Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obo/48/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky -67

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Zuzany

Ďurišovej a členov JUDr. Aleny Priecelovej a JUDr. Štefana Šatku, v právnej veci žalobcu:

C., proti žalovanej: I., správkyňa konkurznej podstaty M., zastúpenej J., advokátom, J.,

o určenie nároku na oddelené uspokojenie a o určenie poradia pohľadávky, na odvolania

žalobcu

aj žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 4. februára 2008 č. k.

-45, takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 4. februára 2008 č. k.

-45 v časti o určenie poradia pohľadávky m e n í tak, že určuje, že pohľadávka

žalobcu prihlásená v konkurznom konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn.

vo výške 14 454 372,39 Sk je oprávnená a zistená pre účely rozvrhu ako

pohľadávka III. triedy .

Vo zvyšnej časti rozsudok p o t v r d z u j e.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca

domáhal určenia, že jeho pohľadávka prihlásená v konkurznom konaní vedenom na Krajskom

súde v Košiciach pod sp. zn. vo výške 14 454 372,39 Sk je oprávnená a zistená

pre účely rozvrhu ako pohľadávka III. triedy, pričom v popretej časti práva na oddelené

uspokojenie vo výške 2 259 795,39 Sk je oprávnená a zistená s právom na oddelené

uspokojenie.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že podľa vykonaného dokazovania Krajský súd

v Košiciach uznesením z 23. 01. 2007 č. k. -43 vyhlásil konkurz na majetok

dlžníka M., a žalobca si v tomto konkurznom konaní prihlásil svoju pohľadávku z úverových

zmlúv č. 2004320 vo výške 2 352 507,42 Sk,

č. 2004427 vo výške 3 333 855,99 Sk, č. 2004451 vo výške 4 708 213,77 Sk a č. 2006035

vo výške 4 059 795,39 Sk v celkovej výške 14 454 372,39 Sk so zaradením pre účely rozvrhu

do III. triedy, z toho 4 059 795,39 Sk ako pohľadávku s právom na oddelené uspokojenie.

Na prieskumnom pojednávaní dňa 05. 04. 2007 žalovaná uznala pohľadávku v plnej výške,

ale so zaradením do IV. triedy a právo na oddelené uspokojenie uznala len do výšky

1 800 000,-- Sk, takže pohľadávku zaradila do iného poradia a poprela právo na oddelené

uspokojenie vo výške 2 259 795,39 Sk. Právo na oddeleného uspokojenie žalobca odvodzuje

zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. 1/3324-15232-146 z 30. 09. 1992,

z obsahu ktorej súd zistil, že predmetom tejto zmluvy je zriadenie záložného práva

na zabezpečenie poskytnutého úveru v celkovej výške 1,8 mil. Sk. Z toho ustálil, že žalovaná

správne u pohľadávky prevyšujúcej túto sumu poprela právo na oddelené uspokojenie. Pokiaľ

ide o zaradenie pohľadávky pre účely rozvrhu do IV. triedy, aj tu súd dospel k záveru, že

žalovaná postupovala správne, a to s odkazom na , ktorým bolo

novelizované ustanovenie o konkurzne a vyrovnaní v znení

neskorších predpisov (ďalej len „ZKV“) tak, že bolo doplnené o nový odsek 2. Z uvedených

dôvodov súd žalobu zamietol ako neopodstatnenú. O trovách konania rozhodol podľa § 142

ods. 1 tak, že úspešnej žalovanej priznal ich náhradu v celkovej výške 4 754,-- Sk.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobca aj žalovaný.

Žalobca podal odvolanie vo veci samej z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. c/, d/ a f/

Namietal záver súdu prvého stupňa, že predmetom zmluvy o zriadení záložného práva

k nehnuteľnosti č. 1/3324-15232-146 z 30. 09. 1992 bolo zriadenie záložného práva iba

na zabezpečenie poskytnutého úveru vo výške 1 800 000,-- Sk, a preto má žalobca právo

na oddelené uspokojenie prihlásenej pohľadávky len v tejto výške. Má za to, že uvedenie tejto

sumy bolo len informatívne z hľadiska celkovej výšky poskytnutého úveru, ale nešlo o presnú

výšku pohľadávky zabezpečenej záložným právom, ktorá v tom čase účastníkom ani nebola

známa. Poukázal v tejto súvislosti aj na čl. I bod 2 zmluvy o zriadení záložného práva, podľa

ktorého trvanie záložného práva podmieňuje banka až do splatenia poskytnutého úveru podľa

predchádzajúceho bodu a zaplatenia úrokov a poplatkov za tento úver a čl. IV bod 1 písm. a/,

podľa ktorého záložné právo zanikne splatením úveru a zaplatením bankových úrokov

a poplatkov, týkajúcich sa tohto úveru. Pokiaľ ide o zaradenie jeho v konkurznom konaní

prihlásenej pohľadávky pre účely rozvrhu ako pohľadávky IV. triedy, napadnuté rozhodnutie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, pretože konkurzné konanie sa spravuje

právnymi predpismi v znení platnom v čase začatia konania. V danom prípade preto platí

o konkurze a vyrovnaní v znení , ktorý v

ods. 2 písm. c/ stanovoval, že ostatné pohľadávky sú pohľadávkami tretej triedy. Zaradenie

pohľadávky do štvrtej triedy s poukazom na , ktorý novelizoval

ustanovenie § 32, a na ktoré sa odvolal súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia,

nepovažuje za správne, pretože z tejto novely nevyplýva zmena v počte a označení tried.

Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že určí, že pohľadávka

prihlásená v konkurznom konaní sp. zn. vedenom na Krajskom súde

v Košiciach vo výške 14 454 372,39 Sk je oprávnená a zistená pre účely rozvrhu ako

pohľadávka tretej triedy, pričom v popretej časti práva na oddelené uspokojenie vo výške

2 259 795,39 Sk je oprávnená a zistená s právom na oddelené uspokojenie.

Žalovaný podal odvolanie iba proti výroku o náhrade trov konania, v ktorom namietal,

že v konaní bolo možné určiť hodnotu veci, preto nebolo namieste priznanie trov konania

za jeden úkon právnej služby vo výške 1 371,-- Sk, resp. 1 466,-- Sk, ale 46 250,-- Sk, ako

si uplatnil vo vyčíslení trov konania. Navrhol preto, aby odvolací súd výrok o trovách konania

zmenil tak, že prizná žalovanému ich náhradu v uplatnenej výške 139 296,-- Sk.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť

ako vecne správny okrem výroku o náhrade trov konania a priznať žalovanej náhradu trov

odvolacieho konania. Má za to, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav

a vec správne právne posúdil. Je toho názoru, že prihlásená pohľadávka nepreukazovala

odôvodnenosť záložného práva nad sumu 1 800 000,-- Sk, preto žalobca nesprávne žaloval

sumu 2 259 795,39 Sk ako pohľadávku s právom na oddelené uspokojenie a rovnako

nesprávne žiadal o zaradenie prihlásenej pohľadávky do tretej triedy.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý vo veci konal ako súd odvolací (§ 10 ods. 2

), prejednal vec v rozsahu podľa , bez nariadenia pojednávania

v zmysle , a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné.

Predmetom odvolacieho konania je jednak posúdenie otázky, či pohľadávka žalobcu

bola zabezpečená záložným právom aj nad žalovanou uznaný rozsah 1,8 mil Sk a jednak,

či jeho pohľadávka mala byť pre účely rozvrhu zaradená do tretej alebo štvrtej triedy.

V zmysle § 28 ZKV, právo na oddelené uspokojenie, teda na uspokojenie prihlásenej

pohľadávky z výťažku predaja majetku, ktorým bola pohľadávka zabezpečená, má o. i.

veriteľ pohľadávky, ktorá bola zabezpečená záložným právom. Nie je sporné, že žalobca mal

zabezpečenú pohľadávku zo zmluvy o úvere č. 2006035 záložným právom na základe

Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. 1/3324-15232-146 z 30. 09. 1992,

sporná je len výška pohľadávky, ktorá bola záložným právom zabezpečená. Žalobca

si v konkurznom konaní z tejto úverovej zmluvy prihlásil pohľadávku v celkovej výške

4 059 795,39 Sk, ktorá pozostáva jednak zo sumy poskytnutého úveru 1,8 mil. Sk a jednak

z úrokov, úrokov z omeškania a bankových poplatkov. Vychádzajúc z obsahu predloženej

zmluvy o zriadení záložného práva, odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvého

stupňa, že zabezpečenie sa týka iba poskytnutého úveru vo výške 1,8 mil. Sk. V čl. I bod 1,

ktorý vymedzuje predmet zmluvy, je výslovne uvedené, že záložné právo sa zriaďuje

na zabezpečenie poskytnutého úveru podľa úverovej zmluvy č. 3324-15232-146 v celkovej

sume 1 800 000,-- Sk. Predmet zmluvy nemožno rozširovať cez jej ďalšie ustanovenia, ako

to žiada žalobca, pretože v uvedenom článku bol vymedzený jednoznačne. I keď je pravdivé

tvrdenie žalobcu, že v tom čase skutočná výška pohľadávky z úverovej zmluvy nebola známa,

stačilo do predmetu zmluvy uviesť, že sa ňou zabezpečuje poskytnutý úver s príslušenstvom

a bankovými poplatkami. V tejto časti preto odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako

vecne správny ( ).

Pokiaľ však ide o zaradenie žalobcom prihlásenej pohľadávky pre účely rozvrhu

do štvrtej triedy namiesto žalobcom požadovanej tretej triedy, odvolací súd sa s právnym

posúdením veci súdom prvého stupňa nestotožňuje. Pre zaradenie pohľadávok do tried je

rozhodujúce znenie § 32 ZKV v čase začatia konkurzného konania, teda podania návrhu

na vyhlásenie konkurzu, čo bolo v danom prípade v roku 1997. Pri zaradení preto treba

vychádzať zo znenia zákona účinného do 31. 01. 1998, kedy sa pohľadávky zaraďovali

do troch tried. , na ktorý poukázal súd prvého stupňa, sa netýkal

poradia, v akom sa mali pohľadávky uspokojovať. V tejto časti preto odvolací súd rozsudok

súdu prvého stupňa podľa zmenil tak, že žalobe vyhovel.

Pretože odvolací súd čiastočne zmenil napadnutý rozsudok, rozhodoval znova aj

o trovách celého konania. Vzhľadom na čiastočný úspech oboch účastníkov, o trovách

prvostupňového aj odvolacieho konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 v spojení s § 224 ods. 1

tak, že vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Tým sa stalo

bezpredmetným odvolanie žalovaného proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o trovách

konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 30. októbra 2008

JUDr. Zuzana Ď u r i š o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: M.