Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
266/373637.e1b509.pdf
PDF · 99.7 KB
No categories available
3Tdo/26/2008
N a j v y š š í s ú d 3 Tdo 26/2008
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Jána Mihala a členov senátu JUDr. Milana Lipovského a JUDr. Jany Serbovej,
v trestnej veci proti obvinenému K. B. , vedenej na Okresnom súde v Prievidzi pod sp. zn.
2 T 149/2006, pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. c/
Trestného zákona číslo 300/2005 Z. z. v znení zákona číslo 650/2005 Z.z., na neverejnom
zasadnutí konanom dňa 12. novembra 2008 v Bratislave prerokoval dovolanie obvineného
K. B., podané prostredníctvom obhajcu JUDr. J. H. proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne
zo dňa 26. novembra 2007, sp. zn. 3 To 116/2007 a rozhodol
t a k t o :
Podľa § 382 písm. c/ Trestného poriadku dovolanie obvineného K. B. sa o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi zo dňa 1. augusta 2007, č. k.
2 T 149/2006-159, bol obvinený K. B. uznaný za vinného zo spáchania prečinu zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona číslo 300/2005 Z. z.
v znení zákona číslo 650/2005 Z. z., ktorý spáchal tým, že najmenej tri mesiace v období
dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného a čin spáchal
hoci bol v posledných dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený, pričom sa ho
dopustil na tom skutkovom základe, že
- hoci mu zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť starať sa o výživu svojich synov
a rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi č. P 187/89-13 zo 16. februára 1993, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 14. apríla 1993 bol zaviazaný platiť na výživu syna M. B.
mesačne výživné 550 Sk a na syna A. B. mesačne výživné 450 Sk, a to do 15. dňa v mesiaci
a rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi č. 15C 89/2005-19, z 3. augusta 2005, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 13. septembra 2005 bol zaviazaný platiť na výživu syna A. B.
mesačne výživné 645 SK, a to do 15. dňa v mesiaci, plneniu vyživovacej
povinnosti sa v Banskej Štiavnici vyhýbal od 25. augusta 2004 do 19. novembra 2004
a od 22. októbra 2005 do 21. februára 2006 tým, že dňa 25. augusta 2004 bol z evidencie
uchádzačov o zamestnanie úradu práce vyradený, pretože sa nedostavil na povinný kontakt
a v nasledujúcom období nikde nepracoval, pričom M. B. zostal dlhovať za obdobie
od 25. augusta 2004 do 21. februára 2006 sumu 4 780 Sk, pričom prečin spáchal, hoci bol
trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza č. 2T 90/2004-67 z 11. júna 2004, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 4. marca 2005 odsúdený za trestný čin zanedbania povinnej
výživy podľa § 213 ods. 2 Tr. zákona.
Za to okresný súd obvinenému K. B. podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona s použitím
§ 38 ods. 4, § 37 písm. m / Trestného zákona číslo 300/2005 Z.z. v znení zákona
číslo 650/2005 Z.z. uložil trest odňatia slobody vo výmere dvadsaťosem mesiacov,
na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Na verejnom zasadnutí konanom dňa 26. novembra 2007 v dôsledku odvolania
podaného obvineným konajúci druhostupňový Krajský súd v Trenčíne vyhlásil rozsudok, č. k.
3 To 116/2007-168, ktorým podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 3 Trestného poriadku zrušil
napadnutý rozsudok okresného súdu v časti výroku o uloženom treste, pričom súčasne
obvinenému na základe ustanovenia § 322 ods. 3 Trestného poriadku podľa § 207 ods. 3
Trestného zákona účinného od 1. januára 2006 uložil nepodmienečný trest odňatia slobody
v trvaní osemnásť mesiacov, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. a / Trestného
zákona zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
Z uvedeného vyplýva, že k právoplatnému odsúdeniu obvineného K. B. došlo
na základe vyššie citovaných odsudzujúcich rozhodnutí dňom 26. novembra 2007, pričom
tento odo dňa 19. februára 2008 vykonáva uložený trest až do súčasnosti v Ústave
na výkon trestu odňatia slobody v Dubnici nad Váhom.
Dňa 26. júna 2008 (č. l. 187-188 spisu) podal na Okresný súd v Prievidzi obvinený
K. B. dovolanie prostredníctvom obhajcu JUDr. J. H..
V písomných dôvodoch podaného dovolania namietal, že odvolací Krajský súd
v Trenčíne ako aj pred ním Okresný súd v Prievidzi v postupe svojich konaní nesprávne
vyhodnotili zistený skutkový stav. Aj v tomto štádiu konania o mimoriadnom opravnom
prostriedku síce priznal, že si skutočne v celom inkriminovanom čase, správne ustálenom
v skutkovej vete výrokovej časti prvostupňového odsudzujúceho rozsudku v pôvodnom
konaní, neplnil povinnosť starať sa o výživu svojich dvoch synov, avšak v zhode so svojimi
doterajšími obhajobnými tvrdeniami argumentoval tým, že k tomuto následku došlo bez jeho
vlastnej viny a nedbanlivostným zavinením, pretože je bezdomovcom bez dostatočných
finančných prostriedkov. Keďže v súdenom období trpel zdravotnými problémami, skutočne
sa nedostavil na príslušný úrad práce a následne bol preto z neho vyradený.
Namietal, že k jeho odsúdeniu pre prečin zanedbania povinnej výživy v pôvodnom
konaní nemalo dôjsť, pretože jeho ustálené protiprávne konanie vzhľadom na okolnosti
prípadu, následky, mieru jeho zavinenia a pohnútku vykazuje len nepatrnú spoločenskú
nebezpečnosť, ergo pre svoju závažnosť nedosahuje spoločenskú nebezpečnosť súdeného
prečinu.
Obvinený B. preto uviedol, že predmetné skutočnosti zakladajú dôvody dovolania
v zmysle ustanovenia § 371 ods. 1 písm. g/ a písm. i/ Tr. por. účinného od 1. januára 2006.
Z týchto dôvodov navrhol dovolaciemu súdu, aby rozsudkom vyslovil porušenie
zákona v ustanoveniach § 10, § 207 ods. 2 Trestného zákona a obe odsudzujúce rozhodnutia
zrušil.
Okresný prokurátor v Prievidzi v písomnom vyjadrení k dovolaniu obvineného dňa
3. júla 2008 (č. l. 190 trestného spisu/ namietal, že žiaden z dôvodov dovolania
prezentovaných K. B. nie je daný. Súdy oboch stupňov v pôvodnom konaní podľa jeho
právneho názoru založili svoje rozhodnutia na dôkazoch, ktoré treba považovať
za vykonané zákonným spôsobom, takže dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g/
Trestného poriadku neexistuje. Rovnako vyjadril nesúhlasné stanovisko s dovolateľom
vo vzťahu k právnemu posúdeniu problematiky veci a prezentoval taký vlastný právny názor,
že skutok oboma súdmi v pôvodnom konaní správne právne kvalifikovaný plne zodpovedá
kvalifikácii ustanovenia § 207 ods. 2, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona. Obvinený
sa v inkriminovanom časa úmyselne vyhýbal svojej zákonnej povinnosti vyživovať svoje deti,
a to napriek faktu, že bol za taký čin právoplatne odsúdený v dobe posledných 24 mesiacov.
Pritom v pôvodnom súdnom konaní bola objektívne zohľadnená aj doba jeho
práceneschopnosti ako aj obdobia, keď sa obvinený úmyselne nevyhýbal plneniu výživného,
ktoré okolnosti preto skutok vôbec netvoria. Keďže podľa okresného prokurátora nie sú dané
ani dôvody dovolania v zmysle ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku, navrhol
dovolanie obvineného B. podľa § 382 písm. c/ Trestného poriadku odmietnuť.
Z č. l. 191 spisu je zrejmé, že predseda senátu Okresného súdu v Prievidzi doručil dňa
12. septembra 2008 takto zhromaždený kompletný spisový materiál Najvyššiemu súdu
Slovenskej republiky ako súdu príslušnému na konanie o dovolaní.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací v zmysle § 377 Trestného poriadku
na neverejnom zasadnutí postupom podľa § 381 Trestného poriadku prejednal dovolanie
podané obvineným K. B. a zistil, že nie je dôvodné, resp. je zrejmé, že nie sú splnené dôvody
dovolania podľa § 371 Trestného poriadku.
Podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak
- g/ rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,
- i/ rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo
na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia, správnosť a úplnosť zisteného
skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.
Zo znenia vyššie uvedených ustanovení Trestného poriadku a z inštitútu dovolania
ako mimoriadneho opravného prostriedku je zrejmé, že trestné konanie je v zásade
dvojinštančné. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom
opravnom prostriedku – dovolaní, je viazaný skutkovým stavom ako ho zistili súdy prvého
a druhého stupňa v pôvodnom konaní. Rovnako ani nie je oprávnený posudzovať spôsob
hodnotenia dôkazov a závery, ktoré z dokazovania súdy vyvodili, a ktoré sú podkladom
pre zistenie skutkového stavu.
V posudzovanej trestnej veci je z dôvodov dovolania (ako aj z celého obhajobného
postoja obvineného K. B. prezentovaného počas pôvodného trestného konania) zrejmé,
že namietal spôsob akým súdy oboch druhov a stupňov vyhodnotili vykonané dôkazy v jeho
neprospech. Avšak skutok v znení koncipovanom Okresným súdom v Prievidzi a prevzatom
súhlasným skutkovým záverom odvolacieho Krajského súdu v Trenčíne je pre Najvyšší súd
Slovenskej republiky záväzný, z čoho sekundárne vyplýva, že aj ustálenú právnu kvalifikáciu
je potrebné hodnotiť ako zákonnú a správnu. Neobstojí názor dovolateľa, že jeho protiprávne
konanie nedosahuje stupňa spoločenskej nebezpečnosti ustáleného prečinu. Zákonne zistený
skutok naopak plne opodstatňuje súdmi ustálené právne posúdenie v pôvodnom konaní, s čím
sa tieto napokon i náležite vysporiadali. To isté zhodne platí aj o nesprávnom právnom názore
dovolateľa v tom smere, že jeho protiprávne konanie by mohlo napĺňať len nedbanlivostný
charakter zanedbania povinnej výživy.
Pôvodné konanie v žiadnom prípade nevykazuje taký namietaný protiprávny stav,
že by bolo založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.
Hodnotenie skutkového stavu i samotných dôkazov je výlučnou kompetenciou súdu
konajúceho v pôvodnom konaní. Ak príslušné súdy došli k iným skutkovým a právnym
záverom ako si predstavoval obvinený, to neznamená, že vykonané dôkazy boli vyhodnotené
nezákonným spôsobom.
Napadnuté rozhodnutie nevykazuje ani nesprávne použitie iného hmotnoprávneho
ustanovenia, ako to má na mysli § 371 ods 1 písm. g / Trestného poriadku.
Na základe uvedených skutočností je zrejmé, že dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1
písm. g/, písm. i/ Tr. por. v posudzovanej veci obvineného K. B. nie sú dané, a preto dovolací
súd jeho dovolanie podľa § 382 písm. c/ Tr. por. na neverejnom zasadnutí bez meritórneho
preskúmania veci odmietol.
Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 12. novembra 2008
JUDr. Ján M i h a l , v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová