Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tošs/14/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána

Mihala a sudcov JUDr. Juraja Majchráka a JUDr. Jany Serbovej, v trestnej veci proti

obvinenej A. Š. a spol., pre prečin podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného

zákona formou spolupáchateľstva podľa , o sťažnosti prokurátora

Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky proti uzneseniu

Špeciálneho súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica zo dňa 23. apríla 2008, sp. zn.

BB-3 T 8/2008 rozhodol na neverejnom zasadnutí konanom dňa 6. novembra 2008

v Bratislave

t a k t o :

Podľa sa napadnuté uznesenie z r u š u j e

a Špeciálnemu súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica sa ukladá, aby vo veci znovu

konal a rozhodol.

O d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

(ďalej len špeciálny prokurátor) podal dňa 11. apríla 2008 pod číslom VII/2 Gv 230/06-19

na Špeciálny súd v Pezinku obžalobu, v ktorej obvineným A. Š. a A. D. kládol za vinu

spáchanie prečinu podplácania spolupáchateľstvom podľa § 20, § 333 ods. 1 Trestného

zákona, pretože spoločným konaním mali inému v súvislosti s obstarávaním veci všeobecné-

ho záujmu priamo ponúknuť a poskytnúť úplatok, a taký čin spáchať voči verejnému

činiteľovi, pričom skutku sa mali dopustiť na tom skutkovom základe, že:

- dňa 27. júla 2006 okolo 11.40 hod. v Ž. na ul. P. pred ubytovňou S., a. s., po zastavení

osobného motorového vozidla značky Renault Thalia, ev. č. R. príslušníkmi Obvodného

oddelenia Policajného zboru Žilina, ponúkla A. Š. pri kontrole príslušníkom Odboru

všeobecnej kriminality Úradu justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva

Policajného zboru Žilina nstržm. Ľ. M. najprv 5 000 Sk, ktorú sumu neskôr zvýšila na

2 x 5 000 Sk pre Ľ. M. a npor. D. D., následne A. D. ponúkla obom policajtom po 10 000 Sk

za to, aby ich prepustili a nepredvádzali na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Žilina,

pričom A. Š. vtlačila medzi doklady, ktoré držal npor. D. D. 19 000 Sk a A. D. ponúkala túto

sumu aj Ľ. M.

Samosudca Špeciálneho súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica (ďalej len Špeciálny

súd) doručil dňa 17. apríla 2008 obom obvineným obžalobu spoločne s výzvou na oznámenie

návrhov na vykonanie dôkazov a upozornenie podľa § 240 ods. 3, ods. 4, ods. 5 Trestného

poriadku.

Následne samosudca tohto súdu uznesením zo dňa 23. apríla 2008, č. k.

-140, podľa z dôvodov uvedených v ustano-

vení a s prihliadnutím na ustanovenie

písm. a/ zastavil trestné stíhanie voči obvineným A. Š. a A. D. pre vyššie

citovaný skutok právne posúdený ako spolupáchateľstvo k prečinu podplácania podľa § 20,

, lebo trest, ku ktorému toto trestné stíhanie

môže viesť, je celkom bez významu popri treste (ako vyplýva z nižšie uvedených skutočností

zrejme mal na mysli terminus technicus trestoch), ktorý bol obom obvineným uložený

právoplatnými rozsudkami nasledovných súdov:

- trest odňatia slobody vo výmere jedného roka s podmienečným odkladom výkonu

na skúšobnú dobu tri roky (na základe trestného rozkazu Okresného súdu v Nitre

z 26. októbra 2006, sp. zn. , pre spolupáchateľstvo na trestnom čine krádeže

a podvode podľa k a , s právoplatnosťou dňa

30. decembra 2006),

- trest odňatia slobody vo výmere osem mesiacov s podmienečným odkladom výkonu

na skúšobnú dobu osemnástich mesiacov (u obvinenej A. Š.), trest odňatia slobody vo výmere

osemnásť mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu dva roky (u obvinenej

A. D.), (obe obvinené boli odsúdené k týmto trestom trestným rozkazom Okresného súdu

Košice – okolie zo 14. decembra 2006, sp. zn. ), (pre spolupáchateľstvo

na trestnom čine krádeže podľa k , , k právoplatnosti

došlo dňa 22. októbra 2007),

- trest odňatia slobody vo výmere dva roky s podmienečným odkladom výkonu na

skúšobnú dobu štyri roky (na základe trestného rozkazu Okresného súdu v Čadci zo 6. jú-

na 2007, sp. zn. , pre spolupáchateľstvo na trestnom čine krádeže a podvode podľa

k a , uložený trest je súhrnný, súčasne bol

zrušený výrok o treste v rozsudku Okresného súdu Nitra z 26. októbra 2006, sp. zn. ,

a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 30. júna 2007),

- trest odňatia slobody vo výmere jeden rok a dva mesiace s podmienečným odkladom

výkonu na skúšobnú dobu dva roky (na základe trestného rozkazu Okresného súdu Košice II

z 27. septembra 2007, sp. zn. , pre spolupáchateľstvo na trestnom čine krádeže

podľa a podvode podľa Trestného

zákona, s právoplatnosťou dňa 12. novembra 2007),

- u obvinenej A. D. aj trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov s podmienečným

odkladom výkonu na skúšobnú dobu štyri roky (na základe trestného rozkazu Okresného súdu

Lučenec z 8. novembra 2007, sp. zn. , pre spáchanie trestného činu úverového

podvodu podľa , uložený trest je súhrnný,

trest uložený rozsudkom Okresného súdu v Nitre z 26. októbra 2006, sp. zn. , bol

zrušený, k právoplatnosti došlo 30. novembra 2007).

Svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č.l. 142-144 trestného spisu tým ťažiskovým

argumentom, že tresty, ku ktorým predmetné trestné stíhanie môže viesť, sú celkom bez

významu popri treste, ktorý bol obom obvineným pre iný čin už právoplatne uložený. Samo-

sudca ďalej uviedol, že v posudzovanej veci by prichádzalo do úvahy u oboch obvinených

ukladanie súhrnných trestov a tieto sa očakávajú len v podobe málo (mierne) prísnejšej

sankcie, než trest uložený predchádzajúcim rozsudkom. Pritom vychádzal z porovnávania

trestných sadzieb za jednotlivé trestné činy i z porovnávania trestov, ktoré by podľa všeobec-

ných kritérií pri ukladaní druhu a výmery trestu mohli byť uložené. Špecifikoval, že pri

prečine podplácania podľa je stanovená trestná sadzba

od dvoch do piatich rokov a pri trestnom čine podvodu podľa

je trestná sadzba až do dvoch rokov odňatia slobody, pri trestnom čine krádeže podľa § 221

ods. 2 je trest odňatia slobody vo výmere od jedného do piatich rokov

a napokon pri trestnom čine úverového podvodu podľa Tr.

(správne má znieť ) v znení ďalších zmien a doplnkov je určený trest odňatia

slobody až na tri roky.

Keďže obom obvineným boli predchádzajúcimi (vo výroku napadnutého uznesenia)

citovanými rozhodnutiami uložené tresty odňatia slobody s dlhodobou skúšobnou dobou,

samosudca Špeciálneho súdu považuje tieto za dostatočné, pričom súčasne mu pripadá

nadbytočné a neekonomické vykonať hlavné pojednávanie a eventuálne po uznaní viny

upustiť od uloženia súhrnného trestu u oboch obvinených. Napokon samosudca uviedol,

že uloženie trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom (v tejto súvislosti odôvodnenie

napadnuté uznesenie postráda), prípadne nepodmienečného trestu by bolo nepomerne prísne

a nespĺňalo by zákonom sledovaný účel trestu.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote (dňa 30. apríla 2008

po jeho doručení dňa 28. apríla 2008) v zmysle § 241 ods. 4 Tresného poriadku sťažnosť

špeciálny prokurátor. V písomných dôvodoch sťažnosti (č.l. 151-153 trestného spisu)

namietal zákonnosť a správnosť rozhodnutia prvostupňového súdu z viacerých hľadísk.

Predovšetkým poukázal na skutočnosť, že v prípade ukladania súhrnného trestu

v zmysle a nasl. nesmie byť súhrnný trest miernejší ako sankcia

uložená skorším rozsudkom, pričom upustiť od uloženia súhrnného trestu alebo od uloženia

ďalšieho trestu možno iba vtedy, ak súd pokladá trest uložený skorším rozsudkom na ochranu

spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.

V ďalšom poukázal na ustanovenie , podľa ktorého

pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti

poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. V tomto smere dôvodil tým, že kompletný

vyšetrovací spis dáva zhodne u oboch obvinených podklad pre výlučný záver o existencii

priťažujúcej okolnosti uvedenej v , t. j. odsúdenie oboch

za iné trestné činy. Súčasne prokurátor prezentoval svoje stanovisko, že v súdenom konaní

neexistuje ani u jednej z obvinených žiadna poľahčujúca okolnosť.

Následne s ohľadom na vyššie uvedené fakty vyslovil sťažovateľ názor, že dolná

hranica trestnej sadzby za prečin podplácania podľa sa tak

zo zákona má zvýšiť o jednu tretinu, takže sankcia vzhľadom na postup podľa § 38 ods. 4

musí prezentovať dolnú hranicu tri roky odňatia slobody a hornú hranicu

päť rokov odňatia slobody.

Popritom všetkom sťažovateľ poukázal na osoby oboch obvinených a možnosti

ich nápravy. Zvýraznil, že obvinená Š. bola doposiaľ desaťkrát súdne trestaná a obvinená

D. bola v minulosti dvanásťkrát súdne trestaná, pričom obe sa až štyrikrát dopustili

protiprávneho konania spoločne. Vzhľadom na ich minulosť, narušenosť ich osôb ako

špeciálnych recidivistiek majetkovej protispoločenskej činnosti, s prihliadnutím na ich dote-

rajší život i skôr uložené sankcie, zrejme podmienečné odsúdenie ťažko dosiahne svoj

prevýchovný účel. Účinná ochrana spoločnosti si podľa sťažovateľa vyžaduje uloženie

prísnejšej sankcie spojenej s priamym výkonom trestu odňatia slobody u oboch obvinených.

Napokon sťažovateľ z týchto dôvodov navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky

postupom podľa napadnuté uznesenie Špeciálneho

súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade podanej sťažnosti v intenciách

ustanovenia , preskúmal správnosť výrokov

napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a konanie predchádzajúce

týmto výrokom napadnutého uznesenia, a tak zistil, že sťažnosť špeciálneho prokurátora

je plne dôvodná.

Podľa samosudca obžalobu predbežne neprejednáva,

preskúma však, či poskytuje spoľahlivý podklad na ďalšie konanie a či prípravné konanie,

ktoré jej predchádzalo, bolo vykonané spôsobom zodpovedajúcim tomuto zákonu.

Podľa po preskúmaní obžaloby podľa jej obsahu

a obsahu spisu samosudca urobí niektoré z rozhodnutí uvedených v § 241 ods. 1 písm. a/ až

písm. j/.

Podľa obžalobu podanú na súde pre prečin

a zločin s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou osem rokov preskúma samosudca

a podľa jej obsahu a obsahu spisu môže zastaviť trestné stíhanie, ak sú tu okolnosti uvedené

v a .

Podľa môže byť trestné stíhanie zastavené,

ak je trest, ku ktorému môže trestné stíhanie viesť, celkom bez významu popri treste, ktorý

bol obvinenému pre iný čin už právoplatne uložený.

Podľa môže byť zastavené trestné stíhanie proti

obvinenému, ktorý sa významnou mierou podieľal na objasnení korupcie, trestného činu

založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, trestného činu založenia, zosnova-

nia a podporovania teroristickej skupiny alebo zločinu spáchaného organizovanou skupinou,

zločineckou skupinou, alebo teroristickou skupinou, alebo na zistení alebo usvedčení

páchateľa tohto trestného činu a záujem spoločnosti na objasnení takého trestného činu

prevyšuje záujem na trestnom stíhaní tohto obvineného; zastaviť trestné stíhanie nie je možné

voči organizátorovi, návodcovi alebo objednávateľovi trestného činu, na ktorého objasnení

sa podieľal.

Podľa kto inému v súvislosti s obstarávaním veci

všeobecného záujmu priamo alebo cez sprostredkovateľa poskytne, ponúkne alebo sľúbi

úplatok, alebo z toho dôvodu poskytne, ponúkne alebo sľúbi úplatok inej osobe, potrestá sa

odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.

Podľa odňatím slobody na dva roky až päť

rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1/ voči verejnému činiteľovi.

Podľa priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ bol

už za trestný čin odsúdený, súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto

okolnosť neprihliadať.

Podľa ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností,

zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Žiadnym z vyššie uvedených zákonných ustanovení sa samosudca prvostupňového

súdu v rámci postupu svojho doterajšieho konania dôsledne neriadil.

Preskúmaním dosiaľ zhromaždeného kompletného spisového materiálu senát Najvyš-

šieho súdu Slovenskej republiky nezistil splnenie podmienok proklamovaných Špeciálnym

súdom vo vzťahu k zákonnému ustanoveniu , teda

podmienok na zastavenie trestného stíhania voči obom obvineným pre tzv. neúčelnosť

trestného stíhania z dôvodu tzv. bezvýznamnosti hroziacej sankcie.

V prvom rade je potrebné uviesť, že aplikácia ustanovenia § 215 ods. 3 Trestného

poriadku v tomto prípade neprichádza do úvahy, pretože takáto situácia neexistuje. Súčasne

možno konštatovať, že vonkoncom nie sú splnené podmienky ustanovenia § 215 ods. 2

písm. a/ .

Trestné stíhanie obvinených A. Š. a A. D. pre skutok z 27. júla 2006 vôbec nemožno

považovať za celkom (a tento terminus technicus druhostupňový súd zdôrazňuje) bezvýz-

namný popri už skôr uložených a vymenovaných sankciách oboch obvinených. Samosudca

pochybil, ak po štúdiu spisového materiálu bez vykonania inštitútu hlavného pojednávania

dospel k záveru, že v danom prípade možno aplikovať postup obsiahnutý v ustanovení § 215

ods. 2 písm. a/ . Takéto podmienky rozhodne splnené v danej veci neboli.

Na jednej strane síce správne dôvodil tým, že v prejednávanej trestnej veci by pravdepodobne

došlo k situácii, že by súd ukladal obom páchateľkám súhrnné tresty, avšak nekriticky posúdil

tú okolnosť, že podľa platných ustanovení a zaužívanej súdnej praxe (viď

početná judikatúru k problematike), nemožno pri ukladaní súhrnného trestu páchateľa

sankcionovať rovnakým alebo miernejším trestom odňatia slobody. Tento musí byť vždy zo

zákona prísnejší, ak nie sú splnené podmienky pre upustenie od ukladania súhrnného trestu.

V súčasnom štádiu posudzovaného prípadu rozhodne nemožno súhlasiť so stanoviskom

prvostupňového súdu v tom smere, že by boli splnené podmienky upustenia od ukladania

súhrnného trestu. Charakter skutku, opakované viacnásobné pokusy o podplácanie súčasne

dvoch verejných činiteľov v činnej službe prezentujú vysokú spoločenskú nebezpečnosť

protiprávneho konania oboch obvinených.

Na obidve obvinené už bolo v minulosti pôsobené opakovane viackrát výlučnou

hrozbou trestu a ani jedna z nich si z toho nevzala dostatočné ponaučenie. V zhode s názorom

sťažovateľa treba konštatovať, že v prípade uznania viny by ich bolo nutné z hľadiska

osobnostného profilu posudzovať ako recidivistky a v tomto zmysle voliť sankciu prísnejšiu

než je tá, nad akou uvažoval prvostupňový súd. Dôsledne treba mať totiž na zreteli nielen

hľadiská generálnej, ale v tomto prípade predovšetkým individuálnej prevencie. Obvinená

Š. bola v minulosti desaťkrát súdne trestaná, obvinená D. dokonca až dvanásťkrát, pričom

vonkoncom nemožno konštatovať, že by predchádzajúce sankcie u nich splnili svoj prevý-

chovný účel. Z tohto pohľadu by preto neobstála dôvodnosť takého postupu, aby im bola

ukladaná sankcia na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby. Pritom v zhode

s názorom sťažovateľa sa možno v súčasnej situácii prikloniť k záveru, že s poukazom na

ustanovenie (dôvodnosť záveru vyplývajúceho z

) by dolná hranica sankcie v posudzovanom prípade predstavovala trest

odňatia slobody vo výmere troch rokov. Takáto sankcia nie je absolútne bezvýznamná,

odhliadnuc už od skôr pertraktovaných zásad, týkajúcich sa jednak spôsobu ukladania súhrn-

ného trestu a sekundárne i ukladania sankcií potencionálnym recidivistkám.

Keďže postup Špeciálneho súdu založený výlučne na posudzovanej skutočnosti

nespĺňa materiálne náležitosti obsiahnuté v ustanovení § 241 ods. 1 písm. e/ Trestného

poriadku, Najvyšší súd Slovenskej republiky sťažnosti špeciálneho prokurátora vyhovel

a rozhodol spôsobom uvedeným v enunciáte tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.

V Bratislave 6. novembra 2008

JUDr. Ján M i h a l , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Kristína Cíchová