Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Toš/8/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána

Mihala a členov senátu JUDr. Juraja Majchráka a JUDr. Jany Serbovej, v trestnej veci proti

obžalovanému npor. R. Ď., pre trestný čin prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa

, Tr. zák. ( v znení neskorších predpisov účinných do

31. decembra 2005 vrátane) a iné, rozhodol na verejnom zasadnutí konanom dňa 6. novembra

2008 v Bratislave o odvolaní prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky proti rozsudku Špeciálneho súdu v Pezinku, pracovisko

Banská Bystrica zo dňa 18. septembra 2007, sp. zn.

t a k t o :

Podľa sa odvolanie prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry

Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Špeciálneho súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica (ďalej len

Špeciálneho súdu) zo dňa 18. septembra 2007, sp. zn. , bol obžalovaný

npor. R. Ď. podľa oslobodený spod obžaloby prokurátora Úradu

špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len prokurátora)

zo dňa 26. apríla 2007, sp. zn. VII/2 Gv 14/06-26, v ktorej mu bolo kladené za vinu spáchanie

trestného činu prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160a ods. 1, ods. 2

Tr. zák. ( v znení neskorších predpisov účinných do 31. decembra 2005,

vrátane – ďalej len Tr. zák.), ktorého sa mal dopustiť v jednočinnom súbehu s trestným činom

zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. formou spolu-

páchateľstva podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 7. júla 2002 okolo 18.30 hod. v B. na hraničnom priechode J. ako policajt – starší

referent Odboru hraničnej kontroly PZ J. – diaľnica vykonával kontrolu cestovných dokladov

cestujúcich autobusu linky Eurolines B. – D., e.č. P., spoločne s kolegom A. Š., kedy zistil, že

na cestovnom pase P. F. sa odlepuje zadná strana s fotografiou, preto ho vyzval, aby vystúpil

z autobusu a prišiel do odbavovacej kabínky, kde mu obaja oznámili, že s takýmto pasom ho

nemôžu pustiť cez hranice, ale je možnosť, že ho zalepia, za čo chcú 25 EUR, P. F. s tým

súhlasil, obvinený odišiel a za chvíľu sa vrátil so zalepeným pasom a vyzval P. F., aby vložil

peniaze do priehradky, načo on vybral z peňaženky 1 ks bankovky v hodnote 20 EUR a 1 ks

bankovky v hodnote 5 EUR a vložil ich do priehradky v odbavovacej kabínke, obvinený si ich

vytiahol a zobral a pustil ho s tým, že už môže ísť cez hranice, pretože pas má už v poriadku.

Špeciálny súd svoje rozhodnutie v podstate odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním

nebolo jednoznačne a bez všetkých pochybností preukázané, že skutok sa stal a tiež, že by ho

bol spáchal obžalovaný Ď.

Dôvodil tým, že na hlavnom pojednávaní vykonal výsluchy obžalovaného Ď.,

svedkov. P. F. i A.Š. a prečítal výpovede ďalších svedkov –cestujúcich z autobusu.

Skonštatoval, že proti jedinému tvrdeniu svedka P. F. (na ktorom bola postavená obžaloba),

stálo obhajobné tvrdenie bezúhonného obžalovaného, ktorý od začiatku trestného stíhania

vyhlasoval, že je nevinný. Výpoveď svedka F. súd prvého stupňa vyhodnotil ako rozpornú

z viacerých hľadísk s tým ťažiskovým záverom, že práve pre predmetnú rozporuplnosť ju nie

je možné akceptovať ako jediný usvedčujúci dôkaz, na základe ktorého by bolo možné

vyniesť odsudzujúce rozhodnutie. Svedok uvádzal vo svojich výpovediach, a to dokonca ešte

aj na hlavnom pojednávaní zakaždým inú osobu, ktorá mala ísť do budovy colnice upraviť

pas. Ani jeden z vypočutých svedkov cestujúcich v autobuse nepotvrdil, že sa jednalo práve

o svedka. P. F., ktorý mal byť vyvolaný z autobusu na opravu poškodeného pasu. Avšak ani

v prípade, ak by sa potvrdilo, že išlo o P. F., nebolo označenými svedkami preukázané,

že obžalovaný úplatok žiadal a následne ho aj prijal. Potvrdilo sa síce, že určitá časť jeho

pasu bola poškodená a podlepená bežne sa vyskytujúcim obyčajným lepidlom, ale táto

skutočnosť nedokazuje, že k oprave poškodeného pasu došlo práve na hraničnom priechode

J., v kritickú dobu. Pas bol totiž predložený znalcom asi pol roka po inkriminovanom čine

a mohol byť upravovaný (reparovaný) aj po ďalšom užívaní. Svedok F. naviac uviedol,

že peniaze nikomu osobne nedal, ani nevidel, kto ich zobral.

