Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1ObdoV/88/2007

Najvyšší súd 1 Obdo V 88/2007

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu JUDr. F.M., trvale bytom

B., S.X., proti žalovanému C., S.X., B., o určenie neplatnosti uznesenia zhromaždenia

delegátov, vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. , na dovolanie

žalobcu proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. septembra 2004, č. k. 1

Obo 77/03, -145, takto

rozhodol:

Napadnuté uznesenie Najvyššíeho súdu Slovenskej republiky z 27. septembra 2004,

č. k. , -145 sa v časti, ktorou bolo odvolanie žalobcu odmietnuté,

z r u š u j e a vec sa v zrušenom rozsahu vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.

V časti, ktorou bolo uznesenie súdu prvého stupňa potvrdené, sa dovolanie

o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 28. novembra 2002, č.k. -129

zamietol žalobu a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Rozhodol tak s odôvodnením,

že žalobca sa domáhal určenia neplatnosti uznesení zhromaždenia delegátov J. z 21. aprí-

la 1998 a z 19. apríla 2000. Po schválení transformačného projektu zostal členom družstva

a keďže sa členmi družstva stali všetky oprávnené osoby, postup podľa § 13 ods. 3

Transformačného zákona nie je možný. Konštatoval, že žalovaný preukázal zhromaždeniu

delegátov 21. apríla 1998, že nástupom nového podnikateľského prostredia je potrebné

zmobilizovať všetky finančné prostriedky na obstátie v konkurencii, čo prítomná väčšina

členov akceptovala a rozhodla sa napadnutým obmedzením stabilizovať majetkové vzťahy

v družstve tak, že určila, že vyrovnací podiel sa rovná hodnote základného členského vkladu

a majetkový podiel člena podľa transformačného zákona sa vyporiada až pri zániku družstva

21 Obdo V 88/2007

likvidáciou. S poukazom na ustanovenie § 233 ods. 1 a ods. 5 Obch. zák. súd konštatoval,

že družstvo má právo vyplatenie vyrovnacieho podielu upraviť v stanovách odchylne

od ustanovenia § 233 Obch. zák. Úpravou stanov z 21. apríla 1998 najvyšší orgán družstva

stabilizoval na nevyhnutnú dobu riešenie majetkových vzťahov, ale k úplnému vylúčeniu

nároku nedošlo. Dospel k záveru, že žalobca právo člena užívať jeho majetkový podiel

nechápe správne, lebo podľa § 233 Obch. zák. a článku 14 stanov družstva, ako aj ďalších

článkov stanov, člen má právo na vyplatenie majetkovej účasti v družstve jedine po zániku

jeho členstva v družstve. Jedná sa o iný právny vzťah, ktorý nerieši napadnuté ustanovenie

stanov družstva. Vzhľadom na uvedené žalobu zamietol.

Na odvolanie žalobcu vec prejednal Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd

odvolací. Po preskúmaní veci odvolanie žalobcu odmietol uznesením z 27. septembra 2004,

č. k. -145.

V rozhodnutí uviedol, že rozsudok bol žalobcovi podľa údajov na doručenke

doručovaný 19. decembra 2001 a opäť 20. decembra 2001, avšak bezvýsledne a v tento deň

bol uložený na pošte. Podľa ustanovenia by bol rozsudok doručený 23. de-

cembra 2001, avšak keďže to bola nedeľa a nasledujúce dni 24.12., 25.12. a 26.12. boli

vianočné sviatky, rozsudok mohol byť účinne doručený 27. decembra 2001. Lehota

na podanie odvolania žalobcovi začala plynúť 28. decembra 2001 a uplynula 11. janu-

ára 2002. Žalobca podal odvolanie osobne na súde 18. januára 2002, teda po uplynutí

zákonnej lehoty, t.j. oneskorene. Z uvedeného dôvodu odvolací súd odvolanie žalobcu podľa

odmietol.

Uznesením z 28. novembra 2002 č. k. -129 súd prvého stupňa nepriznal

žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov. Rozhodol tak s odôvodnením, že žalobca, ako

zamestnanec Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky má čistý mesačný príjem

15 280 Sk. Predmetom sporu je vzťah vyplývajúci z , kde platí zásada

zodpovednosti za riziko. Osoba vstupujúca do týchto vzťahov si musí byť vedomá rizika

v každej fáze tohto vzťahu a vstupovať len do takých obchodných vzťahov, v ktorých je

schopný si svoje postavenie obhájiť z výlučne vlastných zdrojov.

31 Obdo V 88/2007

Aj proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Odvolací súd po preskúmaní

napadnutého uznesenia toto, ako vecne správne, potvrdil uznesením z 27. septembra 2004,

č. k. -145.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že súd prvého stupňa nepochybil, keď

pri posudzovaní podmienok na oslobodenie vychádzal z čistého mesačného príjmu žalobcu,

poberaného z Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky Taktiež odvolací súd dospel

k záveru, že výška mesačného príjmu 15 280,– Sk mu umožňuje zaplatiť súdne poplatky

v tejto veci.

Proti obom výrokom rozhodnutia odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie. Žiadal

napadnuté rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť

dovolania odôvodnil poukazom na ustanovenie Namieta, že z obsahu

spisu vôbec nevyplýva, že rozsudok súdu prvého stupňa mu bol doručovaný spôsobom

stanoveným v ustanovení , Odvolací súd si pravdivosť údajov

na doručenke, ktorou bol doručený rozsudok, neoveril.

Poukázal na ustanovenia Poštového poriadku s tým, že odvolací súd sa otázke

zisťovania adresáta v mieste doručovania v napadnutom uznesení vyhol a vyhodnocoval len

doručenku krajského súdu, ktorá sa tejto otázke a podmienke vôbec nevenuje. V čase

doručovania zásielky pošta mala tlačivo Oznámenie o uložení zásielky. V konkrétnom

prípade doručovateľ výzvu, ani iné vhodné oznámenie o pokuse doručiť zásielku, neurobil,

hoci na doručenke kolónku vyplnil ako 19.12. a hoci vypísal aj kolónku opakované doručenie

„20.12:“ Potvrdzuje to nepriamo aj neexistencia času na vyzdvihnutie zásielky medzi výzvou

a novým doručením a uložením. Niekedy v priebehu vianočných sviatkov mi dali do domovej

schránky oznámenie o uložení zásielky, na základe ktorého si po dovolenke zásielku

vyzdvihol 3. januára 2002. Odmietnutím odvolania, ako oneskorene podaného, podľa jeho

názoru mu bola odňatá možnosť konať pred súdom.

Dovolanie podal žalobca aj proti výroku, ktorým bolo uznesenie súdu prvého stupňa

potvrdené. V odôvodnení poukázal na konanie, v ktorom bol súdom oslobodený od platenia

súdnych poplatkov. Ako dôvod uvádza tie isté dôvody, na základe ktorých ho už súd prvého

stupňa oslobodil od platenia súdnych poplatkov. Uviedol, že pochybenie odvolacieho súdu je

41 Obdo V 88/2007

zrejmé, takže nie je účelné zálohovať štát súdnym poplatkom, ktorý sa nezúročuje. Netvrdí,

že je sociálny prípad, ale nedá zámienku k šesťročným prieťahom dokladaním majetkových

pomerov.

Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho

súdu je vecne správne a navrhuje dovolanie žalobcu zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania, dovolanie prejednal a po preskúmaní napadnutého

rozhodnutia odvolacieho súdu, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru,

že dovolanie je v časti dôvodné.

Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa svoj rozsudok z 18. októbra 2001

doručoval žalobcovi poštou. Z pripojenej doručenky vylýva, že táto zásielka bola žalobcovi

doručovaná 19. decembra 2001. Opakované doručovanie zásielky bolo vykonané 20. decem-

bra 2001, kedy bola zásielka uložená na pošte. Odvolací súd tretí deň od uloženia, t.j. 23. de-

cembra 2001 považoval zásielku za doručenú (v zmysle ustanonovenia ),

avšak keďže bola nedeľa a nasledujúce dni (24.12., 25.12. a 26.12.) boli vianočne sviatky,

rozsudok súdu prvého stupňa považoval za účinne doručený až 27. decembra 2001, od tohto

dňa počítal plynutie lehoty na podanie odvolania. Zákonná lehota na podanie odvolania podľa

názoru odvolacieho súdu uplynula 11. januára 2002.

Odvolací súd pochybil, keď si žiadnym spôsobom nepreveril v zmysle ustanovenia

, či sa žalobca v čase doručovania rozsudku zdržiaval v mieste doručovania.

Preto záver odvolacieho súdu bol z uvedeného dôvodu predčasný. Pre účely posúdenia, či boli

splnené podmienky náhradného doručenia, bolo potrebné zistiť, či osoba, ktorej bola zásielka

doručovaná, sa na adrese v čase doručovania zdržovala a či bol adresát o opakovanom

doručení upovedomený. Týmto postupom odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom

v zmysle ustanovenia

Na základe uvedeného dovolací súd podľa ust. , uznesenie

odvolacieho súdu v časti, ktorou odmietol odvolanie žalobcu, zrušil a vec vrátil odvolaciemu

51 Obdo V 88/2007

súdu na ďalšie konanie. V ďalšom konaní odvolací súd vykoná v naznačenom smere potrebné

šetrenie.

Pokiaľ žalobca napadol dovolaním aj rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým potvrdil

rozhodnutie súdu prvého stupňa o neoslobodení od súdnych poplatkov, proti tomuto

rozhodnutiu dovolanie podľa nie je prípustné. S prihliadnutím na ustanovenie

, ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadať vždy na prípadnú

procesnú vadu, uvedenú v ustanovení , neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej

republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa ustanovenia , ale

sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak konanie,

v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád, vymenovaných

pod písmenami a/ až g/ tohto ustanovenia (ide o nedstatok právomoci súdu, spôsobilosti

účastníka konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci

právoplatne rozhodnutej, alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom

a rozhodovanie vylúčeným sudcom, alebo nesprávne obsadeným súdom). Existencia niektorej

z uvedených vád dovolacím súdom nebola v konaní zistená.

Vzhľadom na uvedené, prípustnosť dovolania žalobcu nemožno vyvodiť ani

z ustanovenia a ani z ustanovenia

Keďže v tejto časti rozhodnutia odvolacieho súdu dovolanie nie je podľa

a neboli zistené ani procesné vady uvedené v , dovolací súd dovolanie žalobcu

ako neprípustné podľa v spojení s , odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. októbra 2008

JUDr. Anna Marková, v. r.

predsedníčka senátu