Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/104/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci žalobcu : S., zastúpená O.

proti žalovaným : 1/ M., 2/ Ing. arch. H., bývajúca v L., zastúpená JUDr. R. H., advokátom

so sídlom v B., za účasti vedľajšej účastníčky na strane žalobcu A. J., bývajúcej v P.,

zastúpenej JUDr. I. M., advokátom so sídlom v Ž., o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy,

vedenej na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. , o dovolaní žalovanej 2/ proti

rozsudku Krajského súdu v Prešove z 24. októbra 2006 sp. zn.

t a k t o :

Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Prešove z 24. októbra 2006 sp. zn.

a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Poprad rozsudkom z 2. mája 2005 č.k. -42

určil, že kúpna zmluva uzavretá medzi predávajúcim O. a kupujúcou

Ing. arch. H. H., rod. H., uzavretá dňa 10.9.1990, registrovaná bývalým Štátnym notárstvom

v Poprade dňa 26.9.1990 pod číslom R. o odpredaji rodinného domu s príslušenstvom, ktorý

sa nachádza v S. na parc. č. X. zapísanej na LV č. X. v katastrálnom území S. pod A.,

je neplatná. Žalovaných 1/, 2/ zaviazal v lehote 3 dní zaplatiť spoločne

a nerozdielne vedľajšej účastníčke trovy konania v sume 13 713 Sk. Vyslovil, že

v prevyšujúcej časti žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Súčasne

žalovaných 1/, 2/ zaviazal zaplatiť spoločne a nerozdielne trovy štátu vo výške 42 Sk na účet

Okresného súdu Poprad do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V odôvodnení

uviedol, že kúpna zmluva bola uzavretá 10.9.1990 medzi O., zastúpeného riaditeľom Ing. V.

M. a Ing. arch. H. H.. Na základe tejto zmluvy nehnuteľnosť, a to rodinný dom č. súpisné X.,

postavený na parc. č. X. bol predaný Ing. arch. H. H. za dohodnutú kúpnu cenu 141 854 Sk.

Výnimka, ktorá bola poskytnutá účastníkom zmluvného vzťahu Ing. O., vedúcim finančno-

plánovacieho odboru O., nie je udelená platne, pretože podľa zákona

o národných výboroch zriaďovateľom O. bolo O. a funkciu zriaďovateľa vo vzťahu k tomuto

podniku vykonávala rada ONV; vydanie výnimky v súlade s § 1 ods. 2 zákonného opatrenia

č. patrilo výlučne do kompetencie R.. Až neskôr od 6.11.1990 túto kompetenciu

získali Ing. S. a Ing. F. podľa uznesenia R. zo dňa 6.11.1990 č. X.. Keďže výnimka podľa

citovaných zákonných ustanovení O. nezaväzovala, nemohol O. uzavrieť so žalovanou 2/

platne kúpno-predajnú zmluvu, ktorá nemala byť ani následne registrovaná. Konanie O. je

možné považovať za konanie neplatné, pretože toto konanie bolo v rozpore so zákonným

opatrením Predsedníctva Federálneho zhromaždenia z 30.8.1990 č. Žalovaná 2/

ako aj jej matka (M. H.) museli vedieť, že pokiaľ štátna notárka poslala M. H. na ONV, že

výnimku môže udeliť len ONV, a to buď Plénum alebo Rada. Menovaná sa však obrátila na

odbor, ktorý bol odborným orgánom a nebol orgánom, ktorý mohol podľa zákona o

národných výboroch zastupovať ONV v širokom rozsahu. Zo strany žalovanej 2/ nebolo

preukázané, že ide o nevedomosť nezavinenú, ale naopak, že ide o nevedomosť, ktorú si

zavinila neznalosťou zákona. Z toho dôvodu nemohlo v danom prípade dôjsť k platnému

uzavretiu právneho úkonu, a preto podľa je potrebné tento právny úkon považovať za

neplatný. Neobstojí ani námietka žalovaného 1/, že v danom prípade prokurátor nemá aktívnu

legitimáciu na podanie takejto žaloby, keď zo záverov rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp.zn. M Cdo 48/2000 vyplýva, že návrh na začatie konania v mene štátu môže

podať prokurátor vo všetkých prípadoch, v ktorých došlo pri prevode alebo prechode

vlastníckeho práva zo štátu na iné osoby podľa osobitných predpisov k porušeniu príslušných

ustanovení všeobecne záväzného právneho predpisu.

Na odvolanie žalovanej 2/ Krajský súd v Prešove rozsudkom z 24. októbra 2006 sp.zn.

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa a náhradu trov odvolacieho konania

účastníkom nepriznal. Žalovaných 1/, 2/ zaviazal zaplatiť spoločne a nerozdielne vedľajšej

účastníčke trovy odvolacieho konania v sume 1 304 Sk. Proti svojmu rozsudku pripustil

dovolanie. V odôvodnení uviedol, že súd prvého stupňa správne ustálil, že výnimka, ktorá

bola poskytnutá účastníkom zmluvného vzťahu Ing. O., vedúcim finančno-plánovacieho

odboru O. nie je udelená platne. Ohľadne aktívnej legitimácie žalobcu správne súd prvého

stupňa poukázal na závery rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.

M Cdo 48/2000, podľa ktorých návrh na začatie konania v mene štátu môže podať prokurátor

vo všetkých tých prípadoch, v ktorých došlo pri prevode alebo prechode vlastníckeho práva

zo štátu na iné osoby podľa osobitných predpisov k porušeniu príslušných ustanovení

všeobecne záväzného právneho predpisu. Za správny považoval aj záver súdu prvého stupňa

o absolútnej neplatnosti právneho úkonu a jeho účinnosti. Konštatoval, že prvostupňový súd

sa dôsledne riadil pokynmi dovolacieho súdu, vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie, správne

zistil skutkový stav, aj vo veci správne rozhodol. Na jeho zisteniach sa nič nezmenilo ani

v priebehu odvolacieho konania. Výrok, ktorým pripustil dovolanie odôvodnil tým, že

„vzhľadom na to, že odvolací súd má za to, že ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného

významu, vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné. Ide

o vyriešenie dovolacej otázky, či prokurátor je oprávnený podať žalobu podľa článku 4

na neplatnosť zmluvy o prevode majetku vo vlastníctve štátu na iné

osoby, ktorý sa uskutočnil podľa , teda nie podľa osobitného predpisu

a či táto žaloba bola podaná včas, ak prokurátor rozšíril dôvody žaloby po skutkovej a právnej

stránke po uplynutí 3 rokov od prevodu vlastníctva a tieto dostatočne (zrejme „dodatočne“ –

poznámka dovolacieho súdu) upravené dôvody odôvodňujú neplatnosť právneho úkonu“.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná 2/ dovolanie, ktorého prípustnosť

odôvodnila ustanovením a a dôvodnosť ustanovením

, a Uviedla, že v priebehu konania opakovane namietala, že

prokurátor nemá aktívnu legitimáciu na vedenie tohto sporu. Podľa jej názoru prokurátor

môže podať v mene štátu takýto návrh len vtedy, ak boli porušené ustanovenia všeobecne

záväzných právnych predpisov pri prevode majetku vo vlastníctve štátu na iné osoby a ak sa

tento prevod uskutočnil podľa osobitných predpisov, nie však podľa .

Ak sa totiž prevod uskutočnil podľa prokurátor nemá oprávnenie na

podanie návrhu podľa článku 4 , pretože nie je

zaradený medzi osobitné predpisy, ktoré sa viažu na toto oprávnenie. Ani jeden zo súdov sa

doteraz nevyporiadal s jej námietkami, týkajúcimi sa včasnosti podania žaloby Okresným

prokurátorom vo väzbe na zmenu žaloby. Okresný prokurátor podal žalobu 27.7.1993 podľa

článku 4 s odvolaním sa na , a to

pre porušenie ponukovej povinnosti podľa vyhlášky č. Až na

pojednávaní 17.12.1993, teda po troch rokoch od prevodu vlastníctva, prokurátor rozšíril

dôvody žaloby o ďalšie dôvody neplatnosti kúpnej zmluvy okrem iného aj pre porušenie

Jediným

dôvodom neplatnosti kúpnej zmluvy bolo porušenie zákonného opatrenia Predsedníctva

Federálneho zhromaždenia č. , pričom toto porušenie zákona po skutkovej i

právnej stránke však prokurátor začal namietať až po uplynutí troch rokov od uskutočneného

prevodu vlastníctva. Namietala taktiež, že jej postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred

súdom, ktorú námietku odôvodnila tým, že okresný súd 9.1.2003 vydal uznesenie o pripustení

A. J. ako vedľajšej účastníčky do konania, proti ktorému podala 20.1.2003 odvolanie, ktoré

došlo súdu 23.1.2003. V tomto odvolaní, vzhľadom na jej námietku

o správnosti účasti vedľajšej účastníčky v konaní, žiadala o odročenie pojednávania

27.1.2003, ktorého sa nezúčastnila ani ona ani jej právny zástupca. Napriek tomu okresný súd

uvedené pojednávanie „zadržal“ a vypočul na ňom svedkov Ing. S., Ing. O.,

Ing. F. a M. H.. Vzhľadom na to, že súd v tom čase nemal právoplatne vyriešenú otázku

účasti A. J. v konaní a vzhľadom na jej ospravedlnenie neúčasti, toto pojednávanie sa

uskutočnilo v rozpore so zákonom a jej bola odňatá možnosť zúčastniť sa tohto konania na

súde. Vzhľadom na uvedené žiadala, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky vyhovel jej

dovolaniu, zrušil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove a vec mu vrátil na nové

rozhodnutie.

Žalobca vo svojom vyjadrení k dovolaniu žalovanej 2/ navrhol dovolanie žalovanej 2/

zamietnuť.

Vedľajšia účastníčka na strane žalobcu taktiež navrhla zamietnuť dovolanie žalovanej

2/ a žiadala priznať náhradu trov dovolacieho konania vo výške 3 098 Sk.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), ktorá je zastúpená advokátom

( ) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom

( ), preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu podľa

a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že

dovolanie je opodstatnené.

V ustanovení je odvolaciemu súdu zverené oprávnenie založiť

výrokom jeho rozsudku prípustnosť dovolania v prípade, že toto rozhodnutie je zásadného

právneho významu. Možnosť založiť prípustnosť dovolania neznamená, že by odvolací súd

bol oprávnený vysloviť prípustnosť dovolania úplne ľubovoľne – zákon jeho voľnú úvahu

ohraničuje do rámca posúdenia zásadnosti rozhodnutia po právnej stránke. Procesná možnosť

odvolacieho súdu založiť prípustnosť dovolania nesmie ani v tomto rámci právnej zásadnosti

rozhodnutia viesť k prenášaniu ťažiska rozhodovania odvolacieho súdu na súd dovolací.

Odvolací súd sám sa musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi okolnosťami a svoj

myšlienkový postup musí dostatočne odôvodniť aj s poukazom na všetky právne závery,

ktoré zaujal. Odvolací súd nemôže odôvodniť pripustenie dovolania vzhľadom na to, že napr.

„podľa jeho názoru sa vo veci riešia otázky zásadného právneho významu“, „je možný aj iný

právny názor na prejednávanú vec“ alebo „vec možno po právnej stránke posúdiť aj inak“;

takéto odôvodnenie je na úkor presvedčivosti odôvodnenia celého rozhodnutia vo veci samej,

pretože by ho bolo možné považovať za náznak toho, že odvolací súd si nie je istý

správnosťou svojich právnych záverov, či svojho právneho posúdenia veci a spolieha sa,

že príslušné právne závery vysloví dovolací súd. Dostatočné vysvetlenie dôvodov, pre

ktoré odvolací súd pripustil proti rozsudku dovolanie, má v tomto prípade osobitný význam,

nakoľko ak je dovolanie prípustné podľa , dovolateľ je oprávnený

napadnúť rozhodnutie odvolacieho súdu výlučne len z dôvodu, že spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci (iné dovolacie dôvody nemôže použiť), a to práve len v tej konkrétne

vymedzenej otázke, pre ktorú bolo dovolanie pripustené. Predmetom súdneho posudzovania

môžu byť potom len právne otázky [na riešenie skutkových otázok dovolací súd nie je

oprávnený ani vybavený procesnými prostriedkami ( veta druhá )]

súvisiace s posúdením, či napadnuté rozhodnutie spočíva na správnom právnom posúdení

veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Úlohou dovolacieho

súdu v prípade dovolania, odôvodneného nesprávnym právnym posúdením veci, je posúdiť, či

odvolací súd na zistený skutkový stav použil správny predpis a či ho aj správne interpretoval.

V nadväznosti na vyššie uvedený výklad dovolacieho súdu k

a k preskúmateľnosti vymedzenej dovolacej otázky, dovolací súd je toho názoru, že odvolací

súd v zmysle vyššie uvedených zásad nepostupoval. Odvolacím súdom vymedzená otázka,

ktorú považuje za zásadného právneho významu sa skladá z dvoch častí. Prvá časť otázky sa

zaoberá tým, či prokurátor je oprávnený podať žalobu podľa článku 4 zákona

č. na neplatnosť zmluvy o prevode majetku vo vlastníctve štátu na iné osoby,

ktorý sa uskutočnil podľa , teda nie podľa osobitného predpisu.

Pokiaľ ide o riešenie tejto časti otázky odvolacím súdom, odvolací súd poukázal iba na závery

rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. M Cdo 48/2000 bez toho,

aby ich bližšie odôvodnil. Druhá časť dovolacej otázky, či žaloba bola podaná včas, ak

prokurátor rozšíril dôvody žaloby po skutkovej a právnej stránke po uplynutí troch

rokov od prevodu vlastníctva a či tieto dodatočne upravené dôvody odôvodňujú neplatnosť

právneho úkonu, odvolací súd k tejto časti otázky nezaujal žiadne stanovisko, nevyslovil

právne závery riešenia pripustenej dovolacej otázky. Vymedzenie otázky zásadného právneho

významu, ktoré viedlo odvolací súd k pripusteniu dovolania, musí odvolací súd v súlade

so zásadou preskúmateľnosti, presvedčivosti a zrozumiteľnosti súdnych rozhodnutí

v odôvodnení svojho rozhodnutia sám vyriešiť, musí vysvetliť, z akých dôvodov, z viacerých

v konaní vyslovených právnych názorov, považoval za správny ten, z ktorého pri posúdení

veci vychádzal. Ak tak neurobí, je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné, čo treba považovať za

inú vadu konania, ku ktorej musí dovolací súd prihliadať v zmysle § 242 ods. 1 veta druhá

z úradnej moci.

Vymedzenie dôvodov pripustenia dovolania odvolacím súdom (viď uvedené vyššie),

nie je v súlade s vyššie uvedenými zásadami; nie je totiž riadne, jasne a zrozumiteľne

odôvodnené. Vymedzenie dôvodov, pre ktoré odvolací súd pripustil dovolanie, odvolací súd

nijako neodôvodnil, nevyplýva z neho čo a prečo považuje z hľadiska predmetu konania

za právnu otázku zásadného významu.

Dovolací súd považuje za potrebné uviesť, že o rozhodnutie odvolacieho súdu po

právnej stránke zásadného významu ide nielen vtedy, ak odvolací súd posudzoval právnu

otázku, ktorá má po právnej stránke zásadný význam z hľadiska rozhodovacej činnosti súdov

vôbec (majúci všeobecný dopad na prípady obdobnej povahy), ale predovšetkým a zároveň

vtedy, ak mala posudzovaná otázka zásadný význam pre rozhodnutie v konkrétnej

prejednávanej veci. Potom platí, že zásadný právny význam nemá posúdenie takej právnej

otázky, ktorá pre rozhodnutie vo veci nebola určujúca. Zásadný význam právnej otázky,

v ktorej odvolací súd pripustil dovolanie preto nemôže existovať mimo právny rámec,

podstatný pre rozhodnutie súdu v konkrétnej veci.

Z ustanovenia vyplýva, že dovolací súd je viazaný tak rozsahom

dovolania ako aj uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane jeho obsahového vymedzenia.

Obligatórne sa zaobera aj vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci. Vzhľadom na túto zákonnú povinnosť dovolací súd sa zaoberal aj otázkou, či konanie

nižších súdov nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v až g/ ,

(t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti

účastníka, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci

právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, o prípad odňatia možnosti účastníka

pred súdom konať, o prípad nedostatku návrhu na začatie konania vo veciach, ktoré môžu

začať len na návrh, či o prípad rozhodovania vylúčeným sudcom, alebo súdom nesprávne

obsadeným). Prípustnosť dovolania z hľadiska ustanovenia pritom nie je

založená už tým, že dovolateľ tvrdí, že rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté niektorou

vadou uvedenou v ale nastáva až vtedy, ak rozhodnutie odvolacieho súdu vadou

uvedenou v citovanom zákonnom ustanovení skutočne trpí.

So zreteľom na žalovanou 2/ tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia dovolateľky, že

v prejednávanej veci jej postupom súdu bola odňatá možnosť pred ním konať (§ 237 písm. f/

).

Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré

mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených

záujmov.

Podľa Čl. 48 ods. 2 každý má právo, aby sa jeho vec

verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohla vyjadriť

ku všetkým vykonávaným dôkazom. upravujúci postup súdu

a účastníkov v občianskom súdnom konaní zaručené právo osobnej prítomnosti na

súdnom konaní zabezpečuje tak, že ukladá súdu, ak zákon neustanovuje inak, nariadiť na

prejednanie veci samej pojednávanie a predvolať naň účastníkov konania (§ 115 ods. 1

), a to tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej 5 dní pred dňom, keď

sa má pojednávanie konať. Ak súd nariadi pojednávanie, môže vec prejednať v neprítomnosti

riadne predvolaného účastníka len vtedy, ak účastník nepožiadal z dôležitého dôvodu

o odročenie pojednávania ( ). Výnimkou z tejto zásady je rozhodovanie

podľa Keďže účastník môže v konaní vystupovať aj prostredníctvom zástupcu

(zákonného zástupcu, opatrovníka, prípadne zástupcu na základe plnomocenstva - § 22 a nasl.

) má aj tento zástupca právo osobne sa zúčastniť občianskeho súdneho konania.

O možnosti prejednať vec na pojednávaní v jeho neprítomnosti platí to isté, čo platí o samom

účastníkovi konania. Možnosť prejednať vec v neprítomnosti účastníka (zástupcu) treba

posudzovať vždy s vzhľadom na všetky okolnosti daného prípadu, pričom treba mať na

zreteli, že zúčastniť sa prejednávania právnej veci pred súdom je nezadateľným právom

účastníka konania a to v každom štádiu postupného procesu, pokiaľ zákon neustanovuje inak,

ak na tomto svojom práve účastník trvá. Zákon bližšie nešpecifikuje, čo treba považovať za

dôležitý dôvod, danosť ktorého bráni súdu prejednať vec v neprítomnosti účastníka. Za takýto

dôležitý dôvod nemožno podľa dovolacieho súdu považovať okolnosť, že v čase

pojednávania nie je právoplatné vyriešená otázka účasti vedľajšieho účastníka v konaní, pre

ktorú sa účastník, resp. jeho zástupca nemôže zúčastniť na pojednávaní. V danej veci ide

o takýto prípad. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že žalovaná 2/ bola zastúpená

advokátom, ktorý podal dňa 20.1.2003 odvolanie proti uzneseniu o pripustení A. J. ako

vedľajšej účastníčky do konania a súčasťou tohto odvolania bola aj žiadosť o odročenie

pojednávania určeného na deň 27.1.2003 pred prvostupňovým súdom do času, kým nebude

právoplatne vyriešená otázka účasti A. J. v konaní. Za tejto situácie, vzhľadom na vyššie

uvedené, boli splnené podmienky na prejednávanie veci v neprítomnosti žalovanej 2/

(zástupcu). Prejednaním veci v neprítomnosti žalovanej 2/ (zástupcu) nedošlo

za daných okolností k odňatiu možnosti pred súdom konať, t.j. k vade podľa § 237 písm. f/

a zároveň aj k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces v intenciách Čl. 48 ods. 2

.

So zreteľom na uvedené, dovolaciemu súd nezostalo iné ako zrušiť napadnutý

rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie ( ).

Vzhľadom na výskyt inej vady konania v zmysle nemohol dovolací súd

pristúpiť k posúdeniu, či napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení

veci ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 12. novembra 2008

JUDr. Daniela Sučanská, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Emília Kišacová