Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/102/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej S., a.s., so sídlom

v B., proti povinnému P., bývajúcemu v Č., pre vymoženie 26 562 Sk s prísl., vedenej na

Okresnom súde Čadca pod sp. zn. , o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu

Krajského súdu v Žiline z 31. marca 2008 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Žiline

z 31. marca 2008 sp. zn. a uznesenie Okresného súdu Čadca zo 7. januára

2008 č.k. -159 a vec vracia Okresnému súdu Čadca na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Súdny exekútor JUDr. P., so sídlom E. požiadal písomným podaním z 1. júna 2007

Okresný súd Čadca o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre vymoženie 26 562 Sk

a trov exekúcie na základe návrhu oprávnenej a exekučného titulu – právoplatného

a vykonateľného platobného výmeru z 10. mája 2002 č. 02-50/0126-1 a právoplatného

a vykonateľného platobného výmeru zo 17. februára 2005 č. 04 50/01128-9 vydaných S.,

ktorými bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť na účet tejto poisťovne nedoplatok na

poistnom v sumách 2 100 Sk a 24 462 Sk. K žiadosti pripojil návrh na vykonanie exekúcie,

exekučné tituly, fotokópiu zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej 30. novembra 2005

medzi S., a.s. a V., a.s., fotokópiu zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej 30. decembra

2005 medzi V., a.s. a S., a.s. s výpisom z prílohy č. 1 k tejto zmluve a overenú fotokópiu

plnomocenstva pre pôvodnú zástupkyňu oprávnenej.

Okresný súd Čadca uznesením zo 7. januára 2008 č.k. -159 žiadosť

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Odôvodnenie

svojho rozhodnutia založil na zistení, že nebol preukázaný prechod práva zo subjektu,

ktorému bolo právo priznané exekučným titulom na oprávneného, keď nemal za preukázaný

ani predchádzajúci prechod vymáhanej pohľadávky, zdôrazniac, že nebola pripojená príloha

č. 1, v ktorej sa špecifikujú jednotlivé postupované pohľadávky, ako originál alebo overená

fotokópia.

Krajský súd v Žiline na odvolanie oprávnenej uznesením z 31. marca 2008 sp. zn.

potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa o zamietnutí žiadosti o udelenie

poverenia. Stotožnil sa so skutkovými zisteniami súdu prvého stupňa ako aj s jeho právnym

názorom, že oprávnená nepreukázala, že na ňu prešlo právo z exekučného titulu. Uviedol, že

oprávnená bola povinná predložiť v návrhu na vykonanie exekúcie originál zmluvy

o postúpení predmetnej pohľadávky, prípadne jej overenú fotokópiu, keďže iba tieto listiny

možno považovať za listiny verejné; neoverená fotokópia nespĺňa potrebu preukázania

prechodu práv a povinností z exekučného titulu.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie oprávnená a žiadala, aby

dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietala,

že nesprávnym postupom súdu spočívajúcim v jeho rozhodnutí jej bola odňatá možnosť konať

pred súdom. Vytýkala odvolaciemu súdu ako aj prvostupňovému súdu, že spochybnili jej

postavenie ako oprávnenej v exekučnom konaní, keďže podľa ich názoru k návrhu na

vykonanie exekúcie predložené dokumenty kvalifikovaným spôsobom nepreukazujú prechod

práva z exekučného titulu. Poukázala na to, že (Exekučný poriadok)

a ani neukladajú účastníkovi exekučného konania povinnosť

preukázať prevod práva originálom alebo listinou overenou oprávneným orgánom a že

predpokladom spôsobilosti listiny byť dôkazom nie je jej predloženie v origináli alebo ako

overenej kópii a navyše prechod práva možno preukázať aj inak než len predložením zmluvy

o postúpení pohľadávok.

Povinný sa k dovolaniu oprávnenej nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( v spojení s

Exekučného poriadku), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( )

preskúmal uznesenie odvolacieho súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel

k záveru, že dovolanie je dôvodné.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu sú upravené

v ustanoveniach a Prípustnosť dovolania podľa v predmetnej

veci neprichádza do úvahy, lebo nejde o uznesenie uvedené v , ale ani

o potvrdzujúce uznesenie, ktoré by patrilo do niektorej z kategórii potvrdzujúcich uznesení

vymenovaných v až c/

Dovolací súd preskúmal prípustnosť dovolania aj z hľadísk uvedených v ustanovení

až g/ , ktoré pripúšťa dovolanie proti rozhodnutiu (rozsudku alebo

uzneseniu) odvolacieho súdu vtedy, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté

niektorou zo závažných v ňom vymenovaných procesných vád (ide o nedostatok právomoci

súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku

veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, nedostatok návrhu na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom

konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne osadeným súdom). Vady

konania vymenované v až e/ a neboli v dovolaní namietané a ani

nevyšli najavo v dovolacom konaní.

S prihliadnutím na obsah dovolania dovolací súd osobitne skúmal, či postupom súdov

nedošlo k odňatiu možnosti účastníka konania (oprávnenej) pred súdom konať (§ 237 písm. f/

).

Podľa ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť

konať pred súdom. Táto vada konania znamená porušenie základného práva účastníka

súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho

poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj a nasl.

a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (vyhlásený v oznámení

Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. ).

Právo domôcť sa výkonu vykonateľného rozhodnutia považuje sa za integrálnu súčasť

súdnej ochrany v zmysle (porovnaj nález

Ústavného súdu Slovenskej republiky z 13. júla 2000 sp. zn. ). K porušeniu tohto

práva môže dôjsť aj rozhodnutím exekučného súdu o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak pre takéto rozhodnutie neboli splnené

zákonom stanovené podmienky. Nevyhnutým dôsledkom právoplatného uznesenia

o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je totiž zastavenie

exekučného konania podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku (ďalej aj „EP“). Nesprávnym

rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sa teda

oprávnenému v konečnom dôsledku odopiera právo na výkon vykonateľného rozhodnutia, čo

sa rovná odmietnutiu spravodlivosti.

Podľa názoru dovolacieho súdu v predmetnej exekučnej veci odvolací súd ani súd

prvého stupňa splnenie podmienok pre zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie neposúdili správne.

Exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží

tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia

vád návrhu súdu (§ 40) a požiada ho o udelenie poverenie na vykonanie exekúcie (§ 44 ods. 1

EP).

Podľa § 44 ods. 2 EP súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor v žiadosti

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo

exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora,

aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so

zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti

tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech

iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak

sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak

nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností

vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu

písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou

preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo povinností (§ 37 ods. 3 prvá až tretia veta

EP).

Podľa § 38 ods. 1 EP exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na

návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia [§ 37 ods. 3 (ďalej len

„oprávnený“)].

V zmysle § 39 ods. 1 EP návrh na vykonanie exekúcie má okrem iného obsahovať

prípadne označenie dôkazov, ktorých sa oprávnený dovoláva.

Na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú

ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak (§ 251 ods. 4

prvá veta ).

Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 120 ods. 1 prvá

veta ).

Podľa prvá veta za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno

zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov,

fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov.

Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy

v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo

včítane toho, čo uviedli účastníci ( ).

V zmysle citovaného ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku po podaní žiadosti

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd preskúmava žiadosť

o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul z hľadiska ich súladu so

zákonom. Najmä skúma, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky náležitosti (§ 39 ods. 1

EP), či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený potvrdením o vykonateľnosti (§ 42 EP),

či je exekučný titul materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými

v exekučnom titule, či oprávnený v prípade, ak nie je totožný s osobou, ktorej bolo priznané

právo exekučným titulom, alebo ak označil za povinného inú osobu, než ktorej bola uložená

povinnosť v exekučnom titule, tvrdí v návrhu na vykonanie exekúcie prechod (prevod) práva

alebo povinnosti a či na preukázanie tohto svojho tvrdenia predkladá (označuje) dôkaz, či

oprávnený pripojil k exekučnému titulu listinu vydanú alebo overenú oprávneným orgánom,

z ktorej je zjavné, že sa splnila podmienka, alebo že oprávnený splnil, prípadne zabezpečil

splnenie vzájomnej povinnosti; zároveň preskúma aj splnenie všeobecných podmienok

konania v zmysle V štádiu exekučného konania, keď rozhoduje o žiadosti

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, vychádza súd z tvrdení oprávneného

uvedených v návrhu a z exekučného titulu. V prípade oprávneným tvrdeného prechodu práv

alebo povinností z exekučného titulu skúma v tomto štádiu konania aj to, či k prechodu práv

alebo povinností došlo, vychádza však v tomto smere z údajov oprávneného o prechode práv

alebo povinností, ak tento údaj je osvedčený (preukázaný) čo aj len súkromnou listinou, ktorá

nie je originálom (napr. fotokópiou zmluvy o postúpení pohľadávok s výpisom z prílohy

k tejto zmluve). Takto pre dané štádium exekučného konania dostatočne dôkazne preukázaný

(osvedčený) prechod práv alebo povinností z exekučného titulu môže byť, pravdaže, následne

spochybnený povinným v námietkach proti exekúcii (kde napr. povinný spochybní pravosť

predloženej súkromnej listiny o prechode práv alebo povinností), prípadne v konaní

o zastavenie exekúcie. Uvedené osvedčenie prechodu práv alebo povinností z exekučného

titulu pre účely konania o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie teda v žiadnom prípade

nemôže zabrániť prípadnej účinnej obrane povinného založenej na námietke, že k prechodu

práv alebo povinností z exekučného titulu nedošlo; to znamená, že exekučný súd sa takouto

otázkou - ak sa medzi účastníkmi stane spornou - bude musieť dôkazne zaoberať (tu už

úroveň osvedčenia postačovať nebude).

Tieto závery, podľa ktorých tvrdenia oprávneného o prechode práv alebo povinností

z exekučného titulu postačí v štádiu konania o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

osvedčiť súkromnou listinou, možno odvodiť z porovnania jednotlivých ustanovení

Exekučného poriadku v ich vzájomných súvislostiach so zreteľom na povahu a účel

jednotlivých štádií exekučného konania, najmä však z legislatívneho vývoja - zo zmien

v právnej úprave vzťahujúcej sa k požiadavkám na preukázanie prechodu práv alebo

povinností z exekučného titulu, keď platná úprava Exekučného poriadku na rozdiel od

minulosti už nevyžaduje osobitne kvalifikované listiny na preukázanie tohto prechodu.

Exekučný poriadok v znení do účinnosti novely vykonanej ,

t.j. do 31. augusta 2005, v § 37 ods. 4 výslovne stanovil, že prechod povinnosti alebo práva

možno preukázať len listinou vydanou alebo overenou oprávneným orgánom, ak nevyplýva

priamo z právneho predpisu. Pripojenie takejto listiny bolo procesným predpokladom

riadneho návrhu na vykonanie exekúcie, ktorý súd skúmal pri rozhodovaní o žiadosti

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Od účinnosti uvedenej

novely Exekučný poriadok od požiadavky na takto kvalifikované listiny upustil a tým sa aj

podstatne odklonil od právnej úpravy vyplývajúcej z ustanovenia , ktorá

v súvislosti s výkonom rozhodnutia naďalej vyžaduje preukázanie prechodu povinnosti alebo

práva listinou vydanou alebo overenou štátnym orgánom, ako aj od vlastného ustanovenia

§ 43 ods. 2, ktoré vyžaduje preukázať splnenie podmienky alebo vzájomnej povinnosti

oprávneného, resp. zabezpečenie splnenia tejto povinnosti pripojením listiny vydanej lebo

overenej oprávneným orgánom. Len v prípadoch, ak nastali skutočnosti, na základe ktorých

dochádza k prevodu alebo prechodu práv alebo povinností z exekučného titulu po vydaní

poverenia na vykonanie exekúcie, stanovil zákonodarca požiadavku, aby účastníci doložili

listinu preukazujúcu prevod alebo prechod práv alebo povinností, a to v origináli

alebo osvedčenej fotokópii listiny (§ 37 ods. 4 EP v znení do 30. novembra 2006), avšak od

účinnosti novely vykonanej , t.j. od 1. decembra 2006 už formu

takejto listiny neupravuje, teda ani v tomto prípade ako nutnú podmienku nevyžaduje jej

predloženie v origináli alebo osvedčenej fotokópii. Od 1. septembra 2005 oprávnený (ten, kto

podal návrh na vykonanie exekúcie) nemá zákonom stanovenú povinnosť preukazovať

prechod alebo prevod práv alebo povinností z exekučného titulu, ku ktorému malo dôjsť pred

začatím exekučného konania, predložením listiny vydanej alebo overenej oprávneným

orgánom ani predložením jej originálu alebo osvedčenej fotokópie; zákon už neurčuje

(nevymedzuje) dôkazné prostriedky, ktorými môže oprávnený pre účely konania o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie osvedčiť svoje tvrdenie o právnom nástupníctve.

Vychádzajúc z princípu dôvery v platné právo môže oprávnený na preukázanie prechodu

alebo prevodu práva alebo povinnosti z exekučného titulu predložiť nielen originál listiny

alebo jej osvedčenú fotokópiu, ale postačí ak predloží čo aj len neoverenú fotokópiu listiny.

V predmetnej exekučnej veci oprávnená v návrhu na vykonanie exekúcie tvrdila

prechod práva z exekučného titulu právnym úkonom a to postúpením pohľadávky, pričom na

preukázanie svojho tvrdenia predložila dôkazy – kópie zmlúv o postúpení pohľadávok

s výpisom z prílohy č. 1 zmluvy. Pokiaľ odvolací súd v zhode s názorom súdu prvého stupňa

dospel k záveru o rozpore návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom z dôvodu

nepreukázania prechodu práva na oprávnenú, majúc za to, že takýto prechod nemožno doložiť

neoverenými súkromnými listinami (fotokópiami listín), nerozhodol vecne správne.

So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie

odvolacieho súdu ako aj mu predchádzajúce a rovnakou vadou postihnuté uznesenie súdu

prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 a ods. 3

).

Dovolací súd ešte poznamenáva, že ak v predmetnej exekučnej veci je z predložených

zmlúv o postúpení pohľadávok zrejmé, že sa majú týkať aj značného množstva iných

pohľadávok voči ďalším subjektom, splnenie požiadavky súdu na predloženie overenej kópie

celej prílohy č. 1 k týmto zmluvám obsahujúcej špecifikáciu všetkých týchto pohľadávok by

nadbytočne (nehospodárne) zvyšovalo trovy exekúcie (trovy oprávnenej) a v konečnom

dôsledku zaťažilo povinného, ktorý napokon tvrdenie oprávnenej o prechode práva

z exekučného titulu ani nemusí spochybniť.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. októbra 2008

JUDr. Jana Bajánková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková