Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
6a9/373320.cc7670.pdf
PDF · 116.72 KB
No categories available
1ObdoV/88/2007
Najvyšší súd 1 Obdo V 88/2007
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu JUDr. F.M., trvale bytom
B., S.X., proti žalovanému C., S.X., B., o určenie neplatnosti uznesenia zhromaždenia
delegátov, vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 35 Cb 25/98, na dovolanie
žalobcu proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. septembra 2004, č. k. 1
Obo 77/03, 1 Obo 78/03-145, takto
rozhodol:
Napadnuté uznesenie Najvyššíeho súdu Slovenskej republiky z 27. septembra 2004,
č. k. 1 Obo 77/03, 1 Obo 78/03-145 sa v časti, ktorou bolo odvolanie žalobcu odmietnuté,
z r u š u j e a vec sa v zrušenom rozsahu vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.
V časti, ktorou bolo uznesenie súdu prvého stupňa potvrdené, sa dovolanie
o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 28. novembra 2002, č.k. 35 Cb 25/98-129
zamietol žalobu a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Rozhodol tak s odôvodnením,
že žalobca sa domáhal určenia neplatnosti uznesení zhromaždenia delegátov J. z 21. aprí-
la 1998 a z 19. apríla 2000. Po schválení transformačného projektu zostal členom družstva
a keďže sa členmi družstva stali všetky oprávnené osoby, postup podľa § 13 ods. 3
Transformačného zákona nie je možný. Konštatoval, že žalovaný preukázal zhromaždeniu
delegátov 21. apríla 1998, že nástupom nového podnikateľského prostredia je potrebné
zmobilizovať všetky finančné prostriedky na obstátie v konkurencii, čo prítomná väčšina
členov akceptovala a rozhodla sa napadnutým obmedzením stabilizovať majetkové vzťahy
v družstve tak, že určila, že vyrovnací podiel sa rovná hodnote základného členského vkladu
a majetkový podiel člena podľa transformačného zákona sa vyporiada až pri zániku družstva
21 Obdo V 88/2007
likvidáciou. S poukazom na ustanovenie § 233 ods. 1 a ods. 5 Obch. zák. súd konštatoval,
že družstvo má právo vyplatenie vyrovnacieho podielu upraviť v stanovách odchylne
od ustanovenia § 233 Obch. zák. Úpravou stanov z 21. apríla 1998 najvyšší orgán družstva
stabilizoval na nevyhnutnú dobu riešenie majetkových vzťahov, ale k úplnému vylúčeniu
nároku nedošlo. Dospel k záveru, že žalobca právo člena užívať jeho majetkový podiel
nechápe správne, lebo podľa § 233 Obch. zák. a článku 14 stanov družstva, ako aj ďalších
článkov stanov, člen má právo na vyplatenie majetkovej účasti v družstve jedine po zániku
jeho členstva v družstve. Jedná sa o iný právny vzťah, ktorý nerieši napadnuté ustanovenie
stanov družstva. Vzhľadom na uvedené žalobu zamietol.
Na odvolanie žalobcu vec prejednal Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd
odvolací. Po preskúmaní veci odvolanie žalobcu odmietol uznesením z 27. septembra 2004,
č. k. 1 Obo 77/03-145.
V rozhodnutí uviedol, že rozsudok bol žalobcovi podľa údajov na doručenke
doručovaný 19. decembra 2001 a opäť 20. decembra 2001, avšak bezvýsledne a v tento deň
bol uložený na pošte. Podľa ustanovenia § 47 ods. 1 O.s.p. by bol rozsudok doručený 23. de-
cembra 2001, avšak keďže to bola nedeľa a nasledujúce dni 24.12., 25.12. a 26.12. boli
vianočné sviatky, rozsudok mohol byť účinne doručený 27. decembra 2001. Lehota
na podanie odvolania žalobcovi začala plynúť 28. decembra 2001 a uplynula 11. janu-
ára 2002. Žalobca podal odvolanie osobne na súde 18. januára 2002, teda po uplynutí
zákonnej lehoty, t.j. oneskorene. Z uvedeného dôvodu odvolací súd odvolanie žalobcu podľa
§ 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p.odmietol.
Uznesením z 28. novembra 2002 č. k. 35 Cb 25/98-129 súd prvého stupňa nepriznal
žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov. Rozhodol tak s odôvodnením, že žalobca, ako
zamestnanec Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky má čistý mesačný príjem
15 280 Sk. Predmetom sporu je vzťah vyplývajúci z Obchodného zákonníka, kde platí zásada
zodpovednosti za riziko. Osoba vstupujúca do týchto vzťahov si musí byť vedomá rizika
v každej fáze tohto vzťahu a vstupovať len do takých obchodných vzťahov, v ktorých je
schopný si svoje postavenie obhájiť z výlučne vlastných zdrojov.
31 Obdo V 88/2007
Aj proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Odvolací súd po preskúmaní
napadnutého uznesenia toto, ako vecne správne, potvrdil uznesením z 27. septembra 2004,
č. k. 1 Obo 78/03-145.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že súd prvého stupňa nepochybil, keď
pri posudzovaní podmienok na oslobodenie vychádzal z čistého mesačného príjmu žalobcu,
poberaného z Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky Taktiež odvolací súd dospel
k záveru, že výška mesačného príjmu 15 280,– Sk mu umožňuje zaplatiť súdne poplatky
v tejto veci.
Proti obom výrokom rozhodnutia odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie. Žiadal
napadnuté rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť
dovolania odôvodnil poukazom na ustanovenie § 237 písm. f/ O.s.p. Namieta, že z obsahu
spisu vôbec nevyplýva, že rozsudok súdu prvého stupňa mu bol doručovaný spôsobom
stanoveným v ustanovení § 47 ods. 1, 2 O.s.p. Odvolací súd si pravdivosť údajov
na doručenke, ktorou bol doručený rozsudok, neoveril.
Poukázal na ustanovenia Poštového poriadku s tým, že odvolací súd sa otázke
zisťovania adresáta v mieste doručovania v napadnutom uznesení vyhol a vyhodnocoval len
doručenku krajského súdu, ktorá sa tejto otázke a podmienke vôbec nevenuje. V čase
doručovania zásielky pošta mala tlačivo Oznámenie o uložení zásielky. V konkrétnom
prípade doručovateľ výzvu, ani iné vhodné oznámenie o pokuse doručiť zásielku, neurobil,
hoci na doručenke kolónku vyplnil ako 19.12. a hoci vypísal aj kolónku opakované doručenie
„20.12:“ Potvrdzuje to nepriamo aj neexistencia času na vyzdvihnutie zásielky medzi výzvou
a novým doručením a uložením. Niekedy v priebehu vianočných sviatkov mi dali do domovej
schránky oznámenie o uložení zásielky, na základe ktorého si po dovolenke zásielku
vyzdvihol 3. januára 2002. Odmietnutím odvolania, ako oneskorene podaného, podľa jeho
názoru mu bola odňatá možnosť konať pred súdom.
Dovolanie podal žalobca aj proti výroku, ktorým bolo uznesenie súdu prvého stupňa
potvrdené. V odôvodnení poukázal na konanie, v ktorom bol súdom oslobodený od platenia
súdnych poplatkov. Ako dôvod uvádza tie isté dôvody, na základe ktorých ho už súd prvého
stupňa oslobodil od platenia súdnych poplatkov. Uviedol, že pochybenie odvolacieho súdu je
41 Obdo V 88/2007
zrejmé, takže nie je účelné zálohovať štát súdnym poplatkom, ktorý sa nezúročuje. Netvrdí,
že je sociálny prípad, ale nedá zámienku k šesťročným prieťahom dokladaním majetkových
pomerov.
Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho
súdu je vecne správne a navrhuje dovolanie žalobcu zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods.2 O.s.p.) po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania, dovolanie prejednal a po preskúmaní napadnutého
rozhodnutia odvolacieho súdu, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru,
že dovolanie je v časti dôvodné.
Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa svoj rozsudok z 18. októbra 2001
doručoval žalobcovi poštou. Z pripojenej doručenky vylýva, že táto zásielka bola žalobcovi
doručovaná 19. decembra 2001. Opakované doručovanie zásielky bolo vykonané 20. decem-
bra 2001, kedy bola zásielka uložená na pošte. Odvolací súd tretí deň od uloženia, t.j. 23. de-
cembra 2001 považoval zásielku za doručenú (v zmysle ustanonovenia § 47 ods. 2 O.s.p.),
avšak keďže bola nedeľa a nasledujúce dni (24.12., 25.12. a 26.12.) boli vianočne sviatky,
rozsudok súdu prvého stupňa považoval za účinne doručený až 27. decembra 2001, od tohto
dňa počítal plynutie lehoty na podanie odvolania. Zákonná lehota na podanie odvolania podľa
názoru odvolacieho súdu uplynula 11. januára 2002.
Odvolací súd pochybil, keď si žiadnym spôsobom nepreveril v zmysle ustanovenia
§ 47 ods. 2 O.s.p., či sa žalobca v čase doručovania rozsudku zdržiaval v mieste doručovania.
Preto záver odvolacieho súdu bol z uvedeného dôvodu predčasný. Pre účely posúdenia, či boli
splnené podmienky náhradného doručenia, bolo potrebné zistiť, či osoba, ktorej bola zásielka
doručovaná, sa na adrese v čase doručovania zdržovala a či bol adresát o opakovanom
doručení upovedomený. Týmto postupom odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom
v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p.
Na základe uvedeného dovolací súd podľa ust. § 243b ods.1, 2 O.s.p. uznesenie
odvolacieho súdu v časti, ktorou odmietol odvolanie žalobcu, zrušil a vec vrátil odvolaciemu
51 Obdo V 88/2007
súdu na ďalšie konanie. V ďalšom konaní odvolací súd vykoná v naznačenom smere potrebné
šetrenie.
Pokiaľ žalobca napadol dovolaním aj rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým potvrdil
rozhodnutie súdu prvého stupňa o neoslobodení od súdnych poplatkov, proti tomuto
rozhodnutiu dovolanie podľa § 239 O.s.p. nie je prípustné. S prihliadnutím na ustanovenie
§ 242 ods.1 O.s.p., ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadať vždy na prípadnú
procesnú vadu, uvedenú v ustanovení § 237 O.s.p., neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej
republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa ustanovenia § 239 O.s.p., ale
sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné
ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak konanie,
v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád, vymenovaných
pod písmenami a/ až g/ tohto ustanovenia (ide o nedstatok právomoci súdu, spôsobilosti
účastníka konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci
právoplatne rozhodnutej, alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom
a rozhodovanie vylúčeným sudcom, alebo nesprávne obsadeným súdom). Existencia niektorej
z uvedených vád dovolacím súdom nebola v konaní zistená.
Vzhľadom na uvedené, prípustnosť dovolania žalobcu nemožno vyvodiť ani
z ustanovenia § 239 a ani z ustanovenia § 237 O.s.p.
Keďže v tejto časti rozhodnutia odvolacieho súdu dovolanie nie je podľa § 239 O.s.p.
a neboli zistené ani procesné vady uvedené v § 237 O.s.p., dovolací súd dovolanie žalobcu
ako neprípustné podľa § 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p., odmietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. októbra 2008
JUDr. Anna Marková, v. r.
predsedníčka senátu