Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/232/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ P., bývajúcej v P., 2/ H.,

bývajúcej v P., 3/ P., bývajúceho v D., všetkých zastúpených JUDr. D., advokátom so sídlom

v P., proti žalovaným 1/ Z., bývajúcej v P., 2/ T., bývajúcej v P., 3/ I., bývajúcej v Č.,

4/ M., bývajúcej v P., 5/ E., bývajúcej v P. M., 6/ I., bývajúcemu v P., všetkým zastúpeným

JUDr. K., advokátkou so sídlom v Ž., o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam, vedenej na

Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn. , na dovolanie žalovaných 1/ až 6/

proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 27. mája 2008 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolací súd dovolanie o d m i e t a .

Žalovaní 1/ až 6/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom 1/ až 3/ náhradu

trov dovolacieho konania v sume 2 332 Sk do rúk JUDr. D., advokáta so sídlom v P., do troch

dní.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Považská Bystrica rozsudkom z 18. decembra 2007 č.k. 3 C 339/1999-

282 určil, že do dedičstva po nebohej P., rodenej M., zomrelej X. patrí polovica a do

dedičstva po nebohom A., zomrelom X. patrí polovica parc. č. X. – trvalý trávnatý porast vo

výmere 4020 m², ktorá bola vytvorená z časti parciel č. X., X., X., X., nachádzajúcich sa

v katastrálnom území Z., tak ako je to zakreslené na geometrickom pláne č. X. zo dňa

7. septembra 1998, overeného pod číslom X. Správou katastra P. dňa 17. septembra 1998,

ktorý geometrický plán je súčasťou rozsudku; vo zvyšku žalobu zamietol. Žalovaných 1/ až 6/

tiež zaviazal zaplatiť žalobcom 1/ až 3/ náhradu trov konania v sume 51 361,50 Sk a na účet

súdu náhradu trov preddavkovaných štátom v sume 1 250 Sk.

Na odvolanie žalovaných 1/ až 6/ Krajský súd v Trenčíne rozsudok súdu prvého

stupňa potvrdil rozsudkom z 27. mája 2008 sp. zn. s odôvodnením, že súd

-2-3 Cdo 232/2008

prvého stupňa správne zistil skutkový stav a tento po právnej stránke aj správne posúdil.

Žalovaným uložil povinnosť nahradiť žalobcov trovy odvolacieho konania (§ 224 ods. 1

v spojení s ) v sume 6 735 Sk.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie žalovaní 1/ až 6/. Namietali, že

postupom súdov im bola odňatá možnosť konať pred súdom ( ) tým, že

prvostupňový súd ich nepoučil o potrebe predložiť alebo označiť všetky dôkazy skôr, ako

vyhlási rozhodnutie vo veci samej, pretože na dôkazy označené a predložené neskôr súd

neprihliada ( ) a odvolací súd na túto procesnú vadu neprihliadol. V tejto

súvislosti dodali, že mienili navrhnúť vykonanie ďalších dôkazov, a to najmä znalecké

dokazovanie Kriminalistickým a expertíznym Policajného zboru v Bratislave

ohľadne pravosti listiny označenej v súdnom spore ako uznesenie z 1. júla 1950, od ktorej

žalobcovia odvodzujú svoje vlastnícke práva ich právnych predchodcov k sporným

nehnuteľnostiam. Ďalej namietali nedostatok ich pasívnej legitimácie v konaní z dôvodu, že

nie sú vlastníkmi nehnuteľností, ale len ich oprávnenými držiteľmi. Rozhodnutie odvolacieho

súdu považovali aj za nepreskúmateľné. Vzhľadom na tieto dôvody žiadali, aby dovolací súd

zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Žalobcovia 1/ až 3/ vo vyjadrení k dovolaniu spochybnili prípustnosť dovolania

v danej veci, popreli opodstatnenosť dôvodov, ktoré žalovaní uviedli v tomto opravnom

prostriedku, napadnutý rozsudok odvolacieho súdu označili za vecne správny a navrhli

dovolanie zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podali včas účastníci konania ( ) zastúpení advokátkou (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal

najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom ( a nasl. ).

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

-3-3 Cdo 232/2008

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. Pokiaľ rozhodol v tejto

procesnej forme, je dovolanie proti nemu prípustné, ak smeruje proti rozsudku, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( ), alebo proti

rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu

vysloveného v tejto veci ( ), alebo proti rozsudku, ktorým bol potvrdený

rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho

rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného

významu ( ). Žalovaní dovolaním napadli rozsudok odvolacieho súdu, ktorý

nevykazuje znaky uvedené v citovaných ustanoveniach. Nejde o zmeňujúci rozsudok

v zmysle a dovolací súd v tejto veci ešte nerozhodoval a teda ani

nevyslovil svoj právny názor ( ). Dovolanie smeruje proti potvrdzujúcemu

rozsudku, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil prípustnosť dovolania (§ 238 ods. 3

).

So zreteľom na uvedené je zrejmé, že prípustnosť dovolania nemožno vyvodiť

z ustanovenia Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( ) prihliadnuť

na existenciu vád uvedených v , skúmal dovolací súd, či konanie, v ktorom bol

vydaný napadnutý rozsudok, nie je postihnuté niektorou z procesných vád, ktoré sú pod

písm. a/ až g/ vymenované v tomto ustanovení. Skúmal teda, či nešlo o nedostatok právomoci

súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, zákonom

predpísaného spôsobu začatia konania, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv

začatého konania, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania

vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom.

Pred posúdením jednotlivých dovolacích námietok (tvrdení) z hľadiska

treba uviesť, že dôvody (prípustnosti a opodstatnenosti) dovolania dovolací súd neposudzuje

len podľa toho, ako boli slovne vyjadrené (naformulované), ale predovšetkým podľa obsahu

dovolania. Z obsahu dovolania žalovaných možno vyvodiť, že namietajú vadu konania

spočívajúcu v odňatí možnosti pred súdom konať ( ).

Prípustnosť dovolania podľa zakladá taký vadný postup súdu

v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odňala možnosť pred ním konať

a uplatňovať procesné práva, ktoré sú mu priznané za účelom zabezpečenia účinnej ochrany

-4-3 Cdo 232/2008

jeho práv a oprávnených záujmov. Podľa žalovaných malo k tejto vade dôjsť tým, že

prvostupňový súd ich nepoučil v zmysle , v súlade s ktorým bolo

povinnosťou predsedu senátu poučiť prítomných účastníkov pred skončením dokazovania

o potrebe predložiť alebo označiť všetky dôkazy skôr, ako bude vyhlásené rozhodnutie vo

veci samej, pretože na dôkazy označené a predložené neskôr súd neprihliada.

Obsah zápisnice o pojednávaní pred súdom prvého stupňa z 13. decembra 2007 ako aj

zápisnice o pojednávaní z 18. decembra 2007, na ktorom prvostupňový súd vyhlásil svoj

rozsudok, vyplýva, že súd prvého stupňa dôsledne postupoval podľa , keď

účastníkov poučil o povinnosti predložiť alebo označiť všetky dôkazy najneskôr do

vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy označené alebo predložené neskôr

súd nebude prihliadať. Zo strany právnych zástupcov oboch procesných strán však návrhy na

doplnenie dokazovania neboli (viď č.l. 273 spisu).

Pokiaľ žalovaní ďalej namietajú nedôsledné zisťovanie ich pasívnej legitimácie

v konaní, túto námietku nemožno považovať za dôvod zakladajúci prípustnosť dovolania

podľa Len ak by dovolanie bolo procesne prípustné (o tento prípad ale nejde),

mohli by byť tieto dovolateľmi tvrdené skutočnosti právne významné ako dovolací dôvod

podľa Právne posúdenie veci súdom je realizáciou jeho

rozhodovacej činnosti a nezakladá dôvod prípustnosti dovolania podľa ,

pretože súd rozhodovaním neporušuje žiadnu procesnú povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona,

ani procesné právo účastníka. Či už súdy napadnuté rozhodnutia založili na správnom alebo

nesprávnom právnom posúdení veci (pozn.: dovolací súd napadnuté rozhodnutia z tohto

aspektu neposudzoval), nezaťažili konanie tzv. zmätočnosťou. To isté v plnom rozsahu treba

uviesť aj o tvrdenej nepreskúmateľnosti rozsudku odvolacieho súdu, lebo aj

nepreskúmateľnosť rozsudku súdu je síce dovolacím dôvodom podľa § 242 ods. 1 písm. b/

, nie je ale dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania (dovolací súd môže na ňu

prihliadnuť až v prípade, že dovolanie je prípustné).

Záverom treba dodať, že ani nevykonanie dôkazov podľa návrhov alebo predstáv

žalovaných nie je postupom, ktorým by im súd odňal možnosť konať pred súdom, lebo

rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu, a nie účastníkovi

konania ( ). Ak súd niektorý dôkaz nevykoná, môže to viesť nanajvýš

-5-3 Cdo 232/2008

k jeho nesprávnym skutkovým záverom a teda v konečnom dôsledku aj k nesprávnemu

rozhodnutiu, nie však k zmätočnosti rozhodnutia (viď napr. aj rozhodnutia uverejnené

v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod č. 37/1993 a pod

č. 125/1999).

Vzhľadom na vyššie uvedené dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že

v prejednávanej veci je dovolanie podľa procesne

neprípustné. So zreteľom na to dovolanie žalovaných odmietol podľa

v spojení s ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti

ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný. Pritom, riadiac sa právnou úpravou

dovolacieho konania, nezaoberal sa vecnou správnosťou napadnutého rozsudku odvolacieho

súdu.

V dovolacom konaní (procesne) úspešným žalobcom 1/ až 3/ vzniklo právo na

náhradu trov dovolacieho konania proti žalovaným 1/ až 6/, ktorí úspech nemali (§ 243b

ods. 5 a v spojení s ). Úspešní účastníci

v dovolacom konaní podali návrh na uloženie povinnosti nahradiť im trovy tohto konania

( v spojení s ). Dovolací súd im priznal náhradu, ktorá

spočíva v odmene advokáta za právnu službu, ktorú poskytol vypracovaním vyjadrenia

k dovolaniu žalobcu ( vyhlášky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb). Sadzbu tarifnej odmeny určil podľa § 10 ods. 1

v spojení s § 13 ods. 3 tejto vyhlášky vo výške 1 800 Sk, čo s náhradou výdavkov za miestne

telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu

[§ 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky (t.j. 190 Sk)] a po pripočítaní DPH (18 ods. 3 vyhlášky)

predstavuje spolu 2 332 Sk.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 13. novembra 2008

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

-6-3 Cdo 232/2008

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková