Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tdo/26/2008

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Jána Mihala a členov senátu JUDr. Milana Lipovského a JUDr. Jany Serbovej,

v trestnej veci proti obvinenému K. B. , vedenej na Okresnom súde v Prievidzi pod sp. zn.

, pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. c/

číslo v znení zákona číslo , na neverejnom

zasadnutí konanom dňa 12. novembra 2008 v Bratislave prerokoval dovolanie obvineného

K. B., podané prostredníctvom obhajcu JUDr. J. H. proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne

zo dňa 26. novembra 2007, sp. zn. a rozhodol

t a k t o :

Podľa dovolanie obvineného K. B. sa o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi zo dňa 1. augusta 2007, č. k.

-159, bol obvinený K. B. uznaný za vinného zo spáchania prečinu zanedbania

povinnej výživy podľa , číslo

v znení zákona číslo , ktorý spáchal tým, že najmenej tri mesiace v období

dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného a čin spáchal

hoci bol v posledných dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený, pričom sa ho

dopustil na tom skutkovom základe, že

- hoci mu zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť starať sa o výživu svojich synov

a rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi č. -13 zo 16. februára 1993, ktorý

nadobudol právoplatnosť dňa 14. apríla 1993 bol zaviazaný platiť na výživu syna M. B.

mesačne výživné 550 Sk a na syna A. B. mesačne výživné 450 Sk, a to do 15. dňa v mesiaci

a rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi č. -19, z 3. augusta 2005, ktorý

nadobudol právoplatnosť dňa 13. septembra 2005 bol zaviazaný platiť na výživu syna A. B.

mesačne výživné 645 SK, a to do 15. dňa v mesiaci, plneniu vyživovacej

povinnosti sa v Banskej Štiavnici vyhýbal od 25. augusta 2004 do 19. novembra 2004

a od 22. októbra 2005 do 21. februára 2006 tým, že dňa 25. augusta 2004 bol z evidencie

uchádzačov o zamestnanie úradu práce vyradený, pretože sa nedostavil na povinný kontakt

a v nasledujúcom období nikde nepracoval, pričom M. B. zostal dlhovať za obdobie

od 25. augusta 2004 do 21. februára 2006 sumu 4 780 Sk, pričom prečin spáchal, hoci bol

trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza č. -67 z 11. júna 2004, ktorý

nadobudol právoplatnosť dňa 4. marca 2005 odsúdený za trestný čin zanedbania povinnej

výživy podľa § 213 ods. 2 Tr. zákona.

Za to okresný súd obvinenému K. B. podľa s použitím

, / číslo v znení zákona

číslo uložil trest odňatia slobody vo výmere dvadsaťosem mesiacov,

na výkon ktorého ho podľa zaradil do ústavu na výkon

trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Na verejnom zasadnutí konanom dňa 26. novembra 2007 v dôsledku odvolania

podaného obvineným konajúci druhostupňový Krajský súd v Trenčíne vyhlásil rozsudok, č. k.

-168, ktorým podľa , zrušil

napadnutý rozsudok okresného súdu v časti výroku o uloženom treste, pričom súčasne

obvinenému na základe ustanovenia podľa

účinného od 1. januára 2006 uložil nepodmienečný trest odňatia slobody

v trvaní osemnásť mesiacov, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. a / Trestného

zákona zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Z uvedeného vyplýva, že k právoplatnému odsúdeniu obvineného K. B. došlo

na základe vyššie citovaných odsudzujúcich rozhodnutí dňom 26. novembra 2007, pričom

tento odo dňa 19. februára 2008 vykonáva uložený trest až do súčasnosti v Ústave

na výkon trestu odňatia slobody v Dubnici nad Váhom.

Dňa 26. júna 2008 (č. l. 187-188 spisu) podal na Okresný súd v Prievidzi obvinený

K. B. dovolanie prostredníctvom obhajcu JUDr. J. H..

V písomných dôvodoch podaného dovolania namietal, že odvolací Krajský súd

v Trenčíne ako aj pred ním Okresný súd v Prievidzi v postupe svojich konaní nesprávne

vyhodnotili zistený skutkový stav. Aj v tomto štádiu konania o mimoriadnom opravnom

prostriedku síce priznal, že si skutočne v celom inkriminovanom čase, správne ustálenom

v skutkovej vete výrokovej časti prvostupňového odsudzujúceho rozsudku v pôvodnom

konaní, neplnil povinnosť starať sa o výživu svojich dvoch synov, avšak v zhode so svojimi

doterajšími obhajobnými tvrdeniami argumentoval tým, že k tomuto následku došlo bez jeho

vlastnej viny a nedbanlivostným zavinením, pretože je bezdomovcom bez dostatočných

finančných prostriedkov. Keďže v súdenom období trpel zdravotnými problémami, skutočne

sa nedostavil na príslušný úrad práce a následne bol preto z neho vyradený.

Namietal, že k jeho odsúdeniu pre prečin zanedbania povinnej výživy v pôvodnom

konaní nemalo dôjsť, pretože jeho ustálené protiprávne konanie vzhľadom na okolnosti

prípadu, následky, mieru jeho zavinenia a pohnútku vykazuje len nepatrnú spoločenskú

nebezpečnosť, ergo pre svoju závažnosť nedosahuje spoločenskú nebezpečnosť súdeného

prečinu.

Obvinený B. preto uviedol, že predmetné skutočnosti zakladajú dôvody dovolania

v zmysle ustanovenia a účinného od 1. januára 2006.

Z týchto dôvodov navrhol dovolaciemu súdu, aby rozsudkom vyslovil porušenie

zákona v ustanoveniach , a obe odsudzujúce rozhodnutia

zrušil.

Okresný prokurátor v Prievidzi v písomnom vyjadrení k dovolaniu obvineného dňa

3. júla 2008 (č. l. 190 trestného spisu/ namietal, že žiaden z dôvodov dovolania

prezentovaných K. B. nie je daný. Súdy oboch stupňov v pôvodnom konaní podľa jeho

právneho názoru založili svoje rozhodnutia na dôkazoch, ktoré treba považovať

za vykonané zákonným spôsobom, takže dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g/

neexistuje. Rovnako vyjadril nesúhlasné stanovisko s dovolateľom

vo vzťahu k právnemu posúdeniu problematiky veci a prezentoval taký vlastný právny názor,

že skutok oboma súdmi v pôvodnom konaní správne právne kvalifikovaný plne zodpovedá

kvalifikácii ustanovenia , . Obvinený

sa v inkriminovanom časa úmyselne vyhýbal svojej zákonnej povinnosti vyživovať svoje deti,

a to napriek faktu, že bol za taký čin právoplatne odsúdený v dobe posledných 24 mesiacov.

Pritom v pôvodnom súdnom konaní bola objektívne zohľadnená aj doba jeho

práceneschopnosti ako aj obdobia, keď sa obvinený úmyselne nevyhýbal plneniu výživného,

ktoré okolnosti preto skutok vôbec netvoria. Keďže podľa okresného prokurátora nie sú dané

ani dôvody dovolania v zmysle ustanovenia , navrhol

dovolanie obvineného B. podľa odmietnuť.

Z č. l. 191 spisu je zrejmé, že predseda senátu Okresného súdu v Prievidzi doručil dňa

12. septembra 2008 takto zhromaždený kompletný spisový materiál Najvyššiemu súdu

Slovenskej republiky ako súdu príslušnému na konanie o dovolaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací v zmysle

na neverejnom zasadnutí postupom podľa prejednal dovolanie

podané obvineným K. B. a zistil, že nie je dôvodné, resp. je zrejmé, že nie sú splnené dôvody

dovolania podľa .

Podľa dovolanie možno podať, ak

- g/ rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,

- i/ rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo

na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia, správnosť a úplnosť zisteného

skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Zo znenia vyššie uvedených ustanovení a z inštitútu dovolania

ako mimoriadneho opravného prostriedku je zrejmé, že trestné konanie je v zásade

dvojinštančné. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom

opravnom prostriedku – dovolaní, je viazaný skutkovým stavom ako ho zistili súdy prvého

a druhého stupňa v pôvodnom konaní. Rovnako ani nie je oprávnený posudzovať spôsob

hodnotenia dôkazov a závery, ktoré z dokazovania súdy vyvodili, a ktoré sú podkladom

pre zistenie skutkového stavu.

V posudzovanej trestnej veci je z dôvodov dovolania (ako aj z celého obhajobného

postoja obvineného K. B. prezentovaného počas pôvodného trestného konania) zrejmé,

že namietal spôsob akým súdy oboch druhov a stupňov vyhodnotili vykonané dôkazy v jeho

neprospech. Avšak skutok v znení koncipovanom Okresným súdom v Prievidzi a prevzatom

súhlasným skutkovým záverom odvolacieho Krajského súdu v Trenčíne je pre Najvyšší súd

Slovenskej republiky záväzný, z čoho sekundárne vyplýva, že aj ustálenú právnu kvalifikáciu

je potrebné hodnotiť ako zákonnú a správnu. Neobstojí názor dovolateľa, že jeho protiprávne

konanie nedosahuje stupňa spoločenskej nebezpečnosti ustáleného prečinu. Zákonne zistený

skutok naopak plne opodstatňuje súdmi ustálené právne posúdenie v pôvodnom konaní, s čím

sa tieto napokon i náležite vysporiadali. To isté zhodne platí aj o nesprávnom právnom názore

dovolateľa v tom smere, že jeho protiprávne konanie by mohlo napĺňať len nedbanlivostný

charakter zanedbania povinnej výživy.

Pôvodné konanie v žiadnom prípade nevykazuje taký namietaný protiprávny stav,

že by bolo založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.

Hodnotenie skutkového stavu i samotných dôkazov je výlučnou kompetenciou súdu

konajúceho v pôvodnom konaní. Ak príslušné súdy došli k iným skutkovým a právnym

záverom ako si predstavoval obvinený, to neznamená, že vykonané dôkazy boli vyhodnotené

nezákonným spôsobom.

Napadnuté rozhodnutie nevykazuje ani nesprávne použitie iného hmotnoprávneho

ustanovenia, ako to má na mysli ods 1 písm. g / .

Na základe uvedených skutočností je zrejmé, že dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1

písm. g/, písm. i/ v posudzovanej veci obvineného K. B. nie sú dané, a preto dovolací

súd jeho dovolanie podľa na neverejnom zasadnutí bez meritórneho

preskúmania veci odmietol.

Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 12. novembra 2008

JUDr. Ján M i h a l , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová