Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
069/368311.7746e6.pdf
PDF · 101.73 KB
No categories available
2Toš/5/2008
N a j v y š š í s ú d 2 Toš 5/2008
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v trestnej veci obžalovaného Ing. B. Z., pre trestný
čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. v znení
účinnom do 1. januára 2006 a iné, prerokoval na verejnom zasadnutí 6. novembra 2008
v Bratislave odvolanie prokurátora Úradu Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry
Slovenskej republiky proti rozsudku Špeciálneho súdu v Pezinku z 13. februára 2008, sp. zn.
PK – 1 Tš/11/2005 a rozhodol
t a k t o :
Podľa § 256 Tr. por. v znení účinnom do 1. januára 2006, odvolanie prokurátora
Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sa z a m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
Špeciálny súd v Pezinku rozsudkom z 13. februára 2008, sp. zn. PK-1 Tš/11/2005,
podľa § 226 písm. b/ Tr. por. v znení účinnom do 1. januára 2006, oslobodil obžalovaného
Ing. B. Z. spod obžaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry
Slovenskej republiky, sp. zn. VII/1 Gv 1/05, z 18. augusta 2005, pre skutok kvalifikovaný ako
trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods.1 písm. a/ Tr. zák.,
v jednočinnom súbehu s trestným činom prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa
§ 160a ods. 1, ods. 2 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006, ktorého sa mal dopustiť
na skutkovom základe, že
v služobnom pomere policajta Policajného zboru Slovenskej republiky, zaradeného
vo funkcii riaditeľ Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ v Ž., pri
výkone svojej právomoci zabezpečoval prostredníctvom Ľ. S. výmenu evidenčného čísla
pre žiadateľku D. T. na motorové vozidlo zn. Mercedes Benz ML 32O, ev. číslo X., za nové
číslo troch rovnakých číslic mimo poradia žiadateľov, za čo si dal sľúbiť úplatok 15 000 Sk
a dňa 7. januára. 2005 v čase o 09.25 hod. v Ž., v budove Okresného dopravného inšpektorátu
vo svojej kancelárii prevzal úplatok 10 000 Sk od Ľ. S. a následne bol zadržaný políciou.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie prokurátor Úradu špeciálnej
prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky. V písomných dôvodoch podaného
odvolania uviedol, že s názorom súdu na hodnotenie veci sa nemožno stotožniť. Použitie
agenta podľa § 88b Tr. por. v znení účinnom do 1. januára 2006, bolo v súlade so zákonom.
Príkaz na použitie agenta vydal sudca pre prípravné konanie, ktorý je garantom použitia
takéhoto dôkazného prostriedku. V osobe obžalovaného sa jednalo o verejného činiteľa
a k návrhu na vydanie príkazu na použitie agenta boli okrem výpovede svedka S. predložené
aj záznamy operatívnej zložky polície, z ktorých vyplýva, že obžalovaný by spáchal taký
trestný čin aj vtedy, ak by príkaz na použitie agenta nebol vydaný.
Podľa názoru prokurátora sa nemožno stotožniť ani s tvrdením súdu, že žalovaný
skutok mal umelo vytvorený dej. Jednalo sa o reálny dej, kedy D.T. prejavila záujem
o výmenu evidenčného čísla bez čakania, mala záujem o evidenčné číslo pozostávajúce
z troch rovnakých čísel a svedkovi Smetanovi dobrovoľne vydala vymieňané evidenčné čísla,
doklady k vozidlu a peniaze na zakúpenie kolkových známok.
Hodnovernosť výpovede svedka S. nebola výraznejšie spochybnená. Charakteristika
tohto svedka obžalovaným a svedkami JUDr. Z. a Ľ. Ř. je neobjektívna.
Obžalovaný mal príležitosť skutočnosť, že je podplácaný proti svojej vôli oznámiť
svedkovi V., čo neurobil. Z rozhovoru medzi obžalovaným a svedkom S., ktorý bol zazname-
naný a prehratý na hlavnom pojednávaní vyplýva, že atmosféra v kancelárií bola priateľská.
Všetky zadovážené dôkazy nasvedčujú tomu, že obžalovaný Ing. Z. sa dopustil
žalovanej trestnej činnosti. Navrhol preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 258
ods. 1 písm. b/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a podľa § 259 ods. 1 Tr. por. vrátil vec
Špeciálnemu súdu Pezinok, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Na základe podaného odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 254 ods. 1
Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov rozsudku, proti ktorým
mohol odvolateľ podať odvolanie ako aj konanie, ktoré rozsudku predchádzalo a tak dospel
k záveru, že podané odvolanie nie je dôvodné.
V úvode je potrebné uviesť, že v posudzovanej veci už Špeciálny súd v Pezinku
rozsudkom z 5. septembra 2006, sp. zn. PK – 1 Tš 11/2005, uznal obžalovaného Ing. B. Z.
za vinného z trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1
písm. a/ Tr. zák., v jednočinnom súbehu s trestným činom prijímania úplatku a inej
nenáležitej výhody podľa § 160 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., v znení účinnom do 1. januára 2006
a uložil mu úhrnný trest odňatia slobody v trvaní štyridsaťdva mesiacov, pre výkon ktorého
ho zaradil do prvej nápravnovýchovnej skupiny. Obžalovanému Z. uložil i peňažný trest
vo výmere 10 000 Sk, pre prípad jeho úmyselného zmarenia mu uložil náhradný trest odňatia
slobody v trvaní dva mesiace. Súd uložil obžalovanému aj trest zákazu činnosti vykonávať
funkciu spojenú s právomocou verejného činiteľa na štyri roky.
Na podklade odvolania obžalovaného Ing. B. Z., Najvyšší súd Slovenskej republiky
uznesením z 22. júna 2007, sp. zn. 2 Toš 40/2006, podľa § 258 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr.
por. zrušil prvostupňový rozsudok v celom rozsahu a na základe § 259 ods. 1 Tr. por. vec
vrátil Špeciálnemu súdu v Pezinku, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Dôvodom pre takéto rozhodnutie odvolacieho súdu bola nejasnosť a neúplnosť skutkových
zistení, okolnosť, že sa súd nevyrovnal so všetkými dôkazmi významnými pre rozhodnutie,
pri hodnotení dôkazov nepostupoval dôsledne v intenciách ustanovenia § 2 ods. 6 Tr. por.,
dôkazy nehodnotil vo vzájomných súvislostiach a prihliadal iba na tie dôkazy, ktoré
vyznievali výlučne v neprospech obžalovaného, čím vznikli pochybnosti o správnosti
skutkových zistení a na objasnenie veci, najmä na preverenie obhajoby obžalovaného bolo
potrebné dôkazy opakovať a vykonať aj nové dôkazy, o vykonanie ktorých žiadal obžalovaný.
Prvostupňový súd po zrušení veci postupoval v súlade so zákonom a doplnil dokazo-
vanie v smere a rozsahu požadovanom odvolacím súdom. Vypočul svedkov R.Č., P.R.,
MUDr. J.V. a J.M. Ani z výpovedí týchto svedkov nevyplynuli žiadne také skutočnosti,
na základe ktorých by mal súd preukázané, že obžalovaný Ing. Z. by mal v súvislosti
s výkonom svojej funkcie, sklony ku korupčnému správaniu.
Výpoveď svedka R.Č., okrem iného len potvrdila okolnosti zachytené aj na zvukovom
zázname, ktorý bol na hlavnom pojednávaní prehrávaný, že reakcia obžalovaného bola na
ponúkané peniaze svedkom S. odmietavá a vyjadril sa v zmysle „ja neberiem do boha, ja
neberiem“.
Svedkovia P.R. a JUDr. Ľ. Ř. sa síce priamo ku skutku vyjadriť nevedeli, ale podporili
iné v konaní produkované dôkazy potvrdzujúce obranu obžalovaného, že celá vec bola na
neho vykonštruovaná svedkom S. Tiež potvrdili, že obžalovaného poznali ako protiko-
rupčného policajta a potvrdili, že konanie svedka S. malo byť akýmsi vyrovnávaním si sporov
z minulosti medzi ním a otcom obžalovaného.
Prvostupňový súd po doplnení dokazovania opätovne hodnotil všetky vykonané
dôkazy jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach a správne ustálil záver, že skutok tak ako bol
ustálený v skutkovej vete rozsudku sa stal, ale mal umelo vytvorený dej. Vznikol na základe
činnosti orgánov činných v trestnom konaní, ktoré výlučne na základe výpovede svedka S.,
bez ďalšieho preverenia a verifikovania jeho tvrdení, podali na súd návrh na vydanie príkazu
na použitie agenta a potom pomocou neho vytvorili skutkový dej, ktorý sa stal podkladom pre
trestné stíhanie obžalovaného. Samotná skutočnosť, že príkaz na použitie agenta vydáva
sudca pre prípravné konanie, ešte nezbavuje súd povinnosti hodnotiť tento dôkaz ako každý
iný v tom smere, či bol vykonaný zákonným spôsobom a tiež z hľadiska jeho hodnovernosti
vo vzťahu k iným vykonaným dôkazom. Odvolací súd musí opäť konštatovať, že takýto zásah
štátu do skutkového deja, resp. taký podiel na konaní osoby, ktorého dôsledkom je trestná
kvalifikácia jeho konania je neprípustný a takýto postup orgánov činných v trestnom konaní je
treba považovať za extra legem. Dôkazy zadovážené takýmto postupom sú od začiatku
nezákonné a v trestnom konaní ich preto nie je možné použiť.
Jediným v konaní produkovaným dôkazom a to aj po zrušení veci a doplnení dokazo-
vania, bola výpoveď svedka S. v pozícii agenta. Tento svedok si však podmienky, aby sa do
procesného postavenia agenta dostal vytvoril iniciatívne sám, keď kontaktoval svedkyňu T.
a ponúkol jej výmenu EČV mimo poradia a s tromi rovnakými číslami. Je síce pravda, že
existovala reálna situácia, že svedkyňa T. mala záujem o zmenu EČV mimo poradia a mala
záujem i o pridelenie EČV s tromi rovnakými číslami, avšak táto situácia nijakým spôsobom
nesúvisela s obžalovaným, až kým ju nespojil s obžalovaným práve svedok S. tým, že sa na
svedkyňu T. sám iniciatívne kontaktoval a ponúkol jej v tomto smere pomoc. Znovu treba
zdôrazniť, že svedkyňa T. vypovedala, že ani ona ani jej manžel svedok S. T. obžalovaného
nepoznajú, nikdy ich nekontaktoval, oni nekontaktovali jeho, nežiadali ho o výmenu EČV,
nikdy od nich úplatok nežiadal, a oni nikomu úplatok neponúkli. Vypovedali, že svedok S.
sa sám iniciatívne ponúkal že im zmenu EČV vybaví. Svedok T. vypovedal, že počul aj to, že
„...S. skrátka nainscenoval niečo tuná na pána Z. s nejakým úplatkom“.
Prvostupňový súd preto správne dospel k záveru, že pre použitie agenta neboli splnené
zákonné podmienky, pretože neboli získané žiadne poznatky o úmysle obžalovaného Ing. Z.
spáchať trestnú činnosť aj bez použitia agenta, čím sa konanie svedka S. v procesnom
postavení agenta dostalo do rozporu s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, s Ústavou Slovenskej republiky i Listinou základných práv a slobôd.
Bližšie k otázke posúdenia zákonnosti použitia agenta v posudzovanej veci odvolací
súd poukazuje i na svoje stanovisko vyjadrené už v uznesení z 22. júna 2007.
S ohľadom na tieto dôvody, odvolací súd odvolanie prokurátora považoval za nedô-
vodné a ako také ho postupom podľa § 256 Tr. por. v znení účinnom do 1. januára 2006
zamietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 6. novembra 2008
JUDr. J. M a j c h r á k , v.r.
Vypracovala: JUDr. Jana Serbová predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Kristína Cíchová