Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
e29/372159.519583.pdf
PDF · 110.03 KB
No categories available
1Cdo/135/2008
Najvyšší súd 1 Cdo 135/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej S. K., a.s. so sídlom
v B., proti povinnému P. N., bývajúcemu v T., pre vymoženie 2 466,-- Sk s príslušenstvom,
vedenej na Okresnom súde Martin pod sp.zn. 17 Er 1867/2007, o dovolaní oprávnenej proti
uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 29. novembra 2007 sp.zn. 10 CoE 67/2007, rozhodol
t a k t o :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Žiline z 29. novembra
2007 sp.zn. 10 CoE 67/2007 a uznesenia Okresného súdu Martin z 21. augusta 2007 č.k.
17 Er 1867/2007-24 a z 22. apríla 2008 č.k. 17 Er 1867/2007-43 z r u š u j e a vec vracia
Okresnému súdu Martin na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Súdny exekútor JUDr. P. M. so sídlom Exekútorského úradu v L. požiadal písomným
podaním zo 16. mája 2007 Okresný súd Martin o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie
pre vymoženie 2 466,-- Sk a trov exekúcie na základe návrhu oprávnenej a exekučného titulu
– právoplatného a vykonateľného platobného výmeru vydaného S., Pobočka Ž., ktorým bola
povinnému uložená povinnosť zaplatiť na účet tejto poisťovne nedoplatok na poistnom.
K žiadosti pripojil návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul, fotokópiu zmluvy
o postúpení pohľadávok uzavretej 30. novembra 2005 medzi S., a.s. a V., a.s., fotokópiu
zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej 30. decembra 2005 medzi V., a.s. a S. K., a.s.
s výpisom z Prílohy č. 1 k tejto zmluve a overenú fotokópiu plnomocenstva pre pôvodnú
zástupkyňu oprávnenej.
Okresný súd Martin uznesením z 21. augusta 2007 č.k. 17 Er 1867/2007-24 žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Na odôvodnenie
svojho rozhodnutia uviedol, že nebol preukázaný prechod práva zo subjektu, ktorému bolo
právo priznané exekučným titulom, na oprávneného, ako to vyžaduje § 37 ods. 4 Exekučného
poriadku, keď napriek výzve nebola pripojená Príloha č. 1, v ktorej sa špecifikujú jednotlivé
postupované pohľadávky.
Krajský súd v Žiline na odvolanie oprávnenej uznesením z 29. novembra 2007 sp.zn.
10 CoE 67/2007 potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia. Stotožnil sa so skutkovými zisteniami súdu prvého stupňa ako aj s jeho právnym
názorom, že oprávnená nepreukázala, že na ňu prešlo právo z exekučného titulu. Uviedol, že
oprávnená bola povinná predložiť v návrhu na vykonanie exekúcie originál zmluvy
o postúpení predmetnej pohľadávky, prípadne jej overenú fotokópiu, keďže iba tieto listiny
možno považovať za listiny verejné; neoverená fotokópia nespĺňa potrebu preukázania
prechodu práv a povinností z exekučného titulu.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie oprávnená a žiadala, aby
dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietala,
že nesprávnym postupom súdu spočívajúcim v jeho rozhodnutí jej bola odňatá možnosť konať
pred súdom. Vytýkala odvolaciemu súdu ako aj prvostupňovému súdu, že spochybnili jej
postavenie ako oprávnenej v exekučnom konaní, keďže podľa ich názoru k návrhu
na vykonanie exekúcie predložené dokumenty kvalifikovaným spôsobom nepreukazujú
prechod práva z exekučného titulu. Poukázala na to, že zákon č. 233/1995 Z.z. (Exekučný
poriadok) a ani Občiansky súdny poriadok neukladajú účastníkovi exekučného konania
povinnosť preukázať prevod práva originálom alebo listinou overenou oprávneným orgánom
a že predpokladom spôsobilosti listiny byť dôkazom nie je jej predloženie v origináli alebo
ako overenej kópii a navyše prechod práva možno preukázať aj inak než len predložením
zmluvy o postúpení pohľadávok.
Povinný sa k dovolaniu oprávnenej nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 37 ods. 1
Exekučného poriadku), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.)
preskúmal uznesenie odvolacieho súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel
k záveru, že dovolanie je dôvodné.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu sú upravené
v ustanoveniach § 237 a § 238 O.s.p. Prípustnosť dovolania podľa § 239 O.s.p. v predmetnej
veci neprichádza do úvahy, lebo nejde o zmeňujúce uznesenie (§ 239 ods. 1 O.s.p.), ale
o potvrdzujúce uznesenie, ktoré však nespadá do niektorej z kategórií potvrdzujúcich
uznesení vymenovaných v § 239 ods. 2 písm.a/ až c/ O.s.p.
Dovolací súd preskúmal prípustnosť dovolania aj z hľadísk uvedených v ustanovení
§ 237 písm.a/ až g/ O.s.p., ktoré pripúšťa dovolanie proti rozhodnutiu (rozsudku alebo
uzneseniu) odvolacieho súdu vtedy, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté
niektorou zo závažných v ňom vymenovaných procesných vád (ide o nedostatok právomoci
súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku
veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, nedostatok návrhu na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom
konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne osadeným súdom). Vady
konania vymenované v § 237 písm.a/ až e/ a g/ O.s.p. neboli v dovolaní namietané a ani
nevyšli najavo v dovolacom konaní.
S prihliadnutím na obsah dovolania dovolací súd osobitne skúmal, či postupom súdov
nedošlo k odňatiu možnosti účastníka konania (oprávnenej) pred súdom konať (§ 237 písm.f/
O.s.p.).
Podľa ustanovenia § 237 písm.f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému
rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom. Táto vada konania znamená porušenie základného práva účastníka
súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho
poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky
a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (vyhlásený v oznámení
Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 209/1992 Zb.).
Právo domôcť sa výkonu vykonateľného rozhodnutia považuje sa za integrálnu súčasť
súdnej ochrany v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (porovnaj nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky z 13. júla 2000 sp.zn. I. ÚS 5/2000). K porušeniu tohto
práva môže dôjsť aj rozhodnutím exekučného súdu o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak pre takéto rozhodnutie neboli splnené
zákonom stanovené podmienky. Nevyhnutým dôsledkom právoplatného uznesenia
o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je totiž zastavenie
exekučného konania podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku (ďalej aj „EP“). Nesprávnym
rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sa teda
oprávnenému v konečnom dôsledku odopiera právo na výkon vykonateľného rozhodnutia, čo
sa rovná odmietnutiu spravodlivosti.
Podľa názoru dovolacieho súdu v predmetnej exekučnej veci odvolací súd ani súd
prvého stupňa splnenie podmienok pre zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie neposúdili správne.
Exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží
tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia
vád návrhu súdu (§ 40) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 ods. 1
EP).
Podľa § 44 ods. 2 EP súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor v žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora,
aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu
so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech
iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak
sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak
nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností
vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu
písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou
preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo povinností (§ 37 ods. 3 prvá až tretia veta
EP).
Podľa § 38 ods. 1 EP exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo
na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len
„oprávnený“).
V zmysle § 39 ods. 1 EP návrh na vykonanie exekúcie má okrem iného obsahovať
prípadné označenie dôkazov, ktorých sa oprávnený dovoláva.
Na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú
ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak (§ 251 ods. 4
prvá veta O.s.p.).
Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 120 ods. 1 prvá
veta O.s.p.).
Podľa § 125 prvá veta O.s.p. za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno
zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov,
fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov.
Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo
včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.).
V zmysle citovaného ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku po podaní žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd preskúmava žiadosť
o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul z hľadiska ich súladu
so zákonom. Najmä skúma, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky náležitosti (§ 39
ods. 1 EP), či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený potvrdením o vykonateľnosti
(§ 42 EP), či je exekučný titul materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami
uvedenými v exekučnom titule, či oprávnený v prípade, ak nie je totožný s osobou, ktorej
bolo priznané právo exekučným titulom, alebo ak označil za povinného inú osobu, než ktorej
bola uložená povinnosť v exekučnom titule, tvrdí v návrhu na vykonanie exekúcie prechod
(prevod) práva alebo povinnosti a či na preukázanie tohto svojho tvrdenia predkladá
(označuje) dôkaz, či oprávnený pripojil k exekučnému titulu listinu vydanú alebo overenú
oprávneným orgánom, z ktorej je zjavné, že sa splnila podmienka, alebo že oprávnený splnil,
prípadne zabezpečil splnenie vzájomnej povinnosti; zároveň preskúma aj splnenie
všeobecných podmienok konania v zmysle § 103 O.s.p. V štádiu exekučného konania, keď
rozhoduje o žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, vychádza súd
z tvrdení oprávneného uvedených v návrhu a z exekučného titulu. V prípade oprávneným
tvrdeného prechodu práv alebo povinností z exekučného titulu skúma v tomto štádiu konania
aj to, či k prechodu práv alebo povinností došlo, vychádza však v tomto smere z údajov
oprávneného o prechode práv alebo povinností, ak tento údaj je osvedčený (preukázaný) čo aj
len súkromnou listinou, ktorá nie je originálom (napr. fotokópiou zmluvy o postúpení
pohľadávok s výpisom z prílohy k tejto zmluve). Takto pre dané štádium exekučného konania
dostatočne dôkazne preukázaný (osvedčený) prechod práv alebo povinností z exekučného
titulu môže byť, pravdaže, následne spochybnený povinným v námietkach proti exekúcii
(kde napr. povinný spochybní pravosť predloženej súkromnej listiny o prechode práv alebo
povinností), prípadne v konaní o zastavenie exekúcie. Uvedené osvedčenie prechodu práv
alebo povinností z exekučného titulu pre účely konania o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie teda v žiadnom prípade nemôže zabrániť prípadnej účinnej obrane povinného
založenej na námietke, že k prechodu práv alebo povinností z exekučného titulu nedošlo; to
znamená, že exekučný súd sa takouto otázkou – ak sa medzi účastníkmi stane spornou – bude
musieť dôkazne zaoberať (tu už úroveň osvedčenia postačovať nebude).
Tieto závery, podľa ktorých tvrdenia oprávneného o prechode práv alebo povinností
z exekučného titulu postačí v štádiu konania o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
osvedčiť súkromnou listinou, možno odvodiť z porovnania jednotlivých ustanovení
Exekučného poriadku v ich vzájomných súvislostiach so zreteľom na povahu a účel
jednotlivých štádií exekučného konania, najmä však z legislatívneho vývoja – zo zmien
v právnej úprave vzťahujúcej sa k požiadavkám na preukázanie prechodu práv alebo
povinností z exekučného titulu, keď platná úprava Exekučného poriadku na rozdiel
od minulosti už nevyžaduje osobitne kvalifikované listiny na preukázanie tohto prechodu.
Exekučný poriadok v znení do účinnosti novely vykonanej zákonom č. 341/2005 Z.z.,
t.j. do 31. augusta 2005, v § 37 ods. 4 výslovne stanovil, že prechod povinnosti alebo práva
možno preukázať len listinou vydanou alebo overenou oprávneným orgánom, ak nevyplýva
priamo z právneho predpisu. Pripojenie takejto listiny bolo procesným predpokladom
riadneho návrhu na vykonanie exekúcie, ktorý súd skúmal pri rozhodovaní o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Od účinnosti uvedenej
novely Exekučný poriadok od požiadavky na takto kvalifikované listiny upustil a tým sa aj
podstatne odklonil od právnej úpravy vyplývajúcej z ustanovenia § 256 ods. 2 O.s.p., ktorá
v súvislosti s výkonom rozhodnutia naďalej vyžaduje preukázanie prechodu povinnosti alebo
práva listinou vydanou alebo overenou štátnym orgánom, ako aj od vlastného ustanovenia
§ 43 ods. 2, ktoré vyžaduje preukázať splnenie podmienky alebo vzájomnej povinnosti
oprávneného, resp. zabezpečenie splnenia tejto povinnosti pripojením listiny vydanej alebo
overenej oprávneným orgánom. Len v prípadoch ak nastali skutočnosti, na základe ktorých
dochádza k prevodu alebo prechodu práv alebo povinností z exekučného titulu po vydaní
poverenia na vykonanie exekúcie, stanovil zákonodarca požiadavku, aby účastníci doložili
listinu preukazujúcu prevod alebo prechod práv alebo povinností a to v origináli
alebo osvedčenej fotokópii listiny (§ 37 ods. 4 EP v znení do 30. novembra 2006), avšak
od účinnosti novely vykonanej zákonom č. 585/2006 Z.z., t.j. od 1. decembra 2006 už formu
takejto listiny neupravuje, teda ani v tomto prípade ako nutnú podmienku nevyžaduje jej
predloženie v origináli alebo osvedčenej fotokópii. Od 1. septembra 2005 oprávnený (ten, kto
podal návrh na vykonanie exekúcie) nemá zákonom stanovenú povinnosť preukazovať
prechod alebo prevod práv alebo povinností z exekučného titulu, ku ktorému malo dôjsť pred
začatím exekučného konania, predložením listiny vydanej alebo overenej oprávneným
orgánom ani predložením jej originálu alebo osvedčenej fotokópie; zákon už neurčuje
(nevymedzuje) dôkazné prostriedky, ktorými môže oprávnený pre účely konania o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie osvedčiť svoje tvrdenie o právnom nástupníctve.
