Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
573/366761.fd5f50.pdf
PDF · 124.64 KB
No categories available
2Toš/8/2008
Najvyšší súd 2 Toš 8/2008
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána
Mihala a členov senátu JUDr. Juraja Majchráka a JUDr. Jany Serbovej, v trestnej veci proti
obžalovanému npor. R. Ď., pre trestný čin prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa
§ 160a ods. 1, ods. 2 Tr. zák. (zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov účinných do
31. decembra 2005 vrátane) a iné, rozhodol na verejnom zasadnutí konanom dňa 6. novembra
2008 v Bratislave o odvolaní prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej
prokuratúry Slovenskej republiky proti rozsudku Špeciálneho súdu v Pezinku, pracovisko
Banská Bystrica zo dňa 18. septembra 2007, sp. zn. BB-3 T 6/2007
t a k t o :
Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry
Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Špeciálneho súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica (ďalej len
Špeciálneho súdu) zo dňa 18. septembra 2007, sp. zn. BB-3 T 6/2007, bol obžalovaný
npor. R. Ď. podľa § 285 písm. a/ Tr. por. oslobodený spod obžaloby prokurátora Úradu
špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len prokurátora)
zo dňa 26. apríla 2007, sp. zn. VII/2 Gv 14/06-26, v ktorej mu bolo kladené za vinu spáchanie
trestného činu prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160a ods. 1, ods. 2
Tr. zák. (zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov účinných do 31. decembra 2005,
vrátane – ďalej len Tr. zák.), ktorého sa mal dopustiť v jednočinnom súbehu s trestným činom
zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. formou spolu-
páchateľstva podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
dňa 7. júla 2002 okolo 18.30 hod. v B. na hraničnom priechode J. ako policajt – starší
referent Odboru hraničnej kontroly PZ J. – diaľnica vykonával kontrolu cestovných dokladov
cestujúcich autobusu linky Eurolines B. – D., e.č. P., spoločne s kolegom A. Š., kedy zistil, že
na cestovnom pase P. F. sa odlepuje zadná strana s fotografiou, preto ho vyzval, aby vystúpil
z autobusu a prišiel do odbavovacej kabínky, kde mu obaja oznámili, že s takýmto pasom ho
nemôžu pustiť cez hranice, ale je možnosť, že ho zalepia, za čo chcú 25 EUR, P. F. s tým
súhlasil, obvinený odišiel a za chvíľu sa vrátil so zalepeným pasom a vyzval P. F., aby vložil
peniaze do priehradky, načo on vybral z peňaženky 1 ks bankovky v hodnote 20 EUR a 1 ks
bankovky v hodnote 5 EUR a vložil ich do priehradky v odbavovacej kabínke, obvinený si ich
vytiahol a zobral a pustil ho s tým, že už môže ísť cez hranice, pretože pas má už v poriadku.
Špeciálny súd svoje rozhodnutie v podstate odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním
nebolo jednoznačne a bez všetkých pochybností preukázané, že skutok sa stal a tiež, že by ho
bol spáchal obžalovaný Ď.
Dôvodil tým, že na hlavnom pojednávaní vykonal výsluchy obžalovaného Ď.,
svedkov. P. F. i A.Š. a prečítal výpovede ďalších svedkov –cestujúcich z autobusu.
Skonštatoval, že proti jedinému tvrdeniu svedka P. F. (na ktorom bola postavená obžaloba),
stálo obhajobné tvrdenie bezúhonného obžalovaného, ktorý od začiatku trestného stíhania
vyhlasoval, že je nevinný. Výpoveď svedka F. súd prvého stupňa vyhodnotil ako rozpornú
z viacerých hľadísk s tým ťažiskovým záverom, že práve pre predmetnú rozporuplnosť ju nie
je možné akceptovať ako jediný usvedčujúci dôkaz, na základe ktorého by bolo možné
vyniesť odsudzujúce rozhodnutie. Svedok uvádzal vo svojich výpovediach, a to dokonca ešte
aj na hlavnom pojednávaní zakaždým inú osobu, ktorá mala ísť do budovy colnice upraviť
pas. Ani jeden z vypočutých svedkov cestujúcich v autobuse nepotvrdil, že sa jednalo práve
o svedka. P. F., ktorý mal byť vyvolaný z autobusu na opravu poškodeného pasu. Avšak ani
v prípade, ak by sa potvrdilo, že išlo o P. F., nebolo označenými svedkami preukázané,
že obžalovaný úplatok žiadal a následne ho aj prijal. Potvrdilo sa síce, že určitá časť jeho
pasu bola poškodená a podlepená bežne sa vyskytujúcim obyčajným lepidlom, ale táto
skutočnosť nedokazuje, že k oprave poškodeného pasu došlo práve na hraničnom priechode
J., v kritickú dobu. Pas bol totiž predložený znalcom asi pol roka po inkriminovanom čine
a mohol byť upravovaný (reparovaný) aj po ďalšom užívaní. Svedok F. naviac uviedol,
že peniaze nikomu osobne nedal, ani nevidel, kto ich zobral.
Svedok a spoluslúžiaci Š. výpoveď poškodeného - svedka F. vyvrátil. Uviedol, že po
celú inkriminovanú dobu bol spoločne s obžalovaným v odbavovacom boxe a k odovzdaniu
úplatku rozhodne nedošlo. Svedok F. popritom podal trestné oznámenie až po 2 mesiacoch
a 11 dňoch – čo tiež neprospelo rýchlemu a náležitému objasneniu skutku
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie prokurátor.
V jeho písomných dôvodoch uviedol, že sa s rozhodnutím Špeciálneho súdu nestotožňuje,
pretože nie je dôvod na spochybnenie výpovede svedka. P. F. Svedok vysvetlil, prečo trestné
oznámenie nepodal hneď po spáchaní skutku a ozrejmil, že neoznámil trestný čin z dôvodu,
že sa obával, že by si narobil ešte väčšie problémy s prechodom hraníc. Trestné oznámenie
podal síce až dňa 18. septembra 2002, no udalosť oznámil prostredníctvom emailu
Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky a Colnej správe. Podľa odvolateľa vysvetlil
aj rozpor ohľadne miesta kam dal úplatok a rozpor týkajúci sa počtu osôb prítomných
v odbavovacom boxe. Cestovný pas predložil na skúmanie neskôr z dôvodu, že sa s ním
zdržiaval v zahraničí. Ostatné rozpory vo výpovediach svedka možno podľa odvolateľa
odôvodniť dĺžkou časového odstupu od skutku. Prokurátor má za to, že dokazovaním bolo
nepochybne preukázané, že obžalovaný npor. R. Ď. spáchal skutok a tým sa dopustil trestného
činu prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160a ods. 1, ods. 2 Tr. zák.
v jednočinnom súbehu s trestným činom zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa
§ 158 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je uvedené v skutkovej vete
obžaloby č. k. VII/2 Gv 14/06-26 zo dňa 26. apríla 2007.
Navrhol preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 317 ods. 1 a § 321
ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. napadnutý rozsudok Špeciálneho súdu zrušil a podľa § 322
ods. 1 Tr. por. vrátil vec prvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie.
Na tomto stanovisku zotrval odvolateľ aj na verejnom zasadnutí Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky.
Obžalovaný i jeho obhajca navrhli na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu odvolanie
prokurátora ako nedôvodné zamietnuť, pričom zhodne poukázali na správnosť postupu súdu
prvého stupňa ako i správnosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, považujúc dotknuté
rozhodnutie nielen za správne, ale súčasne aj spravodlivé.
Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1
alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napad-
nutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne
len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 317 ods. 1.
Najvyšší súd Slovenskej republiky postupom uvedeným v citovanom ustanovení zistil,
že odvolanie proti rozsudku samosudcu Špeciálneho súdu podal prokurátor, ktorý je zo záko-
na oprávnený podať odvolanie v neprospech obžalovaného, pričom tak súčasne urobil
aj v zákonom predpísanej lehote.
Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený
skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom
na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú
aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti
svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, svedčiace v jeho prospech, a v oboch smeroch
vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.
Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom
uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral
súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Podľa § 2 ods. 19 Tr. por. pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní, na verejnom
zasadnutí alebo neverejnom zasadnutí smie súd prihliadnuť len na tie dôkazy, ktoré boli
v tomto konaní vykonané, ak zákon neustanovuje inak.
Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že Špeciálny súd zákonom
predpísaným spôsobom a v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por. vykonal všetky dôkazy
navrhnuté procesnými stranami tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Preskúma-
ním zákonnosti a odôvodnenosti výroku rozsudku dospel k záveru, že napadnutý rozsudok
je správny i zákonný preto, lebo Špeciálny súd sa dôsledne vysporiadal so všetkými
okolnosťami významnými pre rozhodnutie.
Odvolací súd, rovnako ako prvostupňový súd neakceptoval argument poškodeného,
že trestné oznámenie nepodal skôr, pretože sa obával pomsty zo strany colníkov. Pritom
poškodený svedok F. nevysvetlil skutočnosť, ako je možné, že po dvoch mesiacoch tieto jeho
obavy opadli. Rovnako nikdy nevyhlásil, že by sa mu obžalovaný vyhrážal, ak skutok oznámi,
poprípade že by s ním mal akékoľvek problémy z minulosti. Naviac, trestné oznámenie mohol
urobiť aj pred príslušným orgánom v zahraničí.
Nepresvedčivé je tiež vysvetlenie svedka F. týkajúce sa miesta kam mal položiť peniaze.
Na rozpory a disproporcie v tejto časti správne poukázal konajúci prvostupňový súd.
Čo sa týka ďalších rozporov vo výpovediach svedka aj pre odvolací súd vyznieva nehod-
noverne jeho vysvetlenie ohľadne počtu osôb prítomných na mieste činu. Najprv vypovedal,
že v odbavovacom boxe, kde sa odovzdanie úplatku malo vykonať bol sám, neskôr tvrdil,
že tam boli štyri osoby. Najvyšší súd Slovenskej republiky považoval tiež za podstatnú
skutočnosť, že medzi vypočutými svedkami, ktorí mali byť prítomní v odbavovacom boxe
spolu s poškodeným svedkom a obžalovaným nikto nepotvrdil ani jednu verziu zo svedec-
kých výpovedí F., pričom ju naopak plne vyvrátil svedok. a spoluslúžiaci Š., ktorý mal byť po
celú dobu prítomný na mieste údajného činu.
Existuje celý rad ďalších nezrovnalostí, ktoré správne neunikli pozornosti súdu prvého
stupňa: na hlavnom pojednávaní dňa 6. augusta 2007 svedok P. F. tvrdil, že s pasom odišiel
svedok Š. a vzápätí po konfrontácii s obžalovaným tvrdil, že to bol obžalovaný Ď. Poškodený
ďalej uviedol, že peniaze nedal nikomu do rúk a ani nevidel, kto ich zobral, čím spochybnil
skutočnosť, že peniaze skutočne vzal obžalovaný, resp. že ich vôbec komukoľvek zo svojej
dispozície dal. V odbavovacej kabínke pritom rozhodne boli prítomné aj iné osoby.
Ani jeden z vypočutých svedkov cestujúcich v autobuse nepotvrdil, či sa jednalo práve
o svedka P. F., ktorý mal byť vyvolaný z autobusu na opravu poškodeného pasu. Bolo síce
preukázané, že jeho pas bol poškodený a podlepený, no tým, že bol znalcovi predložený až
pol roka po údajnom inkriminovanom čine, mohlo k jeho poškodeniu i reparácii dôjsť neskôr
a hocikde. svedok S. L., spolucestujúci z autobusu, síce v trestnom konaní vypovedal, že na
hraničnom priechode vystúpila z autobusu jedna alebo dve osoby a jeden z mužov sa vrátil do
autobusu podráždený, lebo údajne musel zaplatiť tisíc korún, pretože nemal podpísaný pas.
Ak by táto skutočnosť aj teoreticky mohla preukazovať v inkriminovanom čase problémy
svedka F. (L. osobu totiž neidentifikoval) na hranici s colníkmi, nijako to nezapadá do skutku
imputovaného obžalovanému prokurátorom za vinu. Svedok L. totiž dokazoval asi problémy
iného spolucestujúceho a nie samotného svedka F., nakoľko tvrdil, že dotyčnému cestujúcemu
chýbal podpis v zrejme novom nepoužitom cestovnom pase. Z uvedeného vyplýva, že
s najväčšou pravdepodobnosťou preto nemohlo ísť o svedka F., nakoľko ten v danej dobe
cestovný pas podpísaný mal a tento cestovný doklad vykazoval známky dlhotrvajúceho
používania a rozsiahleho poškodenia pokrčením, obliatím, odlepením fotografie a špinou, čo
malo byť podľa jeho tvrdení dôvodom na jeho lepenie.
Špeciálny súd teda vykonané dôkazy vyhodnotil, riadiac sa ustanovením § 2 ods. 12
Tr. por., jednotlivo aj vzájomne a dospel tak ku správnym a úplným záverom, ktoré aj podľa
názoru odvolacieho súdu plne zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky neakceptoval odvolacie tvrdenie prokurátora,
že nezrovnalosti vo výpovedi poškodeného môžu byť spôsobené dlhším časovým odstupom
od skutku. Ak prokurátor v dôvodoch odvolania naviac tvrdil, že nemá pochybnosti o vine
obžalovaného, ide o nekritický a výlučne jednostranný postoj odvolateľa k produkovaným
objektívnym dôkazom a tým i o neobjektívne hodnotenie problematiky veci. Množstvo,
rozsah a špecifikum disproporcií v opakovaných výpovediach jediného „usvedčujúceho“
svedka obžaloby F. je tak závažné, rozsiahle a podstatné, že odporuje možnosti prijatia záveru
o vine obžalovaného v zmysle skutkových okolností podanej obžaloby. Preto vyššie uvedené
disproporcie vo výpovediach svedka F. správne viedli konajúci prvostupňový súd k vyjadre-
niu i aplikácii základnej zásady trestnoprávneho procesu, a to zásady in dubio pro reo,
na základe ktorej bolo nutné obžalovaného spod obžaloby prokurátora podľa ustanovenia
§ 285 písm. a/ Tr. por. oslobodiť.
V ostatných podrobnostiach Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na odôvod-
nenie napadnutého rozsudku prvostupňového súdu, ktoré si v plnom rozsahu osvojuje.
Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na všetky vyššie uvedené fakty rozhodol
podľa § 319 Tr. por. a odvolanie prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej
prokuratúry Slovenskej republiky ako nedôvodné zamietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 6. novembra 2008
JUDr. Ján M i h a l , v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Kristína Cíchová