Svedok a spoluslúžiaci Š. výpoveď poškodeného - svedka F. vyvrátil. Uviedol, že po

celú inkriminovanú dobu bol spoločne s obžalovaným v odbavovacom boxe a k odovzdaniu

úplatku rozhodne nedošlo. Svedok F. popritom podal trestné oznámenie až po 2 mesiacoch

a 11 dňoch – čo tiež neprospelo rýchlemu a náležitému objasneniu skutku

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie prokurátor.

V jeho písomných dôvodoch uviedol, že sa s rozhodnutím Špeciálneho súdu nestotožňuje,

pretože nie je dôvod na spochybnenie výpovede svedka. P. F. Svedok vysvetlil, prečo trestné

oznámenie nepodal hneď po spáchaní skutku a ozrejmil, že neoznámil trestný čin z dôvodu,

že sa obával, že by si narobil ešte väčšie problémy s prechodom hraníc. Trestné oznámenie

podal síce až dňa 18. septembra 2002, no udalosť oznámil prostredníctvom emailu

Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky a Colnej správe. Podľa odvolateľa vysvetlil

aj rozpor ohľadne miesta kam dal úplatok a rozpor týkajúci sa počtu osôb prítomných

v odbavovacom boxe. Cestovný pas predložil na skúmanie neskôr z dôvodu, že sa s ním

zdržiaval v zahraničí. Ostatné rozpory vo výpovediach svedka možno podľa odvolateľa

odôvodniť dĺžkou časového odstupu od skutku. Prokurátor má za to, že dokazovaním bolo

nepochybne preukázané, že obžalovaný npor. R. Ď. spáchal skutok a tým sa dopustil trestného

činu prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160a ods. 1, ods. 2 Tr. zák.

v jednočinnom súbehu s trestným činom zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa

§ 158 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je uvedené v skutkovej vete

obžaloby č. k. VII/2 Gv 14/06-26 zo dňa 26. apríla 2007.

Navrhol preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 317 ods. 1 a § 321

ods. 1 písm. b/, písm. c/ napadnutý rozsudok Špeciálneho súdu zrušil a podľa

ods. 1 vrátil vec prvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie.

Na tomto stanovisku zotrval odvolateľ aj na verejnom zasadnutí Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky.

Obžalovaný i jeho obhajca navrhli na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu odvolanie

prokurátora ako nedôvodné zamietnuť, pričom zhodne poukázali na správnosť postupu súdu

prvého stupňa ako i správnosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, považujúc dotknuté

rozhodnutie nielen za správne, ale súčasne aj spravodlivé.

Podľa ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa

alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napad-

nutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu

konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne

len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 317 ods. 1.

Najvyšší súd Slovenskej republiky postupom uvedeným v citovanom ustanovení zistil,

že odvolanie proti rozsudku samosudcu Špeciálneho súdu podal prokurátor, ktorý je zo záko-

na oprávnený podať odvolanie v neprospech obžalovaného, pričom tak súčasne urobil

aj v zákonom predpísanej lehote.

Podľa orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený

skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom

na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú

aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti

svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, svedčiace v jeho prospech, a v oboch smeroch

vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané

zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom

uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral

súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní, na verejnom

zasadnutí alebo neverejnom zasadnutí smie súd prihliadnuť len na tie dôkazy, ktoré boli

v tomto konaní vykonané, ak zákon neustanovuje inak.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že Špeciálny súd zákonom

predpísaným spôsobom a v súlade s ustanovením vykonal všetky dôkazy

navrhnuté procesnými stranami tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Preskúma-

ním zákonnosti a odôvodnenosti výroku rozsudku dospel k záveru, že napadnutý rozsudok

je správny i zákonný preto, lebo Špeciálny súd sa dôsledne vysporiadal so všetkými

okolnosťami významnými pre rozhodnutie.

Odvolací súd, rovnako ako prvostupňový súd neakceptoval argument poškodeného,

že trestné oznámenie nepodal skôr, pretože sa obával pomsty zo strany colníkov. Pritom

poškodený svedok F. nevysvetlil skutočnosť, ako je možné, že po dvoch mesiacoch tieto jeho

obavy opadli. Rovnako nikdy nevyhlásil, že by sa mu obžalovaný vyhrážal, ak skutok oznámi,

poprípade že by s ním mal akékoľvek problémy z minulosti. Naviac, trestné oznámenie mohol

urobiť aj pred príslušným orgánom v zahraničí.

Nepresvedčivé je tiež vysvetlenie svedka F. týkajúce sa miesta kam mal položiť peniaze.

Na rozpory a disproporcie v tejto časti správne poukázal konajúci prvostupňový súd.

Čo sa týka ďalších rozporov vo výpovediach svedka aj pre odvolací súd vyznieva nehod-

noverne jeho vysvetlenie ohľadne počtu osôb prítomných na mieste činu. Najprv vypovedal,

že v odbavovacom boxe, kde sa odovzdanie úplatku malo vykonať bol sám, neskôr tvrdil,

že tam boli štyri osoby. Najvyšší súd Slovenskej republiky považoval tiež za podstatnú

skutočnosť, že medzi vypočutými svedkami, ktorí mali byť prítomní v odbavovacom boxe

spolu s poškodeným svedkom a obžalovaným nikto nepotvrdil ani jednu verziu zo svedec-

kých výpovedí F., pričom ju naopak plne vyvrátil svedok. a spoluslúžiaci Š., ktorý mal byť po

celú dobu prítomný na mieste údajného činu.

Existuje celý rad ďalších nezrovnalostí, ktoré správne neunikli pozornosti súdu prvého

stupňa: na hlavnom pojednávaní dňa 6. augusta 2007 svedok P. F. tvrdil, že s pasom odišiel

svedok Š. a vzápätí po konfrontácii s obžalovaným tvrdil, že to bol obžalovaný Ď. Poškodený

ďalej uviedol, že peniaze nedal nikomu do rúk a ani nevidel, kto ich zobral, čím spochybnil

skutočnosť, že peniaze skutočne vzal obžalovaný, resp. že ich vôbec komukoľvek zo svojej

dispozície dal. V odbavovacej kabínke pritom rozhodne boli prítomné aj iné osoby.

Ani jeden z vypočutých svedkov cestujúcich v autobuse nepotvrdil, či sa jednalo práve

o svedka P. F., ktorý mal byť vyvolaný z autobusu na opravu poškodeného pasu. Bolo síce

preukázané, že jeho pas bol poškodený a podlepený, no tým, že bol znalcovi predložený až

pol roka po údajnom inkriminovanom čine, mohlo k jeho poškodeniu i reparácii dôjsť neskôr

a hocikde. svedok S. L., spolucestujúci z autobusu, síce v trestnom konaní vypovedal, že na

hraničnom priechode vystúpila z autobusu jedna alebo dve osoby a jeden z mužov sa vrátil do

autobusu podráždený, lebo údajne musel zaplatiť tisíc korún, pretože nemal podpísaný pas.

Ak by táto skutočnosť aj teoreticky mohla preukazovať v inkriminovanom čase problémy

svedka F. (L. osobu totiž neidentifikoval) na hranici s colníkmi, nijako to nezapadá do skutku

imputovaného obžalovanému prokurátorom za vinu. Svedok L. totiž dokazoval asi problémy

iného spolucestujúceho a nie samotného svedka F., nakoľko tvrdil, že dotyčnému cestujúcemu

chýbal podpis v zrejme novom nepoužitom cestovnom pase. Z uvedeného vyplýva, že

s najväčšou pravdepodobnosťou preto nemohlo ísť o svedka F., nakoľko ten v danej dobe

cestovný pas podpísaný mal a tento cestovný doklad vykazoval známky dlhotrvajúceho

používania a rozsiahleho poškodenia pokrčením, obliatím, odlepením fotografie a špinou, čo

malo byť podľa jeho tvrdení dôvodom na jeho lepenie.

Špeciálny súd teda vykonané dôkazy vyhodnotil, riadiac sa ustanovením § 2 ods. 12

, jednotlivo aj vzájomne a dospel tak ku správnym a úplným záverom, ktoré aj podľa

názoru odvolacieho súdu plne zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky neakceptoval odvolacie tvrdenie prokurátora,

že nezrovnalosti vo výpovedi poškodeného môžu byť spôsobené dlhším časovým odstupom

od skutku. Ak prokurátor v dôvodoch odvolania naviac tvrdil, že nemá pochybnosti o vine

obžalovaného, ide o nekritický a výlučne jednostranný postoj odvolateľa k produkovaným

objektívnym dôkazom a tým i o neobjektívne hodnotenie problematiky veci. Množstvo,

rozsah a špecifikum disproporcií v opakovaných výpovediach jediného „usvedčujúceho“

svedka obžaloby F. je tak závažné, rozsiahle a podstatné, že odporuje možnosti prijatia záveru

o vine obžalovaného v zmysle skutkových okolností podanej obžaloby. Preto vyššie uvedené

disproporcie vo výpovediach svedka F. správne viedli konajúci prvostupňový súd k vyjadre-

niu i aplikácii základnej zásady trestnoprávneho procesu, a to zásady in dubio pro reo,

na základe ktorej bolo nutné obžalovaného spod obžaloby prokurátora podľa ustanovenia

oslobodiť.

V ostatných podrobnostiach Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na odôvod-

nenie napadnutého rozsudku prvostupňového súdu, ktoré si v plnom rozsahu osvojuje.

Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na všetky vyššie uvedené fakty rozhodol

podľa a odvolanie prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky ako nedôvodné zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 6. novembra 2008

JUDr. Ján M i h a l , v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Kristína Cíchová