Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžo/86/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora

Belka a členov senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD a JUDr. Zdenky Reisenauerovej,

v právnej veci navrhovateľky: K. H., nar. X., bytom B., zastúpená J. H., nar. X., bytom B.,

proti odporcovi: Obvodný pozemkový úrad v Ž., A., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

odporcu zo dňa 1. marca 2007 č. ObPÚ 2007/00417/Uá, o odvolaní navrhovateľky proti

rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. -54 zo dňa 25. februára 2008, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline

č. k. -54 zo dňa 25. februára 2008 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľke sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Žiline napadnutým rozsudkom rozhodnutie odporcu uvedené v záhlaví

tohto rozhodnutia potvrdil. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd po preskúmaní napadnutého

rozhodnutia správneho orgánu a konania mu predchádzajúceho mal preukázané, že v danej

veci žalovaný správny orgán rozhodol tak, že navrhovateľke nepriznal právo na navrátenie

vlastníctva a ani právo na priznanie náhrady k pozemku nachádzajúceho sa v kat. úz. B. PK

vl. č. X. PKN parc. č. X., roľa vo výmere 416 m2, zodpovedajúcemu častiam C-KN parc. č.

X. a X. podľa o navrátenie vlastníctva k pozemkom

a o zmene a doplnení o niektorých opatreniach na usporiadanie

vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len reštitučný zákon) z dôvodu,

že neboli splnené zákonné podmienky podľa § 3 ods. 1, 2 reštitučného zákona, pretože

nedošlo k prechodu vlastníctva pozemku na štát alebo inú právnickú osobu v období od

25.2.1948 do 1.1.1990 ani jedným zo spôsobov uvedených v reštitučnom zákone. Podľa

názoru krajského súdu správny orgán v danej veci vykonal dokazovanie v dostatočnom

rozsahu, riadne zistil skutkový stav veci a vyporiadal sa so všetkými námietkami

navrhovateľky. Konštatoval, že v konaní bolo preukázané, že vlastníctvo k predmetnému

pozemku navrhovateľka spolu s nebohým manželom nadobudla na základe zmluvy spísanej

notárskou zápisnicou N 237/72 zo dňa 12.4.1972 registrovanou bývalým Štátnym notárstvom

v Ž. pod č. RI 265/72, pričom z obsahu tejto zmluvy vyplýva, že predmetom kúpnej zmluvy

a nadobudnutia vlastníctva navrhovateľkou a jej nebohým manželom boli aj ďalšie pozemky

zapísane v pozemkovej knihe vl. č. X., ktoré sú identické s EN parcelami č. X. vo výmere 316

m2 a č. X. vo výmere 799 m2. Ďalej mal preukázané, že žiadaný pozemok parc. č. X. roľa, vo

výmere 416 m2 kat. úz. B. zapísaný v pozemkovej knihe vl. č. X. podľa identifikácie parciel

je identická s parcelami C-KN registra č. X. a X., vlastníctvo ktorých je zapísané na liste

vlastníctva č. 270 kat. úz. B. v prospech navrhovateľky v celosti. Poukázal na to, že zrejme

len nedopatrením správny orgán vo výroku preskúmavaného rozhodnutia uviedol nesprávne

číslo pozemkovoknižnej vložky, v ktorej je parc. č. X. vedená, keď namiesto správneho

označenia č. PK vl. X. uviedol nesprávne č. PK vl. X., pričom z obsahu administratívneho

spisu vyplýva, že posudzoval reštitučný nárok navrhovateľky správne vo vzťahu k PKN

parcele č. X. vo výmere 416 m 2 kat. úz. B. vedenej v PK vl. č. X.. V tejto súvislosti uviedol,

že v danom prípade bude len vecou vydania opravného rozhodnutia správnym orgánom

v súlade so o správnom konaní (ďalej len Správny poriadok), ktorým

uvedenú zrejmú nesprávnosť v písaní preskúmavaného rozhodnutia odstráni. Ďalej

konštatoval, že navrhovateľka v konaní nepredložila žiadne dôkazy na svoje tvrdenia, že

žiadaný pozemkom bol vyvlastnený bez vyplatenia náhrady, ako aj, že parc. č. X. nie je

zahrnutá do súčasných C-KN parciel č. X. a X., pretože tieto boli vytvorené z tých

pozemkovoknižných parciel, ktoré boli premetom prevodu v zmysle RI 265/1972, avšak

predmetom tohto prevodu parc. č. X. nebola, z ktorých dôvodov na jej tvrdenia neprihliadol.

Preskúmavané rozhodnutie žalovaného správneho orgánu považoval za vecne a právne

správne, a preto ho podľa potvrdil.

Rozhodnutie o náhrade trov konania krajský súd odôvodnil podľa

v spojení s § 246c a v spojení s § 142 ods. 1. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal,

napriek tomu, že mal v konaní úspech, pretože v tomto konaní mu žiadne trovy nevznikli.

Proti uvedenému rozsudku krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolala

navrhovateľka. Žiadala, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu

zmenil tak, aby jej reštitučnému nároku bolo vyhovené. Uviedla, že súd prvého stupňa

v odôvodnení napadnutého rozsudku sám konštatoval, že je potrebné vydať opravné správne

rozhodnutie, avšak nesúhlasila s tým, že súd prvého stupňa vyhodnotil pochybenie správneho

orgánu ako chybu v písaní. Ďalej uviedla, že správny orgán nemal pripojený súdny spis

Okresného súdu v Žiline č. sp. zn. , a pokiaľ krajský súd v odôvodnení

rozhodnutia uvádza č. sp. zn. súdneho spisu , nemala možnosť sa v konaní

oboznámiť s takýmto dôkazom. Nesúhlasila s rozhodnutím správneho orgánu

a ani s rozsudkom súdu prvého stupňa, ktorými jej nebolo prinavrátené vlastníctvo

k žiadanému pozemku. Namietala, že správny orgán vo veci nezistil riadne a úplne skutočný

stav v danej veci podľa § 32 Správneho poriadku a ani ju nevyzval na predkladanie dôkazov.

Vytýkala súdu prvého stupňa, že vykonal aj dôkazy, ktoré neboli v správnom konaní

vyhodnotené. Poukázala na to, že pokiaľ súd prvého stupňa potvrdil napadnuté uznesenie

správneho orgánu, ona žiadne uznesenie správneho orgánu neobdržala.

Odporca navrhoval rozsudok súdu prvého stupňa v plnom rozsahu potvrdiť. Uviedol,

že trvá na svojom stanovisku uvedenom vo vyjadrení sa k opravnému prostriedku

navrhovateľky. S dôvodmi uvádzanými v odvolaní navrhovateľky nesúhlasil. Odvolanie

navrhovateľky považoval za zmätočné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa v spojení

s ust. § 10 ods. 2 preskúmal rozsudok krajského súdu a konanie mu predchádzajúce v zmysle

ust. § 246c v spojení s §§ 212 a nasl. a dospel k názoru, že odvolanie nie je dôvodné.

Rozsudok vyhlásil v zmysle v spojení s a v spojení s

ods. 2 a s § 156 ods. 3.

Predmetom súdneho prieskumu v danej veci bolo posúdenie reštitučného nároku

navrhovateľky na navrátenie vlastníctva k žiadanému pozemku v intenciách ustanovení

reštitučného zákona.

Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým

bolo potvrdené rozhodnutie žalovaného správneho orgánu na základe opravného prostriedku

navrhovateľky na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktorým

jej správny orgán nepriznal navrátenie vlastníctva a ani náhradu k žiadanému pozemku

v zmysle ustanovení reštitučného zákona, a preto odvolací súd preskúmal rozsudok súdu

prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania

skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a konanie, ktoré tomuto

rozhodnutiu prechádzalo, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal

so všetkými námietkami uvedenými v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu,

či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.

Podľa § 3 ods. 1, písm. a/ až t/, ods. 2 reštitučného zákona oprávneným osobám

sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu

v dôsledku

a) výroku o prepadnutí majetku, prepadnutí veci alebo zhabaní veci v trestnom konaní,

prípadne v trestnom konaní správnom podľa skorších predpisov, ak bol výrok zrušený

podľa osobitných predpisov,

b) odňatia bez náhrady postupom podľa o revízii prvej

pozemkovej reformy alebo podľa o novej pozemkovej reforme,

c) postupu podľa alebo podľa

Zb. o trestnom konaní súdnom () v znení ,

d) odňatia bez náhrady postupom podľa

SNR o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov,

komposesorátov a podobných právnych útvarov,

e) vyhlásenia zmluvy o postúpení pohľadávok pre prípad vysťahovania (tzv. renunciačné

vyhlásenie),

f) toho, že občan zdržiavajúci sa v cudzine nehnuteľnosť zanechal na území Slovenskej

republiky alebo ktorého majetok prešiel na štát podľa

o majetku zanechanom na území Československej republiky osobami, ktoré optovali

pre Zväz sovietskych socialistických republík a presídlili na jeho územie,

g) zmluvy o darovaní nehnuteľnosti uzavretej darcom v tiesni,

h) dražobného konania uskutočneného na úhradu pohľadávky štátu,

i) súdneho rozhodnutia, ktorým sa vyhlásila za neplatnú zmluva o prevode majetku,

ktorou občan pred odchodom do cudziny previedol vec na iného, ak dôvodom

neplatnosti bolo opustenie republiky, prípadne uznanie takejto zmluvy účastníkmi

za neplatnú; v takom prípade je oprávnenou osobou nadobúdateľ podľa uvedenej

zmluvy, a to aj ak táto zmluva nenadobudla účinnosť,

j) kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok,

k) odmietnutia dedičstva v dedičskom konaní urobeného v tiesni,

l) vyvlastnenia za náhradu, ak nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila na účel, na ktorý

bola vyvlastnená,

m) vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady,

n) znárodnenia vykonaného v rozpore s vtedy platnými predpismi alebo bez vyplatenia

náhrady,

o) prevzatia nehnuteľnosti bez právneho dôvodu,

p) politickej perzekúcie alebo postupu porušujúceho všeobecne uznávané ľudské práva

a slobody,

q) odovzdania do vlastníctva družstva podľa osobitných predpisov,

r) prikázania do užívania právnickej osoby na základe o pomoci

roľníkom pri uskutočňovaní poľnohospodárskeho výrobného plánu alebo vládneho

nariadenia č. o niektorých opatreniach na zabezpečenie

poľnohospodárskej výroby,

s) prevodu na štát spoločne užívaných singulárnych lesov a lesných družstiev, ak členmi

družstva boli aj fyzické osoby; na prevzatie tohto majetku sa použijú osobitné

predpisy.

Obdobne sa postupuje aj v prípadoch, keď fyzickej osobe vznikol nárok na vyňatie

pozemkov z konfiškácie podľa osobitných predpisov. Za osoby, ktorým vznikol nárok

na vyňatie pozemkov z konfiškácie podľa osobitných predpisov, treba považovať aj občanov

Slovenskej republiky, ktorí majú trvalý pobyt na jej území a ktorým bolo odňaté vlastnícke

právo k pozemkom a neboli odsúdení podľa osobitných predpisov. Ak tieto pozemky boli

už pred rozhodujúcim obdobím pridelené v rámci predpisov o pozemkových reformách, rieši

sa nárok týchto oprávnených osôb podľa § 7, ak došlo k odňatiu prídelu postupom uvedeným

v odseku 1.

Podľa § 5 ods. 1, 2, 3, 5 reštitučného zákona právo na navrátenie vlastníctva

k pozemku môže uplatniť oprávnená osoba do 31. decembra 2004 na obvodnom

pozemkovom úrade, v ktorého obvode vlastnila pozemok, a zároveň preukáže

skutočnosti podľa § 3. Neuplatnením práva v lehote právo zanikne. Rozhodnutie o navrátení

vlastníctva k pozemku alebo rozhodnutie o priznaní práva na náhradu podľa § 6 ods. 2 a 3

vydá obvodný pozemkový úrad. Na konanie podľa odseku 2 sa vzťahujú všeobecné predpisy

o správnom konaní. Proti rozhodnutiu obvodného pozemkového úradu podľa odsekov 2 a 4

možno podať opravný prostriedok na súde.

Predpokladom navrátenia vlastníctva k pozemkom alebo priznania náhrady

za nehnuteľnosti, ktoré nie je možné vydať podľa reštitučného zákona bolo,

aby si oprávnená osoba uplatnila reštitučný nárok na pozemkovom úrade v zmysle § 5

ods. 1 uvedeného zákona a súčasne preukázala splnenie zákonných podmienok

oprávnenej osoby ustanovených v § 2 ods. 1, 2 tohto zákona, ako aj že žiadané

nehnuteľnosti prešli v zákonnej dobe (od 25.2.1948 do 1.1.1990) na štát alebo inú

právnickú osobu v dôsledku skutočností taxatívne ustanovených v § 3 ods. 1, 2, 3

reštitučného zákona, právo na navrátenie vlastníctva alebo priznanie náhrady si oprávnená

osoba uplatnila v lehote ustanovenej v § 5 ods. 1 označeného zákona (do 31.12.2004)

a žiadané pozemky ku dňu odňatia mali charakter pôdy podľa § 1 ods. 1 tohto zákona ako aj,

že žiadané nehnuteľnosti neboli vydané podľa zákona o pôde ().

Na konanie o nárokoch oprávnených osôb v zmysle zákona o pôde sú príslušné

pozemkové úrady podľa § 5 ods. 1 reštitučného zákona v spojení s § 5 ods. 5 zákona

č. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva,

pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v platnom

znení.

Pre konanie pozemkového úradu o navrátení vlastníctva k pozemku alebo rozhodnutie

o priznaní práva na náhradu podľa § 6 ods. 2 a 3 reštitučného zákona platia všeobecné

predpisy o správnom konaní, teda ustanovenia v platnom znení

o správnom konaní (ďalej len Správny poriadok) podľa § 5 ods. 3 reštitučného zákona.

Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým

účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi

účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia

účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo

známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov

pre rozhodnutie určuje správny orgán. Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány,

orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť

skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie. (§ 32 Správneho poriadku).

Správny orgán v danej veci postupoval v intenciách citovaných právnych noriem,

pre svoje rozhodnutie si zadovážil dostatok skutkových podkladov, vo veci zistil skutočný

stav, a preto jeho právny názor bol skutkovo a právne správny, z ktorých dôvodov boli

splnené zákonné podmienky pre potvrdenie jeho rozhodnutia súdom prvého stupňa podľa

Z administratívneho spisového materiálu v danej veci vyplýva, že navrhovateľka,

ako oprávnená osoba si dňa 3.12.2004 uplatnila na Pozemkovom úrade v Žiline v zmysle

reštitučného zákona nárok na navrátenie vlastníctva k pozemku vedenom kat. úz. B., tvrdiac,

že pozemok jej bol minulosti vyvlastnený štátom bez vyplatenia náhrady.

Obvodný pozemkový úrad preskúmavaným rozhodnutím dňa 1.3.2007 č. ObPÚ

2007/00417/Uá rozhodol tak, že navrhovateľke nepriznal právo na navrátenie vlastníctva

a ani právo na priznanie náhrady k pozemku v kat. úz. B. PK vl. č. X. (správne malo byť X.)

PKN parc. č. X., roľa vo výmere 416 m2, zodpovedajúcemu častiam C-KN parc. č. X. a X.

podľa § 5 ods. 2 reštitučného zákona z dôvodu, že neboli splnené zákonné podmienky podľa §

3 ods. 1, 2, pretože nedošlo k prechodu vlastníctva pozemku na štát alebo inú právnickú

osobu v období od 25.2.1948 do 1.1.1990 ani jedným zo spôsobov uvedených v reštitučnom

zákone.

Podľa názoru odvolacieho súdu zhodne s názorom súdu prvého stupňa správny orgán

v danej veci si pre svoje rozhodnutie zadovážil dostatok skutkových podkladov, vo veci zistil

skutočný stav a zo skutkových okolností vyvodil správny právny záver. Z vykonaného

dokazovania bolo preukázané, že navrhovateľka si uplatnila reštitučný nárok na žiadané

pozemky v zákonnej lehote podľa § 5 ods. 1 reštitučného zákona, avšak v konaní nebolo

preukázané, že žiadaný pozemok č. X. v rozhodnej dobe prešiel do vlastníctva štátu alebo inej

právnickej osobe niektorým zo spôsobov ustanovených v § 3 ods. 1, 2 reštitučného zákona.

Pokiaľ navrhovateľka v konaní tvrdila, že splnila zákonné podmienky v zmysle

ustanovení reštitučného zákona, bolo jej povinnosťou podľa § 33 ods. 1 Správneho poriadku

predložiť správnemu orgánu alebo mu navrhnúť také dôkazy, ktoré by spôsobom vylučujúcim

akékoľvek pochybnosti jej tvrdenie potvrdzovali. Nesplnenie si tejto povinnosti malo

za následok neunesenie dôkazného bremena spôsobujúce neprihliadnutie na takéto tvrdenie.

Správny orgán postupujúc podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správne zisťoval skutočný

stav vo veci, pričom z listinných dôkazov tvrdenia uvádzané navrhovateľkou v žiadosti

o navrátenie vlastníctva alebo priznanie náhrady k pozemkom sa nepreukázali. Súčasne

z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že správny orgán konal v súčinnosti

s navrhovateľkou v zastúpení splnomocneným zástupcom.

Krajský súd v preskúmavacom konaní v zmysle ustanovenia

doplnil dokazovanie zadovážením si spisu bývalého Štátneho notárstva v Ž.

č. sp. zn. RI 265/72 a spisu Okresného súdu v Žiline č. sp. zn. , avšak skutkové

zistenia vyplývajúce z listinných podkladov zadovážených spisov sú pre posúdenie

reštitučného nároku navrhovateľky v danej veci právne irelevantné. Správny bol však záver

súdu prvého stupňa, že týmto preskúmavacím konaním nie je dotknuté právo navrhovateľky

domáhať sa ochrany jej vlastníckeho práva v inom konaní a to v občianskoprávnom konaní

na všeobecnom súde.

Odvolací súd tvrdenie navrhovateľky, že v správnom konaní správny orgán s ňou

nekonal a ani ju nevyzval na doplnenie dôkazov považoval za nedôvodné, pretože

z administratívneho spisu vyplýva, že správny orgán vyzval navrhovateľku na doplnenie

návrhu a predloženie listinných podkladov preukazujúcich dôvodnosť jej nároku s náležitým

poučením a uskutočnil ústne jednanie s jej splnomocneným zástupcom.

Taktiež tvrdenie navrhovateľky, že nebola oboznámená s vykonanými dôkazmi súdom

prvého stupňa, odvolací súd považoval za nepreukázané, pretože z predloženého spisu

vyplýva, že súd prvého stupňa vykonal doplnenie dokazovania na pojednávaní súdu,

na ktorom sa zúčastnil jej splnomocnený zástupca, ktorý sa aj k predmetu veci vyjadroval.

Súd prvého stupňa pri vypracovaní odôvodnenia napadnutého rozsudku sa dopustil

určitých chýb v písaní, keď na strane č. 3 nesprávne uviedol číslo spisovej značky spisu

Okresného súdu v Žiline , správne malo byť , a na strane č. 4,

keď uviedol, že „vzhľadom na uvedené súd napadnuté uznesenie správneho orgánu ako vecne

správne potvrdil“, pričom z obsahu napadnutého rozsudku vyplýva, že posudzoval zákonnosť

rozhodnutia žalovaného správneho orgán. Uvedené pochybenie súd prvého stupňa postupom

podľa opraví, však takéto pochybenie nemá za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci samej.

Z uvedených dôvodov podľa názoru odvolacieho súdu, pokiaľ Krajský súd v Žiline

napadnutým rozsudkom rozhodnutie správneho orgánu potvrdil, rozhodol vo veci skutkovo

správne a v súlade so zákonom, a preto odvolací súd rozsudok krajského súdu ako vecne

správny podľa v spojení s a s potvrdil.

Odvolací súd navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznal v zmysle

§ 246c ods. 1 O.s.p v spojení s § 224 ods. 1 a v spojení s § 250k ods. 1, pretože jej nevzniklo

právo na ich náhradu v dôsledku jej neúspechu v tomto konaní.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 4. novembra 2008

Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová JUDr. Igor Belko, v. r.

predseda senátu