Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obo/105/2008

Najvyšší súd Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: I., zastúpenej I., L., proti

žalovanej: J.,

040 01 Košice, správca konkurznej veci úpadcu K., o vylúčenie veci z konkurznej podstaty

úpadcu, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k.

-210 zo dňa 1. júla 2008, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k.

zo dňa 1. júla 2008 v časti výroku o povinnosti žalovanej vylúčiť

z konkurznej podstaty úpadcu 1 ks predajný stánok + náhradnú plachtu z r u š u j e a vec mu

v r a c i a na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že žalovanej správkyni

konkurznej podstaty úpadcu uložil povinnosť vylúčiť z konkurznej podstaty úpadcu 1 ks

predajný stánok + náhradnú plachtu. V ďalšom výroku uviedol, že o kancelárskom nábytku

rozhodne v konečnom rozhodnutí. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol s tým, že o náhrade

trov konania rozhodne v konečnom rozsudku.

V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa návrhom na začatie konania zo dňa

27. 03. 2001 domáhala, mimo iného, vylúčenia z konkurznej podstaty úpadcu: 1 ks predajný

stánok 1 + náhradná plachta.

Vykonaným dokazovaním súd zistil tento skutkový a právny stav: Žalobu o vylúčenie

veci zo súpisu konkurznej podstaty je treba rozlišovať od žaloby na vydanie veci. Výsledkom

úspešného uplatnenia vylučovacej žaloby je vylúčenie veci z konkurznej podstaty, a tým

aj strata správcu konkurznej podstaty nakladať s touto vecou. Pokiaľ správca vec drží,

je povinný vec vydať vec tomu, kto bol v spore o vylúčenie veci úspešný. Pokiaľ správca

konkurznej podstaty vec nedrží a túto nemá, nemožno správcovi uložiť povinnosť takúto vec

vylúčiť z konkurznej podstaty. Predpokladom pre úspešné uplatnenie vylučovacej žaloby je,

aby vec bola zapísaná do súpisu konkurznej podstaty, Žalovaná správkyňa konkurznej

podstaty v konaní uviedla, že veci ktorých vylúčenia sa žalobkyňa z konkurznej podstaty

domáha, boli do konkurznej podstaty zapísané, pričom, pokiaľ ide o predajný stánok +

náhradnú plachtu, tieto veci má, preto ich súd z konkurznej podstaty vylúčil. Potrebu uložiť

žalovanej správkyni konkurznej podstaty vylúčiť tieto vec zo súpisu konkurznej podstaty súd

odôvodňuje tým, že v konaní bolo preukázané, že sa jedná o veci patriace žalobkyni.

Proti rozsudku v časti výroku o povinnosti žalovaného vylúčiť z konkurznej podstaty

úpadcu 1 ks predajný stánok + náhradná plachta, podala odvolanie žalovaná. Poukázala,

že žalobkyňa bola spoločníčkou spoločnosti úpadcu spolu s manželom I., ktorý bol a je

konateľom spoločnosti úpadcu, a ktorý v tomto konaní žalobkyňu zastupuje. Na základe

nájomnej zmluvy v období od vyhlásenia konkurzu až do prevzatia priestorov v októbri 2000,

podnikala firma F., ktorú vo všetkých veciach zastupoval a konal za ňu I.. Na základe

výpovede z nájmu nebytových priestorov firme F., pre neplatenie nájomného, správkyňa

pristúpila k prevzatiu priestorov, ktoré neboli riadne vypratané. Pri ich vyprataní si žalobkyňa

uplatnila svoj

nárok na vlastníctvo predajného stánku, ktorý bližšie neopísala. Vzhľadom na pochybnosti

o vlastníckom práve k tomuto majetku, bol správkyňou konkurznej podstaty zapísaný

do súpisu podstaty a žalobkyňa bola vyzvaná na podanie žaloby o vylúčenie z konkurznej

podstaty. Tento stánok, označený ako predajný stánok, pozostáva so zložených súčastí bližšie

nešpecifikovaných tak, ako boli nájdené v priestoroch úpadcu. Žalobkyňa ho nikdy ani pred

súdom nešpecifikovala, z čoho pozostáva. Žalovaná tvrdí, že v konaní nebolo preukázané, že

táto hnuteľná vec patrí žalobkyni, a za akým účelom ho skladovala v priestoroch patriacich

úpadcovi a neskôr v nájme inej právnickej osoby.

Žalovaná preto navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej

časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Na odvolanie žalovanej sa písomne vyjadrila žalobkyňa, v podstate so záverom, že

napadnuté rozhodnutie považuje za zákonné, vychádzajúce z riadne zisteného skutkového

stavu, bez porušenia či už procesných, alebo hmotných práv žalovanej v konaní, ktoré jeho

vydaniu predchádzalo.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) prejednal

vec bez nariadenia pojednávania podľa v rozsahu a dôvodov

podaného odvolania a dospel k zisteniu, že odvolanie žalovanej je plne dôvodné.

Podľa , upravuje postup súdu a účastníkov

v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a právom

oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné

plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.

Podľa , konanie je začaté dňom, keď došiel súdu návrh na jeho

začatie alebo, keď bolo vydané uznesenie, podľa ktorého sa konanie začína bez návrhu.

V prejednávanej veci bolo konanie začaté dňom 28. 03. 2001, kedy súdu došiel návrh

na jeho začatie. Podľa veta za bodkočiarkou , účinného v čase začatia

konania, v sporoch medzi podnikateľmi návrh má obsahovať aj údaj o zápise v obchodnom

alebo inom registri. V žalobnom návrhu sú účastníci a predmet sporu označení takto:

žalobkyňa I., žalovaná J., správca konkurznej podstaty úpadcu K., Hlavná 67,

040 01 Košice, a predmetom sporu je vylúčenie veci z konkurznej podstaty.

Zo žalobného návrhu ďalej vyplýva, že Krajský súd v Košiciach ako súd konkurzný

uznesením č. k. zo dňa 03. 08. 1998 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka K.,

Košice, a žalovanú ustanovil za správkyňu konkurznej podstaty. Žalovaná správkyňa, okrem

iných vecí, ktorých vylúčenie z konkurznej podstaty úpadcu navrhuje, zapísala do súpisu

konkurznej podstaty aj predajný stánok, ktorý patrí do jej majetku. Skladateľný predajný

stánok jej bol vyrobený J., z materiálu zakúpeného žalobkyňou na základe dohody o vykonaní

prác, v rámci jeho pracovného voľna. Žalovanej správkyni predložila doklady o zakúpení

materiálu, ako aj doklady o zaplatení práce za jeho zhotovenie J.. Žalobkyňa ako dôkaz

o uvádzaných skutočnostiach, okrem návrhu na vypočutie svedkov, uvádza „Doklady

o zakúpení materiálu a zaplatení práce“, ktoré v prípade potreby predloží na pojednávaní.

Z vyjadrenia žalovanej na žalobný návrh vyplýva, že žalobkyňa svoje veci, vrátane

predajného stánku, o ktorých teraz tvrdí, že jej patria, sa nachádzali v priestoroch úpadcu,

a preto boli do súpisu konkurznej podstaty zaradené, pretože sa tam nachádzali a žalobkyňa

nemala zákonné právo tieto priestory užívať.

Podľa , o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších

predpisov (ďalej len „ZKV“), účelom tohto zákona je usporiadanie majetkových pomerov

dlžníka, ktorý je v úpadku.

Podľa § 2 ZKV, cieľom konkurzu alebo vyrovnania je dosiahnuť pomerné

uspokojenie veriteľov z dlžníkovho majetku.

Majetkom podliehajúcim konkurzu je konkurzná podstata, ktorú tvoria veci, byty

a nebytové priestory, práva a iné majetkové hodnoty (ďalej len „majetok“), ktoré patrili

dlžníkovi v deň vyhlásenia konkurzu a majetok, ktorý dlžník nadobudol počas konkurzu,

ako aj majetok, ktorým dlžník zabezpečil svoj majetok.

Podľa § 19 ods. 1 ZKV, ak sú pochybnosti, či vec patrí do podstaty, zapíše sa do

súpisu podstaty s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami s poznámkou o iných

dôvodoch, ktoré spochybňujú zaradenie veci do súpisu.

Podľa § 19 ods. 2 ZKV, súd uloží tomu, kto uplatňuje, že vec sa nemala do súpisu

zaradiť, aby v lehote určenej súdom podal žalobu proti správcovi na súde, ktorý vyhlásil

konkurz. V prípade, že žaloba nie je podaná včas, predpokladá sa, že vec je do súpisu

zahrnutá oprávnene.

V zmysle citovaného ustanovenia, osoba, ktorá tvrdí, že vec do podstaty nepatrí, môže

podať vylučovaciu žalobu bez toho, či k jej podaniu konkurzným súdom bola vyzvaná.

Aktívna legitimácia na podanie takejto žaloby je daná už tým, že vec, ktorá bola správcom

do súpisu konkurznej podstaty zapísaná, podľa tvrdenia tejto osoby do podstaty nepatrí.

Právna úprava tak zabezpečuje, aby osoba, ktorá je toho názoru, že do súpisu podstaty vec

zaradená nemala byť, bola o nutnosti vylučovaciu žalobcu podať poučená; márne uplynutie

stanovenej lehoty na podanie žaloby proti správcovi má totiž za následok nevyvrátiteľnú

právnu domnienku, že vec bola správcom do súpisu podstaty zaradená oprávnene a v rámci

konkurzu bude ako súčasť podstaty speňažená. Výzva súdu na podanie vylučovacej žaloby

tak plní len funkciu ukončenia lehoty, v ktorej možno takúto žalobu účinne podať.

Žalobkyňa žalobu o vylúčenie, mimo iného, 1 ks predajného stánku + náhradnej

plachty z podstaty proti správcovi konkurznej podstaty úpadcu podala. Výrok rozsudku súdu

o povinnosti žalovanej správkyne konkurznej podstaty vylúčiť z podstaty úpadcu 1 ks

predajný stánok + náhradná plachta, bol napadnutý odvolaním žalovanou správkyňou

konkurznej podstaty úpadcu, pričom odvolacím dôvodom žalovanej je, že žalobkyňa v konaní

nepreukázala, že sporná vec žalobkyni patrí.

Súd prvého stupňa výrok rozsudku o povinnosti žalovanej vylúčiť z konkurznej

podstaty úpadcu 1 ks predajného stánku + plachty, odôvodnil tým, že sa jedná o vec patriacu

žalobkyni.

V návrhu na začatie konania je žalobkyňa označená ako I. (čl. 1). Údaj o zápise

v obchodnom alebo inom registri žalobkyne, v žalobnom návrhu uvedený nie je. Zo

splnomocnenia na čl. 39, ktorým žalobkyňa splnomocnila I. na zastupovanie v konaní je

zrejmé, v žalobnom návrhu za označením žalobkyne jej titulom, menom a priezviskom,

uvedená adresa L., je adresa jej trvalého pobytu.

Dôkazy o skutkovom tvrdení, prečo 1 ks. predajného stánku + náhradná plachta

nepatria do konkurznej podstaty úpadcu predložila žalobkyňa súdu v prílohe podania

n.z. 01110702 zo dňa 11. 07. 2002, ktoré bolo súdu prvého stupňa doručené dňa 15. 07. 2002

(č. l. 52 - 54). V uvedených dôkazoch predložených žalovanou na všetkých výdavkových

dokladoch na tlačive Šeft – 30 902 9 je uvedené: K. Košice. V jednom výdavkovom

pokladničnom doklade

bolo prevzatie 3 593 Sk potvrdené I., Košice.

Na pokladničných blokoch z registračnej pokladne osoba platiaceho samozrejme uvedená

nie je. Na č. l. 125) sa nachádza výpis zo zoznamu podnikateľských subjektov, v ktorom je

v registri ObÚ v Košiciach v registri podnikateľov zapísané obchodného meno: I. IČO: X.,

miesto podnikania: K..

Podľa , v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(žalobca) domáhal, a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za

preukázané, a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Ak súd v konaní o vylúčenie veci z konkurznej podstaty úpadcu, v odôvodnení

rozsudku neuvedie, akým spôsobom dospel k zisteniu o tom, že vec nemala byť do súpisu

správcom zapísaná a ako vec právne posúdil s poukazom na príslušné zákonné ustanovenia

konkrétneho predpisu, je takéto rozhodnutie nesprávne. Účelom odôvodnenia každého

súdneho rozhodnutia v sporovom konaní je predovšetkým doloženie jeho zákonnosti, pretože

má slúžiť na jej upevňovanie a rozvíjanie; zároveň je však aj obligatórnou náležitosťou

rozhodnutia tak, aby bolo preskúmateľné v prípade podania riadnych alebo mimoriadnych

opravných prostriedkov.

Súd prvého stupňa napadnutý výrok rozsudku odôvodnil len tým, že v konaní bolo

preukázané, že sa jedná o vec patriacu žalobkyni. Na základe akých skutočností k tomuto

záveru dospel, z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov

riadil, ako vec právne posúdil, odôvodnenie rozsudku neobsahuje.

Podľa , odvolací súd rozhodnutie zruší, len ak súd

prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa vec právne neposúdil vôbec. Najvyšší súd Slovenskej

republiky preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie ( a ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 30. októbra 2008

JUDr. Štefan Š a t k a, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: M.