Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Toš/5/2008

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v trestnej veci obžalovaného Ing. B. Z., pre trestný

čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. v znení

účinnom do 1. januára 2006 a iné, prerokoval na verejnom zasadnutí 6. novembra 2008

v Bratislave odvolanie prokurátora Úradu Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky proti rozsudku Špeciálneho súdu v Pezinku z 13. februára 2008, sp. zn.

PK – a rozhodol

t a k t o :

Podľa v znení účinnom do 1. januára 2006, odvolanie prokurátora

Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sa z a m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

Špeciálny súd v Pezinku rozsudkom z 13. februára 2008, sp. zn. PK-1 ,

podľa v znení účinnom do 1. januára 2006, oslobodil obžalovaného

Ing. B. Z. spod obžaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky, sp. zn. VII/1 Gv 1/05, z 18. augusta 2005, pre skutok kvalifikovaný ako

trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods.1 písm. a/ Tr. zák.,

v jednočinnom súbehu s trestným činom prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa

§ 160a ods. 1, ods. 2 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006, ktorého sa mal dopustiť

na skutkovom základe, že

v služobnom pomere policajta Policajného zboru Slovenskej republiky, zaradeného

vo funkcii riaditeľ Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ v Ž., pri

výkone svojej právomoci zabezpečoval prostredníctvom Ľ. S. výmenu evidenčného čísla

pre žiadateľku D. T. na motorové vozidlo zn. Mercedes Benz ML 32O, ev. číslo X., za nové

číslo troch rovnakých číslic mimo poradia žiadateľov, za čo si dal sľúbiť úplatok 15 000 Sk

a dňa 7. januára. 2005 v čase o 09.25 hod. v Ž., v budove Okresného dopravného inšpektorátu

vo svojej kancelárii prevzal úplatok 10 000 Sk od Ľ. S. a následne bol zadržaný políciou.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie prokurátor Úradu špeciálnej

prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky. V písomných dôvodoch podaného

odvolania uviedol, že s názorom súdu na hodnotenie veci sa nemožno stotožniť. Použitie

agenta podľa v znení účinnom do 1. januára 2006, bolo v súlade so zákonom.

Príkaz na použitie agenta vydal sudca pre prípravné konanie, ktorý je garantom použitia

takéhoto dôkazného prostriedku. V osobe obžalovaného sa jednalo o verejného činiteľa

a k návrhu na vydanie príkazu na použitie agenta boli okrem výpovede svedka S. predložené

aj záznamy operatívnej zložky polície, z ktorých vyplýva, že obžalovaný by spáchal taký

trestný čin aj vtedy, ak by príkaz na použitie agenta nebol vydaný.

Podľa názoru prokurátora sa nemožno stotožniť ani s tvrdením súdu, že žalovaný

skutok mal umelo vytvorený dej. Jednalo sa o reálny dej, kedy D.T. prejavila záujem

o výmenu evidenčného čísla bez čakania, mala záujem o evidenčné číslo pozostávajúce

z troch rovnakých čísel a svedkovi Smetanovi dobrovoľne vydala vymieňané evidenčné čísla,

doklady k vozidlu a peniaze na zakúpenie kolkových známok.

Hodnovernosť výpovede svedka S. nebola výraznejšie spochybnená. Charakteristika

tohto svedka obžalovaným a svedkami JUDr. Z. a Ľ. Ř. je neobjektívna.

Obžalovaný mal príležitosť skutočnosť, že je podplácaný proti svojej vôli oznámiť

svedkovi V., čo neurobil. Z rozhovoru medzi obžalovaným a svedkom S., ktorý bol zazname-

naný a prehratý na hlavnom pojednávaní vyplýva, že atmosféra v kancelárií bola priateľská.

Všetky zadovážené dôkazy nasvedčujú tomu, že obžalovaný Ing. Z. sa dopustil

žalovanej trestnej činnosti. Navrhol preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 258

ods. 1 písm. b/ zrušil napadnutý rozsudok a podľa vrátil vec

Špeciálnemu súdu Pezinok, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Na základe podaného odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 254 ods. 1

preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov rozsudku, proti ktorým

mohol odvolateľ podať odvolanie ako aj konanie, ktoré rozsudku predchádzalo a tak dospel

k záveru, že podané odvolanie nie je dôvodné.

V úvode je potrebné uviesť, že v posudzovanej veci už Špeciálny súd v Pezinku

rozsudkom z 5. septembra 2006, sp. zn. PK – , uznal obžalovaného Ing. B. Z.

za vinného z trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1

písm. a/ Tr. zák., v jednočinnom súbehu s trestným činom prijímania úplatku a inej

nenáležitej výhody podľa § 160 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., v znení účinnom do 1. januára 2006

a uložil mu úhrnný trest odňatia slobody v trvaní štyridsaťdva mesiacov, pre výkon ktorého

ho zaradil do prvej nápravnovýchovnej skupiny. Obžalovanému Z. uložil i peňažný trest

vo výmere 10 000 Sk, pre prípad jeho úmyselného zmarenia mu uložil náhradný trest odňatia

slobody v trvaní dva mesiace. Súd uložil obžalovanému aj trest zákazu činnosti vykonávať

funkciu spojenú s právomocou verejného činiteľa na štyri roky.

Na podklade odvolania obžalovaného Ing. B. Z., Najvyšší súd Slovenskej republiky

uznesením z 22. júna 2007, sp. zn. , podľa § 258 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr.

por. zrušil prvostupňový rozsudok v celom rozsahu a na základe vec

vrátil Špeciálnemu súdu v Pezinku, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Dôvodom pre takéto rozhodnutie odvolacieho súdu bola nejasnosť a neúplnosť skutkových

zistení, okolnosť, že sa súd nevyrovnal so všetkými dôkazmi významnými pre rozhodnutie,

pri hodnotení dôkazov nepostupoval dôsledne v intenciách ustanovenia ,

dôkazy nehodnotil vo vzájomných súvislostiach a prihliadal iba na tie dôkazy, ktoré

vyznievali výlučne v neprospech obžalovaného, čím vznikli pochybnosti o správnosti

skutkových zistení a na objasnenie veci, najmä na preverenie obhajoby obžalovaného bolo

potrebné dôkazy opakovať a vykonať aj nové dôkazy, o vykonanie ktorých žiadal obžalovaný.

Prvostupňový súd po zrušení veci postupoval v súlade so zákonom a doplnil dokazo-

vanie v smere a rozsahu požadovanom odvolacím súdom. Vypočul svedkov R.Č., P.R.,

MUDr. J.V. a J.M. Ani z výpovedí týchto svedkov nevyplynuli žiadne také skutočnosti,

na základe ktorých by mal súd preukázané, že obžalovaný Ing. Z. by mal v súvislosti

s výkonom svojej funkcie, sklony ku korupčnému správaniu.

Výpoveď svedka R.Č., okrem iného len potvrdila okolnosti zachytené aj na zvukovom

zázname, ktorý bol na hlavnom pojednávaní prehrávaný, že reakcia obžalovaného bola na

ponúkané peniaze svedkom S. odmietavá a vyjadril sa v zmysle „ja neberiem do boha, ja

neberiem“.

Svedkovia P.R. a JUDr. Ľ. Ř. sa síce priamo ku skutku vyjadriť nevedeli, ale podporili

iné v konaní produkované dôkazy potvrdzujúce obranu obžalovaného, že celá vec bola na

neho vykonštruovaná svedkom S. Tiež potvrdili, že obžalovaného poznali ako protiko-

rupčného policajta a potvrdili, že konanie svedka S. malo byť akýmsi vyrovnávaním si sporov

z minulosti medzi ním a otcom obžalovaného.

Prvostupňový súd po doplnení dokazovania opätovne hodnotil všetky vykonané

dôkazy jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach a správne ustálil záver, že skutok tak ako bol

ustálený v skutkovej vete rozsudku sa stal, ale mal umelo vytvorený dej. Vznikol na základe

činnosti orgánov činných v trestnom konaní, ktoré výlučne na základe výpovede svedka S.,

bez ďalšieho preverenia a verifikovania jeho tvrdení, podali na súd návrh na vydanie príkazu

na použitie agenta a potom pomocou neho vytvorili skutkový dej, ktorý sa stal podkladom pre

trestné stíhanie obžalovaného. Samotná skutočnosť, že príkaz na použitie agenta vydáva

sudca pre prípravné konanie, ešte nezbavuje súd povinnosti hodnotiť tento dôkaz ako každý

iný v tom smere, či bol vykonaný zákonným spôsobom a tiež z hľadiska jeho hodnovernosti

vo vzťahu k iným vykonaným dôkazom. Odvolací súd musí opäť konštatovať, že takýto zásah

štátu do skutkového deja, resp. taký podiel na konaní osoby, ktorého dôsledkom je trestná

kvalifikácia jeho konania je neprípustný a takýto postup orgánov činných v trestnom konaní je

treba považovať za extra legem. Dôkazy zadovážené takýmto postupom sú od začiatku

nezákonné a v trestnom konaní ich preto nie je možné použiť.

Jediným v konaní produkovaným dôkazom a to aj po zrušení veci a doplnení dokazo-

vania, bola výpoveď svedka S. v pozícii agenta. Tento svedok si však podmienky, aby sa do

procesného postavenia agenta dostal vytvoril iniciatívne sám, keď kontaktoval svedkyňu T.

a ponúkol jej výmenu EČV mimo poradia a s tromi rovnakými číslami. Je síce pravda, že

existovala reálna situácia, že svedkyňa T. mala záujem o zmenu EČV mimo poradia a mala

záujem i o pridelenie EČV s tromi rovnakými číslami, avšak táto situácia nijakým spôsobom

nesúvisela s obžalovaným, až kým ju nespojil s obžalovaným práve svedok S. tým, že sa na

svedkyňu T. sám iniciatívne kontaktoval a ponúkol jej v tomto smere pomoc. Znovu treba

zdôrazniť, že svedkyňa T. vypovedala, že ani ona ani jej manžel svedok S. T. obžalovaného

nepoznajú, nikdy ich nekontaktoval, oni nekontaktovali jeho, nežiadali ho o výmenu EČV,

nikdy od nich úplatok nežiadal, a oni nikomu úplatok neponúkli. Vypovedali, že svedok S.

sa sám iniciatívne ponúkal že im zmenu EČV vybaví. Svedok T. vypovedal, že počul aj to, že

„...S. skrátka nainscenoval niečo tuná na pána Z. s nejakým úplatkom“.

Prvostupňový súd preto správne dospel k záveru, že pre použitie agenta neboli splnené

zákonné podmienky, pretože neboli získané žiadne poznatky o úmysle obžalovaného Ing. Z.

spáchať trestnú činnosť aj bez použitia agenta, čím sa konanie svedka S. v procesnom

postavení agenta dostalo do rozporu s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných

slobôd, s i Listinou základných práv a slobôd.

Bližšie k otázke posúdenia zákonnosti použitia agenta v posudzovanej veci odvolací

súd poukazuje i na svoje stanovisko vyjadrené už v uznesení z 22. júna 2007.

S ohľadom na tieto dôvody, odvolací súd odvolanie prokurátora považoval za nedô-

vodné a ako také ho postupom podľa v znení účinnom do 1. januára 2006

zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 6. novembra 2008

JUDr. J. M a j c h r á k , v.r.

Vypracovala: JUDr. Jana Serbová predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Kristína Cíchová