Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Sžso/57/2008

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy

Hanzelovej a členiek senátu JUDr. Viery Nevedelovej a JUDr. Violy Takáčovej v právnej veci

žalobkyne D. L., bytom O., zastúpenej M. P., advokátom so sídlom v Zubrohlave 215, proti

žalovanému Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, pracovisko Žilina, so sídlom

J.M. Hurbana č. 16, Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2006/03134 zo

dňa 21.12.2006, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k.

32 zo dňa 27.05.2008 takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. -32

zo dňa 27. mája 2008 p o t v r d z u j e.

Účastníkom sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. 2006/03134 zo dňa

21.12.2006, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu (Úradu práce,

sociálnych vecí a rodiny v Námestove), ktorým bola žalobkyňa zaviazaná vrátiť peňažný príspevok

za opatrovanie starej matky, M. M., za obdobie od 01.10.2005 do 28.02.2006 v celkovej výške

29 260,–Sk. Krajský súd zároveň zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni trovy konania vo výške

8 659,–Sk, v lehote troch dní, na účet právneho zástupcu žalobkyne.

- 2 -

Krajský súd poukázal na to, že podkladom pre vydanie napadnutých rozhodnutí správnych

orgánov bolo rozhodnutie žalovaného č. 2006/01649 zo dňa 12.07.2006, ktorým bolo potvrdené

rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Námestove č. 0474346571/2006-OPPK, zo

dňa 22.08.2006 o odňatí peňažného príspevku za opatrovanie od 01.10.2005 vo výške 5 852,–Sk

mesačne a výplata príspevku za opatrovanie bola pre žalobkyňu zastavená od 01.03.2006. Podľa

krajského súdu boli uvedené rozhodnutia správnych orgánov, ktorými bol odňatý žalobkyni

peňažný príspevok za opatrovanie starej matky M. M., zrušené rozsudkom Krajského súdu v Žiline

v konaní a vec bola vrátená žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Pokiaľ

ide o splnenie nároku na peňažný príspevok za opatrovanie, krajský súd poukázal na rozhodnutie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR

a rozhodnutí súdov SR pod č. 4/2007 ako judikát č. 53, z ktorého vyplýva, že fyzická osoba, ktorá

opatruje občana s ťažkým zdravotným postihnutím sa dočasne nemusí nachádzať v jeho

domácnosti, ak zabezpečuje bežné potreby pre domácnosť (nákup a podobne), jej neprítomnosť

potom nemožno bez ďalšieho považovať za prerušenie celodenného, osobného a riadneho

opatrovania. Na základe uvedeného preto krajský súd vyvodil záver, že žalobkyňa ako študentka

Katolíckej univerzity v Ružomberku, študujúca v externej forme štúdia, spĺňa zákonné požiadavky

pre vznik nároku na peňažný prostriedok za opatrovanie.

Žalovaný v odvolaní proti rozsudku súdu žiadal, aby odvolací súd zmenil prvostupňový

rozsudok tak, že žalobu zamietne a žalobkyni neprizná právo na náhradu trov konania. Žalovaný

poukázal na skutočnosť, že napadnutému rozhodnutiu predchádzalo rozhodnutie žalovaného č.

zo dňa 04.10.2006, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie správneho

orgánu o odňatí peňažného príspevku žalobkyni za opatrovanie starej matky. Toto rozhodnutie bolo

rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. -32 zo dňa 29.05.2007 zrušené podľa § 250j

ods. 2 písm. c/ a e/ V súčasnosti sa vec nachádza na správnom orgáne prvého stupňa, ktorý

opakovane rozhodol o odňatí a zastavení peňažného príspevku za opatrovanie žalobkyni.

Žalovaný je toho názoru, že v danom prípade nebola pre poberanie peňažného príspevku za

opatrovanie naplnená zákonná požiadavka celodennej, osobnej a riadnej starostlivosti o blízku

osobu v zmysle o sociálnej pomoci v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o sociálnej pomoci“), nakoľko žalobkyňa externe navštevuje Katolícku

univerzitu v Ružomberku od 23.09.2005 a počas štúdia nemôže byť splnená najmä podmienka

osobného opatrovania, ktorú nemožno preniesť na inú osobu.

Pokiaľ ide o odvolávanie sa krajského súdu na judikát Najvyššieho súdu SR č. 53/2007,

- 3 -

žalovaný k tomu uvádza, že štúdiom na vysokej škole žalobkyňa nezabezpečuje potreby

opatrovanej osoby, ale svoje osobné potreby.

V súvislosti s odôvodnením rozsudku žalovaný poukazuje na to, že na strane 4 rozsudku sa

chybne uvádzajú namiesto opatrovania starej matky M. M. opatrovanie maloletej dcéry L. J., ako aj

opustenie domácnosti dcéry. Podľa žalovaného ide o inú účastníčku konania a v novom rozhodnutí

nemôže žalovaný nahradiť záver súdu uvedením iných dôvodov.

Záverom žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa bola pri podaní žiadosti ako aj

v rozhodnutí o priznaní peňažného príspevku za opatrovanie upozornená na povinnosť oznámiť do

ôsmich dní zmeny v skutočnostiach rozhodujúcich pre trvanie nároku na peňažný príspevok za

opatrovanie, na jeho výšku a výplatu alebo poskytovanie.

K odvolaniu žalovaného proti rozsudku krajského súdu podala vyjadrenie žalobkyňa, ktorá

uvádza, že vydaný rozsudok považuje za vecne správny. Podľa žalobkyne výkon činnosti podľa §

64a zákona o sociálnej pomoci ju nesmie vylúčiť z možnosti realizovať aspoň v obmedzenom

rozsahu popri riadnom opatrovaní aj svoje potreby a záujmy. Žalobkyňa preto navrhuje, aby

odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a žalovaného zaviazal k náhrade trov odvolacieho

konania v sume 1 650,–Sk, a to za jeden úkony právnej pomoci spolu s prislúchajúcim režijným

paušálom (1 460,–Sk + 190,–Sk).

Najvyšší súd , ako súd odvolací, preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok a konanie, ktoré

jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Odvolací

súd vo veci rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania s poukazom na ustanovenie § 250ja

ods. 2 (v znení účinnom od 15.10.2008).

Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Námestove č. 18819/2005-OPPK zo

dňa 21.12.2005 bol žalobkyni priznaný peňažný príspevok za opatrovanie starej matky, M. M..

Čestným prehlásením zo dňa 27.04.2006 žalobkyňa oznámila skutočnosť, že navštevuje vysokú

školu a zároveň poberá peňažný príspevok za opatrovanie. Na žiadosť správneho orgánu Katolícka

univerzita v Ružomberku listom zo dňa 14.06.2006 potvrdila, že žalobkyňa študuje na tejto

univerzite, na Pedagogickej fakulte, v externej forme štúdia od 23.09.2005, pričom štúdium

prebieha v piatok popoludní a v sobotu v osemhodinových blokoch. Na základe tejto skutočnosti

prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. 047434/2006-OPPK zo dňa 22.08.2006 odňal

žalobkyni peňažný príspevok za opatrovanie od 01.10.2005 vo výške 5 852,–Sk mesačne a jeho

- 4 -

výplatu zastavil od 01.03.2006. Na odvolanie žalobkyne žalovaný správny orgán toto rozhodnutie

potvrdil rozhodnutím č. zo dňa 04.10.2006. Na podklade týchto rozhodnutí Úrad

práce, sociálnych vecí a rodiny v Námestove rozhodnutím č. 067791/2006-OPPK zo dňa

31.10.2006 rozhodol o povinnosti žalobkyne vrátiť peňažný príspevok za opatrovanie starej matky

M. M. za obdobie od 01.10.2005 do 28.02.2006 v celkovej výške 29 260,–Sk.

Napadnutým rozhodnutím č. 2006/03134 zo dňa 21.12.2006 žalovaný správny orgán

v odvolacom konaní potvrdil napadnuté rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny

v Námestove, keďže sa stotožnil s právnym názorom prvostupňového správneho orgánu, že

žalobkyňa nespĺňa zákonné podmienky pre poskytovanie peňažného príspevku za opatrovanie.

Žalovaný poukázal na to, že v prípade externého štúdia nie je možné posudzovať splnenie účelu

peňažného príspevku za opatrovanie len na základe toho, že ide o 20 dní v roku, počas ktorých

fyzická osoba opatrovanie občana s ťažkým zdravotným postihnutím nevykonáva, ale do úvahy

treba vziať aj časovú náročnosť prípravy na jednotlivé skúšky, ako aj ich samotné vykonanie,

prípadne vykonávanie iných činností súvisiacich so štúdiom. Žalovaný zdôraznil aj pojem osobné

opatrovanie, ktorý podľa neho vyjadruje skutočnosť, že opatrovanie občanovi s ťažkým zdravotným

postihnutím môže poskytovať len fyzická osoba, ktorej sa predmetný peňažný príspevok poskytuje.

Najvyšší súd sa stotožňuje s právnym posúdením veci krajským súdom a dôvody zrušenia

rozhodnutia žalovaného uvedené v rozsudku krajského súdu na strane 2 odsek 1 tohto rozsudku

považuje za vecne správne, tieto si v plnej miere osvojuje ako svoje vlastné a podľa § 219 ods. 2

rozsudok krajského súdu z dôvodov v ňom uvedených potvrdzuje.

Nad rámec dôvodov krajského súdu odvolací súd len doplňuje, že samotný odkaz na súdnu

judikatúru je potrebné vnímať ako stanovenie hľadísk pre posúdenie celodennej starostlivosti o

opatrovanú osobu, ktorá starostlivosť však nemôže znamenať vzdanie sa akéhokoľvek osobného

života opatrujúcej osoby a nemôže znamenať ani také časové vymedzenie opatrovania, ktoré

presahuje dennú únosnú mieru opatrovateľskej činnosti. Treba vziať zreteľ na skutočnosť, že

ekvivalentom opatrovania je príspevok za opatrovanie, nie však odmena zodpovedajúca

odpracovanej dobe. Pokiaľ žalovaný poukazoval na obsah metodického usmernenia vo vzťahu k

osobám, ktoré študujú a vylúčil možnosť vykonávania opatrovateľskej činnosti, súd len

poznamenáva, že nejde o všeobecne záväzný právny predpis, ale o názor , ktorý môže a musí byť

konfrontovaný s reálnou životnou situáciou žalobkyne a tiež opatrovanej osoby, čo sa v danom

prípade nestalo, pretože skúmanie reálneho času potrebného pre opatrovanie ( jeho časové a

obsahové vymedzenie) nebolo predmetom dokazovania. V rozhodnutiach žalovaného nie je reakcia

- 5 -

na obsah odvolania žalobkyne o časovej potrebe účasti na vzdelávaní ( tvrdila 4 x 4 hodiny) a o

distančnej forme vzdelávania, pričom žalovaný argumentoval 8 hodinovými blokmi počas dvoch

dní týždenne počas školského roka. Metodický pokyn tiež nie je možné považovať za dôkaz, ako to

uvádzal žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe a v podanom odvolaní.

Pokiaľ sa v rozsudku krajského súdu zrejme nedopatrením uviedli súvislosti s opatrovaním

inej osoby, ako na to poukázal žalovaný v podanom odvolaní, odvolací súd je toho názoru, že to nič

nemení na správnosti vecných dôvodov, pre ktoré bolo preskúmavané rozhodnutie zrušené.

Súd nepriznal žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania s poukazom na § 250k ods. 1

vety druhej , keďže v odvolacom konaní bolo podané len nemeritórne vyjadrenie k podanému

odvolaniu, ktoré pre právne posúdenie veci odvolacím súdom nemalo vecný význam.

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. októbra 2008

Za správnosť vyhotovenia: JUDr. Ida Hanzelová, v. r.

Zuzana Katuščáková predsedníčka senátu