Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Obo/8/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Margity Fridovej, členiek senátu JUDr. Heleny Haukvitzovej a JUDr. Dariny Ličkovej

v právnej veci žalobcu T., spol. s r.o., P., B., IČO: X., zast. JUDr. T., advokátkou, R., B.,

proti žalovanému P., s.r.o., K., B., IČO: X., zast.

JUDr. J., advokátom, K., B., o zaplatenie 242 058,– Sk s prísl., na odvolanie žalovaného

proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k.

-171 zo dňa 18. 10. 2007, takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. -171 zo dňa 18. 10. 2007

p o t v r d z u j e .

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi na účet právneho zástupcu trovy

odvolacieho konania v sume 31 337,– Sk.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd ako súd prvého stupňa uložil žalovanému

povinnosť, aby zaplatil žalobcovi 242 058,– Sk s 0,05% poplatkom z omeškania

za každý deň omeškania od 14. 12. 1990 do zaplatenia a trovy konania v sume

79 697,– Sk. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že z obsahu predloženého

písomného materiálu zistil, že dodacím listom č. 323/16257 bol dňa 23. 11. 1990

vyskladnený tovar pre odberateľa M., š.p., P., B.. Rozhodnutím ministra výstavby

a stavebníctva SR č. 321-1188/1990 zo dňa

17. 12. 1990 bol zo štátneho podniku M. B. vyčlenený dňom

31. 12. 1990 závod X. K. a začlenený do novozakladaného štátneho podniku M. K..

Súčasne bolo uložené uzatvoriť delimitačný protokol v rozsahu majetku, práv

a záväzkov v zmysle pokynov zriaďovateľa a zabezpečiť jeho včasné prerokovanie

so všetkými organizáciami, ktorých sa predmetná organizačná zmena dotýkala.

Z obsahu podania F. zo dňa 16. 04. 2003 vyplýva, že predmetom tejto zmluvy je

prevod vlastníckeho práva k veciam a finančným prostriedkom, prevod práva a iných

majetkových hodnôt a záväzkov, ktoré slúžili alebo vzhľadom na svoju povahu mali

slúžiť k prevádzkovaniu podniku a to podľa zmluvy. Prevodom vlastníckeho práva

k majetku podniku podľa tejto zmluvy sa kupujúci stáva právnym nástupcom

podniku M. K., š.p. v plnom rozsahu. S vlastníckym právom k majetku podniku,

ktorý je predmetom prevodu podľa tejto zmluvy prechádzajú na kupujúceho práva

a záväzky súvisiace s týmto majetkom, vrátane neznámych. Kľúčovou otázkou pre

posúdenie oprávnenosti nároku žalobcu na zaplatenie sumy 242 058,– Sk je, kto bol

povinný zaplatiť spornú faktúru č. 434089 splatnú dňa 13. 12. 1990 znejúcu na sumu

242 058,– Sk. Z obsahu listu adresovanému právnemu predchodcovi žalobcu zo dňa

29. 04. 1991 zn. 31591DIU/S vyplýva, že sporná faktúra, ktorá nebola uhradená M.,

š.p., B. sa nachádza v jeho bývalom závode M., š.p., J., K.. Z obsahu dodacieho listu

tejto faktúry jednoznačne vyplýva dodávka vyfakturovaná uvedenou faktúrou, ktorú

prevzal tento bývalý závod, následne M., š.p., J., K.. Z uvedeného je teda zrejmé, že

pasívne legitimovaným v spore je žalovaný, ktorého povinnosťou bolo predmetnú

faktúru riadne a včas zaplatiť. Na výzvu súdu Ministerstvo výstavby a regionálneho

rozvoja SR listom zo dňa 16. 03. 2005 oznámilo, že štátny podnik M., š.p., B. bol

v rámci monopolizácie rozdelený na jednotlivé štátne podniky vrátane M., š.p., K.

v priebehu rokov 1991 – 1992. M., š.p., K. bol následne privatizovaný v druhej vlne

formou priameho predaja subjektom D., s.r.o., R. v marci 1998. Vzhľadom na

uvedené bolo potrebné pri rozhodovaní sporu vychádzať najmä z podania M., š.p., B.

