Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sžso/85/2007

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Anny

Žákovej a členiek senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Viery Nevedelovej, v právnej veci

žalobcu M. P., bytom v C., proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie, B., o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. X. zo 16. februára 2005, o odvolaní žalobcu proti

rozsudku Krajského súdu v Nitre z 28. augusta 2007, č.k. -89, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre z 28. augusta

2007, č.k. -89, p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal

preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. X. zo 16. februára 2005, ktorým zamietla

odvolanie a potvrdila rozhodnutie pobočky žalovanej v . z 19. augusta 2003 č.

3463/2003/SZČO (č.: 702-4766-4105/2003-1), ktorým predpísala žalobcovi na úhradu poistné

na nemocenské poistenie za obdobie od 1. júla 1995 do 30. júna 1997 v sume 2.697,- Sk

a poistné na dôchodkové zabezpečenie za obdobie od 1. júla 1995 do 30. júna 1997 v sume

17.529,- Sk. V odôvodení svojho rozsudku krajský súd poukázal na príslušné ustanovenia

o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon

č. ), z ktorých vyplýva pre samostane zárobkovo činné osoby (ďalej len SZČO),

teda i pre žalobcu povinnosť platiť poistné včas a v správnej výške, to je vo výške určenej

zákonom. Žalobca v tejto výške poistné v období od 1. júla 1995 do 30. júna 1997 neplatil

domnievajúc sa, že jeho príjmy zo samostatnej zárobkovej činnosti v rozhodnom období boli

nižšie ako výška minimálnej mzdy zamestnanca v pracovnom pomere. Z výpisu z daňového

priznania za roky 1994 a 1995 je však nepochybné, že jeho príjmy presiahli výšku právnym

predpisom stanovenej minimálnej mzdy. Vzťahovala sa preto na neho povinnosť platiť

poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie z výkonu samostatnej

zárobkovej činnosti. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v rozsahu dôvodov žaloby

krajský súd žalobu zamietol, kedže dospel k záveru, že rozhodnutie a postup žalovaného sú

v súlade so zákonom. Žalovenému náhradu trov konania krajský súd nepriznal s poukazom na

a neúspech žalobcu v konaní.

Žalobca sa proti rozsudku krajského súdu odvolal. Navrhol napadnutý rozsudok

krajského súdu zrušiť ako nezákonný a protiústavný. Poukázal na to, že osobou samostatne

zárobkovo činnou sa stal 15. novembra 1993 a živnostenské oprávnenie mu zaniklo 24. marca

2004. Od 27. apríla 1995 je zamestnancom. Zotrval na tom, že v roku 1995 podal opravné

daňové priznanie za rok 1994 a podľa výpisu z daňového priznania zo 4. októbra 1995 mal

čiastkový základ dane zo samostatne zárobkovej činnosti za rok 1994 vo výške 10.450,- Sk,

čo je 871,- Sk mesačne. Pomerná časť základu dane pripadajúca na jeden mesiac bola teda

nižšia ako minimálna mzda zamestnanca v pracovnom pomere odmeňovaného mesačnou

mzdou, ktorá platila k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa platilo poistné

na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie, t.j. 2.450,- Sk mesačne. Keďže bol

súčasne zúčastnený od 1. júla 1995 do 30. júna 1996 na nemocenskom poistení

a dôchodkovom zabezpečení už z iného dôvodu, v zmysle § 14 ods. 8 zákona číslo 274/1994

Z.z., nevznikla mu povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové

zabezpečenie. Jedinná povinnosť, ktorú mal v zmysle vtedy platnej a účinnej právnej úpravy

bola iba oznamovacia povinnosť v zmysle ustanovenia zákona číslo , t.j.

povinnosť prihlásiť sa v pobočke príslušnej podľa miesta svojho trvalého pobytu najneskôr

do 8 dní od vzniku oprávnenia na prevádzkovanie činnosti zakladajúcej účasť

na nemocenskom poistení, čo si aj splnil. Povinnosť SZČO písomne oznámiť príslušnej

pobočke Sociálnej poisťovne akúkoľvek zmenu vymeriavacieho základu bola ustanovená až

, ktorým sa menil a dopĺňal o sociálnom

zabezpečení v znení neskorších predpisov a , pričom zmenený

vymeriavací základ sa použil najskôr od prvého dňa kalendárneho mesiaca, ktorý nasledoval

po mesiaci, v ktorom bola zmena oznámená. V uvedenom období si teda vždy riadne a včas

plnil svoje povinnosti, keďže nebola zákonom stanovená povinnosť písomne oznamovať

zmenu vymeriavacieho základu.

Žalobca zotrval aj na tvrdení, že aj v roku 1996 podal dodatočné daňové priznanie

za rok 1995. Na základe výpisu z daňového priznania z 12. augusta 1996 mal čiastkový

základ dane zo samostatnej zárobkovej činnosti 31.142,- Sk, čiže 2.595,- Sk mesačne, t.j.

v období od 1. januára do 31. marca 1995 mal príjem vyšší ako bola minimálna mzda. Avšak

v období od 1. apríla 1995 do 31. decembra 1995 príjem zo samostatnej zárobkovej činnosti

vo výške 2.595,- Sk bol nižší ako minimálna mzda, ktorá už bola stanovená sumou 2.700,- Sk

mesačne.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca považuje rozhodnutie žalovanej ako aj

Krajského súdu v Nitre za nesprávne a nezákonné ako aj v rozpore s Slovenskej

republiky, pretože podľa článku 13 ods. 1 SR povinnosti možno ukladať len

na základe zákona a v jeho medziach a podľa článku 2 ods. 3 SR, každý môže konať

čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.

Žalovaná navrhla, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu ako vecne správny

potvrdil. Podľa žalovanej žalobca v odvolaní proti rozsudku neuviedol žiadne nové námietky

k správnosti preskúmavaného rozhodnutia, ani právne relevantné dôvody, ktoré by

odôvodňovali zmenu alebo zrušenie preskúmavaného rozhodnutia. Poukázala na to, že aj

krajský súd vykonal k tvrdeniam žalobcu dokazovanie, pričom aj správou Daňového úradu

Z.M. o čiastkovom základe dane žalobcu za roky 1994 a 1995 boli potvrdené údaje, z ktorých

žalovaná pri predpísaní dlžných súm poistného vychádzala. Tvrdenie žalobcu, že daňové

orgány mu nikdy nedoručili rozhodnutie o zmene čiastkového základu dane za roky 1994

a 1995 nemá vplyv na posúdenie veci zo strany žalovanej, keďže túto skutočnosť nemohla

ovplyvniť. Námietku žalobcu o rozpore rozhodnutí žalovanej a súdu s Slovenskej

republiky považuje žalovaná za neopodstatnenú, lebo v rozpore so zákonom ho k ničomu

nenútila, plnenie odvodových povinností, tzn. odvádzať poistné na nemocenské poistenie

a dôchodkové zabezpečenie riadne a včas, t.j. v správnej sume zo správne stanoveného

vymeriavacieho základu a v deň splatnosti ustanoveným zákonom, vyplýva priamo

z citovaného zákona. Rovnako zo zákona vyplýva oprávnenie žalovanej predpísať povinnému

subjektu dlžnú sumu poistného, pokiaľ si odvodovú povinnosť stanovenú zákonom

dobrovoľne nesplní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok krajského súdu v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní a rozhodol

o odvolaní bez nariadenia pojednávania () tak, že odvolaniu nevyhovel.

Predmetom preskúmania v danej veci je rozhodnutie žalovanej ako aj jej pobočky,

ktorými bola predpísaná žalobcovi na úhradu suma 2.697,- Sk ako doplatok poistného

na nemocenskom poistení za obdobie od 1. júla 1995 do 30. júna 1997 a suma 17.529,- Sk

na poistnom na dôchodkovom zabezpečení za to isté obdobie.

Žalobca tak v odvolaní proti rozhodnutiu pobočky Sociálnej poisťovne ako aj v žalobe

podanej na súd a napokon aj v odvolaní proti rozsudku krajského súdu namieta, že uvedené

sumy poistného mu boli na úhradu predpísané neprávom, lebo v období od 1. júla 1995

do 30. júna 1997 mu nevznikla povinnosť platiť poistné, lebo ako SZČO bol zúčastnený

na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení už z iného dôvodu a jeho príjem

zo samostatnej zárobkovej činnosti nebol vyšší ako výška minimálnej mzdy zamestnancov

v pracovnom pomere.

Žalovaná nespochybňuje, že v zmysle , podľa

ktorého SZČO zúčastnené na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení už z iného

dôvodu nie sú povinné platiť poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie

z výkonu samostatnej zárobkovej činnosti, ak ich príjem z tejto činnosti nie je vyšší ako je

výška minimálnej mzdy zamestnancov v pracovnom pomere, odmeňovaných mesačnou

mzdou, ktorá platí k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa platí poistné

na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie, by žalobca nemal povinnosť uhradiť

poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie za obdobie od 1. júla 1995

do 30. júna 1997, pokiaľ by jeho čiastkový základ dane z činnosti SZČO za roky 1994 a 1995

bol nižší ako výška minimálnej mzdy zamestnancov v pracovnom pomere, t.j. v období

do 1. apríla 1996 v sume 2.450,- Sk a od 1. apríla 1996 v sume 2.700,- Sk.

Žalovaná ale vychádza z toho, že čiastkový základ dane za rok 1994 bol 36.927,- Sk

a v roku 1995 v sume 55.760,- Sk. Uvedené mala žalovaná preukázané z údajov poskytnutých

jej Ústredným daňovým riaditeľstvom, z ktorých je zrejmé, že správnosť takto ustálených

čiastkových základov dane za uvedené roky zostala nespochybnená aj po daňovej kontrole

uskutočnenej 25. júla 1997.

Údaje o čiastkových základoch dane za roky 1994 a 1995, z ktorých pri rozhodovaní

vychádzala žalovaná sa žalobcovi nepodarilo spochybniť ani v konaní o jeho žalobe pred

súdom, keď rovnako na požiadanie krajského súdu listom z 1. júla 2005 Daňový úrad Z.M.

oznámil, že čiastkový základ dane žalobcu podľa § 7 za rok 1994 bol 36.927,- Sk a za rok

1995 bol 55.760,- Sk. Vychádzajúc z uvedených údajov potom žalovaná aj krajský súd

nepochybne správne ustálili, že príjem žalobcu za rok 1994 zo živnosti pripadajúci

na jeden kalendárny mesiac bol 3.078,- Sk a za rok 1995 4.647,- Sk, teda vyšší ako minimálna

mzda, a mal preto povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové

zabezpečenie v sumách, ktoré mu za jednotlivé mesiace predpísala k úhrade pobočka

žalovanej.

Pre záver o uvedenej povinnosti nemá význam poukaz žalobcu na to, že až

s účinnosťou od 1. januára 2001 bola ustálená povinnosť SZČO písomne oznamovať zmenu

vymeriavacieho základu a prípadne výšku príjmu z podnikania a inej samostatne zárobkovej

činnosti preukazovať žalovanej výpisom z daňového priznania, lebo uhradiť odvod poistného

žalovaná nevyvodzuje z toho, že žalobca si označené povinnosti nesplnil, ale z toho, že

nezaplatil poistné riadne a včas v súlade so zákonom hoci povinnosť urobiť tak mu vyplývala

z príslušných ustanovení zákona číslo , okrem iného aj z ustanovenia

cit. zákona, podľa ktorého za SZČO vykazuje a odvádza poistné na nemocenské poistenie

a dôchodkové zabezpečenie SZČO.

Odvolací súd sa tak stotožnil so zisteniami a závermi krajského súdu, ktorého

rozsudok považoval vo výroku za vecne správny, a preto ho podľa

potvrdil.

Účastníkom odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, lebo žalobca

v odvolacom konaní nebol úspešný a žalovanej trovy v odvolacom konaní nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. októbra 2008

Anna Žáková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová