Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
d09/373443.4b83b8.pdf
PDF · 114.51 KB
No categories available
4Sžso/9/2008
Najvyšší súd 4 Sžso 9/2008
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Anny
Žákovej a členiek senátu a JUDr. V. Takáčovej a JUDr. Aleny Adamcovej, v právnej veci
žalobcu NsP L.M., IČO: 17336163, proti žalovanému Úrad pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou, Grösslingova 5, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného z 30. júna 2006 č. SK 50/000001/2006/R, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Krajského súdu v Žiline č.k. 10S/220/2006-74 z 11.decembra 2007, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k.
10S/220/2006-74 z 11. decembra 2007, p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného uvedeného v záhlaví tohto rozsudku, ktorým
zamietol rozklad poskytovateľa zdravotnej starostlivosti NsP L.M. a potvrdil rozhodnutie
o uložení pokuty č. SK50/000001/2006 vydané 4. mája 2006 Úradom pre dohľad nad
zdravotnou starostlivosťou, pobočkou M..
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia
a postupu žalovaného v medziach žaloby sa stotožnil s dôvodmi uvedenými v napadnutom
rozhodnutí. Považoval ich za skutkovo správne a v súlade so zákonom, pričom žalovaný
vo svojom rozhodnutí uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými
právnymi úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití
právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi
a námietkami žalobcu a jeho vyjadreniami k podkladom rozhodnutia v súlade s §47 ods. 3
zák.č. 71/1967 Zb. Správny poriadok. Konštatoval, že podaná žaloba neobsahovala žiadne
nové skutočnosti a jej dôvody boli totožné s už skôr podanými námietkami uplatnenými
v priebehu konania o uložení pokuty na správnom orgáne I. stupňa ako i v podanom rozklade
proti prvostupňovému rozhodnutiu, s ktorými sa správne orgány v priebehu konania
vysporiadli. Žalobca opakovane namietal všeobecný a popisný charakter rozhodnutia
žalovaného, skutočnosť, že mu nebolo preukázané, akú konkrétnu povinnosť porušil, resp.
aké porušenie zo strany žalobcu bolo v príčinnej súvislosti s úmrtím pacientky. S týmito
námietkami žalobcu sa krajský súd nemohol stotožniť a aj vzhľadom na zdravotnú
dokumentáciu zomrelej pacientky ich považoval za účelové. Zo šetrenia žalovaného mal súd
za preukázané, že v zdravotnej dokumentácii pacientky G. nie sú obsiahnuté prakticky žiadne
vyšetrenia, ktoré sa mali v zariadení žalobcu pri hospitalizácii tejto pacientky vykonať.
Dokonca žiadne sa nekonali ani po tom, čo u pacientky dňa 1. decembra 2005 ráno cestou na
toaletu došlo k poruche vedomia s kŕčmi, pričom bol konštatovaný pokles tlaku krvi,
pacientka bola spotená, bledá a mala nitkovitý pulz. Ani vtedy sa nevykonali príslušné cievne
vyšetrenia a nebol k pacientke privolaný internista. Krajský súd sa stotožnil
so žalovaným, že v danom prípade poskytovateľ nepostupoval v súlade s §4 ods. 3 zák.č.
576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti a o zmene a niektorých zákonov (ďalej len „zák.č.
576/2004 Z.z.“) a pacientke G. neposkytol správne zdravotnú starostlivosť, ktorú nesporne
poskytnúť mal. V tejto súvislosti poukázal aj na odborné stanoviská
Prof. MUDr. J. M. CSc. a MUDr. J. V., primára neurologického oddelenia NsP Ž., ktoré boli
vyhotovené za účelom posúdenia poskytnutej zdravotnej starostlivosti pacientky. Na strane
druhej sa súd nestotožnil so závermi znaleckého posudku Doc. MUDr. V. D. CSc., ktorý bol
vyhotovený na žiadosť OR PZ v L.M., Úrad justičnej a kriminálnej polície PZ vo veci
trestného činu ublíženia na zdraví, v ktorom sa znalec vyjadril k postupu zdravotného
personálu a tento považoval za správny. Podľa názoru krajského súdu bol predmetný znalecký
posudok vypracovaný výlučne pre účely trestného konania a nie je možné sa s ním dosť dobre
stotožniť a akceptovať ho z hľadiska ust. § 4 ods. 3 zák.č. 576/2004 Z.z. Preskúmavané
rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby považoval za zákonné a preto žalobu
ako nedôvodnú podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.
Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil ust. § 142 ods. 1 v spojení s § 246c
OSP a úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, keďže mu trovy nevznikli.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu sa v zákonnej lehota odvolal žalobca tvrdiac, že
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žiadal,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že preskúmavané
rozhodnutie žalovaného zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie. Vytýkal súdu prvého stupňa
viacero pochybení. Tie podľa neho spočívali v neakceptovaní doplnenia samotnej žaloby
na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu priamo na pojednávaní súdu dňa
11. decembra 2007, kedy zástupca žalobcu doplnil námietky voči samotnej výške uloženej
pokuty z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov. Napriek tejto výhrade žalobcu
súd prvého stupňa sa v odôvodnení rozhodnutia touto námietkou nezaoberal. Na dôkaz
tvrdení, že pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientke V. G. žalovaný postupoval
správne, súdu prvého stupňa predložil ako listinný dôkaz znalecký posudok, vypracovanie
ktorého si vyžiadal Úrad justičnej a kriminálnej polície L.M., pretože otázku správnosti
poskytovania zdravotnej starostlivosti pacientky prešetrovali aj orgány činné v trestnom
konaní. V predmetnom znaleckom posudku znalec Doc. MUDr. V. D. CSc. nad akúkoľvek
pochybnosť vyslovil správnosť určenej diagnózy pacientke V. G., za správny považoval aj
postup zodpovedného zdravotníckeho personálu a uviedol, že úmrtiu pacientky sa nedalo
zabrániť. Napriek týmto jednoznačným záverom znalca súd prvého stupňa v odôvodnení
svojho rozhodnutia poukázal na odborné stanoviská Prof. MUDr. J. M., CSc. a MUDr. J. V.,
primára neurologického oddelenia NsP Ž., ktoré mali byť vyhotovené za účelom posúdenia
poskytnutej zdravotnej starostlivosti pacientke G.. V súvislosti s predmetnými odbornými
stanoviskami žalobca namietal postup súdu, ktorý mal spočívať v tom, že písomne
vyhotovené odborné stanoviská mu neboli vopred súdom doručené a ani mu neboli
v písomnom vyhotovení na pojednávaní súdu odovzdané, aby sa s nimi mohol vopred
oboznámiť a zabezpečiť si tak účinné hájenie svojich práv. Vychádzajúc z odôvodnenia
rozsudku súdu prvého stupňa tak žalobca dovodzuje, že tieto stanoviská boli zadovážené až
súdom prvého stupňa, teda neboli obsahom spisu správneho orgánu. Tieto odborné
stanoviská, o ktoré súd oprel svoje rozhodnutie, podľa názoru odvolateľa nemôžu v danej
veci nahradiť znalecký posudok, ktorý zadovážil sám žalobca a pripojil ho k svoje žalobe až
po ukončení správneho konania. Je toho názoru, že ak by malo odborné vyjadrenie (nie
stanovisko) slúžiť ako dôkaz, mohol by ho podať len príslušný orgán (§ 127 ods. 4 OSP).
Z uvedených dôvodov bol postup súdu v rozpore s § 153 ods. 1 OSP. Preto tvrdí, že keby sa
súd prvého stupňa zaoberal s obsahom znaleckého posudku Doc. MUDr. V. D. CSc., ktorý
zadovážil sám žalobca a neuspokojil by sa len s vyjadrením žalovaného, nemohol by dôjsť
k takému skutkovému zisteniu, v dôsledku ktorého by žalobcovi bez odborného zdôvodnenia
(dôkazu) vytýkal , že pri jeho snahe vykonať príslušné vyšetrenie (napr. cievne vyšetrenie),
bola by existovala aspoň určitá nádej, že by sa boli u pacientky odhalili zdravotné
komplikácie a mohla pokračovať liečba pacientky. Keby sa súd bol zaoberal i znaleckým
posudkom a vyjadreniami žalobcu, bol by zistil taký skutkový stav, že ani sporné vyšetrenia
nemohli odhaliť ani hroziace ani existujúce upchatie pľúcnej steny, ktorá bola príčinou smrti
pani G. a že postup žalobcu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti bol správny. Poukázal aj
na to, že pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pani G. neporušil ust.
§ 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z.z. a že zdravotnú starostlivosť poskytol správne. Ochorenie,
následkom ktorého došlo k úmrtiu G. (masívna embolizácia do artérie pulmonalis, následkom
hlbokej tromboflebitídy pravej dolnej končatiny) prebehalo bez akýchkoľvek klinických
prejavov či subjektívnych, alebo objektívnych. Ani z anamnestických údajov o vývoji
zdravotného stavu pacientky v priebehu dňa pred hospitalizáciou ani príznakov pri
hospitalizácii na neurologickom oddelení, ani na základe vývoja klinického stavu počas
hospitalizácie nebolo možné usudzovať o možnej prebiehajúcej tromboflebitíde. Rozhodnutia
žalovaného, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta skutkovo neobstoja a je nutné ich zrušiť.
Žalovaný v podanom vyjadrení k odvolaniu žiadal potvrdiť rozsudok krajského súdu.
Poukázal na svoje pôvodné vyjadrenie k žalobe, na námietky žalobcu proti preskúmavanému
rozhodnutiu a na to, že po prijatí pacientky do zdravotníckeho zariadenia 30. novembra 2005
pre menieriformnú symptomatológiu s podozrením na poruchu prekrvenia vo vertebroziálnom
riečišti a po uložené na lôžko neboli vykonané naplánované vyšetrenia. Keďže žalobca
nevykonal napr. CT a EEG vyšetrenie, nemohol dostatočne objektívne stanoviť ani diagnózu
pacientky. Žalobca vo svojom popise hospitalizácie neuvádza ani skutočnosť, že u pacientky
1. decembra 2005 cestou na WC došlo k poruche vedomia s konvulziami – kŕčami, pričom
bola skonštatovaná hypotenzia –pokles tlaku krvi, pacientka bola spotená, bledá a mala
nitkovitý pulz. O tomto „prechodnom šokovom stave“ nie je záznam lekára, bol popísaný iba
sestrami. Ani po tomto incidente k pacientke nebol privolaný internista a jej stav nebol
zhodnotený. Vzhľadom na to, že ani táto príhoda nebola konzultovaná s internistom, neboli
urobené vyšetrenia ako napr. EKG, pacientka nebola monitorovaná a nebolo vykonané ani
interné vyšetrenie na „CITO“ – súrne, nemožno vylúčiť domnienku, že tento stav mohol
naznačovať existenciu pľúcnej embólie. Žalovaný sa domnieva, že vykonanie potrebných
vyšetrení v tomto štádiu mohlo ovplyvniť ďalší priebeh ochorenia, pretože včasným
stanovením diagnózy trombózy dolnej končatiny mohla byť začatá účinná liečba.
Zo zdravotnej dokumentácie však vyplýva, že žalobca túto závažnú skutočnosť patrične
neprešetril a nevenoval jej náležitú pozornosť. Z uvedeného vyplýva, že vzhľadom
na nevykonané vyšetrenia nie je možné potvrdiť správnosť stanovenej diagnózy pri prijatí
pacientky. Ako žalobca sám uvádza, k embolizácii do artérie pulmonalis môže dôjsť
kedykoľvek a kdekoľvek. Zdravotnícke zariadenie musí preto s takouto komplikáciou vždy
počítať. Stanovisko žalobcu, že plánované vyšetrenia nemohol vykonať, lebo prioritou bola
stabilizácia a skľudnenie pacientky, žalovaný neakceptuje pretože minimálne interné
vyšetrenie, EKG, vyšetrenie očného pozadia a vyšetrenie dolných končatín je vykonateľné aj
na lôžku. Tvrdenie o stabilizácii pacientky nemá opodstatnenie, pretože stabilizovať pacienta
je možné až po stanovení správnej diagnózy a vylúčení iných závažných ochorení.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa ust. § 246c O.s.p. v spojení
s ust. § 10 ods. 2 zákona preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie, ktoré mu
predchádzalo v zmysle ust. § 246c v spojení s §§ 211 a nasl. a dospel k názoru, že odvolanie
nie je dôvodné.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§244 ods. 1 OSP).
Žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu
v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zameškanie lehoty nemožno
Žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia
a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie
a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu
správneho orgánu, a aký konečný návrh robí (§ 249 ods. 2 OSP).
Až do rozhodnutia súdu môže žalobca rozsahu napadnutia správneho rozhodnutia
obmedziť; rozšíriť ho môže len v lehote podľa § 250b (§ 250h ods. 1 OSP).
Zákon o zdravotnej starostlivosti upravuje poskytovanie zdravotnej starostlivosti
a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, práva a povinnosti fyzických
osôb a právnických osôb pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, postup pri úmrtí a výkon
štátnej správy na úseku zdravotnej starostlivosti (§ 1 zák.č. 576/2004 Z.z.)
Podľa § 4 ods. 3 zák.č. 576/2004 Z.z. poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú
starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytovaná správne, ak sa vykonajú všetky
zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby
s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov
lekárskej vedy.
Podľa § 64 ods. 2 písm. b/ zák. č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, úrad
môže uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti za podmienok uvedených v §50 ods. 2
pokutu až do výšky 300 000 Sk, ak ide o právnickú osobu.
V konaní bolo nesporne preukázané, že počas hospitalizácie pacientky V. G. od 30.
novembra 2005 do 2. decembra 2005 neboli pri prijatí na neurologické oddelenie vykonané
naplánované diagnostické vyšetrenia (očné pozadie, CT mozgu, rtg. kčnej chrbtice, SONO
vyšetrenie karotického a vertebrálneho povodia) a neboli vykonané ani naplánované a plne
indikované vyšetrenia po prvej príhode poruchy vedomia (EEG, interné vyšetrenie) potrebné
k diferenciácii cerebrálnej eventuálne extra cerebrálnej príčiny ochorenia. Zo strany žalobcu –
poskytovateľa zdravotnej starostlivosti vyššie uvedenými skutočnosťami došlo k porušeniu
uvedeného ustanovenia zákona. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú
všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej
liečby, s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby, pri zohľadnení súčasných
poznatkov vedy. Tieto skutočnosti boli zistené a preukázané v správnom konaní pri dohľade
vykonanom v NsP v L.M. Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka M.,
pričom práve odborné stanovisko MUDr. J. V. bolo vyžiadané správnym orgánom prvého
stupňa v rámci výkonu dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Práve
na základe tohto odborného stanoviska bol vypracovaný protokol o vykonanom dohľade
č. 266/2005, ktorý bol žalobcovi doručený a k jeho záverom sa mal možnosť vyjadriť.
Odborné stanovisko Prof. MUDr. J. M., CSc. bolo vyžiadané žalovaným pri preskúmaní
rozkladu proti rozhodnutiu o uložení pokuty a obe tieto odborné stanoviská boli žalovaným
včas pripojené k súdnemu spisu; žalobca mal možnosť, ak tak neurobil už
v priebehu správneho konania, sa s nimi ako aj s ich dodatkom oboznámiť.
Za neopodstatnenú považoval odvolací súd aj námietku spočívajúcu v tom, že napriek
tomu, že žalobca rozšíril žalobu na pojednávaní 11. decembra 2007 a žiadal preskúmať aj
zákonnosť rozhodnutia pokiaľ ide o výšku pokuty, krajský súd z tohto pohľadu rozhodnutie
žalovaného nepreskúmal.
Z ustanovení Občianskeho súdneho poriadku upravujúcich správne súdnictvo (V. časť
OSP), ktoré sú citované vyššie vyplýva, že súd nepreskúmava celé rozhodnutie z úradnej
povinnosti, ale len v rozsahu, v akom žalobca žiadal rozhodnutie a postup preskúmať
z hľadiska ukrátenia jeho práv. Pritom je nesporné, že až do rozhodnutia súdu môže žalobca
rozsah napadnutia správneho rozhodnutia obmedziť; rozšíriť ho môže len v lehote, v ktorej
môže podať žalobu. Ak teda žalobca rozsah napadnutia preskúmavaného rozhodnutia, ktoré
nadobudlo právoplatnosť 7. júla 2007 rozšíril až 11. decembra 2007, nebolo možné zákonnosť
rozhodnutia z dôvodov rozšírených na pojednávaní preskúmať.
Nakoľko dôvody uvádzané žalobcom neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
napadnutého rozhodnutia, odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219
OSP potvrdil.
Náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd účastníkom nepriznal, nakoľko
žalobca nebol v konaní úspešný a odporkyni trovy nevznikli (§ 250k ods. 1 OSP v spojení
s § 224 ods. 1 OSP).
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30.októbra 2008 Anna Žáková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová