Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sžso/9/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Anny

Žákovej a členiek senátu a JUDr. V. Takáčovej a JUDr. Aleny Adamcovej, v právnej veci

žalobcu NsP L.M., IČO: 17336163, proti žalovanému Úrad pre dohľad nad zdravotnou

starostlivosťou, Grösslingova 5, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

žalovaného z 30. júna 2006 č. SK /R, o odvolaní žalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Žiline č.k. -74 z 11.decembra 2007, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k.

-74 z 11. decembra 2007, p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal

preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného uvedeného v záhlaví tohto rozsudku, ktorým

zamietol rozklad poskytovateľa zdravotnej starostlivosti NsP L.M. a potvrdil rozhodnutie

o uložení pokuty č. vydané 4. mája 2006 Úradom pre dohľad nad

zdravotnou starostlivosťou, pobočkou M..

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia

a postupu žalovaného v medziach žaloby sa stotožnil s dôvodmi uvedenými v napadnutom

rozhodnutí. Považoval ich za skutkovo správne a v súlade so zákonom, pričom žalovaný

vo svojom rozhodnutí uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými

právnymi úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití

právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi

a námietkami žalobcu a jeho vyjadreniami k podkladom rozhodnutia v súlade s §47 ods. 3

Správny poriadok. Konštatoval, že podaná žaloba neobsahovala žiadne

nové skutočnosti a jej dôvody boli totožné s už skôr podanými námietkami uplatnenými

v priebehu konania o uložení pokuty na správnom orgáne I. stupňa ako i v podanom rozklade

proti prvostupňovému rozhodnutiu, s ktorými sa správne orgány v priebehu konania

vysporiadli. Žalobca opakovane namietal všeobecný a popisný charakter rozhodnutia

žalovaného, skutočnosť, že mu nebolo preukázané, akú konkrétnu povinnosť porušil, resp.

aké porušenie zo strany žalobcu bolo v príčinnej súvislosti s úmrtím pacientky. S týmito

námietkami žalobcu sa krajský súd nemohol stotožniť a aj vzhľadom na zdravotnú

dokumentáciu zomrelej pacientky ich považoval za účelové. Zo šetrenia žalovaného mal súd

za preukázané, že v zdravotnej dokumentácii pacientky G. nie sú obsiahnuté prakticky žiadne

vyšetrenia, ktoré sa mali v zariadení žalobcu pri hospitalizácii tejto pacientky vykonať.

Dokonca žiadne sa nekonali ani po tom, čo u pacientky dňa 1. decembra 2005 ráno cestou na

toaletu došlo k poruche vedomia s kŕčmi, pričom bol konštatovaný pokles tlaku krvi,

pacientka bola spotená, bledá a mala nitkovitý pulz. Ani vtedy sa nevykonali príslušné cievne

vyšetrenia a nebol k pacientke privolaný internista. Krajský súd sa stotožnil

so žalovaným, že v danom prípade poskytovateľ nepostupoval v súlade s §4 ods. 3 zák.č.

o zdravotnej starostlivosti a o zmene a niektorých zákonov (ďalej len „zák.č.

“) a pacientke G. neposkytol správne zdravotnú starostlivosť, ktorú nesporne

poskytnúť mal. V tejto súvislosti poukázal aj na odborné stanoviská

Prof. MUDr. J. M. CSc. a MUDr. J. V., primára neurologického oddelenia NsP Ž., ktoré boli

vyhotovené za účelom posúdenia poskytnutej zdravotnej starostlivosti pacientky. Na strane

druhej sa súd nestotožnil so závermi znaleckého posudku Doc. MUDr. V. D. CSc., ktorý bol

vyhotovený na žiadosť OR PZ v L.M., Úrad justičnej a kriminálnej polície PZ vo veci

trestného činu ublíženia na zdraví, v ktorom sa znalec vyjadril k postupu zdravotného

personálu a tento považoval za správny. Podľa názoru krajského súdu bol predmetný znalecký

posudok vypracovaný výlučne pre účely trestného konania a nie je možné sa s ním dosť dobre

stotožniť a akceptovať ho z hľadiska ust. Preskúmavané

rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby považoval za zákonné a preto žalobu

ako nedôvodnú podľa zamietol.

Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil ust. § 142 ods. 1 v spojení s § 246c

a úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, keďže mu trovy nevznikli.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu sa v zákonnej lehota odvolal žalobca tvrdiac, že

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žiadal,

aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že preskúmavané

rozhodnutie žalovaného zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie. Vytýkal súdu prvého stupňa

viacero pochybení. Tie podľa neho spočívali v neakceptovaní doplnenia samotnej žaloby

na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu priamo na pojednávaní súdu dňa

11. decembra 2007, kedy zástupca žalobcu doplnil námietky voči samotnej výške uloženej

pokuty z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov. Napriek tejto výhrade žalobcu

súd prvého stupňa sa v odôvodnení rozhodnutia touto námietkou nezaoberal. Na dôkaz

tvrdení, že pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientke V. G. žalovaný postupoval

správne, súdu prvého stupňa predložil ako listinný dôkaz znalecký posudok, vypracovanie

ktorého si vyžiadal Úrad justičnej a kriminálnej polície L.M., pretože otázku správnosti

poskytovania zdravotnej starostlivosti pacientky prešetrovali aj orgány činné v trestnom

konaní. V predmetnom znaleckom posudku znalec Doc. MUDr. V. D. CSc. nad akúkoľvek

pochybnosť vyslovil správnosť určenej diagnózy pacientke V. G., za správny považoval aj

postup zodpovedného zdravotníckeho personálu a uviedol, že úmrtiu pacientky sa nedalo

zabrániť. Napriek týmto jednoznačným záverom znalca súd prvého stupňa v odôvodnení

svojho rozhodnutia poukázal na odborné stanoviská Prof. MUDr. J. M., CSc. a MUDr. J. V.,

primára neurologického oddelenia NsP Ž., ktoré mali byť vyhotovené za účelom posúdenia

poskytnutej zdravotnej starostlivosti pacientke G.. V súvislosti s predmetnými odbornými

stanoviskami žalobca namietal postup súdu, ktorý mal spočívať v tom, že písomne

vyhotovené odborné stanoviská mu neboli vopred súdom doručené a ani mu neboli

v písomnom vyhotovení na pojednávaní súdu odovzdané, aby sa s nimi mohol vopred

oboznámiť a zabezpečiť si tak účinné hájenie svojich práv. Vychádzajúc z odôvodnenia

rozsudku súdu prvého stupňa tak žalobca dovodzuje, že tieto stanoviská boli zadovážené až

súdom prvého stupňa, teda neboli obsahom spisu správneho orgánu. Tieto odborné

stanoviská, o ktoré súd oprel svoje rozhodnutie, podľa názoru odvolateľa nemôžu v danej

veci nahradiť znalecký posudok, ktorý zadovážil sám žalobca a pripojil ho k svoje žalobe až

po ukončení správneho konania. Je toho názoru, že ak by malo odborné vyjadrenie (nie

stanovisko) slúžiť ako dôkaz, mohol by ho podať len príslušný orgán ( ).

Z uvedených dôvodov bol postup súdu v rozpore s . Preto tvrdí, že keby sa

súd prvého stupňa zaoberal s obsahom znaleckého posudku Doc. MUDr. V. D. CSc., ktorý

zadovážil sám žalobca a neuspokojil by sa len s vyjadrením žalovaného, nemohol by dôjsť

k takému skutkovému zisteniu, v dôsledku ktorého by žalobcovi bez odborného zdôvodnenia

(dôkazu) vytýkal , že pri jeho snahe vykonať príslušné vyšetrenie (napr. cievne vyšetrenie),

bola by existovala aspoň určitá nádej, že by sa boli u pacientky odhalili zdravotné

komplikácie a mohla pokračovať liečba pacientky. Keby sa súd bol zaoberal i znaleckým

posudkom a vyjadreniami žalobcu, bol by zistil taký skutkový stav, že ani sporné vyšetrenia

nemohli odhaliť ani hroziace ani existujúce upchatie pľúcnej steny, ktorá bola príčinou smrti

pani G. a že postup žalobcu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti bol správny. Poukázal aj

na to, že pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pani G. neporušil ust.

a že zdravotnú starostlivosť poskytol správne. Ochorenie,

následkom ktorého došlo k úmrtiu G. (masívna embolizácia do artérie pulmonalis, následkom

hlbokej tromboflebitídy pravej dolnej končatiny) prebehalo bez akýchkoľvek klinických

prejavov či subjektívnych, alebo objektívnych. Ani z anamnestických údajov o vývoji

zdravotného stavu pacientky v priebehu dňa pred hospitalizáciou ani príznakov pri

hospitalizácii na neurologickom oddelení, ani na základe vývoja klinického stavu počas

hospitalizácie nebolo možné usudzovať o možnej prebiehajúcej tromboflebitíde. Rozhodnutia

žalovaného, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta skutkovo neobstoja a je nutné ich zrušiť.

Žalovaný v podanom vyjadrení k odvolaniu žiadal potvrdiť rozsudok krajského súdu.

Poukázal na svoje pôvodné vyjadrenie k žalobe, na námietky žalobcu proti preskúmavanému

rozhodnutiu a na to, že po prijatí pacientky do zdravotníckeho zariadenia 30. novembra 2005

pre menieriformnú symptomatológiu s podozrením na poruchu prekrvenia vo vertebroziálnom

riečišti a po uložené na lôžko neboli vykonané naplánované vyšetrenia. Keďže žalobca

nevykonal napr. CT a EEG vyšetrenie, nemohol dostatočne objektívne stanoviť ani diagnózu

pacientky. Žalobca vo svojom popise hospitalizácie neuvádza ani skutočnosť, že u pacientky

1. decembra 2005 cestou na WC došlo k poruche vedomia s konvulziami – kŕčami, pričom

bola skonštatovaná hypotenzia –pokles tlaku krvi, pacientka bola spotená, bledá a mala

nitkovitý pulz. O tomto „prechodnom šokovom stave“ nie je záznam lekára, bol popísaný iba

sestrami. Ani po tomto incidente k pacientke nebol privolaný internista a jej stav nebol

zhodnotený. Vzhľadom na to, že ani táto príhoda nebola konzultovaná s internistom, neboli

urobené vyšetrenia ako napr. EKG, pacientka nebola monitorovaná a nebolo vykonané ani

interné vyšetrenie na „CITO“ – súrne, nemožno vylúčiť domnienku, že tento stav mohol

naznačovať existenciu pľúcnej embólie. Žalovaný sa domnieva, že vykonanie potrebných

vyšetrení v tomto štádiu mohlo ovplyvniť ďalší priebeh ochorenia, pretože včasným

stanovením diagnózy trombózy dolnej končatiny mohla byť začatá účinná liečba.

Zo zdravotnej dokumentácie však vyplýva, že žalobca túto závažnú skutočnosť patrične

neprešetril a nevenoval jej náležitú pozornosť. Z uvedeného vyplýva, že vzhľadom

na nevykonané vyšetrenia nie je možné potvrdiť správnosť stanovenej diagnózy pri prijatí

pacientky. Ako žalobca sám uvádza, k embolizácii do artérie pulmonalis môže dôjsť

kedykoľvek a kdekoľvek. Zdravotnícke zariadenie musí preto s takouto komplikáciou vždy

počítať. Stanovisko žalobcu, že plánované vyšetrenia nemohol vykonať, lebo prioritou bola

stabilizácia a skľudnenie pacientky, žalovaný neakceptuje pretože minimálne interné

vyšetrenie, EKG, vyšetrenie očného pozadia a vyšetrenie dolných končatín je vykonateľné aj

na lôžku. Tvrdenie o stabilizácii pacientky nemá opodstatnenie, pretože stabilizovať pacienta

je možné až po stanovení správnej diagnózy a vylúčení iných závažných ochorení.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa ust. v spojení

s ust. § 10 ods. 2 zákona preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie, ktoré mu

predchádzalo v zmysle ust. § 246c v spojení s §§ 211 a nasl. a dospel k názoru, že odvolanie

nie je dôvodné.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy ( ).

Žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu

v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zameškanie lehoty nemožno

odpustiť ( ods. l ).

Žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia

a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie

a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu

správneho orgánu, a aký konečný návrh robí ( ).

Až do rozhodnutia súdu môže žalobca rozsahu napadnutia správneho rozhodnutia

obmedziť; rozšíriť ho môže len v lehote podľa ( ).

Zákon o zdravotnej starostlivosti upravuje poskytovanie zdravotnej starostlivosti

a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, práva a povinnosti fyzických

osôb a právnických osôb pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, postup pri úmrtí a výkon

štátnej správy na úseku zdravotnej starostlivosti ( )

Podľa poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú

starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytovaná správne, ak sa vykonajú všetky

zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby

s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov

lekárskej vedy.

Podľa o zdravotných poisťovniach, úrad

môže uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti za podmienok uvedených v §50 ods. 2

pokutu až do výšky 300 000 Sk, ak ide o právnickú osobu.

V konaní bolo nesporne preukázané, že počas hospitalizácie pacientky V. G. od 30.

novembra 2005 do 2. decembra 2005 neboli pri prijatí na neurologické oddelenie vykonané

naplánované diagnostické vyšetrenia (očné pozadie, CT mozgu, rtg. kčnej chrbtice, SONO

vyšetrenie karotického a vertebrálneho povodia) a neboli vykonané ani naplánované a plne

indikované vyšetrenia po prvej príhode poruchy vedomia (EEG, interné vyšetrenie) potrebné

k diferenciácii cerebrálnej eventuálne extra cerebrálnej príčiny ochorenia. Zo strany žalobcu –

poskytovateľa zdravotnej starostlivosti vyššie uvedenými skutočnosťami došlo k porušeniu

uvedeného ustanovenia zákona. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú

všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej

liečby, s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby, pri zohľadnení súčasných

poznatkov vedy. Tieto skutočnosti boli zistené a preukázané v správnom konaní pri dohľade

vykonanom v NsP v L.M. Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka M.,

pričom práve odborné stanovisko MUDr. J. V. bolo vyžiadané správnym orgánom prvého

stupňa v rámci výkonu dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Práve

na základe tohto odborného stanoviska bol vypracovaný protokol o vykonanom dohľade

č. 266/2005, ktorý bol žalobcovi doručený a k jeho záverom sa mal možnosť vyjadriť.

Odborné stanovisko Prof. MUDr. J. M., CSc. bolo vyžiadané žalovaným pri preskúmaní

rozkladu proti rozhodnutiu o uložení pokuty a obe tieto odborné stanoviská boli žalovaným

včas pripojené k súdnemu spisu; žalobca mal možnosť, ak tak neurobil už

v priebehu správneho konania, sa s nimi ako aj s ich dodatkom oboznámiť.

Za neopodstatnenú považoval odvolací súd aj námietku spočívajúcu v tom, že napriek

tomu, že žalobca rozšíril žalobu na pojednávaní 11. decembra 2007 a žiadal preskúmať aj

zákonnosť rozhodnutia pokiaľ ide o výšku pokuty, krajský súd z tohto pohľadu rozhodnutie

žalovaného nepreskúmal.

Z ustanovení upravujúcich správne súdnictvo (V. časť

), ktoré sú citované vyššie vyplýva, že súd nepreskúmava celé rozhodnutie z úradnej

povinnosti, ale len v rozsahu, v akom žalobca žiadal rozhodnutie a postup preskúmať

z hľadiska ukrátenia jeho práv. Pritom je nesporné, že až do rozhodnutia súdu môže žalobca

rozsah napadnutia správneho rozhodnutia obmedziť; rozšíriť ho môže len v lehote, v ktorej

môže podať žalobu. Ak teda žalobca rozsah napadnutia preskúmavaného rozhodnutia, ktoré

nadobudlo právoplatnosť 7. júla 2007 rozšíril až 11. decembra 2007, nebolo možné zákonnosť

rozhodnutia z dôvodov rozšírených na pojednávaní preskúmať.

Nakoľko dôvody uvádzané žalobcom neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť

napadnutého rozhodnutia, odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219

potvrdil.

Náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd účastníkom nepriznal, nakoľko

žalobca nebol v konaní úspešný a odporkyni trovy nevznikli ( v spojení

s ).

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30.októbra 2008 Anna Žáková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová