Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
58c/373679.b51280.pdf
PDF · 131.98 KB
No categories available
1Sžo/86/2008
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1 Sžo 86/2008
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora
Belka a členov senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD a JUDr. Zdenky Reisenauerovej,
v právnej veci navrhovateľky: K. H., nar. X., bytom B., zastúpená J. H., nar. X., bytom B.,
proti odporcovi: Obvodný pozemkový úrad v Ž., A., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
odporcu zo dňa 1. marca 2007 č. ObPÚ 2007/00417/Uá, o odvolaní navrhovateľky proti
rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 23Sp 16/2007-54 zo dňa 25. februára 2008, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline
č. k. 23Sp 16/2007-54 zo dňa 25. februára 2008 p o t v r d z u j e .
Navrhovateľke sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Žiline napadnutým rozsudkom rozhodnutie odporcu uvedené v záhlaví
tohto rozhodnutia potvrdil. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd po preskúmaní napadnutého
rozhodnutia správneho orgánu a konania mu predchádzajúceho mal preukázané, že v danej
veci žalovaný správny orgán rozhodol tak, že navrhovateľke nepriznal právo na navrátenie
vlastníctva a ani právo na priznanie náhrady k pozemku nachádzajúceho sa v kat. úz. B. PK
vl. č. X. PKN parc. č. X., roľa vo výmere 416 m2, zodpovedajúcemu častiam C-KN parc. č.
X. a X. podľa § 5 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátenie vlastníctva k pozemkom
a o zmene a doplnení zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie
vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len reštitučný zákon) z dôvodu,
že neboli splnené zákonné podmienky podľa § 3 ods. 1, 2 reštitučného zákona, pretože
nedošlo k prechodu vlastníctva pozemku na štát alebo inú právnickú osobu v období od
25.2.1948 do 1.1.1990 ani jedným zo spôsobov uvedených v reštitučnom zákone. Podľa
názoru krajského súdu správny orgán v danej veci vykonal dokazovanie v dostatočnom
rozsahu, riadne zistil skutkový stav veci a vyporiadal sa so všetkými námietkami
navrhovateľky. Konštatoval, že v konaní bolo preukázané, že vlastníctvo k predmetnému
pozemku navrhovateľka spolu s nebohým manželom nadobudla na základe zmluvy spísanej
notárskou zápisnicou N 237/72 zo dňa 12.4.1972 registrovanou bývalým Štátnym notárstvom
v Ž. pod č. RI 265/72, pričom z obsahu tejto zmluvy vyplýva, že predmetom kúpnej zmluvy
a nadobudnutia vlastníctva navrhovateľkou a jej nebohým manželom boli aj ďalšie pozemky
zapísane v pozemkovej knihe vl. č. X., ktoré sú identické s EN parcelami č. X. vo výmere 316
m2 a č. X. vo výmere 799 m2. Ďalej mal preukázané, že žiadaný pozemok parc. č. X. roľa, vo
výmere 416 m2 kat. úz. B. zapísaný v pozemkovej knihe vl. č. X. podľa identifikácie parciel
je identická s parcelami C-KN registra č. X. a X., vlastníctvo ktorých je zapísané na liste
vlastníctva č. 270 kat. úz. B. v prospech navrhovateľky v celosti. Poukázal na to, že zrejme
len nedopatrením správny orgán vo výroku preskúmavaného rozhodnutia uviedol nesprávne
číslo pozemkovoknižnej vložky, v ktorej je parc. č. X. vedená, keď namiesto správneho
označenia č. PK vl. X. uviedol nesprávne č. PK vl. X., pričom z obsahu administratívneho
spisu vyplýva, že posudzoval reštitučný nárok navrhovateľky správne vo vzťahu k PKN
parcele č. X. vo výmere 416 m 2 kat. úz. B. vedenej v PK vl. č. X.. V tejto súvislosti uviedol,
že v danom prípade bude len vecou vydania opravného rozhodnutia správnym orgánom
v súlade so zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len Správny poriadok), ktorým
uvedenú zrejmú nesprávnosť v písaní preskúmavaného rozhodnutia odstráni. Ďalej
konštatoval, že navrhovateľka v konaní nepredložila žiadne dôkazy na svoje tvrdenia, že
žiadaný pozemkom bol vyvlastnený bez vyplatenia náhrady, ako aj, že parc. č. X. nie je
zahrnutá do súčasných C-KN parciel č. X. a X., pretože tieto boli vytvorené z tých
pozemkovoknižných parciel, ktoré boli premetom prevodu v zmysle RI 265/1972, avšak
predmetom tohto prevodu parc. č. X. nebola, z ktorých dôvodov na jej tvrdenia neprihliadol.
Preskúmavané rozhodnutie žalovaného správneho orgánu považoval za vecne a právne
správne, a preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil.
Rozhodnutie o náhrade trov konania krajský súd odôvodnil podľa § 250l ods. 2 O.s.p.
v spojení s § 246c a v spojení s § 142 ods. 1. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal,
napriek tomu, že mal v konaní úspech, pretože v tomto konaní mu žiadne trovy nevznikli.
Proti uvedenému rozsudku krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolala
navrhovateľka. Žiadala, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu
zmenil tak, aby jej reštitučnému nároku bolo vyhovené. Uviedla, že súd prvého stupňa
v odôvodnení napadnutého rozsudku sám konštatoval, že je potrebné vydať opravné správne
rozhodnutie, avšak nesúhlasila s tým, že súd prvého stupňa vyhodnotil pochybenie správneho
orgánu ako chybu v písaní. Ďalej uviedla, že správny orgán nemal pripojený súdny spis
Okresného súdu v Žiline č. sp. zn. 16C 1335/92, a pokiaľ krajský súd v odôvodnení
rozhodnutia uvádza č. sp. zn. súdneho spisu 16C 13135/82, nemala možnosť sa v konaní
oboznámiť s takýmto dôkazom. Nesúhlasila s rozhodnutím správneho orgánu
a ani s rozsudkom súdu prvého stupňa, ktorými jej nebolo prinavrátené vlastníctvo
k žiadanému pozemku. Namietala, že správny orgán vo veci nezistil riadne a úplne skutočný
stav v danej veci podľa § 32 Správneho poriadku a ani ju nevyzval na predkladanie dôkazov.
Vytýkala súdu prvého stupňa, že vykonal aj dôkazy, ktoré neboli v správnom konaní
vyhodnotené. Poukázala na to, že pokiaľ súd prvého stupňa potvrdil napadnuté uznesenie
správneho orgánu, ona žiadne uznesenie správneho orgánu neobdržala.
Odporca navrhoval rozsudok súdu prvého stupňa v plnom rozsahu potvrdiť. Uviedol,
že trvá na svojom stanovisku uvedenom vo vyjadrení sa k opravnému prostriedku
navrhovateľky. S dôvodmi uvádzanými v odvolaní navrhovateľky nesúhlasil. Odvolanie
navrhovateľky považoval za zmätočné.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 246c O.s.p. v spojení
s ust. § 10 ods. 2 preskúmal rozsudok krajského súdu a konanie mu predchádzajúce v zmysle
ust. § 246c v spojení s §§ 212 a nasl. a dospel k názoru, že odvolanie nie je dôvodné.
Rozsudok vyhlásil v zmysle § 250ja ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246 ods. 1 a v spojení s § 214
ods. 2 a s § 156 ods. 3.
Predmetom súdneho prieskumu v danej veci bolo posúdenie reštitučného nároku
navrhovateľky na navrátenie vlastníctva k žiadanému pozemku v intenciách ustanovení
reštitučného zákona.
Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým
bolo potvrdené rozhodnutie žalovaného správneho orgánu na základe opravného prostriedku
navrhovateľky na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktorým
jej správny orgán nepriznal navrátenie vlastníctva a ani náhradu k žiadanému pozemku
v zmysle ustanovení reštitučného zákona, a preto odvolací súd preskúmal rozsudok súdu
prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania
skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a konanie, ktoré tomuto
rozhodnutiu prechádzalo, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal
so všetkými námietkami uvedenými v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu,
či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.
Podľa § 3 ods. 1, písm. a/ až t/, ods. 2 reštitučného zákona oprávneným osobám
sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu
v dôsledku
a) výroku o prepadnutí majetku, prepadnutí veci alebo zhabaní veci v trestnom konaní,
prípadne v trestnom konaní správnom podľa skorších predpisov, ak bol výrok zrušený
podľa osobitných predpisov,
b) odňatia bez náhrady postupom podľa zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej
pozemkovej reformy alebo podľa zákona č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme,
c) postupu podľa § 453a Občianskeho zákonníka alebo podľa § 287a zákona č. 87/1950
Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení zákona č. 67/1952 Zb.,
d) odňatia bez náhrady postupom podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 81/1949 Zb.
SNR o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov,
komposesorátov a podobných právnych útvarov,
e) vyhlásenia zmluvy o postúpení pohľadávok pre prípad vysťahovania (tzv. renunciačné
vyhlásenie),
f) toho, že občan zdržiavajúci sa v cudzine nehnuteľnosť zanechal na území Slovenskej
republiky alebo ktorého majetok prešiel na štát podľa zákona č. 183/1950 Zb.
o majetku zanechanom na území Československej republiky osobami, ktoré optovali
pre Zväz sovietskych socialistických republík a presídlili na jeho územie,
g) zmluvy o darovaní nehnuteľnosti uzavretej darcom v tiesni,
h) dražobného konania uskutočneného na úhradu pohľadávky štátu,
i) súdneho rozhodnutia, ktorým sa vyhlásila za neplatnú zmluva o prevode majetku,
ktorou občan pred odchodom do cudziny previedol vec na iného, ak dôvodom
neplatnosti bolo opustenie republiky, prípadne uznanie takejto zmluvy účastníkmi
za neplatnú; v takom prípade je oprávnenou osobou nadobúdateľ podľa uvedenej
zmluvy, a to aj ak táto zmluva nenadobudla účinnosť,
j) kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok,
k) odmietnutia dedičstva v dedičskom konaní urobeného v tiesni,
l) vyvlastnenia za náhradu, ak nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila na účel, na ktorý
bola vyvlastnená,
m) vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady,
n) znárodnenia vykonaného v rozpore s vtedy platnými predpismi alebo bez vyplatenia
náhrady,
o) prevzatia nehnuteľnosti bez právneho dôvodu,
p) politickej perzekúcie alebo postupu porušujúceho všeobecne uznávané ľudské práva
a slobody,
q) odovzdania do vlastníctva družstva podľa osobitných predpisov,
r) prikázania do užívania právnickej osoby na základe zákona č. 55/1947 Zb. o pomoci
roľníkom pri uskutočňovaní poľnohospodárskeho výrobného plánu alebo vládneho
nariadenia č. 50/1955 Zb. o niektorých opatreniach na zabezpečenie
poľnohospodárskej výroby,
s) prevodu na štát spoločne užívaných singulárnych lesov a lesných družstiev, ak členmi
družstva boli aj fyzické osoby; na prevzatie tohto majetku sa použijú osobitné
predpisy.
Obdobne sa postupuje aj v prípadoch, keď fyzickej osobe vznikol nárok na vyňatie
pozemkov z konfiškácie podľa osobitných predpisov. Za osoby, ktorým vznikol nárok
na vyňatie pozemkov z konfiškácie podľa osobitných predpisov, treba považovať aj občanov
Slovenskej republiky, ktorí majú trvalý pobyt na jej území a ktorým bolo odňaté vlastnícke
právo k pozemkom a neboli odsúdení podľa osobitných predpisov. Ak tieto pozemky boli
už pred rozhodujúcim obdobím pridelené v rámci predpisov o pozemkových reformách, rieši
sa nárok týchto oprávnených osôb podľa § 7, ak došlo k odňatiu prídelu postupom uvedeným
v odseku 1.
Podľa § 5 ods. 1, 2, 3, 5 reštitučného zákona právo na navrátenie vlastníctva
k pozemku môže uplatniť oprávnená osoba do 31. decembra 2004 na obvodnom
pozemkovom úrade, v ktorého obvode vlastnila pozemok, a zároveň preukáže
skutočnosti podľa § 3. Neuplatnením práva v lehote právo zanikne. Rozhodnutie o navrátení
vlastníctva k pozemku alebo rozhodnutie o priznaní práva na náhradu podľa § 6 ods. 2 a 3
vydá obvodný pozemkový úrad. Na konanie podľa odseku 2 sa vzťahujú všeobecné predpisy
o správnom konaní. Proti rozhodnutiu obvodného pozemkového úradu podľa odsekov 2 a 4
možno podať opravný prostriedok na súde.
Predpokladom navrátenia vlastníctva k pozemkom alebo priznania náhrady
za nehnuteľnosti, ktoré nie je možné vydať podľa reštitučného zákona bolo,
aby si oprávnená osoba uplatnila reštitučný nárok na pozemkovom úrade v zmysle § 5
ods. 1 uvedeného zákona a súčasne preukázala splnenie zákonných podmienok
oprávnenej osoby ustanovených v § 2 ods. 1, 2 tohto zákona, ako aj že žiadané
nehnuteľnosti prešli v zákonnej dobe (od 25.2.1948 do 1.1.1990) na štát alebo inú
právnickú osobu v dôsledku skutočností taxatívne ustanovených v § 3 ods. 1, 2, 3
reštitučného zákona, právo na navrátenie vlastníctva alebo priznanie náhrady si oprávnená
osoba uplatnila v lehote ustanovenej v § 5 ods. 1 označeného zákona (do 31.12.2004)
a žiadané pozemky ku dňu odňatia mali charakter pôdy podľa § 1 ods. 1 tohto zákona ako aj,
že žiadané nehnuteľnosti neboli vydané podľa zákona o pôde (zákon č. 229/1991 Zb.).
Na konanie o nárokoch oprávnených osôb v zmysle zákona o pôde sú príslušné
pozemkové úrady podľa § 5 ods. 1 reštitučného zákona v spojení s § 5 ods. 5 zákona
č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva,
pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v platnom
znení.
Pre konanie pozemkového úradu o navrátení vlastníctva k pozemku alebo rozhodnutie
o priznaní práva na náhradu podľa § 6 ods. 2 a 3 reštitučného zákona platia všeobecné
predpisy o správnom konaní, teda ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. v platnom znení
o správnom konaní (ďalej len Správny poriadok) podľa § 5 ods. 3 reštitučného zákona.
Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým
účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia
účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo
známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov
pre rozhodnutie určuje správny orgán. Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány,
orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť
skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie. (§ 32 Správneho poriadku).
Správny orgán v danej veci postupoval v intenciách citovaných právnych noriem,
pre svoje rozhodnutie si zadovážil dostatok skutkových podkladov, vo veci zistil skutočný
stav, a preto jeho právny názor bol skutkovo a právne správny, z ktorých dôvodov boli
splnené zákonné podmienky pre potvrdenie jeho rozhodnutia súdom prvého stupňa podľa
Z administratívneho spisového materiálu v danej veci vyplýva, že navrhovateľka,
ako oprávnená osoba si dňa 3.12.2004 uplatnila na Pozemkovom úrade v Žiline v zmysle
reštitučného zákona nárok na navrátenie vlastníctva k pozemku vedenom kat. úz. B., tvrdiac,
že pozemok jej bol minulosti vyvlastnený štátom bez vyplatenia náhrady.
Obvodný pozemkový úrad preskúmavaným rozhodnutím dňa 1.3.2007 č. ObPÚ
2007/00417/Uá rozhodol tak, že navrhovateľke nepriznal právo na navrátenie vlastníctva
a ani právo na priznanie náhrady k pozemku v kat. úz. B. PK vl. č. X. (správne malo byť X.)
PKN parc. č. X., roľa vo výmere 416 m2, zodpovedajúcemu častiam C-KN parc. č. X. a X.
podľa § 5 ods. 2 reštitučného zákona z dôvodu, že neboli splnené zákonné podmienky podľa §
3 ods. 1, 2, pretože nedošlo k prechodu vlastníctva pozemku na štát alebo inú právnickú
osobu v období od 25.2.1948 do 1.1.1990 ani jedným zo spôsobov uvedených v reštitučnom
zákone.
Podľa názoru odvolacieho súdu zhodne s názorom súdu prvého stupňa správny orgán
v danej veci si pre svoje rozhodnutie zadovážil dostatok skutkových podkladov, vo veci zistil
skutočný stav a zo skutkových okolností vyvodil správny právny záver. Z vykonaného
dokazovania bolo preukázané, že navrhovateľka si uplatnila reštitučný nárok na žiadané
pozemky v zákonnej lehote podľa § 5 ods. 1 reštitučného zákona, avšak v konaní nebolo
preukázané, že žiadaný pozemok č. X. v rozhodnej dobe prešiel do vlastníctva štátu alebo inej
právnickej osobe niektorým zo spôsobov ustanovených v § 3 ods. 1, 2 reštitučného zákona.
Pokiaľ navrhovateľka v konaní tvrdila, že splnila zákonné podmienky v zmysle
ustanovení reštitučného zákona, bolo jej povinnosťou podľa § 33 ods. 1 Správneho poriadku
predložiť správnemu orgánu alebo mu navrhnúť také dôkazy, ktoré by spôsobom vylučujúcim
akékoľvek pochybnosti jej tvrdenie potvrdzovali. Nesplnenie si tejto povinnosti malo
za následok neunesenie dôkazného bremena spôsobujúce neprihliadnutie na takéto tvrdenie.
Správny orgán postupujúc podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správne zisťoval skutočný
stav vo veci, pričom z listinných dôkazov tvrdenia uvádzané navrhovateľkou v žiadosti
o navrátenie vlastníctva alebo priznanie náhrady k pozemkom sa nepreukázali. Súčasne
z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že správny orgán konal v súčinnosti
s navrhovateľkou v zastúpení splnomocneným zástupcom.
Krajský súd v preskúmavacom konaní v zmysle ustanovenia § 250i ods. 2 O.s.p.
doplnil dokazovanie zadovážením si spisu bývalého Štátneho notárstva v Ž.
č. sp. zn. RI 265/72 a spisu Okresného súdu v Žiline č. sp. zn. 16C 1335/92, avšak skutkové
zistenia vyplývajúce z listinných podkladov zadovážených spisov sú pre posúdenie
reštitučného nároku navrhovateľky v danej veci právne irelevantné. Správny bol však záver
súdu prvého stupňa, že týmto preskúmavacím konaním nie je dotknuté právo navrhovateľky
domáhať sa ochrany jej vlastníckeho práva v inom konaní a to v občianskoprávnom konaní
na všeobecnom súde.
Odvolací súd tvrdenie navrhovateľky, že v správnom konaní správny orgán s ňou
nekonal a ani ju nevyzval na doplnenie dôkazov považoval za nedôvodné, pretože
z administratívneho spisu vyplýva, že správny orgán vyzval navrhovateľku na doplnenie
návrhu a predloženie listinných podkladov preukazujúcich dôvodnosť jej nároku s náležitým
poučením a uskutočnil ústne jednanie s jej splnomocneným zástupcom.
Taktiež tvrdenie navrhovateľky, že nebola oboznámená s vykonanými dôkazmi súdom
prvého stupňa, odvolací súd považoval za nepreukázané, pretože z predloženého spisu
vyplýva, že súd prvého stupňa vykonal doplnenie dokazovania na pojednávaní súdu,
na ktorom sa zúčastnil jej splnomocnený zástupca, ktorý sa aj k predmetu veci vyjadroval.
Súd prvého stupňa pri vypracovaní odôvodnenia napadnutého rozsudku sa dopustil
určitých chýb v písaní, keď na strane č. 3 nesprávne uviedol číslo spisovej značky spisu
Okresného súdu v Žiline 16C 1335/82, správne malo byť 16C 1335/92, a na strane č. 4,
keď uviedol, že „vzhľadom na uvedené súd napadnuté uznesenie správneho orgánu ako vecne
správne potvrdil“, pričom z obsahu napadnutého rozsudku vyplýva, že posudzoval zákonnosť
rozhodnutia žalovaného správneho orgán. Uvedené pochybenie súd prvého stupňa postupom
podľa § 164 O.s.p. opraví, však takéto pochybenie nemá za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci samej.
Z uvedených dôvodov podľa názoru odvolacieho súdu, pokiaľ Krajský súd v Žiline
napadnutým rozsudkom rozhodnutie správneho orgánu potvrdil, rozhodol vo veci skutkovo
správne a v súlade so zákonom, a preto odvolací súd rozsudok krajského súdu ako vecne
správny podľa § 250ja ods. 4 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 a s § 219 potvrdil.
Odvolací súd navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznal v zmysle
§ 246c ods. 1 O.s.p v spojení s § 224 ods. 1 a v spojení s § 250k ods. 1, pretože jej nevzniklo
právo na ich náhradu v dôsledku jej neúspechu v tomto konaní.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 4. novembra 2008
Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová JUDr. Igor Belko, v. r.
predseda senátu