Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4So/45/2008

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Anny

Žákovej a členiek senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Violy Takáčovej, v právnej veci

navrhovateľky M.N., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústredie, Bratislava,

o preskúmanie rozhodnutí o povinnosti vrátiť neprávom vyplatenú sumu na sirotskom

dôchodku, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 20.

februára 2008, č.k. -69, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 20. februára 2008, č.k. -69, p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd napadnutým rozsudkom rozhodnutia odporkyne č. X.

z 2. augusta 2007, z 12. novembra 2007 a zo 14. decembra 2007 podľa § 250j ods. 2 písm. a/

zrušil a vrátil odporkyni na ďalšie konanie a úspešnej navrhovateľke, keďže si náhradu

trov konania neuplatnila, náhradu trov nepriznal.

Rozhodnutím z 2. augusta 2007 odporkyňa podľa § 236 ods. 1 písm. b/ zák.č.

o sociálnom, poistení (ďalej len „“) rozhodla, že navrhovateľka je povinná

vrátiť neprávom vyplatený sirotský dôchodok na dieťa M., nar. 16. septembra 1982,

v celkovej sume 30.504 Sk s odôvodnením, že dôchodok sa vyplácal v dobe od 18. júla 2006

do 17. augusta 2007 v sume 2.704 Sk mesačne a od 18. augusta 2006 do 17. apríla 2007

v sume 3.475 Sk mesačne, hoci nepatril, lebo syn ukončil štúdium dňom 30. júna 2006.

Rozhodnutím z 12. novembra 2007 odporkyňa opätovne rozhodla, že navrhovateľka je

podľa povinná vrátiť neprávom vyplatený sirotský dôchodok

na dieťa M. v celkovej sume 30.504 Sk s odôvodnením, že naviac vyplatená suma

na sirotskom dôchodku vznikla z dôvodu, že v lehote do 8 dní si riadne nesplnila ohlasovaciu

povinnosť vyplývajúcu z ust. a prijímaním sirotského dôchodku

v dobe od 18. júla 2006 do 17. augusta 2006 v sume 2.704 Sk a v dobe od 18. augusta 2006

do 17. apríla 2007 v sume 3.475 Sk spôsobila, že sirotský dôchodok sa jej poskytol, hoci

nepatril. Týmto rozhodnutím súčasne pozmenila svoje rozhodnutie z 2. augusta 2007.

Rozhodnutím zo 14. decembra 2007 odporkyňa podľa toho istého zákonného

ustanovenia rozhodla opätovne o povinnosti navrhovateľky vrátiť neprávom vyplatený

sirotský dôchodok na dieťa M. v celkovej sume 30.504 Sk. Odôvodnenie tohto rozhodnutia

odporkyňa doplnila tým, že v ňom uviedla, že navrhovateľka 25. júla 2006 telefonicky

nahlásila ukončenie štúdia jej syna, 7. septembra 2006 požiadala o zaslanie rozhodnutia

o zastavení výplaty sirotského dôchodku a predložila potvrdenie vysokej školy o ukončení

štúdia dňom 21. júna 2006. Súčasne konštatovala, že napriek skutočnosti, že jej odporkyňa

naďalej vyplácala sirotský dôchodok, vedela navrhovateľka a z okolností musela

predpokladať, že sirotský dôchodok sa jej od 18. júla 2006 vyplatil neprávom, čo sama

potvrdila predložením potvrdenia o ukončení štúdia jej syna, pretože vedela, že už nie je

nezaopatreným dieťaťom. Vedomosť o tom, že výplata sirotského dôchodku nepatrí

od 18. júla 2006 potvrdila navrhovateľka i v návrhu podanom 10. septembra 2007, ktorým

požiadala o preskúmanie rozhodnutia z 2. augusta 2007. Vzhľadom na uvedené nie je možné

tvrdiť, že výplatu sirotského dôchodku navrhovateľka preberala v dobrej viere a s vedomím,

že výplata dôchodku jej patrí. V závere odôvodnenia odporkyňa uviedla, že týmto

rozhodnutím pozmeňuje svoje rozhodnutie z 12. novembra 2007.

Po preskúmaní rozhodnutí odporkyne na základe navrhovateľkou podaných opravných

prostriedkov dospel k záveru, že odporkyňa po správnom zistení skutočného stavu veci

nesprávne právne vec posúdila a preto vydala nezákonné rozhodnutia, ktoré bolo potrebné

zrušiť. V konaní bolo preukázané, že navrhovateľka telefonicky nahlásila 25. júla 2006

skutočnosti rozhodné pre posúdenie nároku na ďalšie vyplácanie sirotského dôchodku, o čom

je v administratívnom spise založený úradný záznam. Vo výplate sirotského dôchodku

odporkyňa pokračovala napriek tomu, že 7. septembra 2006 navrhovateľka požiadala

o zaslanie rozhodnutia o zastavení výplaty sirotského dôchodku a súčasne predložila

potvrdenie vysokej školy o ukončení štúdia syna M.. Krajský súd ďalej poukázal na to, že

v období od 14. septembra do 23. apríla 2007 odporkyňa produkovala ďalšie rozhodnutia,

ktorými zvyšovala, resp. priznávala sirotský dôchodok a invalidný dôchodok synovi

navrhovateľky, čím spolu so skutočnosťou, že syn bol poberateľom invalidného dôchodku

z mladosti, ako aj vzhľadom na zložitú sociálno-ekonomickú situáciu rodiny mohla

odporkyňa vyvolať dojem, že sú naďalej splnené podmienky na výplatu sirotského dôchodku.

Sirotský dôchodok odporkyňa odňala až rozhodnutím z 23. februára 2007 a prestala ho

vyplácať od 17. apríla 2007.

V nadväznosti na ust. § 236 ods. 1 písm. b/ zákona a § 227 ods. 2 písm. b/ zákona

zaujal krajský súd stanovisko, že z dikcie § 227 ods. 2 písm. b/ vyplýva povinnosť príjemcu

splniť ohlasovaciu povinnosť na základe výzvy do 8 dní, ak odporkyňa neurčí inú lehotu;

v spise sa však žiadna výzva nenachádza. Telefonické nahlásenie doby ukončenia štúdia je

potom potrebné považovať za postačujúce; napriek tomu navrhovateľka i jej syn tieto

skutočnosti ešte preukázali zaslaním dokladov. Okolnosti, za ktorých odporkyňa pokračovala

vo vyplácaní sirotského dôchodku aj po nahlásení rozhodných skutočností a predložení

potrebných dokladov boli podľa názoru krajského súdu spôsobilé vzbudiť u navrhovateľky

presvedčenie, že sirotský dôchodok sa aj naďalej vypláca oprávnene. Nemožno preto dospieť

k záveru, že navrhovateľka vedela alebo musela z okolností predpokladať, že sa sirotský

dôchodok vypláca neprávom.

Proti tomuto rozsudku sa včas odvolala odporkyňa. Vyslovila nesúhlas s právnym

názorom vysloveným v napadnutom rozsudku, ktorý navrhla zmeniť a rozhodnutia

z 2. augusta 2007, z 12. novembra 2007 a zo 14. decembra 2007 ako správne potvrdiť.

Dôvodila tým, že navrhovateľka bola poberateľkou sirotského dôchodku pre syna M.

od 18. septembra 1996, dávka jej teda bola priznaná podľa predpisov účinných

do 31. decembra 2003, v zmysle ktorých (, , o sociálnom

zabezpečení) na sirotský dôchodok má nárok nezaopatrené dieťa, ktorému (o.i.) zanikne

nárok na výplatu sirotského dôchodku dňom skončenia vysokoškolského štúdia a priznaním

akademického titulu, teda v danom prípade nárok na výplatu zanikol dňom 21. júna 2006.

Odporkyňa zdôraznila, že povinnosti poberateľa dôchodkovej dávky sa spravujú právnymi

predpismi účinnými v čase zmeny v skutočnostiach rozhodujúcich pre trvanie nároku

na dávku. V zmysle § 227 zákona poberateľ dávky je povinný preukázať skutočnosti

rozhodujúce na vznik ale aj zánik nároku na dávku a jej výplatu v primeranej lehote

zodpovedajúcej možným následkom nesplnenia tejto povinnosti, resp. v lehote, ktorá bola

poberateľovi oznámená počas konania o dôchodkovej dávke (8 dní).

V súlade s ust. § 227 zákona ako aj podľa upozornenia uvedeného v rozhodnutí

o priznaní sirotského dôchodku z 29. novembra 1996 bola navrhovateľka ako príjemca dávky

povinná do 8 dní od ukončenia štúdia ohlásiť túto skutočnosť rozhodujúcu pre trvanie nároku

na dávku.

Nakoľko navrhovateľka až 25. júla 2006 a len telefonicky hlásila túto rozhodnú

skutočnosť, nesplnila tým včas a riadne povinnosti uložené zákonom a je preto povinná vrátiť

v súlade s § 236 ods. 1 písm. a/ zákona neprávom vyplatenú sumu. Podľa názoru odporkyne

telefonické podanie nie je podaním a nemá zákonné náležitosti podania, nie je z neho možné

identifikovať telefonujúcu osobu a na základe telefonátu nie je možné urobiť taký vážny

úkon, akým je zastavenie výplaty, resp. odňatie dávky.

Okrem uvedeného zavinenia navrhovateľka zodpovedá za naviac vyplatené sumy aj

podľa § 236 ods. 1 písm. b/ zákona, lebo napriek poučeniu, že sirotský dôchodok patrí len

nezaopatrenému dieťaťu, prijímala ho naďalej, hoci vedela, resp. musela zo všetkých

okolností vedieť, že sirotský dôchodok už nepatrí.

Krajský súd podľa odporkyne dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza aj z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Navrhovateľka sa k odvolaniu odporkyne písomne vyjadrila a hoci odvolací návrh

nepodala, z obsahu jej vyjadrenia možno vyvodiť, že rozsudok krajského súdu považuje

za správny a dostatočne odôvodnený.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok v rozsahu dôvodov odvolania a rozhodol o odvolaní bez nariadenia

pojednávania ( ) tak, že odvolaniu odporkyne nevyhovel.

Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že odporkyňa vo všetkých rozhodnutiach,

ktoré postupne vydala s tým, že pozmenila predchádzajúce rozhodnutie, označila vo výroku

ako ustanovenie zákona, z ktorého vyvodzuje zodpovednosť navrhovateľky za vrátenie

neprávom vyplatených súm sirotského dôchodku, ust. § 236 ods. 1 písm. b/ zákona, podľa

ktorého príjemca dávky je povinný vrátiť dávku alebo jej časť odo dňa, od ktorého mu

nepatrila alebo nepatrila v poskytovanej sume, ak prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel

alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako

patrila.

Navrhovateľka vo svojich opravných prostriedkoch tvrdí, že odporkyňa svojím

postupom a rozhodnutiami, ktoré vydávala aj po oznámení, že jej syn ukončil štúdium,

uviedla ju aj syna do omylu, že mu sirotský dôchodok patrí a aj dávky v hmotnej núdzi, pre

priznanie ktorých sa dožadovali vydania rozhodnutia o zastavení výplaty sirotského

dôchodku, boli synovi priznané len vo výške 560 Sk mesačne s poukazom na poberanie

sirotského dôchodku.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu skutočnosť, že odporkyňa nereagovala na (hoci aj

telefonické) oznámenie navrhovateľky o skončení štúdia syna navrhovateľky (keď v spise sa

nachádzalo aj potvrdenie školy z 22. októbra 2001 o tom, že štúdium za riadneho priebehu

syn navrhovateľky skončí v 6/2006), ani na podanie jej syna elektronickou poštou

z 30. augusta 2006, ktoré písomne doplnil podaním z 5. septembra 2006 (odporkyni doručené

7. septembra 2006), v ktorom prosil „o rozhodnutie o zastavení poberania sirotského

dôchodku“ a pripojil k nemu doklady o ukončení štúdia (kópiu diplomu, kópiu rozhodnutia

o zaradení do evidencie na úrade práce), ale naopak, rozhodnutím zo 14. septembra 2006

zvýšila sirotský dôchodok od 18. augusta 2006 na sumu 3.475 Sk mesačne s odôvodnením, že

nárok naň (na sirotský dôchodok) trvá aj po 31. júli 2006, keď súčasne Sociálna poisťovňa,

pobočka Zvolen dňa 28. septembra 2006 posudzovala dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav

dieťaťa (syna navrhovateľky) na účely výplaty sirotského dôchodku na základe KLP určenej

na 6/2006, mohla vyvolať v navrhovateľke a jej synovi presvedčenie, že mu sirotský

dôchodok ako zdravotne ťažko postihnutému naďalej patrí, napriek tomu, že ukončil štúdium.

Nebola teda vyvrátená obrana navrhovateľky a súčasne nebolo preukázané, že navrhovateľka

vedela, resp. musela z okolností predpokladať, že sirotský dôchodok sa vypláca neprávom.

Pochybnosti o tom, či sirotský dôchodok navrhovateľovi nepatrí aj naďalej (napriek jeho

odňatiu a zastaveniu výplaty od 18. apríla 2007) mohli u navrhovateľky a jej syna vzbudiť aj

rozhodnutia zo 17. apríla 2007, ktorým bol synovi navrhovateľky priznaný sirotský dôchodok

od 14. decembra 2006 v sume 1.833 Sk a zo 16. apríla 2007, ktorým bolo rozhodnuté, že

synovi navrhovateľky bude odporkyňa od 14. decembra 2006 vyplácať invalidný dôchodok

2.708 Sk mesačne (v plnej výške) a nižší sirotský dôchodok v sume 917 Sk mesačne

(v polovičnej sume). Obe tieto rozhodnutia odporkyňa sama následne zrušila.

S prihliadnutím na uvedené skutočnosti nepochybne možno konštatovať, že k výplate

sirotského dôchodku aj v období, za ktoré už sirotský dôchodok nenáležal, nedošlo v dôsledku

nesplnenia povinnosti, resp. v dôsledku oneskoreného alebo nie riadneho splnenia ohlasovacej

povinnosti, lebo ani potom, čo navrhovateľka a jej syn všetky skutočnosti rozhodné pre záver

o zániku nároku na dávku sirotského dôchodku a na jeho výplatu odporkyni preukázali

a doložili aj príslušnými dokladmi, odporkyňa odňatie sirotského dôchodku nerealizovala.

Niet preto podľa názoru odvolacieho súdu príčinnej súvislosti medzi oneskoreným splnením

ohlasovacej povinnosti a neoprávnenou výplatou sirotského dôchodku. Nemožno preto na

základe zisteného skutkového stavu vyvodiť, že je daná zodpovednosť navrhovateľky za

vznik preplatku na sirotskom dôchodku za obdobie od 18. júla 2006

do 17. apríla 2007 ani podľa § 236 ods. 1 písm. a/ zákona.

Odvolací súd preto odvolanie podané odporkyňou nepovažoval za opodstatnené

a napadnutý rozsudok krajského súdu podľa potvrdil.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom odvolací súd nepriznal, lebo úspešná

navrhovateľka si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila a neúspešnej odporkyni

nevzniklo na ich náhradu právo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 30. októbra 2008

Anna Žáková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová