Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/239/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa Š. V., bývajúceho

vo V., proti odporcom 1/ Bc. J. M., bývajúcemu vo V., 2/ E. M., bývajúcej vo V.,

zastúpeným v dovolacom konaní JUDr. J. K., advokátom v P., o zaplatenie 500 000,-- Sk

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde v Prievidzi pod sp.zn. , o dovolaní

odporcov proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 9. júna 2006, sp.zn. ,

takto

rozhodol:

Dovolanie odporcov 1/, 2/ o d m i e t a .

Navrhovateľovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd v Prievidzi uznesením z 5. apríla 2006, č.k. – 15 uložil

odporcom 1/, 2/ zaplatiť v lehote 10 dní od doručenia súdny poplatok za podaný odpor proti

platobnému rozkazu v sume 19 600,-- Sk.

Proti tomuto uzneseniu podali odporcovia 1/, 2/ odvolanie a žiadali napadnuté

uznesenie zrušiť z dôvodu, že navrhovateľ svoj nárok uplatnil na súde nedôvodne.

Krajský súd v Trenčíne uznesením z 9. júna 2006, sp.zn. odvolanie

odporcov 1/, 2/ odmietol ako oneskorene podané podľa

Pri svojom rozhodovaní vychádzal z toho, že písomné vyhotovenie napadnutého

prvostupňového uznesenia bolo odporcovi 1/ doručované do vlastných rúk s tým, že prvý

pokus o doručenie zostal bezvýsledný dňa 13.4.2006 a opakovane mu bolo vykonané

doručovanie dňa 18.4.2006. Obdobne prebiehalo doručovanie i u odporkyne 2/, s tým, že

obom odporcom bola uložená zásielka, obsahujúca uznesenie súdu prvého stupňa, na pošte

dňa 19.4.2006. Tretím dňom nasledujúcim od uloženia zásielky, dňom 23.4.2006 začala obom

odporcom plynúť 15 dňová lehota na odvolanie, ktorá uplynula dňa 8.5.2006, ktorý bol

sviatkom, a preto sa posledný deň lehoty presunul na 9.5.2006. Keďže odporcovia 1/, 2/

podali odvolanie až dňa 16.5.2006, podali ho oneskorene.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podali dovolanie odporcovia 1/, 2/, ktorí

navrhli uznesenie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Prípustnosť

dovolania odôvodnili, že v konaní o odvolaní došlo k vadám a to nesprávnemu právnemu

posúdeniu veci, a konanie je postihnuté v zmysle vadou, ktorá

mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Namietali nesprávny záver odvolacieho

súdu, že došlo k bezvýslednému doručovaniu poštovej zásielky, obsahujúcej uznesenie súdu

prvého stupňa, pretože zásielky si riadne preberajú. Vytýkali odvolaciemu súdu, že sa

nezakladá na pravdivých zisteniach, že odvolanie podali na pošte dňa 16.5.2006. Z písomných

podkladov je totiž preukázané, že odvolanie bolo podané dňa 15.5.2006 na pošte B..

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podali včas účastníci konania ( ), skúmal najskôr to, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236

a nasl. ), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel

k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok

nie je prípustný.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Ak dovolanie smeruje proti

rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce

uznesenie odvolacieho súdu ( v znení do 15. októbra 2008). Proti uzneseniu

odvolacieho súdu, ktorým bolo uznesenie súdu prvého stupňa potvrdené, je dovolanie

prípustné vtedy, ak v ňom odvolací súd vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu ( ), alebo ak

ním bolo potvrdené buď uznesenie súdu prvého stupňa o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia ( ) alebo

uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky ( ).

Nakoľko dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nevykazuje znaky

žiadneho z uvedených uznesení, je zrejmé, že ide o prípad, v ktorom Občiansky súdny

poriadok dovolanie podľa § 239 ods. 1 a 2 nepripúšťa.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa , ale

sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok

právomoci súdu, nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania, nedostatok riadneho

zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už

prv začatého konania, nedostatok návrhu na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Existenciu žiadnej podmienky prípustnosti

dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení dovolací súd nezistil.

So zreteľom na odporcami 1/, 2/ tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky, posudzujúc ich dovolanie podľa jeho obsahu, osobitne zameral

na otázku, či v prejednávanej veci bola odporcom 1/, 2/ odňatá možnosť pred súdom konať

( ).

Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv,

ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie možnosti

konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu

a 3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti,

že zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom

nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť

taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom

chránených záujmov, priznaných mu na zabezpečenie

svojich práv a oprávnených záujmov.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva.

O taký prípad v prejednávanej veci nejde.

V prejednávanej veci dovolací súd pri posudzovaní prípustnosti dovolania vychádzal

z ustanovenia , podľa ktorého do vlastných rúk treba doručiť písomnosti,

pri ktorých tak ustanovuje zákon a iné písomnosti, ak tak nariadi súd.

Pri doručovaní súdu poštou sa miesto, deň a spôsob doručenia preukazuje doručenkou,

ktorú pošta vracia späť odosielajúcemu súdu. Príslušnou poštou vystavená doručenka

zachytávajúca postup pri doručení, osvedčuje pravdivosť toho, čo je v nej uvedené, ak nie je

preukázaný opak. Tento dôsledok však môže nastať len vo vzťahu k tomu, čo je na doručenke

uvedené.

V preskúmavanej veci je z obsahu doručenky pripojenej k č.l. 16 spisu zrejmé, že

obsahuje údaje o tom, že dňa 19.4.2006 boli zásielky uložené na pošte a rukou uvedený dátum

prevzatia písomnosti vrátane podpisu odporcov.

Odporcovia 1/, 2/ v dovolacom konaní zákonné doručenie prvostupňového

rozhodnutia namietali, uviedli, že si riadne zásielky na základe oznamu poštového

doručovateľa preberajú.

Najvyšší súd Slovenskej republiky z vyjadrenia odporcov 1/, 2/, z písomnej odpovede

Slovenskej pošty a.s., regionálne poštové centrum P., v ktorej bolo oznámené na výzvu súdu,

že predmetná zásielka bolo doručená na poštu 12.4.2006, pokus o doručenie bol vykonaný

13.4.2006, adresát nebol zastihnutý, bola zanechaná výzva s upozornením, že príde poštový

doručovateľ doručiť zásielku opätovne dňa 18.4.2006, keďže adresát výzve nevyhovel,

a v tento deň nebol zastihnutý na mieste doručovania, bolo mu zanechané oznámenie

o uložení zásielky a následne zásielka uložená na pošte dňa 19.4.2006, kde si ju dňa

28.4.2006 prevzal adresát (odporca 1/) osobne, a odporkyňa 2/ dňa 25.4.2006, ako aj

z výsluchu poštovej doručovateľky A. M., ustálil, že odporcom 1/, 2/ boli zásielky,

obsahujúce uznesenie súdu prvého stupňa doručené v súlade s ,

Odporcovia 1/, 2/ nenamietali, že by sa v čase doručovania nezdržiavali v mieste svojho

bydliska, na ktorú adresu im boli zásielky doručované. Ich vyjadrenie, že im pošta opätovne

oznámila, aby si prišli zásielky prevziať, a preto to urobili až v dňoch 25. a 28.4.2006 je

v rozpore s oznamom tak pošty ako aj s výpoveďou poštovej doručovateľky, ktorí žiadne

ďalšie oznámenia o uložení zásielky, okrem oznamov o doručovaní zanechaných dňa

13. a 18.4.2006, nevykonali.

Pokiaľ dovolatelia namietali, že odvolací súd nesprávne uviedol, že podali odvolanie

na pošte dňa 16.5.2006 a nie 15.5.2006, táto ich námietka je vzhľadom na pečiatku pošty B.,

nachádzajúcu sa na obálke, adresovanej Okresnému súdu v Prievidzi, a obsahujúcej podané

odvolania, správna. Táto skutočnosť však nemá vplyv na posúdenie lehoty na podanie

odvolanie, pretože posledným dňom zákonnej lehoty ( ) bol deň 9.5.2006,

a ak odporcovia 1/, 2/ podali odvolanie až 15.5.2006, podali ho oneskorene, ako správne

ustálil odvolací súd.

Dovolací súd poukazuje na to, že „právo na súd“, ktorého jedným z aspektov je právo

na prístup k súdu nie je absolútne a podlieha určitým obmedzeniam, najmä pokiaľ ide

o podmienky prípustnosti opravného prostriedku.

Podmienkou prípustnosti je dodržanie lehoty na podanie opravného prostriedku (§ 204

ods. 1 ). Odvolací súd správne odmietol ako oneskorene podané odvolanie odporcov 1/,

2/, ktorí podali odvolanie po uplynutí zákonnej lehoty na podanie odvolania.

Odporcovia 1/, 2/ vo svojom dovolaní namietali nesprávne právne posúdenie veci.

Skutočnosť, že by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom posúdení veci,

môže byť len odôvodnením dovolania v zmysle v prípade, ak je

dovolanie prípustné, a nie dôvodom jeho prípustnosti podľa a nasl.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť

dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia dovolateľov boli opodstatnené (dovolací súd

ich z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľmi vytýkaná skutočnosť by mala

za následok vecnú nesprávnosť napadnutého uznesenia, nezakladala by ale prípustnosť

dovolania v zmysle V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil

správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových

záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie

bolo procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).

Prípustnosť dovolania naostatok nie je možné vyvodiť ani z inej vady (neuvedenej

v ), tvrdenej v dovolaní. Pre iné než v ustanovení uvedené vady

rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania, dovolanie totiž nie je prípustné. Takáto vada

môže byť právne významná len pri inak prípustnom dovolaní. Dovolanie odporcov 1/, 2/

vo veci samej ale nie je prípustné podľa ustanovení upravujúcich prípustnosť tohto

mimoriadneho opravného prostriedku proti uzneseniu odvolacieho súdu, v akej procesnej

forme bolo napadnuté rozhodnutie vo veci samej vydané.

Keďže v danom prípade dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je podľa

prípustné a vady uvedené v neboli zistené, Najvyšší súd Slovenskej

republiky dovolanie odporcov 1/, 2/ podľa v znení zákona č.

v spojení s ako dovolanie smerujúce proti

rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom,

riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým uznesením

z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešnému navrhovateľovi vzniklo právo na náhradu trov

konania proti odporcom, ktorí úspech nemali ( v znení zákona č.

v spojení s a ). Najvyšší súd Slovenskej

republiky mu však žiadne trovy dovolacieho konania nepriznal, pretože v súvislosti s týmto

konaním mu žiadne trovy nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 13. novembra 2008

JUDr. Ladislav Górász, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Nina Dúbravčíková