Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
c2f/373723.02a2fb.pdf
PDF · 116.02 KB
No categories available
4So/256/2007
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Anny
Žákovej a členiek senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Violy Takáčovej, v právnej veci
navrhovateľa: M. O., bytom M., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu so sídlom
v B., U.., o invalidný dôchodok, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu
v Košiciach, č. k. 5Sd/95/2007-12 z 8. októbra 2007, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k.
5Sd/95/2007-12 z 8. októbra 2007, p o t v r d z u j e.
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 250q ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej v texte rozsudku len „O.s.p.“) potvrdil rozhodnutie odporkyne č. X. z 28.
mája 2007 – ktorým bola zamietnutá žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok -
a účastníkom náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozsudku sa stotožnil
so záverom odporkyne, že navrhovateľ nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003
Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák.č. 461/2003 Z.z.“),
lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
2
činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť bola u navrhovateľa určená v rozsahu 30 %.
Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca, ktorý žiadal
prehodnotiť jeho zdravotný stav „ako ujmu na zdraví“. Poukázal pritom na to, že išlo o stav
psychickej dekompenzácie pod vplyvom záťažových situácií v zamestnaní, čo malo za
následok jeho dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, ako aj pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť o 30 % pre zmiešanú poruchu osobnosti posúdenú psychiatrom, ako aj
posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne. Preto žiadal, aby bol finančne ohodnotený z tohto
dôvodu. V priebehu odvolacieho konania sa navrhovateľ doplňujúcimi podaniami
(z 22. apríla 2008 a 8. októbra 2008) domáhal priznania finančného odškodnenia od jeho
bývalého zamestnávateľa.
Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu nepovažovala dôvody uvedené
navrhovateľom za opodstatnené. Zdôraznila, že zdravotný stav a pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľa posúdili pre účely súdneho konania vecne
príslušné orgány, pričom posudky boli vypracované po objektívnom posúdení výsledkov
vyšetrení navrhovateľa a za jeho osobnej účasti. Vyhotovené posudky, ktoré sú logické
a jednoznačné, boli okrem iného podkladom pre ich rozhodnutie, ako aj pre rozsudok
prvostupňového súdu, ktorý navrhla potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s ods. 2 O.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu
navrhovateľa nie je možné priznať úspech.
Z podkladov administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ si 27. apríla 2007
uplatnil u odporkyne nárok na invalidný dôchodok, ktorý žiadal priznať od 16. marca 2007.
Nárok na invalidný dôchodok je podľa § 70 ods.1 zák.č. 461/2003 Z.z. podmienený
(okrem iného) invaliditou poistenca, teda tým, že poistenec pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40%
v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (§ 71 ods. 1 zákona), pričom miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 (§ 71 ods. 5 zákona).
3
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa
druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého
zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé
percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú (§ 71
ods.6, 7 zákona).
Pre posúdenie nároku na invalidný dôchodok je teda podstatnou otázka vplyvu
dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu na schopnosť výkonu zárobkovej činnosti.
Posudkoví lekári, ktorí vyhotovovali posudky tak pred vydaním preskúmavaného
rozhodnutia odporkyňou, ako aj po podaní opravného prostriedku, postupovali v súlade
s citovanými zákonnými ustanoveniami. Na základe odborných nálezov zhodne za
rozhodujúce zdravotné postihnutie u navrhovateľa označili zmiešanú poruchu osobnosti.
Uvedenému postihnutiu zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
podľa prílohy č. 4 zák. č. 461/2003 Z.z. v rozsahu od 20% do 30 % (kapitola V., položka
5, písm. a/), pričom u navrhovateľa bola miera poklesu určená na hornej hranici vo výške
30 %.
Z posudkov vyplýva, že navrhovateľ je od roku 2005 v sledovaní psychiatra pre
zmiešanú poruchu osobnosti, pričom podozrenie na duševnú chorobu sa nepotvrdilo, ale išlo
o stav psychickej dekompenzácie pod vplyvom záťažových situácií. Navrhovateľ bol
vyšetrený aj kardiológom pre pocit tlaku na hrudníku, a to so záverom bez známok ochorenia
srdca.
Z postupu krajského súdu je zrejmé, že dôsledne skúmal, či závery podaných
posudkov majú podklad v lekárskych nálezoch a vyšetreniach všetkých zdravotných
problémov, ktoré navrhovateľ udával, najmä tých, ktoré sú z objektívneho hľadiska spôsobilé
znižovať jeho pracovný potenciál.
Odvolací súd po oboznámení sa s predloženým kompletným spisovým materiálom
krajského súdu vrátane administratívneho spisu odporkyne zistil, že v predmetnej veci bol
náležite zistený skutkový stav a odporkyňa ako aj krajský súd z neho vyvodili správne
skutkové aj právne závery, s ktorými sa stotožnil. V odvolacom konaní navrhovateľ
4
nepredložil také relevantné dôkazy, ktoré by závery uvedených posudkov spochybnili, resp.
ktoré by tvrdili iný rozsah poškodenia, ako bol nimi ustálený.
Za tohto stavu vo veci odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219
O.s.p. v spojení s § 250s O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
Záverom odvolací súd konštatuje, že v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
správneho orgánu, sa navrhovateľ nemôže domáhať finančného odškodnenia od jeho
bývalého zamestnávateľa. V tomto smere totiž nie je daná právomoc správneho súdu.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov
zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.).
Náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd v konaní neúspešnému
navrhovateľovi nepriznal (§ 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. októbra 2008
Anna Žáková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Dagmar Falbová
5