Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Obo/171/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Anny Markovej a členiek senátu JUDr. Dariny Ličkovej a JUDr. Júlie Horskej,

v právnej veci žalobcu: M., P., IČO: X., zast. Mgr. M., advokátom so sídlom M. a vedľajšieho

účastníka na strane žalobcu: JUDr. F., P., správcu konkurznej podstaty úpadcu R. v B., IČO:

X. proti žalovanému: P., ul. D., IČO: X., zast. JUDr. P., advokátom

so sídlom S., o neúčinnosť kúpnych zmlúv č. a č. , na odvolanie žalobcu proti

rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 11. mája 2007, č.k. -189, takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 11. mája 2007,

č.k. -189 sa p o t v r d z u j e.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému na účet zástupcu náhradu trov odvolacieho

konania vo výške 10 423,-- Sk.

O d ô v o d n e n i e:

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 11. mája 2007, č.k. -189

žalobu zamietol a žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške 7 245,-- Sk.

Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, že žalobca

(právny predchodca V.) žiadal, aby súd rozsudkom rozhodol o neúčinnosti kúpnych zmlúv č.

a č. , ako i zmluvy o pôžičke (všetko z 1. februára 1995) a zaviazal žalovaného

zaplatiť žalobcovi istinu 15 924 104,-- Sk titulom ukrátenia veriteľov.

Žalobca podaním z 15. decembra 2005 zobral žalobu v časti o zaplatenie 15 924 104,--

Sk späť. Súd prvého stupňa uznesením zo 7. februára 2006, č.k. -106 pripustil

čiastočné späťvzatie žaloby a konanie o zaplatenie 15 924 104,-- Sk zastavil.

Žalobca opieral žalobu o ust. § 15 ods. 2 ZKV s tým, že kúpna zmluva č.

a č. z 1. februára 1995 boli uzatvorené zo strany úpadcu s úmyslom ukrátiť

konkurzných veriteľov, pričom tento úmysel musel byť žalovanému ako kupujúcemu známy.

Súd prvého stupňa vykonal dostatočné dokazovanie písomnými dôkazmi, ako aj

vypočutím svedkov a po takto vykonanom dokazovaní dospel k tomuto záveru:

Pre úspešnosť odporovateľnej žaloby v zmysle ust. § 15 ods. 2 ZKV vyžaduje zákon

okrem toho, aby išlo o právny úkon dlžníka urobený v posledných troch rokoch pred začatím

konkurzu, tiež úmysel ukrátiť veriteľa na strane dlžníka a vedomosť o tomto úmysle na druhej

strane. Dôkazné bremeno na preukázanie uvedených skutočností mal žalobcu.

Žalobca v konaní nepreukázal, že kúpne zmluvy č. a č. , uzatvorené

1. februára 1995 dlžníkom R. ako predávajúcim so žalovaným ako kupujúcim,

boli uzatvorené s úmyslom ukrátiť konkurzných veriteľov.

Predmetom kúpnej zmluvy č. z 1. februára 1995 bol predaj hnuteľného

majetku špecifikovaného v prílohe kúpnej zmluvy.

Predaj týchto zásob žalovanému bol schválený na členskej schôdzi R.

31. januára 1995.

Kúpna cena bola dohodnutá vo výške 2 081 236,-- Sk so špecifikáciou pre jednotlivé

položky. Prvostupňový súd vzal do úvahy aj predmet kúpnej zmluvy č. vzhľadom na

ich charakter, keď v niektorých prípadoch by išlo o úplné znehodnotenie týchto vecí. Žalobca

v konaní nepreukázal, že cena týchto vecí bola neprimeraná. Dohodnutá kúpna cena

2 081 236,-- Sk bola zo strany žalovaného žalobcovi uhradená, a to formou splátok, pričom

tieto boli splácané aj po vyhlásení konkurzu.

Súd prvého stupňa preto dospel k záveru, že predajom týchto hnuteľných vecí nedošlo

k ukráteniu pohľadávok konkurzných veriteľov, pričom žalobca nepreukázal, že úmyslom R.

ako predávajúceho bolo ukrátiť veriteľov.

Kúpnou zmluvou č. z 1. februára 1995 R. ako predávajúci predal žalovanému

ako kupujúcemu hmotný investičný majetok špecifikovaný v prílohe tejto kúpnej zmluvy za

dohodnutú cenu 11 053 170,-- Sk s tým, že kúpna cena zo strany kupujúceho bude uhradená

formou započítania za nevyplatené majetkové a členské (vyrovnávacie) podiely oprávnených

osôb a členov R., ktorí si svoje majetkové podiely uplatnili u R., a ktoré majú byť uspokojené

v zmysle uznesenia z mimoriadnej členskej schôdze R. z 23. januára 1995 a členskej schôdze

R. z 31. januára 1995 prevodom hmotného investičného majetku podľa prílohy č. 1 na

žalovaného ako kupujúceho.

Súd prvého stupňa mal preukázané zo zápisnice z členskej schôdze R. z 23. januára

1995 a 31. januára 1995, že pre nepriaznivú situáciu v hospodárení v R. viacerí členovia R.

z R. vystúpili a požiadali o vydanie majetkových a vyrovnávacích podielov

k 31. januáru 1995. R. k 31. januáru 1995 evidovalo 188 žiadostí oprávnených osôb o vydanie

majetkového podielu s tým, že budú podnikať ako samostatne hospodáriaci roľníci a 149

žiadostí o zrušenia členstva v R. a vydanie vyrovnávacích podielov, čo úhrnom predstavuje

hodnotu 21 927 746,-- Sk. Členská schôdza R. 31. januára 1995 prijala uznesenie č. X./X./95,

ktorým schválila tak predaj zásob, krmív, stelív zvierat a nedokončenej výroby (kúpna zmluva

č. ), ako aj prevod hnuteľného a nehnuteľného majetku na P. podľa návrhu

predloženého členskej schôdzi.

Prvostupňový súd je názoru, že pokiaľ je už na majetok určitého subjektu vyhlásený

konkurz, v zásade nie je možné predpokladať úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov. Preto

argumenty žalobcu, že ukrátenie pohľadávok veriteľov vyplýva z toho, že vzhľadom na stav

majetku úpadcu nebudú veritelia uspokojení, je bez právneho významu.

Úmyslom úpadcu nebolo ukrátiť konkurzných veriteľov, ale členovia štatutárneho

orgánu úpadcu vlastne realizovali rozhodnutie členskej schôdze. Bývalí členovia R.

ako oprávnené osoby realizovali svoje práva na vydanie vyrovnacieho majetkového podielu

v zmysle , pričom svoj majetok, zodpovedajúci týmto podielom,

vložili do novozaloženého P..

Riešenie, ktoré bolo zvolené, je neštandardné, keď k vyčleneniu zodpovedajúceho

majetku a k jeho vloženiu do novozaloženého družstva došlo na základe vyhotoveného

zoznamu tohto majetku a jeho prevodu kúpnou zmluvou na žalovaného tak, že kúpna cena

bola uhradená započítaním na majetkové a členské podiely oprávnených osôb uplatnených

u R., ako však súd zistil, tak predávajúci, ako aj kupujúci vlastne realizovali vôľu

oprávnených osôb.

Nedošlo teda k vydaniu jednotlivých majetkových podielov oprávneným osobám,

ktorí by boli tento majetok následne vložili do družstva žalovaného, ale rovno bol majetok

zodpovedajúci majetkovým podielom zmluvne prevedený na žalovaného. K takémuto

konaniu tak úpadca, ako aj predávajúci, ako aj žalovaný - kupujúci mali zmocnenie

od oprávnených osôb. Preto nešlo o nakladanie s majetkovými podielmi v rozpore

s oprávnenými záujmami osôb s právnym nárokom na vydanie týchto majetkových podielov.

Žalobca teda ani v prípade uzatvorenia druhej kúpnej zmluvy nepreukázal podľa názoru súdu

prvého stupňa úmysel R. ako predávajúceho, ukrátiť konkurzných veriteľov,

ak vôbec k ukráteniu konkurzných veriteľov došlo.

Preto súd prvého stupňa žalobu žalobcu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa ust.

a úspešnému účastníkovi, t.j. žalovanému, priznal ich náhradu.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca

a navrhol, aby odvolací súd predmetný rozsudok zrušil a vrátil vec súdu I. stupňa na ďalšie

konanie, resp. aby napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel z týchto dôvodov:

Z okolností, za ktorých došlo k prevodu vlastníctva k hnuteľným veciam je podľa

názoru odvolateľa zrejmé, že R. previedol na žalovaného majetok s úmyslom ukrátiť svojich

veriteľov. Prevod majetku dlžníka bol realizovaný v prospech žalovaného, keďže majetok

dlžníka bol predaný za kúpne ceny, ktoré sa podstatne líšia od cien obvyklých

na trhu, čoho dôkazom je auditorská správa zo 6. januára 1997.

Odvolateľ poukázal na výpoveď štatutárneho zástupcu žalovaného Ing. Ľ., z ktorej

vyplýva úmysel ukrátiť veriteľa. Aj prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia

súhlasil s tým, že „žalovanému bol zrejme známy nepriaznivý stav hospodárenia dlžníka R.“.

Bonitný majetok z R. bez reálnej hodnoty bol prevedený do novozaloženého družstva,

a to pred vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka s úmyslom znemožniť tak konkurzným

veriteľom aspoň pomerné uspokojenie svojich pohľadávok predajom tohto majetku

v konkurznom konaní, vedenom na majetok dlžníka.

Postup pri zaplatení kúpnej ceny podľa kúpnej zmluvy č. nie je len

neštandardným, ale podľa názoru odvolateľa ide o obchádzanie zákona.

Odvolateľ má za to, že uzatvorením dvoch predmetných kúpnych zmlúv došlo

k podstatnému zníženiu majetku dlžníka (úpadcu) R. a úmyselnému skráteniu uspokojenia

veriteľov dlžníka, pričom úmysel považuje za preukázaný na základe predložených dôkazov.

Žalovaný sa písomne vyjadril k odvolaniu žalobcu a navrhol, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok Krajského súdu ako vecne správny potvrdil a priznal žalovanému

náhradu trov odvolacieho konania z týchto dôvodov:

Odvolanie žalobcu nie je dôvodné a napadnutý rozsudok je vecne správny. Žalovaný

zotrváva na svojom druhom vyjadrení zo 6. septembra 2006, na ktorom zotrváva aj v tejto

súvislosti. Poukazuje aj na vyjadrenia právneho zástupcu v rámci pojednávaní v priebehu

samotného konania.

Žalovaný sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa, ktorý

sa v rozsudku vysporiadal so všetkými tvrdenými okolnosťami žalobcu a vyhodnotil ich

ako nedôvodné. Žalobca v odvolaní neuvádza žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy.

K odvolaniu žalobcu sa vyjadril aj vedľajší účastník na strane žalobcu a uviedol, že sa

stotožňuje a súhlasí so všetkými dôvodmi uvedenými v odvolaní žalobcu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) prejednal

odvolanie žalobcu v súlade s ust. s nariadením pojednávania podľa

ust. a dospel k názoru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

Súd prvého stupňa vykonal dostatočné dokazovanie, z ktorého vyvodil skutkovo

a právne vecne správny záver.

Pri skúmaní úmyslu ukrátiť svojho konkurzného veriteľa, ako aj skúmaní, že tento

úmysel musel byť druhej strane známy, čo sú esenciálne náležitosti pri odporovateľnosti

právneho úkonu podľa ust. § 15 ods. 2 ZKV, súd prvého stupňa správne postupoval,

keď skúmal kúpne zmluvy č. a č. z 1. februára 1995, ako aj právnu skutočnosť,

ktorá ich uzatvoreniu predchádzala, t.j. zápisnicu z mimoriadnej členskej schôdze konanej

23. januára 1995 R. (č.l. 175) a zápisu z členskej schôdze konanej 31. januára 1995 R. (č.l.

171). Z týchto zápisníc jednoznačne vyplýva, že členovia predstavenstva kúpnymi zmluvami

č. a č. realizovali vôľu členov družstva.

Súd prvého stupňa sa dokazovaním a následným vyhodnotením dôkazov vysporiadal

s tvrdeniami žalobcu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny

podľa ust. , potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust.

v spojení s ust. , a to podľa úspechu účastníkov v odvolacom konaní.

Úspešnému účastníkovi - žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania

vo výške 10 423,-- Sk, a to za 2 úkony právnej pomoci (vyjadrenie sa k odvolaniu žalobcu,

účasť na odvolacom pojednávaní 6. novembra 2008) 1 371,-- Sk a 1 465,-- Sk, režijný paušál

vo výške 178,-- Sk a 190,-- Sk, náhradu cestovného – B. – B. a späť - 2x 204 km vo výške

3 415,-- Sk, náhradu za stratu času vo výške 3 804,-- Sk podľa vyhl.č.

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 6. novembra 2008

JUDr. Anna Marková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: M.