Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
13c/373722.8a6dac.pdf
PDF · 116.87 KB
No categories available
4Sžso/61/2007
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Viery Nevedelovej a členiek senátu Anny Žákovej a JUDr. Violy Takáčovej v právnej
veci žalobcu M. B., bývajúceho v Ž., proti žalovanému Ústredie práce, sociálnych vecí
a rodiny v B., pracovisko Ž., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo
OSV/2006/02285/OA zo 7. septembra 2006, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského
súdu v Žiline z 10. júla 2007, č.k. 10S/187/2006-22, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline z 10. júla 2007,
č.k. 10S/187/2006-22, p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd rozsudkom z 10. júla 2007 zamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného a žalovanému správnemu orgánu nepriznal trovy konania.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalovaný preskúmavaným rozhodnutím nevyhovel
odvolaniu žalobcu a potvrdil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Ž. číslo C
2006/52958/Fil. čís. zázn. C 2006/114163 z 1. augusta 2006 o zvýšení rozsahu hodín osobnej
asistencie od 1. júna 2006 z 862,5 na 1127 hodín na jeden kalendárny rok s priznaným
príspevkom na osobnú asistenciu (ďalej len „peňažný príspevok“) v sume
55 Sk/hod., zníženého o sumu bezvládnosti za kalendárny rok, t.j. o 3 600 Sk. Krajský súd
mal za preukázané, že žalobca je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 7 510 Sk
mesačne a zvýšenia dôchodku pre bezvládnosť vo výške 300 Sk mesačne. Na tomto základe
dospel k záveru, že žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán rozhodli o znížení priznanej
sumy peňažného príspevku o ročnú sumu zvýšenia dôchodku pre bezvládnosť v súlade s § 58
ods. 19 zák.č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o sociálnej pomoci“) a preto žalobu zamietol.
Žalobca napadol rozsudok krajského súdu včas podaným odvolaním. Namietol, že
krajský súd si nesprávne vyložil ustanovenie § 58 ods.19 zákona o sociálnej pomoci,
nerozlišujúc medzi občanmi, ktorých príjem je nižší ako životné minimum a občanmi
s príjmom vyšším. Podľa žalobcu len u občanov s vyšším príjmom ako je životné minimum sa
výška peňažného príspevku znižuje spôsobom ustanoveným v § 58 ods. 12 zákona o sociálnej
pomoci, kým v jeho prípade boli splnené podmienky ustanovené v § 58 ods. 9 zákona
o sociálnej pomoci a preto sa na neho nevzťahuje § 58 ods. 19 zákona o sociálnej pomoci.
Žalobca preto žiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vyslovil, že nie sú
splnené podmienky pre krátenie peňažného príspevku o sumu bezvládnosti.
Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu
potvrdil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250ja ods. 1 v spojení s § 10
ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v rozsahu odvolania a v medziach
žaloby a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu vyhovieť nemožno.
Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu
vo veci zníženia peňažného príspevku na osobnú asistenciu o sumy bezvládnosti za
kalendárny rok.
Medzi účastníkmi nebolo sporné, že príjem navrhovateľa v rozhodujúcom období
nepresiahol trojnásobok životného minima. Takisto nebolo sporné, že žalobca je poberateľom
zvýšenia dôchodku pre bezvládnosť v sume 300 Sk mesačne.
Občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorý je podľa posudku vydaného podľa
§ 57 ods. 1 a 2 odkázaný na osobnú asistenciu, možno poskytovať peňažný príspevok
na osobnú asistenciu (§ 58 ods. 1 zákona o sociálnej pomoci).
Osobná asistencia občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím je zameraná
na zmiernenie znevýhodnenia a na prekonanie znevýhodnenia v prístupe k veciam osobnej
potreby a k stavbám občianskeho vybavenia, na umožnenie styku so spoločenským
prostredím, na sprístupnenie informácií a na zabezpečenie nevyhnutných životných úkonov
alebo nevyhnutných prác v domácnosti uvedených v prílohe č. 1, alebo činností uvedených
v prílohe č. 5, ktoré tomuto občanovi poskytuje osobný asistent, prípadne osobní asistenti.
Osobnou asistenciou sa podporuje nezávislosť občana s ťažkým zdravotným postihnutím,
jeho pracovné, vzdelávacie, rodinné a občianske aktivity, ktoré smerujú k jeho spoločenskej
integrácii (§ 58 ods. 5 zákona o sociálnej pomoci).
Podľa § 58 ods. 9 zákona o sociálnej pomoci peňažný príspevok na osobnú asistenciu
sa poskytuje vo výške, ktorá zodpovedá rozsahu osobnej asistencie určenej v slovenských
korunách, ak príjem občana s ťažkým zdravotným postihnutím je nižší alebo sa rovná
trojnásobku sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným
predpisom.
Podľa § 58 ods. 11 zákona o sociálnej pomoci sadzba na jednu hodinu osobnej
asistencie na účely výpočtu výšky peňažného príspevku na osobnú asistenciu je vo výške
55 Sk.
Podľa § 58 ods. 12 zákona o sociálnej pomoci ak príjem občana s ťažkým zdravotným
postihnutím je vyšší ako trojnásobok sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu
ustanoveného osobitným predpisom, od príjmu občana s ťažkým zdravotným postihnutím sa
odpočíta suma trojnásobku sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu ustanoveného
osobitným predpisom. Ak tento rozdiel je menší ako rozsah osobnej asistencie určenej
v slovenských korunách, výška peňažného príspevku na osobnú asistenciu sa rovná rozdielu
týchto dvoch súm. Ak rozdiel medzi príjmom občana s ťažkým zdravotným postihnutím
a trojnásobkom sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným
predpisom je väčší ako rozsah osobnej asistencie určenej v slovenských korunách, nárok
na peňažný príspevok na osobnú asistenciu nevznikne.
Vzhľadom na výšku príjmu žalobcu neprichádzal do úvahy postup podľa § 58 ods. 12
zákona o sociálnej pomoci.
Z ustanovenia § 58 ods. 9 a ods. 11 zákona o sociálnej pomoci vyplýva, že u občana
s príjmom nižším alebo rovnajúcim sa trojnásobku životného minima je sadzba na jednu
hodinu osobnej asistencie na účely výpočtu peňažného príspevku 55 Sk. To znamená, že suma
55 Sk na hodinu je len základom pre výpočet celkovo priznaného príspevku.
Podľa § 58 ods. 19 zákona o sociálnej pomoci ak je občan s ťažkým zdravotným
postihnutím poberateľom zvýšenia dôchodku pre bezvládnosť, výška peňažného príspevku
na osobnú asistenciu vypočítaná podľa odsekov 11 až 15 sa zníži o sumu zvýšenia dôchodku
pre bezvládnosť za celý kalendárny rok.
Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že pri určenej sadzbe peňažného príspevku
na hodinu osobnej asistencie vo výške 55 Sk je na účely výpočtu celkovej sumy peňažného
príspevku nevyhnutné vždy zohľadniť vyplácané zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť
a celkovú sumu peňažného príspevku znížiť o súčet súm bezvládnosti za kalendárny rok a to
bez ohľadu na to, či ťažko zdravotne postihnutý občan má príjem vyšší alebo nižší ako
trojnásobok životného minima.
Ako je uvedené vyššie, nebolo sporné, že žalobca je poberateľom zvýšenia dôchodku
pre bezvládnosť v sume 300 Sk mesačne, t.j. 3 600 Sk za kalendárny rok. Pokiaľ teda
žalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, rozhodol v súlade
so zákonom a krajský súd nepochybil, keď žalobu zamietol. Odvolací súd preto rozsudok
krajského súdu ako vecne správny podľa § 219 OSP potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak ako je uvedené
vo výroku tohto rozsudku, lebo žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný a žalovaný
náhradu trov neuplatnil (§ 224 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 OSP).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. októbra 2008 JUDr. Viera Nevedelová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Dagmar Falbová