zo dňa 31. 10. 1991, v ktorom M., š.p., podnikové riaditeľstvo B. oznámil M., š.p.,

K., že faktúra znejúca na 242 058,– Sk bola odstúpená M., š.p., K. na vykonanie jej

úhrady, i keď nebol súčasťou delimitačných aktív a pasív k 1.1.1991, pretože na

základe dohody s riaditeľmi nových štátnych podnikov bolo rozhodnuté, že

financovanie faktúr zabezpečia bývalé závody samé. Za daného stavu súd

konštatoval, že pôvodný žalovaný ani jeho právny nástupca v spore neuniesol

dôkazné bremeno a nepredložil dôkazy o tom, že v spore nie je pasívne

legitimovaný. Z uvedeného súd dospel k záveru, že právny nástupca pôvodne

žalovaného sa stal právnym nástupcom M., š.p., K. v plnom rozsahu a s vlastníckym

právom k majetku podniku, ktorý bol predmetom prevodu, prešli

na neho, ako na kupujúceho, práva aj záväzky súvisiace s týmto majetkom, vrátane

neznámych. U uvedeného dôvodu súd návrhu vyhovel a žalovaného zaviazal

na zaplatenie sumy 242 058,– Sk s 0,05% poplatkom z omeškania podľa § 378

Hosp. zák. za každý deň omeškania od 14. 12. 1990 do zaplatenia a na náhradu trov

konania.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalovaný odvolanie. Namietal, že rozhodnutie

krajského súdu nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pretože z doposiaľ

vykonaných dôkazov nie je preukázané, že spornú č. 434089 splatnú 13. 12. 1990

a znejúcu na sumu 242 058,– Sk, je povinný uhradiť žalovaný. Uviedol, že

z vykonaných dôkazov je preukázané, že zo spornej faktúry vyplýva, že poskytnuté

plnenie navrhovateľa vyfakturoval M., š.p., B., nie M., š.p., J.2, K.. Zo zápisu

o prevzatí stroja, alebo zariadenia inv. č.

4-514-716 vyplýva, že fakturované zariadenie bolo priradené do základných

prostriedkov M., š.p., P., B. dňa 05. 12. 1990. V súvislosti so zriadením spoločnosti

M., š.p., K. bol podpísaný protokol o delimitácii aktív a pasív, z ktorého jasne

vyplýva, že M., š.p., K. neprevzal záväzok uhradiť predmetnú faktúru, pretože medzi

pasívami nie je uvedená pohľadávka navrhovateľa, čím je preukázané, že predmetná

faktúra nebola na novovzniknutý podnik delimitovaná. V súvislosti s ďalším

prejednaním vysporiadania delimitácie s bývalým závodom X. K. bol vykonaný dňa

10. 06. 1992 zápis, podľa ktorého v bode 2 – investičné faktúry – účet 251 je

uvedené, že faktúry, ktoré neboli predmetom delimitácie a nie sú vykázané v súvahe,

bude účtovať M., š.p., B. tak, aby nebol dopad na hospodársky výsledok závodu X..

Krajský súd svoje rozhodnutie opiera o podklady, ktoré boli obsahom spisového

materiálu už v čase, keď krajský súd rozhodol rozsudkami z 12. 02. 2001 a 10. 04.

2003, pričom tento nárok žalovaného vtedy považoval za nepreukázaný. Spisový

materiál v predmetnej veci nebol doplnený o nové dôkazy, ktoré by zmenili, alebo

doplnili vyššie uvedené podklady, napriek tomu krajský súd už považuje nárok

žalobcu za preukázaný. Poukazuje na dôkazy, o ktoré súd svoje rozhodnutie opiera

s tým, že podľa jeho názoru napadnuté rozhodnutie nemá oporu vo vykonanom

dokazovaní a navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu

zamietol, alebo aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací prejednal odvolanie

žalovaného podľa v prítomnosti účastníkov po tom, čo medzi nimi

nedošlo k zmieru a napadnutý rozsudok podľa ako vecne správny

potvrdil. Zásadnou otázkou pre priznanie práva žalobcovi na zaplatenie vymáhanej

sumy bolo posúdenie pasívnej legitimácie žalovaného. V konaní nebolo sporné

a bolo to aj preukázané, že rezací stroj, zaplatenia ktorého sa žalobca domáha, bol

dodaný M., š.p., B. pre závod X. K. a to dňa 23. 11. 1990, ktorý ho mal v evidencii,

a ktorému bol aj faktúrou č. 434089 z 29. 11. 1990 vyúčtovaný. Závod X. ako

organizačná jednotka štátneho podniku M. B., nemal právnu subjektivitu a ani

postavenie odštepného závodu. Rozhodnutím Ministra výstavby a stavebníctva SR

č.j. 321-1188/1990 zo dňa 17. 12. 1990 bol závod X. k 31. 12. 1990 vyčlenený zo

štátneho podniku M. B. a k 01. 01. 1991 bol začlenený do novozakladaného štátneho

podniku M. K.. Týmto rozhodnutím zakladateľa boli bezodplatne prevedené práva

hospodárenia k časti majetku, ktorý uvedený závod ku dňu vyčlenenia užíval

s príslušným podielom aktív a pasív, so všetkými pracovníkmi, právami

a povinnosťami z pracovnoprávnych vzťahov, právami a povinnosťami

z hospodárskych zmlúv uzavretých štátnym podnikom M. B.. Riaditeľom bolo

uložené uzatvoriť delimitačné protokoly v rozsahu majetku,

práv a záväzkov podľa bodu II tohto rozhodnutia. Z uvedeného je zrejmé, že

označeným rozhodnutím zakladateľa boli prevedené práva hospodárenia k majetku,

ktorý závod X. K. ku dňu vyčlenenia užíval, ako aj príslušný podiel práv a záväzkov.

Práva a záväzky teda prechádzajú rozhodnutím zakladateľa, nie delimitáciami

prípadne inými dohodami. Prechádzajú všetky práva a záväzky,

aj neznáme, teda aj tie, ktoré sa zistili následne a z rôznych dôvodov neboli zahrnuté

do delimitačných protokolov a iných záznamov. Keďže z predložených dokladov

nepochybne vyplýva, že stroj bol dodaný do závodu X. K. pred jeho vyčlenením zo

štátneho podniku M. B., rozhodnutím zakladateľa získal k nemu právo hospodárenia

bez ohľadu na to, kde bol evidovaný, alebo kde sa faktúra na jeho zaplatenie

nachádzala. Fyzicky bol stroj v závode X., získal k nemu vyčlenením právo

hospodárenia, preto aj na neho prešiel aj záväzok zaplatiť tento stroj žalobcovi.

Následne v rámci privatizácie zmluvou o predaji podniku č. 1922/1998

zo dňa 31. 3. 1998 prešiel tento záväzok na žalovaného, ktorý prevzal celý majetok

zrušeného štátneho podniku M. K., spolu s jeho právami a záväzkami. Súd prvého

stupňa nepochybil, keď na zaplatenie vymáhanej sumy zaviazal žalovaného.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1

v spojení s . Žalobcovi priznal trovy odvolacieho konania, ako boli

vyúčtované právnym zástupcom spolu v sume 31 337,– Sk za 5 úkonov právnej

služby vyúčtovaných podľa § 14 ods. 1 písm. b/, c/, d/ vyhl.č. 655/04 Z.z. a to 1/

vyjadrenie k odvolaniu 7 150,– Sk, paušálna náhrada 190,– Sk (§ 16 ods. 3, 2)

odročené pojednávanie za účelom dohody účastníkov 14. 10. 2008 náhrada v ¼ t.j.

1 787,– Sk + paušálna náhrada 190,– Sk, 3/ porada ohľadne rokovania o návrhu na

uzavretie súdneho zmieru 7 150,– Sk + 190,– Sk paušálna náhrada, 4/ písomný návrh

protistrane na uzavretie súdneho zmieru 7 150,– + 190,– Sk paušál, 5/ pojednávanie

dňa 11. 11. 2008 7 150,– Sk + 190,– Sk paušál.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 11. novembra 2008

JUDr. Margita F r i d o v á , v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková