Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
ad5/364698.273c2f.pdf
PDF · 111.88 KB
No categories available
6Obo/171/2007
Najvyšší súd 6 Obo 171/2007
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Anny Markovej a členiek senátu JUDr. Dariny Ličkovej a JUDr. Júlie Horskej,
v právnej veci žalobcu: M., P., IČO: X., zast. Mgr. M., advokátom so sídlom M. a vedľajšieho
účastníka na strane žalobcu: JUDr. F., P., správcu konkurznej podstaty úpadcu R. v B., IČO:
X. proti žalovanému: P., ul. D., IČO: X., zast. JUDr. P., advokátom
so sídlom S., o neúčinnosť kúpnych zmlúv č. 1X./95 a č. 2X./95, na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 11. mája 2007, č.k. 51Cb 3/97-189, takto
rozhodol:
Napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 11. mája 2007,
č.k. 51Cb/3/97-189 sa p o t v r d z u j e.
Žalobca je povinný nahradiť žalovanému na účet zástupcu náhradu trov odvolacieho
konania vo výške 10 423,-- Sk.
O d ô v o d n e n i e:
Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 11. mája 2007, č.k. 51Cb/3/97-189
žalobu zamietol a žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške 7 245,-- Sk.
Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, že žalobca
(právny predchodca V.) žiadal, aby súd rozsudkom rozhodol o neúčinnosti kúpnych zmlúv č.
1X./95 a č. 2X./95, ako i zmluvy o pôžičke (všetko z 1. februára 1995) a zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi istinu 15 924 104,-- Sk titulom ukrátenia veriteľov.
Žalobca podaním z 15. decembra 2005 zobral žalobu v časti o zaplatenie 15 924 104,--
Sk späť. Súd prvého stupňa uznesením zo 7. februára 2006, č.k. 51Cb/3/1997-106 pripustil
čiastočné späťvzatie žaloby a konanie o zaplatenie 15 924 104,-- Sk zastavil.
Žalobca opieral žalobu o ust. § 15 ods. 2 ZKV s tým, že kúpna zmluva č. 1X./95
a č. 2X./95 z 1. februára 1995 boli uzatvorené zo strany úpadcu s úmyslom ukrátiť
konkurzných veriteľov, pričom tento úmysel musel byť žalovanému ako kupujúcemu známy.
Súd prvého stupňa vykonal dostatočné dokazovanie písomnými dôkazmi, ako aj
vypočutím svedkov a po takto vykonanom dokazovaní dospel k tomuto záveru:
Pre úspešnosť odporovateľnej žaloby v zmysle ust. § 15 ods. 2 ZKV vyžaduje zákon
okrem toho, aby išlo o právny úkon dlžníka urobený v posledných troch rokoch pred začatím
konkurzu, tiež úmysel ukrátiť veriteľa na strane dlžníka a vedomosť o tomto úmysle na druhej
strane. Dôkazné bremeno na preukázanie uvedených skutočností mal žalobcu.
Žalobca v konaní nepreukázal, že kúpne zmluvy č. 1X./95 a č. 2X./95, uzatvorené
1. februára 1995 dlžníkom R. ako predávajúcim so žalovaným ako kupujúcim,
boli uzatvorené s úmyslom ukrátiť konkurzných veriteľov.
Predmetom kúpnej zmluvy č. 2X./95 z 1. februára 1995 bol predaj hnuteľného
majetku špecifikovaného v prílohe kúpnej zmluvy.
Predaj týchto zásob žalovanému bol schválený na členskej schôdzi R.
31. januára 1995.
Kúpna cena bola dohodnutá vo výške 2 081 236,-- Sk so špecifikáciou pre jednotlivé
položky. Prvostupňový súd vzal do úvahy aj predmet kúpnej zmluvy č. 2X./95 vzhľadom na
ich charakter, keď v niektorých prípadoch by išlo o úplné znehodnotenie týchto vecí. Žalobca
v konaní nepreukázal, že cena týchto vecí bola neprimeraná. Dohodnutá kúpna cena
2 081 236,-- Sk bola zo strany žalovaného žalobcovi uhradená, a to formou splátok, pričom
tieto boli splácané aj po vyhlásení konkurzu.
Súd prvého stupňa preto dospel k záveru, že predajom týchto hnuteľných vecí nedošlo
k ukráteniu pohľadávok konkurzných veriteľov, pričom žalobca nepreukázal, že úmyslom R.
ako predávajúceho bolo ukrátiť veriteľov.
Kúpnou zmluvou č. 1X./95 z 1. februára 1995 R. ako predávajúci predal žalovanému
ako kupujúcemu hmotný investičný majetok špecifikovaný v prílohe tejto kúpnej zmluvy za
dohodnutú cenu 11 053 170,-- Sk s tým, že kúpna cena zo strany kupujúceho bude uhradená
formou započítania za nevyplatené majetkové a členské (vyrovnávacie) podiely oprávnených
osôb a členov R., ktorí si svoje majetkové podiely uplatnili u R., a ktoré majú byť uspokojené
v zmysle uznesenia z mimoriadnej členskej schôdze R. z 23. januára 1995 a členskej schôdze
R. z 31. januára 1995 prevodom hmotného investičného majetku podľa prílohy č. 1 na
žalovaného ako kupujúceho.
Súd prvého stupňa mal preukázané zo zápisnice z členskej schôdze R. z 23. januára
1995 a 31. januára 1995, že pre nepriaznivú situáciu v hospodárení v R. viacerí členovia R.
z R. vystúpili a požiadali o vydanie majetkových a vyrovnávacích podielov
k 31. januáru 1995. R. k 31. januáru 1995 evidovalo 188 žiadostí oprávnených osôb o vydanie
majetkového podielu s tým, že budú podnikať ako samostatne hospodáriaci roľníci a 149
žiadostí o zrušenia členstva v R. a vydanie vyrovnávacích podielov, čo úhrnom predstavuje
hodnotu 21 927 746,-- Sk. Členská schôdza R. 31. januára 1995 prijala uznesenie č. X./X./95,
ktorým schválila tak predaj zásob, krmív, stelív zvierat a nedokončenej výroby (kúpna zmluva
č. 2X./95), ako aj prevod hnuteľného a nehnuteľného majetku na P. podľa návrhu
predloženého členskej schôdzi.
Prvostupňový súd je názoru, že pokiaľ je už na majetok určitého subjektu vyhlásený
konkurz, v zásade nie je možné predpokladať úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov. Preto
argumenty žalobcu, že ukrátenie pohľadávok veriteľov vyplýva z toho, že vzhľadom na stav
majetku úpadcu nebudú veritelia uspokojení, je bez právneho významu.
Úmyslom úpadcu nebolo ukrátiť konkurzných veriteľov, ale členovia štatutárneho
orgánu úpadcu vlastne realizovali rozhodnutie členskej schôdze. Bývalí členovia R.
ako oprávnené osoby realizovali svoje práva na vydanie vyrovnacieho majetkového podielu
v zmysle Obchodného zákonníka, pričom svoj majetok, zodpovedajúci týmto podielom,
vložili do novozaloženého P..
Riešenie, ktoré bolo zvolené, je neštandardné, keď k vyčleneniu zodpovedajúceho
majetku a k jeho vloženiu do novozaloženého družstva došlo na základe vyhotoveného
zoznamu tohto majetku a jeho prevodu kúpnou zmluvou na žalovaného tak, že kúpna cena
bola uhradená započítaním na majetkové a členské podiely oprávnených osôb uplatnených
u R., ako však súd zistil, tak predávajúci, ako aj kupujúci vlastne realizovali vôľu
oprávnených osôb.
Nedošlo teda k vydaniu jednotlivých majetkových podielov oprávneným osobám,
ktorí by boli tento majetok následne vložili do družstva žalovaného, ale rovno bol majetok
zodpovedajúci majetkovým podielom zmluvne prevedený na žalovaného. K takémuto
konaniu tak úpadca, ako aj predávajúci, ako aj žalovaný - kupujúci mali zmocnenie
od oprávnených osôb. Preto nešlo o nakladanie s majetkovými podielmi v rozpore
s oprávnenými záujmami osôb s právnym nárokom na vydanie týchto majetkových podielov.
Žalobca teda ani v prípade uzatvorenia druhej kúpnej zmluvy nepreukázal podľa názoru súdu
prvého stupňa úmysel R. ako predávajúceho, ukrátiť konkurzných veriteľov,
ak vôbec k ukráteniu konkurzných veriteľov došlo.
Preto súd prvého stupňa žalobu žalobcu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p.
a úspešnému účastníkovi, t.j. žalovanému, priznal ich náhradu.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca
a navrhol, aby odvolací súd predmetný rozsudok zrušil a vrátil vec súdu I. stupňa na ďalšie
konanie, resp. aby napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel z týchto dôvodov:
Z okolností, za ktorých došlo k prevodu vlastníctva k hnuteľným veciam je podľa
názoru odvolateľa zrejmé, že R. previedol na žalovaného majetok s úmyslom ukrátiť svojich
veriteľov. Prevod majetku dlžníka bol realizovaný v prospech žalovaného, keďže majetok
dlžníka bol predaný za kúpne ceny, ktoré sa podstatne líšia od cien obvyklých
na trhu, čoho dôkazom je auditorská správa zo 6. januára 1997.
Odvolateľ poukázal na výpoveď štatutárneho zástupcu žalovaného Ing. Ľ., z ktorej
vyplýva úmysel ukrátiť veriteľa. Aj prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia
súhlasil s tým, že „žalovanému bol zrejme známy nepriaznivý stav hospodárenia dlžníka R.“.
Bonitný majetok z R. bez reálnej hodnoty bol prevedený do novozaloženého družstva,
a to pred vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka s úmyslom znemožniť tak konkurzným
veriteľom aspoň pomerné uspokojenie svojich pohľadávok predajom tohto majetku
v konkurznom konaní, vedenom na majetok dlžníka.
Postup pri zaplatení kúpnej ceny podľa kúpnej zmluvy č. 1X./95 nie je len
neštandardným, ale podľa názoru odvolateľa ide o obchádzanie zákona.
Odvolateľ má za to, že uzatvorením dvoch predmetných kúpnych zmlúv došlo
k podstatnému zníženiu majetku dlžníka (úpadcu) R. a úmyselnému skráteniu uspokojenia
veriteľov dlžníka, pričom úmysel považuje za preukázaný na základe predložených dôkazov.
Žalovaný sa písomne vyjadril k odvolaniu žalobcu a navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok Krajského súdu ako vecne správny potvrdil a priznal žalovanému
náhradu trov odvolacieho konania z týchto dôvodov:
Odvolanie žalobcu nie je dôvodné a napadnutý rozsudok je vecne správny. Žalovaný
zotrváva na svojom druhom vyjadrení zo 6. septembra 2006, na ktorom zotrváva aj v tejto
súvislosti. Poukazuje aj na vyjadrenia právneho zástupcu v rámci pojednávaní v priebehu
samotného konania.
Žalovaný sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa, ktorý
sa v rozsudku vysporiadal so všetkými tvrdenými okolnosťami žalobcu a vyhodnotil ich
ako nedôvodné. Žalobca v odvolaní neuvádza žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy.
K odvolaniu žalobcu sa vyjadril aj vedľajší účastník na strane žalobcu a uviedol, že sa
stotožňuje a súhlasí so všetkými dôvodmi uvedenými v odvolaní žalobcu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) prejednal
odvolanie žalobcu v súlade s ust. § 212 ods. 1 O.s.p. s nariadením pojednávania podľa
ust. § 214 ods. 1 O.s.p. a dospel k názoru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.
Súd prvého stupňa vykonal dostatočné dokazovanie, z ktorého vyvodil skutkovo
a právne vecne správny záver.
Pri skúmaní úmyslu ukrátiť svojho konkurzného veriteľa, ako aj skúmaní, že tento
úmysel musel byť druhej strane známy, čo sú esenciálne náležitosti pri odporovateľnosti
právneho úkonu podľa ust. § 15 ods. 2 ZKV, súd prvého stupňa správne postupoval,
keď skúmal kúpne zmluvy č. 1X./95 a č. 2X./95 z 1. februára 1995, ako aj právnu skutočnosť,
ktorá ich uzatvoreniu predchádzala, t.j. zápisnicu z mimoriadnej členskej schôdze konanej
23. januára 1995 R. (č.l. 175) a zápisu z členskej schôdze konanej 31. januára 1995 R. (č.l.
171). Z týchto zápisníc jednoznačne vyplýva, že členovia predstavenstva kúpnymi zmluvami
č. 1X./95 a č. 2X./95 realizovali vôľu členov družstva.
Súd prvého stupňa sa dokazovaním a následným vyhodnotením dôkazov vysporiadal
s tvrdeniami žalobcu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
podľa ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p.
v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p., a to podľa úspechu účastníkov v odvolacom konaní.
Úspešnému účastníkovi - žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania
vo výške 10 423,-- Sk, a to za 2 úkony právnej pomoci (vyjadrenie sa k odvolaniu žalobcu,
účasť na odvolacom pojednávaní 6. novembra 2008) 1 371,-- Sk a 1 465,-- Sk, režijný paušál
vo výške 178,-- Sk a 190,-- Sk, náhradu cestovného – B. – B. a späť - 2x 204 km vo výške
3 415,-- Sk, náhradu za stratu času vo výške 3 804,-- Sk podľa vyhl.č. 655/2004 Z.z.
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 6. novembra 2008
JUDr. Anna Marková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: M.