Vychádzajúc z princípu dôvery v platné právo môže oprávnený na preukázanie prechodu
alebo prevodu práva alebo povinnosti z exekučného titulu predložiť nielen originál listiny
alebo jej osvedčenú fotokópiu, ale postačí ak predloží čo aj len neoverenú fotokópiu listiny.
V predmetnej exekučnej veci oprávnená v návrhu na vykonanie exekúcie tvrdila
prechod práva z exekučného titulu právnym úkonom a to postúpením pohľadávky, pričom
na preukázanie svojho tvrdenia predložila dôkazy – kópie zmlúv o postúpení pohľadávok
s výpisom z Prílohy č. 1 zmluvy. Pokiaľ odvolací súd v zhode s názorom súdu prvého stupňa
dospel k záveru o rozpore návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom z dôvodu
nepreukázania prechodu práva na oprávnenú, majúc za to, že takýto prechod nemožno doložiť
neoverenými súkromnými listinami (fotokópiami listín), nerozhodol vecne správne.
So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie
odvolacieho súdu ako aj mu predchádzajúce a rovnakou vadou postihnuté uznesenie súdu
prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 a ods. 3
O.s.p.). Zároveň v súlade s ust. § 242 ods. 2 písm.b/ O.s.p. zrušil aj uznesenie Okresného súdu
Martin z 22. apríla 2008 č.k. 17 Er 1867/2007-43, ktorým bolo rozhodnuté o zastavení
exekúcie, aj keď toto uznesenie nebolo priamo napadnuté dovolaním oprávnenej. Uznesenie
o zastavení exekúcie bolo totiž nevyhnutým procesným dôsledkom rozhodnutia o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvého stupňa o zastavení exekúcie
rozhodol z úradnej povinnosti, poukážuc na ustanovenie § 44 ods. 3 EP, v zmysle ktorého ak
je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu
zastaví, pričom proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Výrok o zastavení
exekúcie má preto povahu závislého výroku v zmysle ustanovenia § 242 ods. 2 písm.b/ O.s.p.
a nebolo dôležité, že netvorí súčasť dovolaním napadnutého rozhodnutia, ale je obsahom
samostatného uznesenia (porovnaj R 73/2004).
Dovolací súd ešte poznamenáva, že ak v predmetnej exekučnej veci je z predložených
zmlúv o postúpení pohľadávok zrejmé, že sa majú týkať aj značného množstva iných
pohľadávok voči ďalším subjektom, splnenie požiadavky súdu na predloženie overenej kópie
celej Prílohy č. 1 k týmto zmluvám obsahujúcej špecifikáciu všetkých týchto pohľadávok by
nadbytočne (nehospodárne) zvyšovalo trovy exekúcie (trovy oprávnenej) a v konečnom
dôsledku zaťažilo povinného, ktorý napokon tvrdenie oprávnenej o prechode práva
z exekučného titulu ani nemusí spochybniť.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. októbra 2008
JUDr. Jana Bajánková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová