na správnom orgáne prvého stupňa, ktorý
opakovane rozhodol o odňatí a zastavení peňažného príspevku za opatrovanie žalobkyni.
Žalovaný je toho názoru, že v danom prípade nebola pre poberanie peňažného príspevku za
opatrovanie naplnená zákonná požiadavka celodennej, osobnej a riadnej starostlivosti o blízku
osobu v zmysle § 64a ods. 1 zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o sociálnej pomoci“), nakoľko žalobkyňa externe navštevuje Katolícku
univerzitu v Ružomberku od 23.09.2005 a počas štúdia nemôže byť splnená najmä podmienka
osobného opatrovania, ktorú nemožno preniesť na inú osobu.
Pokiaľ ide o odvolávanie sa krajského súdu na judikát Najvyššieho súdu SR č. 53/2007,
- 3 -
žalovaný k tomu uvádza, že štúdiom na vysokej škole žalobkyňa nezabezpečuje potreby
opatrovanej osoby, ale svoje osobné potreby.
V súvislosti s odôvodnením rozsudku žalovaný poukazuje na to, že na strane 4 rozsudku sa
chybne uvádzajú namiesto opatrovania starej matky M. M. opatrovanie maloletej dcéry L. J., ako aj
opustenie domácnosti dcéry. Podľa žalovaného ide o inú účastníčku konania a v novom rozhodnutí
nemôže žalovaný nahradiť záver súdu uvedením iných dôvodov.
Záverom žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa bola pri podaní žiadosti ako aj
v rozhodnutí o priznaní peňažného príspevku za opatrovanie upozornená na povinnosť oznámiť do
ôsmich dní zmeny v skutočnostiach rozhodujúcich pre trvanie nároku na peňažný príspevok za
opatrovanie, na jeho výšku a výplatu alebo poskytovanie.
K odvolaniu žalovaného proti rozsudku krajského súdu podala vyjadrenie žalobkyňa, ktorá
uvádza, že vydaný rozsudok považuje za vecne správny. Podľa žalobkyne výkon činnosti podľa §
64a zákona o sociálnej pomoci ju nesmie vylúčiť z možnosti realizovať aspoň v obmedzenom
rozsahu popri riadnom opatrovaní aj svoje potreby a záujmy. Žalobkyňa preto navrhuje, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a žalovaného zaviazal k náhrade trov odvolacieho
konania v sume 1 650,–Sk, a to za jeden úkony právnej pomoci spolu s prislúchajúcim režijným
paušálom (1 460,–Sk + 190,–Sk).
Najvyšší súd , ako súd odvolací, preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok a konanie, ktoré
jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Odvolací
súd vo veci rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania s poukazom na ustanovenie § 250ja
ods. 2 O.s.p. (v znení účinnom od 15.10.2008).
Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Námestove č. 18819/2005-OPPK zo
dňa 21.12.2005 bol žalobkyni priznaný peňažný príspevok za opatrovanie starej matky, M. M..
Čestným prehlásením zo dňa 27.04.2006 žalobkyňa oznámila skutočnosť, že navštevuje vysokú
školu a zároveň poberá peňažný príspevok za opatrovanie. Na žiadosť správneho orgánu Katolícka
univerzita v Ružomberku listom zo dňa 14.06.2006 potvrdila, že žalobkyňa študuje na tejto
univerzite, na Pedagogickej fakulte, v externej forme štúdia od 23.09.2005, pričom štúdium
prebieha v piatok popoludní a v sobotu v osemhodinových blokoch. Na základe tejto skutočnosti
prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. 047434/2006-OPPK zo dňa 22.08.2006 odňal
žalobkyni peňažný príspevok za opatrovanie od 01.10.2005 vo výške 5 852,–Sk mesačne a jeho
- 4 -
výplatu zastavil od 01.03.2006. Na odvolanie žalobkyne žalovaný správny orgán toto rozhodnutie
potvrdil rozhodnutím č. 2006/01844/02 zo dňa 04.10.2006. Na podklade týchto rozhodnutí Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny v Námestove rozhodnutím č. 067791/2006-OPPK zo dňa
31.10.2006 rozhodol o povinnosti žalobkyne vrátiť peňažný príspevok za opatrovanie starej matky
M. M. za obdobie od 01.10.2005 do 28.02.2006 v celkovej výške 29 260,–Sk.
Napadnutým rozhodnutím č. 2006/03134 zo dňa 21.12.2006 žalovaný správny orgán
v odvolacom konaní potvrdil napadnuté rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
v Námestove, keďže sa stotožnil s právnym názorom prvostupňového správneho orgánu, že
žalobkyňa nespĺňa zákonné podmienky pre poskytovanie peňažného príspevku za opatrovanie.
Žalovaný poukázal na to, že v prípade externého štúdia nie je možné posudzovať splnenie účelu
peňažného príspevku za opatrovanie len na základe toho, že ide o 20 dní v roku, počas ktorých
fyzická osoba opatrovanie občana s ťažkým zdravotným postihnutím nevykonáva, ale do úvahy
treba vziať aj časovú náročnosť prípravy na jednotlivé skúšky, ako aj ich samotné vykonanie,
prípadne vykonávanie iných činností súvisiacich so štúdiom. Žalovaný zdôraznil aj pojem osobné
opatrovanie, ktorý podľa neho vyjadruje skutočnosť, že opatrovanie občanovi s ťažkým zdravotným
postihnutím môže poskytovať len fyzická osoba, ktorej sa predmetný peňažný príspevok poskytuje.
Najvyšší súd sa stotožňuje s právnym posúdením veci krajským súdom a dôvody zrušenia
rozhodnutia žalovaného uvedené v rozsudku krajského súdu na strane 2 odsek 1 tohto rozsudku
považuje za vecne správne, tieto si v plnej miere osvojuje ako svoje vlastné a podľa § 219 ods. 2
rozsudok krajského súdu z dôvodov v ňom uvedených potvrdzuje.
Nad rámec dôvodov krajského súdu odvolací súd len doplňuje, že samotný odkaz na súdnu
judikatúru je potrebné vnímať ako stanovenie hľadísk pre posúdenie celodennej starostlivosti o
opatrovanú osobu, ktorá starostlivosť však nemôže znamenať vzdanie sa akéhokoľvek osobného
života opatrujúcej osoby a nemôže znamenať ani také časové vymedzenie opatrovania, ktoré
presahuje dennú únosnú mieru opatrovateľskej činnosti. Treba vziať zreteľ na skutočnosť, že
ekvivalentom opatrovania je príspevok za opatrovanie, nie však odmena zodpovedajúca
odpracovanej dobe. Pokiaľ žalovaný poukazoval na obsah metodického usmernenia vo vzťahu k
osobám, ktoré študujú a vylúčil možnosť vykonávania opatrovateľskej činnosti, súd len
poznamenáva, že nejde o všeobecne záväzný právny predpis, ale o názor , ktorý môže a musí byť
konfrontovaný s reálnou životnou situáciou žalobkyne a tiež opatrovanej osoby, čo sa v danom
prípade nestalo, pretože skúmanie reálneho času potrebného pre opatrovanie ( jeho časové a
obsahové vymedzenie) nebolo predmetom dokazovania. V rozhodnutiach žalovaného nie je reakcia
- 5 -
na obsah odvolania žalobkyne o časovej potrebe účasti na vzdelávaní ( tvrdila 4 x 4 hodiny) a o
distančnej forme vzdelávania, pričom žalovaný argumentoval 8 hodinovými blokmi počas dvoch
dní týždenne počas školského roka. Metodický pokyn tiež nie je možné považovať za dôkaz, ako to
uvádzal žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe a v podanom odvolaní.
Pokiaľ sa v rozsudku krajského súdu zrejme nedopatrením uviedli súvislosti s opatrovaním
inej osoby, ako na to poukázal žalovaný v podanom odvolaní, odvolací súd je toho názoru, že to nič
nemení na správnosti vecných dôvodov, pre ktoré bolo preskúmavané rozhodnutie zrušené.
Súd nepriznal žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania s poukazom na § 250k ods. 1
vety druhej OSP, keďže v odvolacom konaní bolo podané len nemeritórne vyjadrenie k podanému
odvolaniu, ktoré pre právne posúdenie veci odvolacím súdom nemalo vecný význam.
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. októbra 2008
Za správnosť vyhotovenia: JUDr. Ida Hanzelová, v. r.
Zuzana Katuščáková predsedníčka senátu